Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211208732
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7211208732.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.JozefaVancuačlenovsenátuJUDr.

Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: Československá obchodní banka,
a.s., Radlická 333/150, Praha 5, Česká republika, IČO: 00 001 350, zastúpeného Mgr. Petrom Olejárom,
usadeným euroadvokátom, Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanému: Tibor P., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom C. XXXX/X, T., o zaplatenie 76.573,55 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Košice II č.k. 32Cb/53/2011-100 zo dňa 4.11.2014 v spojení s opravným uznesením zo dňa
26.1.2015 č.k. 32Cb/53/2011-120 a zo dňa 24.7.2015 č.k. 32Cb/53/2011-136 a v spojení s dopĺňacím
rozsudkom zo dňa 6.12.2016 č.k. 32Cb/53/2011-169 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí úrokov vo výške 13.971,33 Kč m e n í
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 2.349,86 Kč do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v
prevyšujúcej zamietajúcej časti t.j. o zaplatenie 11.621,47 Kč výrok o zamietnutí úrokov potvrdzuje.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i asúdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 52.182,24
Kč s 9% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 51.845,11 Kč od 29.6.2009 do zaplatenia v mesačných

splátkach po 75,00 eur, počnúc mesiacom december 2014, vždy do posledného dňa v mesiaci s tým,
že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého peňažného plnenia. V časti
6% úroku z omeškania zo sumy 52.182,24 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia konanie zastavil a v časti
úrokov vo výške 13.971,33 Kč návrh na začatie konania zamietol. Zároveň žalobcovi priznal náhradu
trov konania v sume 541,62 eur, t. j. súdny poplatok v sume 188,50 eur a trovy právneho zastúpenia
v sume 353,12 eur, ktorú je žalovaný povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu dňa
31.3.2011 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 51.845,11 Kč, kapitalizovaný
úrok vo výške 13.971,33 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 10.419,98 Kč, nezaplatené
poplatky vo výške 337,13 Kč, ako aj úrok z úveru vo výške 13,40% ročne zo sumy 51.845,11 Kč od
3.3.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 52.185,24 Kč od 3.3.2011

do zaplatenia, keď žalobca uviedol, že so žalovaným uzavreli Zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere
č. 002853351R dňa 13.8.2008, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné podmienky pre ČSOB
spotrebiteľské úvery. Na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému finančné prostriedky do výšky
úverového limitu 60.000,00 Kč a žalovaný sa zaviazal k riadnemu a včasnému splácaniu úveru. Keďžežalovaný si svoje povinnosti riadne neplnil a nesplácal splátky podľa čl. V. zmluvy napriek opakovaným
urgenciám, žalobca bol nútený pristúpiť k zosplatneniu úveru, ku ktorému došlo dňa 28.6.2009. Žalobca
požadoval v súlade s ust. čl. IV. zmluvy zaplatenie úrokov vo výške 13,40% ročne z nezaplatenej sumy

úveru odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru a v súlade s ustanovením s čl. VI. zmluvy zaplatenie
úrokuzomeškanievovýške15%ročnezosúm,ktoréježalovanýpovinnýzaplatiťzpeňažnýchzáväzkov
vyplývajúcich zo zmluvy (t.j. istina a poplatky), a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch
splatnosti. Uviedol tiež, že požadovaná suma t.j. suma vo výške 76.573,55 Kč predstavuje aktuálnu
dlžnú sumu vyčíslenú ku dňu 2.3.2011 a skladá sa zo zostatku nesplatenej istiny vo výške 51.845,11 Kč,

zmluvnéhoúroku,ktorýkudňuvyčísleniapredstavujesumuvovýške13.971,33Kčaúrokuzomeškania,
ktorý ku dňu vyčíslenia predstavuje sumu vo výške 10.419,98 Kč a dlžných poplatkov vo výške 337,13
Kč.

3. Keďže žalobca je subjektom s cudzou štátnou príslušnosťou a jeho sídlo je v Českej republike a

žalovaný je občanom Slovenskej republiky, konštatoval prvostupňový súd, že právomoc súdu na toto
konanie je daná Nariadením Rady ES č. 44/2001, kapitola II., oddiel 1, článok 2 bod 1, podľa ktorého,
ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu
na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa Nariadenia Rady ES č. 44/2001,
kapitola II., oddiel 4, článok 16, bod 2 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Rovnako konštatoval, že v súlade s Nariadením
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) článku
4 „rozhodné právo pri absencii voľby“, bod prvý písm. b/ pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre
zmluvu a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 1. bod 1.2. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čl. 1.
bod 1.5., čl. 1. bod 1.6., čl. 1. bod 1.7. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podľa § 497, § 498, § 504, §
273 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Sb., § 52 ods. 1, § 55 ods. 1, § 517 ods. 2 Občanského
zákonníku, § 1 nařízení vlády ČR č. 142/1994 Sb. v znení účinnom od 23.3.2005 a uzavrel, že

vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že dňa 13.8.2008 bola medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, na základe
ktorej žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Peňažný limit predstavoval 60.000,00 Kč.
Žalovaný priebežne čerpal peňažné prostriedky a vzhľadom na to, že si žalovaný neplnil svoju povinnosť
vyplývajúcu z uzatvorenej zmluvy o úvere, žalobca listom zo dňa 28.6.2009 oznámil žalovanému

zosplatnenie úveru ku dňu 28.6.2009.

5. Ďalej uviedol, že žalobca v návrhu na začatie konania požadoval priznať celkovo sumu istiny vo
výške 51.845,11 Kč, nezaplatený poplatok vo výške 337,13 Kč, kapitalizovaný zmluvný úrok vo výške

13.971,33 Kč, kapitalizovaný úrok z omeškania vo výške 10.419,98 Kč, ako aj zmluvne dohodnutý úrok z
úveru vo výške 13,40 % ročne zo sumy 51.845,11 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia, ako aj úrok z omeškania
vo výške 15 % ročne zo sumy 52.182,24 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia.

6. Súd považoval návrh žalobcu za dôvodný a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
52.182,24 Kč, ktorá pozostáva z nezaplatenej istiny úveru 51.845,11 Kč a nezaplateného poplatku vo
výške 337,13 Kč.

7. Ďalej súd priznal žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 52.182,24
Kč od 29.6.2009 do zaplatenia, keď vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku prihliadol na
to, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4.11.2014 zobral sčasti návrh na začatie konania
späť v časti 6% úroku z omeškania zo sumy 52.182,24 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia (vyčíslený úrok z
omeškania od 28.6.2009 do 2.3.2011 v sume 10.419,98 Kč), v dôsledku čoho v súlade s ust. § 96 ods.

1,3 O.s.p., súd konanie v časti 6% úroku z omeškania zo sumy 52.182,24 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia
zastavil.8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nemal žiadne pochybnosti o tom, že úver je odplatným právnym
úkonom, že odplatu - cenu predstavujú spravidla úroky a že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka, poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Kauza úverového právneho vzťahu spočíva v
poskytnutí peňažných prostriedkov do vrátenia peňažných prostriedkov, pričom účastníci úveru pritom
nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje (úverové obdobie). V takom prípade vzniká právo
na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Úverové obdobie teda čas, na ktorý
sa peňažné prostriedky poskytujú medzi podstatné náležitosti úveru nepatria. Pokiaľ si však účastníci

úveru dohodnú úverové obdobie, dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby - doby
splatnosti úveru nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru iba úroky z omeškania.
Ide o odlišný inštitút, oproti odplatným úrokom, ten má sankčnú povahu. Jeho typickým znakom v
občianskoprávnych veciach je jeho administratívny limit. Po zosplatnení úveru nemožno priznať úroky z
úveru, ale len sankčné úroky z omeškania v zmysle citovaného § 1 Nariadenia vlády Českej republiky.
V opačnom prípade by došlo ku kumulácii nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa (v danom

prípade žalovaného), vo vzťahu ku ktorým by sa kumulatívne požadovalo zaplatenie úrokov z úveru, ako
aj úrokov z omeškania, hoci práve úroky z omeškania, ktoré sa aplikujú práve v prípade, ak nedochádza
k riadnemu splateniu úveru, nahrádzajú úroky z úveru a majú zároveň aj sankčnú povahu. Kumulácia
úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania v zmysle vyššie uvedeného, by predstavovala neúmernú a
neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. Takýto postup, ktorý nepochybne je potrebné aplikovať

v spotrebiteľských vzťahoch, je v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka č. 513/1991
Sb. (platného na území Českej republiky), podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. S poukazom na vyššie uvedené bol súd toho názoru, že po konečnej splatnosti úveru, žalobcovi
neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo výške 13,40 % ročne z istiny, ale len úroky z
omeškania, ktoré ako súd zdôraznil majú sankčnú povahu. Preto súd v tejto časti, ktorou žalobca
požadoval úrok vo výške 13.971,33 Kč a úrok vo výške 13,40 % ročne zo sumy 52.182,24 Kč od 3.3.2011

do zaplatenia ako nedôvodný zamietol.

10. Ďalej prvostupňový súd zdôraznil, že žalovaný bol v postavení spotrebiteľa, preto súd posudzoval
úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 OZ, s použitím ust. § 1 Nariadenia vlády č. 142/1994

Sb. Uviedol, že podľa uvedeného ustanovenia, výška úrokov z omeškania zodpovedala ročnej výške
reposadzby stanovenej Českou národní bankou, zvýšenou o 7 % bodov. V každom kalendárnom
polroku, v ktorom trvá omeškanie dlžníka, je výška úrokov z omeškania stanovená reposadzbou Českou
národní bankou a platná pre prvý deň príslušného kalendárneho polroku. Reposadzba Českej národní
bankybolavobdobíprvéhodňaomeškaniavovýške2%,popripočítaní7percentuálnychbodov,celkový

úrok priznaný súdom predstavoval 9 % a v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti súd návrh
na začatie konania zamietol, ako nedôvodný.

11. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., a žalobcovi, ktorý mal neúspech

v pomerne nepatrnej časti, súd priznal ich náhradu vo výške 541,62 eur, ktorá pozostávala z náhrady
trov právneho zastúpenia vo výške 353,12 eur a náhrady zaplateného súdneho poplatku z návrhu na
začatie konania vo výške 188,50 eur.

12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku o zamietnutí časti
žaloby týkajúcej sa kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 13.971,33 Kč a čo do zamietnutia
zmluvného úroku vo výške 13,40% p.a. zo sumy 51.845,11 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia (tento výrok
však rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje, takýto výrok v rozhodnutí absentuje, pozn. odvolacieho
súdu). Odvolací dôvod zakladal na ust. § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. t.j., že súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazujúc na obsah žaloby a ním
uplatnený žalobný petit uviedol, že pokiaľ súd zamietol žalobu v časti kapitalizovaného zmluvného úroku
vo výške 13.971,33 Kč a zmluvného úroku vo výške 13,40% p.a. zo sumy 51.845,11 Kč od 3.3.2011 dozaplatenia,zastávajúcnázor,žepokonečnejsplatnostiúveružalobcovineprináležiazmluvnedohodnuté
úroky z úveru vo výške 13,40% ročne z istiny ale len úroky z omeškania, ktoré majú sankčnú povahu, s
týmto záverom súdu sa nestotožnil. Citujúc ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a poukazujúc aj na

rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/83/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cob/186/2013 uviedol, že v predmetnom prípade sa jedná o ustanovenie zmluvy čl. I.5. a I.7., v ktorom
je uvedené, že splátky istiny po termíne splatnosti budú ďalej úročené úrokovou sadzbou uvedenou v
čl. I.5. Zmluvy a k tomu naviac sadzbou úrokov z omeškania.

13. Zdôraznil tiež, že navyše okresný súd uvádza, že žalobcovi nepatria úroky z úveru po zosplatnení,
nepriznal mu však ani úroky z úveru do zosplatnenia. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací
súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

15. Súd prvej inštancie, s prihliadnutím na žalobcom uplatnený peňažný nárok, nerozhodol o celom
predmete konania, preto odvolací súd uznesením zo dňa 30.3.2016 vrátil vec súdu prvého stupňa

ako predčasne predloženú. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 6.12.2016 č.k. 32Cb/53/2011-169 súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 337,13 Kč od
29.6.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti 13,40% zmluvných úrokov zo
sumy 51.845,11 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia žalobu zamietol.

16. Rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ust. § 166 ods.1 O.s.p. platného a účinného
do 1.7. 2016, na ust. § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a na ust. § 225 ods.
1, 2, 3 CSP. Uviedol, že žalovaný je v postavení spotrebiteľa, preto súd posudzoval uplatnené úroky z
omeškania podľa ust. § 517 ods.1,2 Občianskeho zákoníka s použitím ustanovenia § 1 nariadenia vlády

č.142/1994Sb.apriznalžalobcovi9%úrokzomeškaniazosumy52.182,24Kč(rozsudkomvyhláseným
dňa 4.11.2014 priznal úrok z omeškania zo sumy 51.845,11 Kč, a teda jeho doplnenie v zmysle návrhu
žalobcu spočíva v rozhodnutí o úrokoch z omeškania zo zvyšnej časti istiny - 337,13 Kč) a tým rozhodol
o celom predmete konania v zmysle žalobcom uplatneného nároku týkajúceho sa uplatneného úroku
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 52.182,24 Kč od 29.6.2009 do zaplatenia. Vzhľadom na

to, že žalobca pôvodnou žalobou uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z úveru vo výške 13,40% zo
sumy 51.845,11 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia, pričom rovnako o tejto časti uplatneného nároku súd
v rozsudku zo dňa 4.11.2014 nerozhodol, napriek tomu, že odôvodnenie rozsudku obsahuje dôvody
jeho nepriznania t.j. nemožnosť kumulácie nepriaznivého postihu dlžníka - žalovaného ako spotrebiteľa,
preto dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobou na zaplatenie úrokov z úveru

vo výške 13,40% zo sumy 51.845,11 Kč od 3.3.2011 do zaplatenia zamietol.

17. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie strany sporu odvolanie nepodali, a preto dopĺňací
rozsudok nadobudol právoplatnosť.

18.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSPúčinnéhood1.7.2016,ďalejlen„CSP“)prejednal
odvolanie žalobcu v napadnutom výroku ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205
ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2 prvej vety CSP, v CSP odvolací dôvod podľa
ust. § 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je potrebné považovať za čiastočne
dôvodné.

19. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené a výrok, ktorým bolo konanie čiastočne
zastavené, vrátane výrokov, ktorými súd prvej inštancie rozhodol dopĺňacím rozsudkom, neboli
napadnuté odvolaním, nadobudli právoplatnosť, a preto neboli odvolacím súdom preskúmavané.Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 4.11.2014, ktorým
súd prvej inštancie v časti úrokov vo výške 13.971,33 Kč žalobu zamietol a výrok o trovách konania
ako výrok súvisiaci.

20. Žalobca podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 22.12.2014 t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t.j. 1.7.2016). Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

22. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, podmienky jeho prípustnosti, ako aj dôvody
odvolania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda
podľapríslušnýchustanoveníObčianskehosúdnehoporiadku.Dôvodomjenevyhnutnosťrešpektovania
základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov
tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho

konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1,
2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva
(článok 3 ods. 1 CSP).

23. Žalobca odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm.d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k zamietnutiu žaloby v časti
kapitalizovaného zmluvného úroku vo výške 13.971,33 Kč.

24. V súdnej praxi sa za skutkové zistenia považujú také zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie
vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Za
skutkové zistenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní treba považovať výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods.

1 CSP), pretože súd prvej inštancie zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli v konaní najavo alebo súd prvej inštancie opomenul
rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo alebo
preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti je logický rozpor.

25. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikujekonkrétnuprávnunormunazistenýskutkovýstav.Nesprávnymprávnymposúdenímvecisúdom
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. To znamená, že právne posúdenie
veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu

normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

26. Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že aj keď súd prvej inštancie vykonal vo

veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy
vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, napriek
tomu výrokom napadnutého rozsudku čiastočne nesprávne vo veci rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi
s prihliadnutím na svoje závery úroky z úveru do zosplatnenia úveru ku dňu 28.6.2009. Aj keď žalobca

úrok z úveru uplatnený žalobou vo výške 13.971,33 Kč kapitalizoval ku dňu 2.3.2011, čo je nesporné
a čo vyplýva aj z vykonaného dokazovania, teda nie ku dňu jeho zosplatnenia, z platobnej histórie,
výpisom z úverového účtu žalovaného, ktorý predložil žalobca, je zrejmé a zároveň zistiteľné, že dlh na
úrokoch z úveru ku dňu zosplatnenia úveru t.j. ku dňu 28.6.2009 predstavoval sumu 2.349,86 Kč. Jepotrebné preto prisvedčiť žalobcovi, že výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie ako na to poukázal aj
žalobca, sa rozporuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Zo záverov súdu prvej inštancie totiž
vyplýva, že po konečnej splatnosti úveru žalobcovi neprináležia zmluvne dohodnuté úroky z úveru vo

výške 13,40% ročne z istiny ale len úroky z omeškania, ktoré ako súd správne zdôraznil, majú sankčnú
povahu. Pokiaľ súd prvej inštancie, s prihliadnutím na svoje závery v odôvodnení napadnutého rozsudku
nepriznal žalobcovi výrokom napadnutého rozsudku úroky z úveru do zosplatnenia ku dňu 28.6.2009,
potom čiastočne nesprávne a v rozpore s jeho odôvodnením vo veci rozhodol.

27. Napriek tomu sa odvolací súd stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v celom rozsahu,
predovšetkým so správnymi skutkovými zisteniami, s právnym záverom súdu, v zmysle ktorého
žalobcovi prináleží úrok z istiny iba do vyhlásenia splatnosti celého úveru, vychádzajúc z rozhodnutia
NS SR sp.zn. 4Obo/143/1998, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 ako aj zo
záveru vyplývajúceho z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, na tieto

dôvody v celom rozsahu poukazuje.

28. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012, ktoré sa zaoberalo obdobnou vecou aká bola predmetom

konania vo veci 4Obo/143/1998 a odmietol uznesením sťažnosť smerujúcu proti záverom všeobecných
súdov, v zmysle ktorých má veriteľ nárok na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba „do dňa kedy
prehlásil úver za predčasne splatný s tým, že po tomto termíne žalobcovi nevzniká právo na zaplatenie
dohodnutého úroku z úveru ale iba úroku z omeškania v súlade s § 369 Obchodného zákonníka“. Tento
výklad považoval ústavný súd za ústavne akceptovateľný.

29. Výklad odvolateľa smerujúci k záveru o oprávnenosti úroku zo spotrebiteľského úveru po zosplatnení
je navyše v rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa a výkladu v jeho prospech zakotvenou aj v
ustanoveniach Občianskeho zákonníka.

30. Z týchto dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku podľa § 388 CSP zmenil tak, že uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi kapitalizovaný úrok z úveru vo výške 2.349,86 Kč a v prevyšujúcej zamietajúcej časti

výrok o zamietnutí úrokov podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny.

31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa jej úspechu vo veci.

32. Pri čiastočnom späťvzatí návrhu musí vychádzať z ust. § 256 CSP a posúdiť procesné zavinenie

strán.

33. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevychádzal dôsledne z dovtedy platnej
právnej úpravy a z jeho rozhodnutia nie je zrejmé, ako dospel k takému rozhodnutiu, pokiaľ si len osvojil
žalobcom uplatnené a vyčíslené trovy konania. Odvolací súd však v nadväznosti na novú právnu úpravu

účinnú od 1.7.2016, v zmysle ktorej rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania a s prihliadnutím aj
na vydaný dopĺňací rozsudok súdom prvej inštancie, zrušil rozhodnutie vo výroku o náhrade trov konania
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie(§ 391 ods. 1
CSP), v ktorom rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).