Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207934
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2216207934.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,
a.s.,Metodova8,Bratislava,IČO:35697270,zastúpenýsplnomocnenkyňou:AKBobák,Bollováaspol.,
s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: C. Y., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, o zaplatenie
339,59 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 6C/109/2016-59 zo dňa 21. februára 2017, vo výroku I., takto

r o z h o d o l :

I.OdvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievovyhovujúcomvýrokuI.avzávislomvýrokuIII.onáhrade
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 319,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 12.12.2014 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd konanie v časti o zaplatenie 20,-
eur s príslušenstvom zastavil a výrokom III. súd rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 297 písm. b) CSP, § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm.
a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách vecne odôvodnil tým, že „žalobca uzavrel
so žalovaným Zmluvu č. A 046478 ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle
predmetnej zmluvy žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá umožnila žalovanému využívať
telekomunikačné služby poskytované žalobcom. K SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo
XXXX XXX XXX. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu za poskytnuté telekomunikačné

služby za obdobie júl až august 2014, porušil zmluvné povinnosti. Žalobca zaslal žalovanému dňa
27.11.2014 pokus o pokonávku s rozpisom neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace. PO zaslaní
pokusu o pokonávku bola časť pohľadávky vo výške 5,-€ odpísaná a preto si ju žalobca v tomto konaní
neuplatňuje. Žalovaný na pokus o pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou pohľadávky a
pohľadávka žalobcu voči žalovanému z titulu neuhradených služieb predstavuje celkovo sumu 339,59 €.
Výsledkami vykonaného dokazovania však bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný si nesplnil svoju
základnú povinnosť zo zmluvy č. A 0496478 a to riadne a včas zaplatiť cenu za poskytnuté služby .

V tomto konkrétnom prípade práva žalovaného ako spotrebiteľa neboli nijakým spôsobom dotknuté.
Žalovaný tak ako je vyššie uvedené neuhradil cenu za poskytnuté služby mesiacov júl až august 2014.
Na veci nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný sa kontaktoval na spoločnosť EOS KSI Slovensko ,
ktorá spoločnosť bola poverená na vyriešenie veci mimosúdne a to pokusom o pokonávku . Pokiaľ tátospoločnosť neodpovedala na žiadny list zo strany žalovaného, táto samotná skutočnosť nič nemení na
tom, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.
Súd žalobe teda v celom rozsahu vyhovel s tým, že nepovolil žalovanému splátky predmetnej

pohľadávky. Žalovaný pritom v odpore uvádza, že má jednoznačne za to, že konanie žalobcu s vysokou
mieroupravdepodobnostismerujektomu,abyvpriebehuplynutiačasudošloknárastuzákonnéhoúroku
z omeškania ako aj k vzniku trov konania. Napriek tejto skutočnosti s odstupom dvoch rokov neuhradil
ani časť žalovanej istiny a nerealizoval čo i len jednu splátku s výnimkou úhrady 20,-€, ktorá úhrada
sa však netýka predmetu tohto konania. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný vo svojom

vyjadrení sám uznal , že žalobcom uplatnená pohľadávka bola spôsobená aktívnym využívaním služieb
zostranyžalovaného-t.j.volanímnaaudiotextovéčísla.Žalobcajetohonázoru,žetýmtožalovanýuznal
aj opodstatnenosť nároku žalobcu. Žalobca totiž v zmysle Zmluvy o pripojení poskytoval žalovanému
služby a to riadne a včas . Tieto služby žalovaný využíval, ktorú skutočnosť aj sám potvrdil vo svojom
vyjadrení. Následne žalobca vyfakturoval cenu služieb žalovanému ktorý porušil svoju primárnu zmluvnú
povinnosť a tieto faktúry neuhradil. Skutočnosť, že žalovaný sa cíti byť ukrátený na svojich právach

zo strany tretej spoločnosti ktorej volalo na audiotextové číslo, toto nie je predmetom tohto konania.
Žalovaný využíval služby žalobcu slobodne na základe vlastnej vôle a na vlastnú zodpovednosť.
Súd zobral na vedomie dispozitívny úkon žalobcu a konanie v časti o zaplatenie 20,-€ s príslušenstvom
zastavil a vo zvyšku žalobe v celom rozsahu vyhovel.
O náhrade trov konania rozhodol súd s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca v konaní bol úspešný

v celom rozsahu, preto súd žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%“.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to z dôvodu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz spočívajúci v
zabezpečení a prehratí záznamu hovoru na audiotextové číslo na ktoré volal omylom a ktoré mu bolo

následne fakturované, pretože si myslel, že volá na sprostredkovanie práce, ktoré bolo v skutočnosti
nekalou obchodnou praktikou a nemalo by požívať ochranu práva SR a Európskej únie. Ak tento kľúčový
dôkaz nebol vykonaný, rozhodnutie súdu vychádza z nedostatočne zisteného skutkového právneho
stavu a rozsudok nie je náležite odôvodnený, teda nespĺňa kritéria ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Súd
tiež neprihliadol na dlhodobo nepriaznivé sociálne pomery žalovaného ktoré preukázal počas konania

a neumožnil mu úhradu dlžnej sumy splátky o ktoré žiadal. Ešte počas konania uhradil časť dlžnej sumy
vo výške 20,- eur. Žiada preto, aby bol rozsudok zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, prípadne zmenený vo výroku I. s tým, že mu bude určená úhrada splátky formou 10 mesačných
splátok vo výške 32 eur splatných k 20. dňu v mesiaci.

4. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovaného sa písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e), f) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo

na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového
poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň verejného vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu

(§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu nie
je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vecne správny, v
dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.7. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu 18.05.2016 domáhal, aby súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 339,59 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05%
ročne z dlžnej sumy od 12.12.2014 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že na žalobca uzavrel

so žalovaným zmluvu č. A0496478 na základe ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá
umožňuje žalovanému využívať telekomunikačné služby. Žalovaný nezaplatil cenu za poskytnuté
telekomunikačné služby za obdobie 2014/07-2014/08 a tým porušil zmluvné povinnosti.

8. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o pripojení zo dňa 12.7.2002, pokus o

pokonávku zo dňa 27.11.2014, faktúry č. 5260387580, č. 5264067803, č. 5264082204.

9. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného je predmetom odvolacieho konania posúdiť,
či súd prvej inštancie správne žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 319,59 eur
s príslušenstvom a zároveň rozhodol, že o priznaní náhrady trov konania žalobcovi od žalovaného
vzhľadom na úspech v konaní. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu

predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa
i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného
sporového poriadku odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia

rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuvádza žiadne nové podstatné
skutkové či právne argumenty než tie, ktoré uviedol už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi
náležite vysporiadal.

11. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

12. Žalovaný namietal, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností.

13. Povinnosť navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán,
ktorá im bola všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného

do 30.6.2016 a následne v ustanovení § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o povinnosť tej zo
strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť určité potrebné
skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť tvrdenia a
vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila, platí, že
uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti,

teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom sa rozumie
zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť
rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť
o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci, nebola pre nečinnosť strany v dôsledku nesplnenia dôkaznej povinnosti preukázaná (resp.

objektívne nemohla byť preukázaná) a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať
záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné
bremeno ohľadne určitých skutočností leží potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba
priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

14. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku, súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný
využíval služby poskytované žalobcom, porušil povinnosť tým, že nezaplatil cenu vyúčtovanú faktúrami.
Zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že pokiaľ sa žalovaný cíti byť ukrátený na svojich
právach zo strany tretej spoločnosti, ktorej volal na audiotextové číslo, toto nie je predmetom konania.Odvolací súd má za to, že žalovaný nespochybňoval, že telefonoval na audiotextové číslo, avšak išlo o
omyl a preto navrhol vykonať dôkaz prehratím záznamu tohto hovoru súdom. Podľa názoru odvolacieho
súdu navrhnutý dôkaz nemohol ovplyvniť vznik povinnosti žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy,

nakoľko žalovaný ničím nespochybnil, že služby žalobcu využíval a pokiaľ žalovaný tvrdil, že išlo o omyl,
nezbavuje ho to povinnosti na zaplatenie žalovanej sumy.

15. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.

16. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku je činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadeniejeprávnymipredpismiobmedzovanývtom,akomá
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie
je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

17. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo
uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia
dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo,
aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku

upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť,
čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce

najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis
a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za
následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou
úvahou súdu prvej inštancie.

18. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods.
1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za

konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť
súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto,
že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo

inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku je možné teda napadnúť výsledok
činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého možno usudzovať len zo spôsobu, ako k
nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani

polemizovať s jeho skutkovými závermi.

19. Napokon žalovaný v odvolaní namietal, že súd mu neumožnil úhradu dlžnej sumy v splátkach.

20.Podľa§232ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti

rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

21. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že lehotou na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je zásadne
paričná lehota tri dni. Uvedené ustanovenie ale súdu umožňovalo, vzhľadom na osobitné okolnostikaždého prípadu, určiť aj lehotu dlhšiu, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach,
pričom súd určuje zároveň výšku splátok a podmienky splatnosti, ako i to, že pri nedodržaní jednej
splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxe vyžaduje zistenie

takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na
povahu prejednávanej veci, na nárok a osobné pomery strán je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu
než tri dni. Súd môže sám a nezávisle, i bez návrhu strany, uvážiť, či je toto povolenie uvedenej výhody
vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné, patrí
predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha

o plnenie záväzku, osobné pomery strán, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v
prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné neplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch
dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu príliš ťaživé.

22. Z odvolania žalovaného vyplýva, že úhradu v splátkach žiada vzhľadom na nepriaznivé sociálne
pomery. Predovšetkým je potrebné uviesť, že žalovaný svoje celkové osobné, majetkové a

sociálne pomery, ktoré by mali odôvodniť požadované povolenie zaplatiť dlh v splátkach bližšie
nepreukázal. Žalovaný v konaní síce predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo 4.12.2014 o výške
invalidného dôchodku 166,60 eur, avšak bližšie neuviedol iné rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
jeho požiadavku v odvolaní (napr. zárobkové pomery jeho i spolužijúcich osôb, počet vyživovacích
povinností, údaje o vlastníctve / nevlastníctve nehnuteľnosti alebo hnuteľných vecí vyššej hodnoty, údaje

o zdravotnom stave jeho i spolužijúcich osôb a pod.). Vzhľadom na čas, od kedy bola podaná žaloba na
súd (dňa 18.5.2016) a čas, kedy súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol (21.2.2017), mal žalovaný
možnosť svoju snahu a záujem vec vysporiadať so žalobcom (a tým preukázať, že mohli priebežne
peňažnýdlhsplácaťvsplátkachaspoňvtakejvýške,ktorábybolaprimeranáichfinančnýmmožnostiam,
prípadne pokúsiť sa uzavrieť dohodu so žalobcom o splácaní zostatku dlhu, pričom zaplatenie sumy 20

eur počas trvania konania treba vyhodnotiť ako neprimerané vo vzťahu k výške dlhu a obdobiu trvania
povinnostižalovaného).Jepotrebnépoukázaťnato,žesplatnosťžalovanýchfaktúrnastalavmesiacoch
august- september 2014. Za danej situácie podľa názoru odvolacieho súdu neboli dôvody pre povolenie
splátok. Zároveň odvolací súd dodáva, že žalovaný má naďalej možnosť dohodnúť sa so žalobcom na
splátkovom kalendári.

23. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti
akoajvzávislomvýrokuonáhradetrovkonaniapodľa§387ods.1akovovýrokuvecnesprávnypotvrdil.

24. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, a preto jemu zásadne v zmysle ustanovenia § 255

ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom
podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto uznesenia.

25. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).