Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/65/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217983
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2214217983.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr.

Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom
Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenému advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 173/11 (adresa na doručovanie
Piešťany, Teplická 7434/147), proti žalovanému: G. F., nar. XX.X.XXXX, adresa B. K. P., P. XX, o
zaplatenie 621,69 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č.k. 9C/464/2014-70 zo dňa 15.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku II.
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 73,32%.

2. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových zistení ako vyplynuli z pred ním
vykonaného dokazovania, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 1.10.2012 úverovú
zmluvu číslo 421000221 predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 526,16 Eur, pričom celková

čiastka splatná žalovaným žiadna nebola. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 8 mesačných splátkach
vo výške po 70,47 s dátumom prvej splátky 1.10.2012, s úhradou nasledujúcich splátok vždy do 15.
dňa v mesiaci. Výška ročnej percentuálnej miery nákladov bola dohodnutá na 43,9%, ročná úroková
sadzba 36,38%, priemerná hodnota RPMN 40,87%, celkové náklady žalovaného 77,16 Eur. Súd mal
tiež za preukázané, že žalobca na základe predmetnej úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver vo
výške 526,16 Eur, ktorý žalovaný vyčerpal, na základe čoho mu vznikla povinnosť včas a riadne úver
splatiť 8 mesačnými splátkami po 77,47 eur. Pohľadávka podľa pôvodnej žaloby pozostáva z istiny vo

výške 323,42 Eur, úrok vo výške 74,79 eur, zosplatnená istina vo výške 125,58 Eur, poistenie balíček
PREMIUM vo výške 4,70 Eur, upomienka II. vo výške 36,00 Eur + 12 eur a zmluvná pokuta 17,- Eur.

3. Súd prvej inštancie vec posúdil právne aplikáciou ust. § 497, § 52 ods. 1, 2, 3, 4 OZ (zák. č. 40/1964
Zb. - Občiansky zákonník - ďalej len OZ), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
podpísania zmluvy (ďalej len ZoSÚ).

4. Po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere, z ktorej žalobca uplatňoval právo na zaplatenie svojej
pohľadávky v celkovej sume 621,69 Eur, súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o
úvere v čase jej uzavretia neobsahovala náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSU - uvedenievýšky, počet a termíny splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov. Pre absenciu uvedenej náležitosti preto
súd v súlade s ust. § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch dospel k záveru, že poskytnutý
úver je bez úročný a bez poplatkov. Potom je žalovaný povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu toho, čo

mu žalobca poskytol a to bez akéhokoľvek navýšenia. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len
tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanému reálne poskytol. To znamená 526,16 Eur, o ktorej sume
spolu s príslušenstvom prvoinštančný súd už rozhodol svojim rozsudkom zo dňa 28.10.2014 v prvej
výrokovej časti, ktorý rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 23.01.2014. Vo zvyšku súd žalobu
zamietol a to čo do nároku na zaplatenie úroku vo výške 74,79 Eur, upomienky II. vo výške 48,- Eur ako

aj zaplatenia poistenia balíček PREMIUM vo výške 4,70 Eur, čo do zmluvnej pokuty 17,- Eur; v tejto
časti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, nakoľko neboli splnené podmienky a chýbali
náležitosti úverovej zmluvy.

5. Čo sa týka zmluvnej pokuty uvedenej v dojednaní vo VOP žalobcu, súd prvej inštancie poukázal
na ust. § 544 OZ. Zmluvná pokuta musí mať písomnú formu v opačnom prípade o absolútne neplatný

právny úkon (§ 40 ods. OZ). Dojednanie o zmluvnej pokute zapracované medzi menej podstatné a
menej významné obchodné podmienky môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že je nedôležitá. Obsah
obchodných podmienok formuluje žalobca a žalovaný nemá možnosť ich ovplyvniť, má možnosť všetko
iba podpísať a akceptovať inak by úver nezískal. Vzhľadom na to, že neexistujú platné dojednania o
zmluvnej pokute, nemá žalobca právo požadovať od žalovaného zaplatenie zmluvnej pokuty.

6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu vo veci s tým, že žalobca mal úspech vo veci vo výške 73,32 %.

7. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia

odvolanie žalobca, pričom uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a domáhal sa,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie prípadne, aby rozhodnutie zmenil a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania vrátane
trov právneho zastúpenia.

8.Žalobcasanestotožnilstvrdením súduoabsenciináležitostízmluvyospotrebiteľskomúverevzmysle
§ 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ a to uvedenie výšky, počtu, termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Poukázal na to, že informácie o splátkach sú upravené tak v časti textu zmluvy označeného ako „Úver“,
kde sú obsiahnuté presné údaje o výške mesačnej splátky, počte splátok, lehote splatnosti, termínoch
splatnosti, dátume prvej splátky. Názor žalobcu na splnenie uvedenej zákonnej náležitosti je plne v

súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015, ktorý konštatoval, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum a nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny.
Ďalej zdôraznil závery SD EÚ v danej veci, že na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a
kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky, že Smernica

2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky s
tým, že členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje,
ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia. Podľa Súdneho dvora EÚ uvedené ustanovenie
(čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48) by sa nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než

sú tie, ktoré vymenúva čl. 10 ods. 2 uvedenej smernice. Žalobca sa dovolával výkladu ust. § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ v súlade s princípom právnej istoty podľa čl. 2 ods. 2. V ďalšej časti odvolania žalobca
poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, z ktorej vyplýva povinnosť členských štátov EÚ interpretovať
svoje národné právo v súlade so smernicami a to C-106/77, C-14/83, C-106/89 a C-397/1. Žalobca tiež
poukázal na závery NS SR v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017, z ktorého citoval, že nie je potrebné, aby

zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba
tejktorejanuitnejsplátky.Pokiaľust.§9ods.2písm.k)ZoSÚuvádzapojmyvýškaalebopočet,čitermíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné dospieť k
záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Zdôraznil, že od 1.5.2018 sa
legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstránila možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia,

ktorú bolo možné a potrebné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom. V závere odvolania žalobca poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Rimavská Sobota sp.
zn. 10Csp/90/2017 a Okresného súdu Senica sp. zn. 9Csp/188/2017 podporujúce jeho názor. Zdôraznil,že zo strany súdu nedošlo k riadnemu odôvodneniu zamietnutia žaloby v časti upomienok a poistenia,
ktoré si taktiež podanou žalobou žalobca nárokoval.

9. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo v napadnutých častiach rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť

dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné, avšak uplatňovaný nárok mu i tak nie je možné priznať a rozsudok je potrebné
potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Súd prvej inštancie v veci rozhodol prvýkrát rozsudkom č.k. 9C/464/2014-32 zo dňa 28.10.2014 tak,
že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 449,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,15%
ročne od 17.9.2014 do zaplatenia a trovy konania vo výške 26,90 Eur z titulu zaplateného súdneho
poplatku za návrh do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Treťou
výrokovou vetou súd určil, že označená zmluvná podmienka je neplaná z dôvodu jej neprijateľnosti.

12. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trnave ako súd odvolací rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti, ktorou bol návrh vo zvyšku v časti o zaplatenie 17,- Eur s príslušenstvom (zmluvná
pokuta)zamietnutý,potvrdilavostanejčastizamietnutianávrhuavčastiurčeniazmluvnejpodmienkyza
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti včítane závislého výroku o náhrade trov konania napadnutý rozsudok

zrušil a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

13. Z popísaného je teda zrejmé, že uvedenými rozhodnutiami súdov bolo už právoplatne rozhodnuté
vo veci zaplatenia istiny 449,- Eur s úrokom z omeškania 8,15% ročne od 17.9.2014 do zaplatenia a
právoplatne bol zamietnutý nárok žalobcu na zaplatenie 17,- Eur s príslušenstvom z titulu zmluvnej

pokuty. Zvyšok nároku ostal predmetom konania. Predmetom tohto odvolacieho konania bol potom
nárok žalobcu na zaplatenie (č.l. 17) poplatku za 4 upomienky po 12,- Eur spolu 48,- Eur, suma 32,90
Eur z titulu poistenia, úrok v sume 74,79 Eur a úrok z omeškania v sume 61,49 Eur vyčíslený z dlžných
súm za obdobie od 20.6.2013 (15. deň od odoslania výzvy so zosplatnením) do 5.9.2014 (do spísania
žaloby).

14.Predmetomprieskumuodvolaciehosúdu,spoukazomnauplatnenúodvolaciuargumentáciužalobcu
bolo posúdiť, či súd dospel k správnemu právnemu záveru, keď pri aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k) v
spojenís§11ods.1písm.b)zák.č.129/2010Z.z.ustálil,žepredmetnýúverjeprechýbajúcuobligatórnu
náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto v

tomto rozsahu je dôvodné žalobu v zostávajúcej časti zamietnuť. Nebolo pritom sporným, že predmetný
záväzkový vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto sa spravuje
príslušnými normami na ochranu spotrebiteľa.

15. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú

podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis
nesprávne interpretoval).

16. Prioritne odvolací súd riešil odvolaním nastolenú otázku, či predmetná zmluva obsahuje obligatórnu
náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. - výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov.17. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej len „Smernica“)
zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia.

18. Podľa čl. 10 ods. 2 písm. i) Smernice zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza v prípade
amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z

účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy
o úvere. V tomto ustanovení Smernica vysvetľuje, že amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa
majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich úhrady; amortizačná tabuľka obsahuje rozpis každej splátky
s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i
dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere
môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné

len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o
úvere. Článok 10 ods. 3 Smernice k tomu dodáva, že v prípade uplatnenia článku 10 ods. 2 písm. i)
Smernice veriteľ sprístupní pre spotrebiteľa výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne
a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania zmluvy o úvere.

19. Európsky súdny dvor v rozsudku z 9.11.2016 vo veci C 42/15 Home Credit Slovakia, a.s., proti
Kláre Bíróovej (ďalej len Rozsudok) konštatoval, že článok 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 sa má
vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h)

stanovuje, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami úveru na účely splatenia (bod 52 Rozsudku). Z článku 10 ods. 2 písm. i) Smernice a článku
10 ods. 3 Smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek
počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku); pričom

Smernica nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky.
PokiaľideozmluvypatriacedopôsobnostiSmernice,členskéštátybynemaliukladaťzmluvnýmstranám
povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v
oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (bod 55 Rozsudku). Článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice sa
má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe

nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 Smernice
bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave (bod 59
Rozsudku).

20. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. k) výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

21. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až k), r) a y).

22. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený
návrh zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ESESz23.apríla2008ozmluváchospotrebiteľskomúvereaozrušenísmerniceRady87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.23. V dôvodovej správe k § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa zdôrazňuje zásadný význam ochrany
spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru,
nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú

výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

24. Smernica ako špecifický prameň práva (norma práva) Európskej únie vyžaduje od členských štátov,
aby dosiahli cieľ sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.
Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti
a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť
nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi
jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu

normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy
účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie
zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada
konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k
riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (pozri bližšie

rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

25. Cit. Rozsudok ESD konštatoval, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú tie, ktoré vymenúva
článok 10 ods. 2 Smernice. Aj so zreteľom na to sa v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky

vyskytujú (resp. vyskytovali) pochybnosti o tom, či textu „zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“ (článok
10 ods. 2 písm. h) Smernice) obsahovo zodpovedá text „zmluva o spotrebiteľskom úvere ... musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Ako už bolo uvedené, úmyslom zákonodarcu, ktorý
zreteľne vyjadril aj v úvodnej časti dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., bolo transponovať
Smernicu v celom rozsahu. Zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby novo prijímané
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice.

26. V rozsudku sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 v obdobnej veci eurokonformným výkladom
predmetného ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj
potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z.
nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda

rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie §
9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. V predmetnom konaní nebolo sporné, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere má všeobecné náležitosti podľa Občianskeho zákonníka. Sporným nebolo ani

to, že vymedzuje tiež celkovú výšku úroku, výšku mesačnej anuitnej splátky, počet splátok a termíny
splátok. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku,
počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný
výklad § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie
nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok,

to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť
spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri
uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke
(výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým
poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny

po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej
splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky
podávaveriteľnažiadosťspotrebiteľa,atobezplatneakedykoľvekpočasdobytrvaniazmluvyavoformeamortizačnej tabuľky. Obdobný právny názor vyjadril Najvyšší súd už aj vo svojich ďalších rozhodnutiach
napr. sp. zn. 3Cdo/56/2018 z 17.4.2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018.

27. Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm.
k) zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie NS SR uzavrel, že
predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,

úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)
osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

28. Zákonom č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú

niektoré zákony, došlo k zmene (medziiným) ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z.
v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 1. mája 2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. V dôvodovej správe k tomuto zákonu
sa uvádza, že vypustenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnuté so zreteľom
na závery vyjadrené v cit. rozsudku SD EU. Od uvedeného dňa sa teda legislatívne pregnantnejším

vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo - podľa názoru vec
prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu - možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej
úpravy jeho eurokonformným výkladom.

29. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, s odkazom na aktuálnu judikatúru,

podľa názoru odvolacieho súdu potom predmetná úverová zmluva obsahuje obligatórnu náležitosti v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, teda výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, záver súdu prvoinštančného súdu o tom, že predmetný úver sa považuje v
dôsledku absencie tohto údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného
zákona potom nie je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na opodstatnenosť námietky odvolateľa,

že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení v otázke
splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcich z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z., ktorá je podkladom pre záver o tom, či poskytnutý spotrebiteľský úver je alebo nie je
bezúročný (§ 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z.), odvolací súd uzatvára, že odvolanie žalobcu je
v tomto smere dôvodné.

30. Keďže prvoinštančný súd doteraz v konaní nepoužil ust. § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ, hoci odvolací
súd mal za to, že sa na vec vzťahuje a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, v zmysle § 382 CSP vyzval
strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu tohto ustanovenia.

31. Žalovaný sa na doručenú výzvu odvolacieho súdu písomne nevyjadril. Žalobkyňa vo svojom
písomnom vyjadrení uviedla, že táto náležitosť sa v zmluve nachádza v hornej časti prvej strany zmluvy,
kde sú uvedené identifikačné údaje dodávateľa. Odkázala pritom na výňatok z rozhodnutia Krajského
súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/73/2017 podľa ktorého je tento údaj v zmluve uvedený dostačujúco
v záhlaví.

32.Vzmysle§9ods.2písm.c)zák.č.129/2010Z.z.ZoSÚvzneníúčinnomkudňuuzavretiapredmetnej
spotrebiteľskej zmluvy k 1.10.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať v zmysle písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.

33. Podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, najmä pri účelovom úvere na nákup tovaru alebo služby, pri
ktorom predávajúci a veriteľ uzatvorili zmluvu o výlučnom poskytovaní spotrebiteľského úveru a na
základe tejto zmluvy spotrebiteľ získal spotrebiteľský úver, musí byť spotrebiteľovi zo zmluvy zrejmé,

na akej adrese predávajúceho môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Citované zákonné
ustanovenie požaduje výslovne, aby v zmluve bola uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktorú preto nie je možné bez ďalšieho stotožniť so sídlom
predajcu. Z toho na základe jazykového výkladu vyplýva, že nepostačuje uvedenie samotnej adresy čisídla predávajúceho, ale v zmluve musí byť uvedená výslovne adresa na uplatnenie reklamácie alebo
sťažnosti. Z textu predmetnej úverovej zmluvy, č. 42100022215000, uzavretej medzi žalobcom ako
veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom dňa 1.10.2012 vyplýva, že v záhlaví sú uvedené identifikačné

údaje žalobcu ako dodávateľa a v kolónke „Predajca“ je uvedený názov predajcu Oskar Rublik, jeho IČO
a sídlo/miesto podnikania Rohovce 137, ktorý je zároveň finančným agentom. Nikde v texte predmetnej
zmluvy ale nie je uvedená náležitosť v zmysle cit. § 9 ods. 1 písm. c) a to adresa predávajúceho na
uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti. Zo zmluvy tak nevyplýva, či spotrebiteľ má uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť na adrese dodávateľa alebo predajcu a na akej jeho konkrétnej adrese, čím v nej chýba

náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z.z. ZoSÚ.

34. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti spočívajúcej v absencii zákonom predpísanej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere potom v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ je, že poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to bolo preto dôvodným
žalobu v zostávajúcej časti o zaplatenie úrokov, poplatkov za upomienky a poplatkov za poistenie,

včítane ich príslušenstva, ako nedôvodnú zamietnuť tak ako rozhodol prvoinštančný súd, i keď pre
absenciu inej zákonnej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy.

35. Odvolací súd potom po vyčerpaní relevantných odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom,
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, ako i v závislom

výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, ako vecne správny, s použitím ust. § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

36. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

37. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci, ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

39. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov
odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP),
o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť
odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v
takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal
žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

41.Civilnýsporovýporiadokvýslovneneriešisituáciuakstrana,ktoránazákladeprocesnýchustanovení
má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu
spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky
použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

42. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o
nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného
rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z
pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní

žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu
rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie
postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu
trovkonaniaanáslednesúdomprvejinštancieovýškenáhradytrovkonania,zasituácie,keďoprávnenejstrane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.

43. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z
9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli,
je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak,
že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

44. Odvolací súd potom hoci úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

45. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).