Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 20, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/372/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709211400
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1709211400.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcov: 1/ R.. B. N., nar.
X.X.XXXX, bytom AlŽ.Z. X. XXX, W. a 2/ X.. R.. G. N.Á., B.., nar. XX.X.XXXX, bytom F. X. XXX, W.,
zastúpených: JUDr. Andrea Vladárová, advokátka, so sídlom Veľká okružná 17, Žilina proti žalovanej: F.
B., nar. X.XX.XXXX, bytom L. XXX, zastúpenej: Ľubomír Schweighofer, advokát, so sídlom Šafárikovo
nám. 2, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava Pezinok zo dňa 19.4.2016, č.k. 10C/111/2009-307, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcom 1/ a 2/ priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali náhrady
škody z dôvodu porušenia § 415 a § 420 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len
„Občiansky zákonník“) ako aj ustanovení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon), ktorá im vznikla v súvislosti so sanáciou základov rodinného domu
v dôsledku nesprávneho osadenia stavby, ktorý ako rozostavanú stavbu nadobudli od žalovanej
kúpnou zmluvou. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí

právoplatnosti rozhodnutia.

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 415, § 420 ods. 1, § 499, § 507 ods. 1, 2, § 598,
§ 599 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Občiansky zákonník“) a vecne
tým, že nárok nie je možné si uplatniť z titulu náhrady škody, nakoľko tento je možné si uplatniť iba z
titulu zodpovednosti za vady, pričom po podaní žaloby už uplynula prekluzívna lehota na uplatnenie si
takéhoto nároku. Vo vzťahu k zisteniu predpokladu vzniku škody dospel k záveru, že nebolo preukázané,

že žalovaná porušila svoju povinnosť vyplývajúcu z § 415 Občianskeho zákonníka a z § 43 a nasl.
Stavebného zákona.

3. Proti rozhodnutiu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/ z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci. Uviedli, že skutočne kúpili rozostavanú stavbu, ktorá nevykazovala žiadne
vady, bola postavená podľa realizačného projektu, bola osadená v požadovanej hĺbke, neboli na nej
vady materiálu ani nebola postavená v rozpore s projektovou dokumentáciou, avšak museli nad rámec

kúpenej veci realizovať piloty pod nehnuteľnosťou na doporučenie statika, aby odvrátili zrútenie stavby,
nakoľko táto v dôsledku zanedbania právnej povinnosti posúdiť podložie odborne zdatnou osobou,
ktorou je jedine statik, bola realizovaná na neúnosnej zemine. Konštatovali, že trhliny a nerovnomerné
sadanie stavby nevznikli vadou materiálu alebo nesprávnymi prácami, ale v dôsledku porušenia právnejpovinnosti, pričom tieto skutočnosti nie sú vadou, ale udalosťou, ku ktorej došlo v roku 2008, a v
dôsledku nej im vznikla škoda (potreba odborného posúdenia a vykonanie pilotáže). Uviedli, že tieto
úkony a náklady nemajú nič spoločné s vadou kúpenej veci, tieto úkony a náklady neboli vykonané

na kúpenej veci, nekupovali stavbu na vadných pilotoch, resp. na vadnom zabezpečení podložia.
Podľa ich názoru je bez právneho významu tvrdenie žalovanej, že nemala povinnosť privolať statika s
poukazom na Technickú správu v Statickom posudku stavby (ktorý naviac nebol predložený v origináli
a nebol vyhodnotený vo vzťahu k dôkazom na č.l. 257-262), nakoľko aj z týchto dôkazov vyplýva, že
únosnosť základovej pôdy sa iba predpokladá v hodnote Rdt=100 až 150kPa a v prípade mimoriadne

nepriaznivýchzákladovýchpomerovjenutnéindividuálneposúdeniezákladovejškárynazákladeúdajov
získaných z geologického posudku, pričom existenciu nepriaznivých podmienok súd neposudzoval,
nakoľko dokazovanie nevykonal. Vyslovili názor, že pokiaľ by žalovaná splnila svoju povinnosť, statik
by dospel k záveru, že je potrebné prehodnotiť spôsob zakladania stavby. Upozornili na to, že v závere
znaleckého posudku Ing. Pavla Encingera je uvedené, že predmetom znaleckého posudku nie je
stanovenie skutočnej potrebnej hĺbky základových konštrukcií vzhľadom k únosnosti a typu základovej

pôdy. Poukázali na to, že o vadu veci ide tam, kde ujma spočíva vo vadnom prevedení predávaného
predmetu prevodu, pričom ujma, ktorá vznikla ako následok vadného plnenia, je škodou kupujúcich a
iba iná ujma, ktorá vznikla ako následok vadného konania, je škodou. V danej veci mali za to, že kúpili
rozostavanú stavbu, nekupovali podložie, rozostavaná stavba nebola vadná a bola realizovaná podľa
realizačného projektu. Zdôraznili, že základy domu neboli vykonané vadne, boli vykonané v zmysle

projektu, nesprávne bolo vyhodnotené podložie, na ktorých žalovaná postavila základy. Nepovažovali
za náležité, že súd prvej inštancie poukázal na časť posudku X.. R.. J. K. ohľadom skrytej vady vo
vzťahu k právnemu posúdeniu, pretože znalec používa slová v technickom, nie však v právnom zmysle.
Upozornili, že negatívny stav na rodinnom dome nastal v priebehu roka 2008 a pred týmto dátumom
nemohliprivynaloženíodbornejstarostlivostirozumnepredpokladať,žesamotnástavbabolapostavená

v rozpore s objektívnym právom. Dali do pozornosti, že pri existencii škody sa popri skutočnej škode
uhrádzajú aj náklady spojené s odstránením stavu, ktorý vznikol z dôvodu protiprávneho konania a o
tom sa mohli objektívne dozvedieť až na základe vzniku prasklín v čase, ktorý bol v spore jednoznačne
preukázaný, t.j. až v roku 2008. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcov vyjadrila podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.2.2017, v
ktorom poukázala na to, že v danej oblasti bola uskutočnená rozsiahla výstavba a geologický prieskum, v
zmysle ktorého bolo podložie vhodné pre zakladanie stavieb, pričom dom postavila na základe všetkých
dostupných informácií v súlade so stavebným povolením a v zmysle realizačného projektu do primeranej

hĺbky. S právnym posúdením prvoinštančného rozhodnutia sa stotožnila a zároveň vyslovila názor, že
v danom prípade je na mieste zaoberať sa možnosťou, že sa jednalo o vadu pozemku. Poukázala na
to, že sami žalobcovia tvrdili, že stavba nemala žiadne vady a konštatovali najmä súladnosť stavby
s projektovou dokumentáciou. Namietala, že povinnosť prizvať statika vzhľadom na jednoduchosť
stavby jej nevyplývala zo žiadneho predpisu a nebolo to potrebné ani vzhľadom na uskutočnený

geologický prieskum danej lokality, súčasne žiadne okolnosti nenasvedčovali tomu, že podložie by
malo byť nedostatočné. Ak žalobcovia poukazovali na nedostatočný technologický postup, podľa jej
názoru uvedené nemá oporu v právnych predpisoch ani v projektovej dokumentácii. Poukázala na to,
že porušenie povinnosti z jej strany nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania. Vo vzťahu k pozemku,
resp. jeho kvalite uviedla, že nikdy nebola vlastníkom pozemku, na ktorom stavala rodinný dom, t.j.

nemôže zodpovedať za jeho vlastnosti. Okrajom uviedla, že na pojednávaní dňa 19.4.2016 vzniesla
námietku premlčania. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

5. Žalobcovia sa vyjadrili podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 5.4.2017, v ktorom uviedli, že

pokiaľ žalovaná namietala, že nie je zrejmé, z akých skutočností jej mal byť známy charakter podložia,
keďže nebola vlastníčkou pozemku, uvedené skutočnosti chceli preukázať, avšak prvostupňový súd
dokazovanie nevykonal. Zároveň nedokazoval skutočnosť, či boli nepriaznivé podmienky podložia a
či uvedená okolnosť musela byť staviteľke známa. Podľa ich názoru základy domu neboli vykonané
vadne, boli vykonané v zmysle projektu, avšak z hľadiska uplatneného nároku táto okolnosť nie je

podstatná, nesprávne bolo vyhodnotené podložie, na ktorých žalovaná základy postavila. Poukázali na
to,ževžalobebolicitovanéprávneustanovenia,zktorýchjezrejmé,aképrávnepovinnostižalovanáako
stavebník nesplnila pri zhotovovaní stavby, keďže nezvolila správny technologický postup. Vo vzťahu
k námietke premlčania uviedli, že táto by bola namieste iba v prípade, ak by bolo právne posúdeniev danej veci prvoinštančným súdom správne, avšak z hľadiska uplatneného nároku na náhradu škody
nie je dôvodná.

6. Žalovaná reagovala podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 8.6.2017, v ktorom poukázala na
svedecké výpovede R.. B. S. a R.. W. W. a statický posudok R.. O. M., a to v súvislosti s vedomosťou
žalovanej o vlastnostiach podložia, z ktorých vyplýva, že nebolo povinnosťou žalovanej privolať statika
na posúdenie základovej škáry. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že nekupovali podložie, nakoľko na
základe kúpnej zmluvy nadobudli pozemok pod stavbou domu od F. J. a súčasne bolo podložie z

jej strany ako aj odborníkov z oblasti stavebníctva posúdené riadne a so všetkou starostlivosťou a
zodpovednosťou. Poukázala na to, že v prvom rade mala v úmysle postaviť rodinný dom pre seba a
členov svojej rodiny, výstavbu financovala z úveru poskytnutého bankou a stavba bola riadne poistená,
následné rodinné problémy jej však zabránili ponechať si stavbu. Konštatovala, že žalobcovia si stavbu
nepoistili, pričom z pohľadu poisťovne je sadanie domu z dôvodu prenikania spodnej vody posudzované
ako živelná pohroma a je dôvodom na poskytnutie poistného plnenia.

7. Žalobcovia v stanovisku doručenom odvolaciemu súdu dňa 1.8.2017 uviedli, že vypočutí svedkovia
nemali odbornosť v oblasti statiky a predmetom znaleckého posudku Ing. B. S. nebolo stanovenie
skutočne potrebnej hĺbky základových konštrukcií. Vo vzťahu k argumentácii ohľadom geologickému
prieskumu uviedli, že uvedené je bezpredmetné, podstatné je, či si žalovaná ako stavebník splnila

právnu povinnosť danú zákonom. Poukázali na to, že v Statickom posudku sa únosnosť podložia len
predpokladá, pričom sa uvádza, že po odhalení základovej škáry a posúdení podložia je nevyhnutné
túto posúdiť. Konštatovali, že na preukázanie tvrdených skutočností navrhli vypočuť svedkov, ktoré
dokazovanie súd prvej inštancie nevykonal. Upriamili pozornosť na výpoveď svedka R.. W. Y., ktorý
uviedol, že na štrkovom podloží by nenavrhoval žiadne špeciálne opatrenia, ak je toto podložie únosné

z hľadiska stlačiteľnosti a budúceho sadania. Skutočnosti ohľadom úmyslu žalovanej postaviť dom
pre seba a členov rodiny ako aj spôsob financovania stavby považovali za nepodstatné, s tým, že
rovnako môžu hypoteticky predpokladať, že žalovaná sa chcela zbaviť nehnuteľnosti práve z dôvodu, že
zistila, že je postavená na bývalej silážnej jame. Tvrdenie žalovanej, že stavba začala sadať z dôvodu
prenikania spodnej vody považovali za nepodložené a nepreukázané.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcov nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci,keďvykonaldokazovanievrozsahupotrebnomnazistenierozhodujúcichskutočností(§185C.s.p.)
z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré
v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

9. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac
v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.),
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne (387 ods. 1 C.s.p.).

10. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

11. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie
dňa 30.11.2009 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im sumu 32 416,94

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.3.2010 do zaplatenia titulom náhrady
škody. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobcovia uzatvorili so žalovanou dňa 17.4.2002
kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola rozostavaná stavba (túto následne dokončili žalobcovia). V
priebehu roku 2008 došlo k nadmernému a nerovnomernému sadaniu domu, ktoré spôsobilo trhliny a
praskliny v nosných a deliacich múroch domu. Po vykonanom inžinierskom prieskume bolo zistené, že

projektom predpokladaná zemina v úrovni základovej škáry sa nachádza iba v časti pôdorysu domu,
v zostávajúcej časti sa nachádza navážka, pričom zakladanie na nezhutnenej navážke je v zmysle M.
XX XXXX možné iba pri použití zvláštnych úprav a opatrení. Vzhľadom na podložie bolo realizované
zakladanie domu nevyhovujúce a je priamou technickou príčinou nadmerného nerovnomerného sadaniadomu a jeho porúch vo forme postupne sa prejavujúcich trhlín v nosných a výplňových konštrukciách
ako i sprievodných pretvorení. Žalobcovia argumentovali uplatňovaný nárok porušením preventívnej
povinnosti podľa § 415 v spojení s § 420 Občianskeho zákonníka ako aj porušením ustanovení

Stavebného zákona a Vyhlášky MŽP č. 532/2002 Z.z.

12. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcov rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok, viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

13. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 499 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) kto prenechá
inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia má vlastnosti výslovne vymienené alebo
obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a
že vec nemá právne vady.

16. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) ak
nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne,
je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď
primeranej zľavy z ceny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

17. Podľa § 507 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) práva
vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých záväzkoch upravené zákonom alebo
dohodnuté účastníkmi inak.

18. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) kupujúci

má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo
zodpovednosti za vady.

19. Podľa § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) vady musí
kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže

kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do šiestich mesiacov, ak ide o vady krmív, do
troch týždňov, a ak ide o vady zvierat, do šiestich týždňov od prevzatia veci.

20. Podľa § 599 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) právo na
náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi

v lehote uvedenej v odseku 1.

21. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu uzatvorenia kúpnej zmluvy) uplatnením práv
zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď dospel k záveru, že
nárok žalobcov nie je možné uplatniť si titulom náhrady škody, ale titulom zodpovednosti za vady, pričom
v čase podania žaloby už uplynula prekluzívna lehota na uplatnenie si takéhoto nároku.

23. V danom prípade je zrejmé, že žalobcovia dňa 18.4.2002 nadobudli od žalovanej na základe kúpnej

zmluvy rozostavanú stavbu, na ktorú bolo vydané právoplatné stavebné povolenie (zapísanú v katastri
nehnuteľností v k.ú. W. na Y. Č.. XXX). Pozemok pod stavbou nadobudli na základe rovnakej kúpnej
zmluvy od F. J.. Pokiaľ ide o rozostavanú stavbu, je potrebné ju považovať jednak za vec v právnom
zmysle a jednak za nehnuteľnosť, nakoľko ide o stavbu spojenú so zemou pevným základom (§119ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorá bola predmetom záväzkovoprávneho vzťahu medzi žalobcami
a žalovanou.

24. Zo záväzkovoprávneho vzťahu vyplývajú zmluvným stranám povinnosti, ktoré majú byť riadne
splnené. V prípade ak scudziteľ nesplní svoju povinnosť splniť záväzok riadne a vec má v dôsledku toho
vady, vzniká mu voči nadobúdateľovi záväzok zo zodpovednosti za vady. Predpokladom uplatnenia práv
zo zodpovednosti za vady na súde je ich predbežné uplatnenie u predávajúceho, najneskôr je potrebné
vadu vytknúť do šiestich mesiacov od prevzatia veci (§ 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v

čase uzavretia kúpnej zmluvy). Márne uplynutie uvedenej lehoty znamená, že právo zo zodpovednosti
za vady zanikne a kupujúci si nebude môcť uplatniť toto právo na súde, pretože toto právo zanikne tzv.
preklúziou.

25. Odvolací súd v súvislosti s kolíziou nároku zo zodpovednosti za vady a nároku zo zodpovednosti za
škodu konštatuje, že vznik zodpovednosti za vady predpokladá prenechanie veci, ktorá bola predmetom

zmluvyinémuzaodplatu,pričomzáväzokzozodpovednostizavadyvzniká,akexistujeplatnýzáväzkový
právny vzťah, vec bola prenechaná inému na základe odplatnej zmluvy, bola porušená povinnosť splniť
záväzokriadne,atedadošlokvadnémuplneniu,ktorúvadujenadobúdateľpovinnývytknúťuscudziteľa.
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody (§ 600 Občianskeho
zákonníka), z uvedeného však vyplýva, že je potrebné odlíšiť práva zo zodpovednosti za vady od práv

zo zodpovednosti za škodu (vyplýva to aj z § 510 Občianskeho zákonníka). Predmetné rozlíšenie je
dôležité v prípade súbehu nárokov, pretože vadným plnením môže byť spôsobená nadobúdateľovi aj
škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku alebo v ušlom zisku. Škodou je pritom ujma, ktorá vznikla
ako následok vadného plnenia, t.j. majetková ujma spočívajúca nie vo vadnosti samotného predmetu
kúpy, ale v znehodnotení tejto či inej veci v dôsledku vadného plnenia (iba škoda, ktorá vznikla z vady,

je odškodniteľná v rámci náhrady škody). Nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zo zodpovednosti za
vady, sa však nemožno domáhať z titulu náhrady škody. Posudzovanie porušenia právnej povinnosti
žalovanou je v tomto kontexte podľa názoru odvolacieho súdu nadbytočné.

26. Ak žalobcovia v odvolaní argumentovali, že kupovaná stavba spolu so základmi je bez vád,

nakoľko bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou, odvolací súd uvedený názor považuje
za nesprávny. Stavbu (spolu s jej základmi) totiž nemožno posudzovať izolovane, bez zreteľa na jej
spojenie so zemou, t.j. na podložie, na ktorom je postavená. Ak bola stavba postavená síce v súlade s
projektovou dokumentáciou, ktorá však (z akýchkoľvek príčin) nevzala do úvahy charakter podložia, nie
je možné ju považovať za vec bez vád. Výsledkom neprávneho technologického postupu, na základe

ktorého bola stavba postavená, je totiž vadná stavba, pretože jej charakter nezohľadňoval pozemok
pod ňou a jej základy nezodpovedali konkrétnemu podložiu. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom,
na základe ktorého ide v danom prípade o vadu pozemku, nakoľko každá stavba aby bola bez vád,
musí byť postavená tak, aby zohľadňovala osobitosti pozemku pod ňou. Uvedené napokon vyplýva aj
z predložených znaleckých posudkov (X.. R.. J. K. a Q. - Q.-S. M.), v zmysle ktorých na nezhutnenej

navážke je realizované plošné zakladanie domu nevyhovujúce, príp. jestvujúce založenie objektu na
základových pásoch uložených do hĺbky 1 m nie je vhodnou a ani postačujúcou formou zakladania v
takomto prostredí.

27. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci,

keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil.

28. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku o
trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal proti neúspešným žalobcom
plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).