Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/122/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118210785
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118210785.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: SETCAR s.r.o., so sídlom 735
32 Rychvald 816, Česká republika, IČ: 27 850 994, v mene ktorej koná na území Slovenskej republiky
spoločnosť SETCAR s.r.o. - organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, so sídlom Černík 386/4, 038
53 Turany, IČO: 47 790 857, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX

Q., proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Miroslav Maďar,
s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o zaplatenie sumy 1.791,03
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6C/13/2018-95
zo dňa 27.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 6C/13/2018-95 zo dňa 27. 11. 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd poukazom na § 4 ods. 1, ods. 2 písm. b), §
11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 442 ods. 1, § 517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.791,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

1.791,03 Eur od 10.12.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.).
Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa10.05.2018 sa žalobca
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.791,03 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 1.791,03 Eur od 10.12.2016 do zaplatenia.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 13.03.2016 v čase

o 01.50 hod. sa v katastri obce Q. stala dopravná nehoda, a to tak, že osoba S.
Q., nar. XX.XX.XXXX, viedla osobné motorové vozidlo značky Rover 420, EVČ: MT 123 DU, pričom
neprispôsobila rýchlosť jazdy stavu a povahe vozovky, svojim schopnostiam, následkom čoho došlo k
stretu pravej bočnej časti vozidla značky Rover 420 so zvodidlami, následkom čoho sa dostalo vozidlo
do protismernej časti vozovky, kde došlo k čelnému stretu s vozidlom značky BMW X5, EVČ: MT 575
DX, ktorý viedol P. S., nar. XX.XX.XXXX. Vodička Q. jazdila pod vplyvom alkoholu bez vodičského

oprávnenia. Vlastníkom vozidla značky Rover je J. O., pričom k vozidlu je uzavreté povinné zmluvné
poistenie u žalovaného. Dňa 15.03.2016 uzatvorila spoločnosť SETCAR s.r.o. - organizačná zložka
podniku zahraničnej osoby ako prenajímateľ s P. S., poškodenom z dopravnej nehody, ako nájomcom,Zmluvu o nájme č. 122, predmetom ktorej je prenájom osobného motorového vozidla
značky Audi Q7, čiernej farby, EČV: 7T6 5426. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 15.03.2016 do
04.04.2016 s dohodnutým nájomným vo výške 115 Eur/deň. Dňa 15.03.2016 bol uzavretý

Dodatok č. 1 k Zmluve o nájme za účelom odstránenia prípadných výkladových nejasností alebo iného
spochybňovania vôle zmluvných strán spojených s nepresným označením prenajímateľa v zmluve. Ako
prenajímateľ bol v dodatku označený žalobca, ktorý vyhlásil, že v jeho mene uzavrela
organizačná zložka Zmluvu o nájme č. 122. Došlo tak k zmene označenia zmluvnej strany tak, že za
prenajímateľa bol označený žalobca. Žalobca (prenajímateľ) faktúrou č. 206148 zo dňa

03.04.2016 vyúčtoval poškodenému P. S. (nájomca) na základe uzatvorenej Zmluvy o prenájme č. 122
celkovo sumu 2.898,00 Eur s DPH, so splatnosťou 17.04.2016. Poškodený (nájomca) v listine zo dňa
04.04.2016 uviedol, že po dopravnej nehode nebol mobilný. Nemal iné vozidlo k dispozícii.
Náhradné motorové vozidlo potreboval na používanie v rodine, ako aj na
dennodenné cestovanie do práce. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 04.10.2017 poškodený P.
S. ako postupca postúpil žalobcovi ako postupníkovi pohľadávku voči žalovanému vo výške 1.791,03

Eur, ktorá zodpovedá neuhradenej časti faktúry č. 2016148 z titulu jeho nároku voči poisťovni
podľa § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Pohľadávku tvoril nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za
nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 11.08.2016
na vozidle BMW X5, EČV: MT 575 DX. Podľa bodu 4. zmluvy o postúpení pohľadávok je postúpenie

odplatné. Odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 1.791,03 Eur, zodpovedajúcej neuhradenej
faktúre č. 2016148 vystavenej žalobcom (prenajímateľom) postupníkom (nájomcovi). Podľa bodu 5.
zmluvy o postúpení pohľadávky sa vzájomné nároky zmluvných strán (nárok na
postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného za
náhradné vozidlo) podpisom zmluvy započítavajú, s tým, že postupník (žalobca) si bude pohľadávku

podľa zmluvy vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postupca (poškodený P. S.) zároveň
nedatovaným listom oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému so žiadosťou o plnenie pohľadávky
na účet žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 24.11.2016 oznámil žalobcovi, že dňa 22.11.2016 ukončil
šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho predložil výpočet výšky plnenia v celkovej hodnote 1.106,97
Eur (z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla bolo priznaných 9 dní). V prevyšujúcej časti

nebolo poistné plnenie priznané, a to v rozsahu 12 dní ako neprimerané náklady za náhradné vozidlo a
odpočet za prevádzkové náklady počas doby prenájmu vozidla vo výške 135,03 Eur. Zo zákazkového
listu vystaveného spoločnosťou GAPAcar, s.r.o., IČO: 46 587 527, so sídlom v Martine, Československej
armády 10686/3 mal súd preukázané, že poškodené vozidlo bolo prijaté dňa 15.03.2016 s dátumom
plánovaného ukončenia opravy dňa 04.04.2016.

4. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.791,03 Eur s príslušenstvom (úroky z
omeškania) titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalobca
pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú konajúci
súd vyhodnotil ako uzavretú v súlade s právnymi predpismi. Zároveň sa súd nestotožnil sa s tvrdením
žalovaného o tom, že poškodený faktúru neuhradil, a preto na jeho strane žiadna skutočná škoda

nevznikla. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky a výška odplaty bola
dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry. Zároveň sa zmluvné strany dohodli na započítaní
vzájomných nárokov, t.j. nároku na zaplatenie faktúry a nároku na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky, a to okamihom podpisu zmluvy. Z uvedeného je zrejmé, že zo strany
poškodeného došlo k úhrade faktúry. Nedostatok označenia zmluvnej strany v zmluve o nájme bol

odstránený Dodatkom č. 1, čím došlo ku konvalidácii nedostatku namietaného žalovaným. V danej
súvislosti okresný súd prezentoval názor, že pri výklade platnosti právnych úkonov sa treba
prikláňať k ich platnosti, s tým, že pri výklade je zároveň rozhodujúcim kritériom vôľa zmluvných strán.
Žalovanýpriznalžalobcovi,(resp.jehoprávnemupredchodcovi),nazákladezistenéhoskutkovéhostavu
poistné plnenie, ktorého výšku skrátil. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nárok žalobcu nepovažoval

za absolútne nedôvodný. Krátenie poistného plnenia z titulu odpočtu za prevádzkové náklady považoval
okresný súd za nedôvodné. Nie je totiž rozhodujúce, aké a koľko jázd bolo vykonaných,
nakoľko náhrada za pohonné hmoty (prevádzkové náklady) nie je predmetom faktúry a žalobca
si ju v tomto spore ani neuplatnil. Poškodený disponoval vlastným motorovým vozidlom a následkom
škodovej udalosti bol vo svojom komforte obmedzený. Ocitol sa preto v stave nutnosti zabezpečenia si

náhradného motorového vozidla po dobu opravy svojho vozidla. Poistnou udalosťou bolo poškodenému
vnútenýurčitýskutkovýaprávnystav,ktorý,akmuselriešiťzapožičanímsanáhradnéhovozidla.Náklady
za nájomné sú teda nákladmi, ktoré je povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť
žalovaný. Žalovaný počas konania netvrdil žiadne skutočnosti, ktoré by robili spornou skutočnosť zhľadiska úžitkových a jazdných vlastností poškodeného a prenajatého vozidla; za nespornú
súd považoval aj cenu nájmu. Žalovaný v priebehu konania namietal dĺžku nájmu, ktorú námietku
vyhodnotil prvoinštančný súd ako nedôvodnú. Žalobca si uplatnil nárok iba za nevyhnutné obdobie, t.

j. za čas, kedy bolo poškodené motorové vozidlo v oprave. Dĺžka prenájmu náhradného motorového
vozidla korešponduje s dobou opravy poškodeného motorového vozidla. Dobu opravy nemal možnosť
poškodený ovplyvniť. Po dobu opravy vozidla nie je možné spravodlivo požadovať, aby poškodený
v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového
vozidla, resp. prieskum o najvýhodnejšom servise. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade bola

preukázaná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov so zabezpečením náhradného vozidla z titulu
vzniknutej poistnej udalosti. Žalovaná poisťovňa mala uzavretú poistnú zmluvu s poistníkom motorového
vozidla, ktorý zapríčinil dopravnú nehodu. Nakoľko v konaní nebolo sporné, že došlo
k dopravnej nehode a k poškodeniu motorového vozidla poškodeného, okresný súd vzhľadom žalobe
žalobcu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.791,03 Eur, keďže náklady
vynaložené poškodeným je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou.

Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania výške 5 % ročne.
Žalovaný ukončil prešetrenie poistnej udalosti dňa 22.11.2016 a nesplnil si svoju povinnosť
poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré krátil poistné plnenie. Uviedol len rozsah krátenia a
nepodal vysvetlenie, z akých dôvodov považuje za primeranú dobu nájmu len 9 dní, na základe čoho mu
v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania, a to odo

dňa uplatneného žalobcom, keďže už v tom čase bol preukázateľne v omeškaní s úhradou poistného
plnenia s poukazom na § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
priznalžalobcoviakoúspešnejprocesnejstranevočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavcelom
rozsahu, s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262

ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny tak, že odvolací súd žalobu zamietne v celom rozsahu a zároveň prizná žalovanému nárok
na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Odvolateľ prezentoval názor, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
v tomto spore, a to z toho dôvodu, že vôbec neskúmal, či pohľadávka na náhradu škody, ktorú si v
tomto konaní žalobca voči žalovanému uplatňuje, vôbec vznikla. Žalobca síce predložil dôkazy ktorými
preukázal prevod pohľadávky, no v konaní už neprodukoval jediný dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že
jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda. Zo žiadneho z dôkazov predložených zo strany žalobcu

totiž nevyplýva, že v majetkovej sfére právneho predchodcu žalobcu došlo ku vzniku skutočnej škody,
spočívajúcej v zmenšení jeho majetku, alebo vo vynaložení akýchkoľvek nákladov, v súvislosti so
vznikom škody, na prenájom náhradného motorového vozidla. Odvolateľ nesúhlasil ani s právnym
záverom konajúceho súdu o tom, že existencia škody bola preukázaná. Medzi stranami zostala
sporná zmluva o postúpení pohľadávky, keďže k úhrade nájomného za náhradné motorové vozidlo

došlo vzájomným zápočtom. Pohľadávky na započítanie sa však v danom prípade nemohli stretnúť,
a teda neboli spôsobilé na započítanie, nakoľko v čase, kedy malo dôjsť k jej započítaniu, škoda
právnemu predchodcovi žalobcu nevznikla. Žalovaný ďalej namietal neplatnosť uzatvorenej zmluvy
o nájme uzatvorenú medzi žalobcom a jeho predchodcom (poškodeným), nakoľko ten, kto zmluvu
uzatváral (organizačná zložka žalovaného), nemal spôsobilosť na právne úkony. Na skutočnosti,

že nájomná zmluva je od počiatku absolútne neplatná, nič nemení ani Dodatok č. 1 k nájomnej
zmluve. Pokiaľ aj žalovaný čiastočne plnil priamo žalobcovi, (a nie jeho právnemu predchodcovi), k
odporu proti platobnému rozkazu žalovaný predložil súdu do spisu plné moci, z ktorých vyplýva,
že právny predchodca žalobcu splnomocnil žalobcu na prevzatie poistného plnenia od žalovaného.
Na základe uvedeného je zrejmé, že dôvodom na vyplatenie poistného plnenia žalobcovi nebola

zmluva o postúpení pohľadávky, (o ktorej žalovaný, ani nemal vedomosť, kým mu nebol doručený
platobný rozkaz), ale udelenie splnomocnenia, ktorým právny predchodca žalobcu splnomocnil na
prevzatie poistného plnenia priamo žalobcu. Odvolateľ nesúhlasil ani s tvrdením súdu o tom, že medzi
sporovými stranami nebola sporná otázka vzniku škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by také
náklady poškodený reálne niekedy vynaložil, ani skutočnosť, že by sa malo jednať o náklady vynaložené

účelne a nevyhnutné. Hoci žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uviedol
tvrdenie, že náhradné vozidlo bol poškodený nútený využívať na zabezpečenie svojich
potrieb, no podľa názoru žalovaného neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania tejto tvrdenej
skutočnosti. Žalovaný nesúhlasil ani s rozhodnutím okresného súdu týkajúcim sa priznaného nárokuna úroky z omeškania, keďže pri svojom rozhodovaní vôbec nerešpektoval špeciálnu právnu úpravu
vzniku tohto nároku upravenú v zákone č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný v súlade s § 11 ods. 6 zákona č.
381/2001 Z.z. oznámil žalobcovi, že skončil šetrenie poistnej udalosti a výšku priznaného poistného

plnenia, v akej považoval rozsah povinnosti poskytnúť poistné plnenie a nárok na
náhradu škody poškodeného za preukázaný. Zároveň poskytol žalobcovi, v tom čase vystupujúcom
v právnom postavení splnomocnenca poškodeného, aj písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré znížil
poistné plnenie a poskytol mu aj písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v
ktorých nebol preukázaný rozsah povinnosti žalovaného poskytnúť poistné plnenie a výška poistného

plnenia. Skutočnosť, že žalobca nie je s výškou plnenia stotožnený a domáhal sa plnenia v rozsahu
väčšom, než mu bolo zo strany žalovaného poskytnuté, nemožno považovať za nesplnenie zákonnej
povinnosti žalovaného. Na podporu svojich tvrdení žalovaný poukázal na viacero súdnych
rozhodnutí.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť.
8. Odvolanie žalovaného vyhodnotil ako neopodstatnené a jeho tvrdenia o neplatnosti zmluvy o nájme
a nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu označil za účelové. Vada v označení osoby, ktorá
je účastníkom právneho úkonu, totiž sama o sebe nespôsobuje jeho neplatnosť, ak možno z obsahu
tohto právneho úkonu alebo skutkových okolností spoľahlivo zistiť, kto je jeho účastníkom. V konaní

nebolaspornáskutočnosťprenájmuvozidlažalobcom,aaniexistenciaškody.Spornouzostalalenvýška
uplatneného nároku. K otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní poukázal na bod 5. zmluvy o
postúpení pohľadávky, z ktorého je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v
dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil vzniknutú
škodu v uplatnenom rozsahu (t.j. zvyšné náklady účelne vynaložené na prenájom náhradného vozidla),

domáhasaichpreplateniavtomtokonanížalobcaužakoprávnynástupcapoškodeného.Kodôvodneniu
nutnosti a účelnosti prenájmu náhradného vozidla žalobca poukázal na prehlásenie
poškodeného zo dňa 04.04.2016, z ktorého vyplýva, že poškodený motorové vozidlo nevyhnutne
potreboval počas doby opravy svojho vozidla, ktoré bolo v súvislosti s dopravnou nehodou poškodené.
K uplatnenému nároku na úroky z omeškania žalobca uviedol, že nárok na jeho priznanie vzniká po

uplynutí 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti a moment, kedy sa poisťovňa
dostáva do omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu, (na rozdiel od určenia
oprávnenosti žalovanej istiny a žalovanej výšky úrokov z omeškania), kde súd posúdi, či je žalobcom
uplatnený nárok dôvodný.

9. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo doručené dňa 02.04.2019, odvolacou replikou
nereagoval a ďalšie podania súvisiace s podaným odvolaním súdu predložené neboli.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.

1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom sa
stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu

zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne
správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

12. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu
žalovaného formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej
apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje
na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou

odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

13. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na
každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúcivýznam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej

inštancie tvoria jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom
rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

14. Za nedôvodnú považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného o tom, že žalobca nie je v
tomtosporeaktívnevecnelegitimovanýzdôvodu,ževdanomprípadenevzniklapohľadávkananáhradu

škody. Podľa názoru odvolacieho súdu je správnym právny záver okresného súdu o aktívnej vecnej
legitimácii žalobcu, ktorý svoje úvahy k predmetnej právnej otázke dostatočným spôsobom vyjadril v
odseku 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje aj odvolací súd (§ 387
ods. 2 CSP). Zároveň tvrdenia žalovaného vyznievajú ako značne nekonzistentné, keď v odpore proti
platobnému rozkazu (sporová vec prebiehala v prvom štádiu v rámci upomínacieho konania) vyslovene
uviedol, že nie je sporné, že dňa 13.03.2016 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na

motorovom vozidle poškodeného konaním poistenca žalovaného. Z ustanovenia § 4 zákona č. 381/2001
Z.z. je pritom zrejmé, že z poistenia zodpovednosti sa poškodenému uhrádzajú uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. V tejto
súvislosti je potrebné vziať do úvahy aj ustálenú judikatúru všeobecných súdov, z ktorej vyplýva, že
skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na

požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou
vecou, v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Skutočnou škodou je aj majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, prípadne aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo
možné zabezpečiť hneď. Skutočnou škodou je aj nájomné za prenajaté motorové

vozidlo. V konaní bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová udalosť, a to poistná udalosť
skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax považuje za skutočnú škodu
nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladov vynaložených so vznikom alebo
zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku
dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody bol poškodenému vnútený stav, keď

nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním náhradného motorového vozidla a cenu
za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla vyplatil. Právny nástupca poškodeného
potom na základe platnej zmluvy o postúpení v konaní uplatňoval žalovaným (poisťovňou) nevyplatenú
sumu, ktorá zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému, resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli,
ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje vlastné vozidlo. Práve do stavu, do

ktoréhosadostalpoškodený(právnypredchodcažalobcu),ktorýstavzavinilklientžalovaného,nemožno
nepriaznivosť tohto stavu umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v
sieti opravovní zisťoval a hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, resp. s krátkou
dobou opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby počas opravy poškodeného
motorového vozidla zisťoval aj alternatívy iného charakteru, t.j. pri vylúčení možnosti používania

svojho vlastného motorového vozidla by tento stav (ne)mohol riešiť alternatívami inými, než zapožičaním
náhradného motorového vozidla, napríklad používaním hromadnej dopravy. Takýmto prístupom by
poškodený bol neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jeho
motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim
stavom pre poškodeného. Poškodený je nemožnosťou používania svojho

motorového vozidla paralyzovaný, a preto nie je možné spravodlivo v uplatňovaní
nevyhnutných a účelných nákladov spojených so zaplatením ceny za nájom zapožičaného motorového
vozidla, dožadovať sa v súdnom spore ešte splnenia ďalších podmienok.

14. Neobstojí ani odvolacia argumentácia žalovaného o tom, že zmluva o nájme č. 122 zo

dňa 15.03.2016 v spojení s Dodatkom č. 1 k zmluve o nájme č. 122 zo dňa 15.03.2016 uzatvorená dňa
04.04.2016 je neplatným právnym úkonom. Z obsahového vymedzenia predmetných právnych úkonov
je jednoznačne zrejmý žiadaný následok, ktorý chceli predmetnými právnymi úkonmi ich účastníci
dosiahnuť. Nakoľko Zmluva o nájme č. 122 zo dňa 15.03.2016 mala formálny nedostatok v označení
prenajímateľa, zmluvné strany na tento nedostatok zareagovali uzatvorením Dodatku č. 1 k predmetnej

zmluve z dôvodu, aby nedochádzalo k spochybňovaniu vôle zmluvných strán. V danej súvislosti
krajský súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007 zo dňa 03.08.2008, v
zmysle ktorého „Základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť
zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je takvyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním
spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie
zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z čl. 1

ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci
k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim.“ Záver súdov obidvoch inštancií
o tom, že nepresnosť v označení prenajímateľa nespôsobuje neplatnosť zmluvy, vyplýva i z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR publikovaného pod značkou R 9/2002, v zmysle ktorého nepresnosti v označení
účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzavrel. Zároveň

netreba opomínať fakt, že zákon nevyžaduje, aby nájomná zmluva bola jej zmluvnými stranami
uzavretá v písomnej forme. Akúkoľvek racionalitu preto postráda taký výklad zistených skutkových
okolností predostretý žalovaným, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že zmluvné strany
nemali v úmysle uzatvoriť platnú Zmluvu o nájme č. 122 zo dňa 15.03.2016, o čom svedčí i obsah
Dodatku č. 1 k tejto zmluve.

15. V rámci zmluvy o postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa 04.10.2017 medzi žalobcom a žalovaným,
došlo k odplatnému postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za
užívanie náhradného vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom)
prístupe k výkladu práva by bolo možné trvať na tom, aby poškodený uhradil žalobcovi sumu za nájom
náhradného vozidla a ten mu ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze

(doslova tie isté bankovky a mince) vrátil. Inými slovami, poškodený by položil na stôl sumu 1.791,03
Eur a posunul ju k žalobcovi, ktorý by ju vzápätí posunul späť k poškodenému.

16. Krajský súd vedome v danej spojitosti používa mierne ironický tón, pretože popísaný (odvolateľom
minimálne naznačovaný) postup v kontraktačných procesoch odporuje bežnej realite každodenného

života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne vstupujú do desiatok rôznych
právnych vzťahov. Určite sa pritom nejedná o obchádzanie zákona, keďže právny úkon poškodeného a
žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým počínaním by skôr bolo formálne
vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré by však
nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

17.Kodvolacejargumentáciižalovanéhotýkajúcejsažalobcovipriznanýchúrokovzomeškaniaodvolací
súd uvádza, že nie sú správne tvrdenia odvolateľa o tom, že súd prvej inštancie neprihliadol na špeciálnu
úpravu vyplývajúcu z ustanovenia § 11 zákona č. 381/2001 Z.z.. Naopak, okresný súd pri svojom
rozhodovaní o vzniku nároku na úroky z omeškania dospel k správnemu právnemu záveru o dôvodnosti

tejto časti žalobcom uplatneného nároku, keď žalovaný síce zaslal oznámenie o poistnom plnení v lehote
podľa § 11 predmetného zákona, v jeho oznámení však absentovali náležitosti podľa § 11 ods. 6 písm. b/
predmetného zákona, a síce písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, prípadne písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v
ktorýchnebolvustanovenejlehotepreukázanýrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplnenie

a výška poistného plnenia. Dôsledkom uvedeného je v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. vznik
povinnosti žalovaného zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, t.j. podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bližšie odsek 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

18. Pokiaľ odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku poukazoval na odlišné rozhodnutia všeobecných

súdov v obdobných veciach, k tomu odvolací súd dodáva, že z ust. § 193 CSP vyplýva, ktorými
rozhodnutiami je súd pri rozhodovaní konkrétnej veci viazaný.

19. Žalovaný v rámci svojho opravného prostriedku len zopakoval svoju argumentáciu prezentovanú v
prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a právnymi závermi okresného

súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a súdu opakovane predkladal
svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom prípade dospieť.

20. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.

ÚS 252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa
rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods.
1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo stranysporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

21. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, nakoľko odvolanie žalovaného v
danom prípade nemalo opodstatnenie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na
ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti, tento rozsudok okresného súdu v meritórnom výroku
I. ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP p o t v r d i l .

22. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, ktorý však plne zodpovedá plnému úspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej
inštancie a zákonným ustanoveniam v ňom citovaným.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane v
rámci tohto štádia konania nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v ňom úspech
nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

24. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).