Rozsudok Judgement was issued on Monday, January 14, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/135/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117227648
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:6117227648.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v spore žalobcu: Y.. T. S., nar. XX.X.XXXX,

bytom S. - U., O. H. X, právne zastúpený Advokátska kancelária Marônek & Partners, s.r.o. so sídlom
Bratislava - Ružinov, Bancíkovej 1/A, proti žalovanému: R. L., nar. XX.X.XXXX, bytom C. H., Q. XXXX/
XX, zastúpený JUDr. Vlasta Suchanová, advokátka so sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, o zaplatenie
8.630,42 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 8.630,42 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške
10 % ročne zo sumy 8.630,42 eur od 1.1.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.9.2017 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhala od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 8.630,42 eur s príslušenstvom na tom
skutkovomzáklade,žežalobcaposkytolžalovanémubezúročnúpeňažnúpôžičkuvsume8.630,42eura
tonazákladedvochsamostatnýchpísomnýchzmlúvopôžičke,atozmluvouopôžičkezodňa13.8.2007,
ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažnej pôžičky v sume 1.991,64 eur, prevzatie predmetu pôžičky
potvrdilžalovanýosobitnoulistinouzodňa13.8.2007nazvanou„Potvrdenieoprevzatípeňazí“.KZmluve
o pôžičke vystavil žalovaný žalobcovi pre posilnenie právnej istoty tiež písomné uznanie dlhu. Ďalšou

Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.8.2007 poskytol žalobca žalovanému peniaze v sume 6.638,78 eur a
prevzatie predmetu pôžičky potvrdil žalovaný aj v tomto prípade osobitnou listinou zo dňa 15.8.2007
nazvanou „Potvrdenie o prevzatí peňazí“. K Zmluve o pôžičke vystavil žalovaný žalobcovi pre posilnenie
právnej istoty tiež písomné uznanie dlhu. V prípade oboch peňažných pôžičiek bola lehota splatnosti
pôžičky do 31.12.2008. Žalobca sa snažil mimosúdne vymôcť od žalovaného svoju pohľadávku, avšak
žalovaný žalobcovi neuhradil ani časť zo svojho peňažného dlhu

2. Žalobca si uplatnil zo zaplatením peňažného dlhu zákonné úroky z omeškania v súlade s ustanovením
§ 517 Občianskeho zákonníka, a to vo výške zmluvne dohodnutých 10 % ročne od 1.1.2009 do
zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 16.8.2017 platobný rozkaz pod č. k.
7Up/192/2017, podľa ktorého vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovaného k zaplateniu 8.630,42 eur
s príslušenstvom a k náhrade trov konania v sume 889,17 eur alebo aby v tej istej lehote podal odpor s

odôvodnením na súde, ktorý vydal platobný rozkaz. Voči predmetnému platobnému rozkazu žalovaný
podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyni dňa 7.9.2017 odpor s odôvodnením, že uznanie dlhu z
oboch zmlúv o pôžičkách, keďže boli uzavreté v ten istý deň ako zmluvy o pôžičke považoval za neplatný
právny úkon v súlade s § 558 OZ z dôvodu, že sa uznáva dlh, ktorý môže vzniknúť iba v budúcnosti.Okrem toho vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcu s poukazom na ustanovenie §
101 OZ. Mal za to, že v oboch zmluvách o pôžičke bola dohodnutá splatnosť do 31.12.2008, a teda
veriteľ mohol svoje právo uplatniť po prvýkrát 1.1.2009 s tým, že posledný deň lehoty, kedy toto právo

veriteľ mohol uplatniť bolo dňa 1.1.2012. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému s tým,
že podľa ustanovenia § 14 odsek 1, 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní v platnom znení.

5. Žalobca sa elektronicky vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu k podanému odporu žalovaného
a uviedol, že nesúhlasí ani s jednou námietkou žalovaného uvedenou v odpore, nakoľko žalovaný
prevzatie predmetu oboch pôžičiek, t. j. peňazí potvrdil v potvrdeniach o prevzatí peňazí vlastnoručnými
podpismi dňa 13.8.2007 a 15.8.2007, a preto na základe tejto skutočnosti niet pochýb o existencii dlhu
voči žalovanému. Žalobca mal za to, že odovzdaním predmetu plnenia žalovanému dlžníkovi došlo

ku vzniku platného záväzkového vzťahu z pôžičky medzi stranami sporu. Z toho dôvodu je následné
uznanie dlhu zo strany žalovaného na mieste. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, žalobca
uviedol, že tento nárok nie je premlčaný, keďže k uznaniu dlhu došlo dňa 13.8.2007 a 15.8.2007 a
premlčacia doba plynie v oboch prípadoch odo dňa, kedy k uznaniu dlhu došlo, pričom premlčacia doba
je v týchto prípadoch 10 ročná v súlade s ustanovením § 110 odsek 1 OZ.

6. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou žalovaného a oboznámením
sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to: Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 13.8.2007, potvrdením
o prevzatí peňazí z 13.8.2007, uznaním dlhu z 13.8.2007, Zmluvou o pôžičke zo dňa 15.8.2007,
potvrdením o prevzatí peňazí z 15.8.2007, uznaním dlhu z 15.8.2007, platobným rozkazom, odporom

žalovaného voči platobnému rozkazu, vyjadrením žalobcu k odporu, vyjadrením žalobcu zo dňa
23.5.2018, Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 15.9.2007, 17.12.2007, 22.10.2007, Uznaním dlhu zo
dňa 15.9.2007, 17.12.2007, 22.10.2007, potvrdeniami o prevzatí peňazí zo dňa 15.9.2007, 17.12.2007,
22.10.2007, mailovým vyjadrením - výpoveďou žalobcu, výpismi z Obchodného registra Krajského súdu
v Ostrave, vkladom v hotovosti na bežný účet z čl. 80, a zistil tento skutkový a právny stav:

7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko dostatočným
spôsobom preukázal svoj nárok listinnými dôkazmi, a to zmluvami o pôžičke peňazí, potvrdeniami o
prevzatí peňazí, uznaním dlhu s tým, že dôkazné bremeno sa z tohto dôvodu presúva na žalovaného,
ktorý by mal preukázať, že k uzavretiu predmetných listín nedošlo, avšak žiadnym spôsobom

nepreukázal opak týchto dôkazných prostriedkov a ani nespochybnil tento nárok iným spôsobom. Čo
sa týka vznesenej námietky premlčania, jednoznačne mal za to, že nárok nemôže byť premlčaný, a
to v súlade s ustanovením § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka. Čo sa týka dôkazu, ktorý predložil
žalovaný o zaplatení určitých zmlúv o pôžičke, mal za to, že jednalo sa o pôžičky, ktoré sa netýkali
tohto konania a ktoré už boli splatené a ku ktorým sa podrobne právny zástupca vyjadril aj s doložením

listinných dôkazov elektronickým podaním zo dňa 23.5.2018.
Z uvedených dôvodov preto navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a v prípade úspechu priznať nárok
na náhradu trov konania.

8. Žalobca sa mailom zo dňa 7.1.2019 vyjadril k predmetnej veci vzhľadom k tomu, že ospravedlňoval

svoju neúčasť na pojednávaniach z dôvodu jeho terajšej fyzickej a psychickej indispozície, ktorá mu
nedovoľuje zúčastňovať sa pojednávaní a konfrontácií, a to ani v budúcnosti s tým, že uviedol, že so
žalovaným uzavrel celkom 12 zmlúv o pôžičke s tým, že v prvej žalobe bolo zahrnutých 7 zmlúv, ktoré
boli potvrdené Zmluvou o pôžičke zo dňa 31.7.2007. Táto žalovaná zmluva bola uzavretá na 1.090.000,-
Sk - 36.181,37 eur. V druhej žalobe boli zahrnuté dve zmluvy o pôžičke spolu v sume 260.000,- Sk -

8.630,42 eur. Žalobca ďalej uviedol, že predmetnú žalobu, ktorá sa týka tohto konania, podal neskôr z
dôvodu, že nemal dostatok finančných prostriedkov na podanie všetkých žalôb naraz (súdne poplatky,
odmeny právneho zastúpenia). Pôvodná dlžná suma všetkých zmlúv o pôžičke bola 1.680.000,- Sk a po
zaplatení prvej splátky žalovaným vo výške 300.000,- Sk sa celková dlžná suma znížila na 1.380.000,-
Sk. Po podaní prvej žaloby bola v druhej žalobe uplatnená suma 8.630,42 eur, čo je v súhrne o 30.000,-

Sk menej, ako bola celková dlžoba. Zároveň v tomto mailovom vyjadrení uviedol podrobnú tabuľku
rozpisu jednotlivých zmlúv o pôžičke, ktoré boli žalobcom poskytnuté žalovaným aj s účelom, na ktorý
boli poskytnuté a aj bez určenia účelu. Ďalej mal žalobca za to, že predložil jednoznačné dôkazy k tomu,aby bolo možné o jeho nároku rozhodnúť, pretože žiadne iné dôkazy zo strany žalovaného predložené
neboli.

9. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že navrhuje žalobu zamietnuť z viacerých dôvodov, najmä,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočnosti, či vôbec boli platne uzatvorené zmluvy
o pôžičke a ďalšie listiny, na ktoré poukazuje. Mala za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
že by finančné prostriedky boli odovzdané žalovanému. Mala za to, že vyjadrenie žalobcu o tom, že
žalovaný zaplatil finančné prostriedky vo výške 300.000,- Sk sa nevzťahujú na toto konanie nepreukázal

hodnoverným spôsobom a na druhej strane bolo preukázané, že žalovaný so žalobcom spolu podnikali
a že tieto finančné prostriedky z ďalších zmlúv o pôžičke, a to zo dňa 15.9.2007 v sume 10.000,- Sk,
22.10.2007 v sume 180.000,- Sk a 17.12.2007 v sume 50.000,- Sk boli v podstate taktiež použité k účelu
spoločného podnikania a následne aj žalobca sa stal spoločníkom spoločnosti. Uviedla, že žalovaný
uniesol dôkazné bremeno, preukázal, aké sú vzťahy medzi žalobcom a žalovaným a zastávala ten
názor, že zo strany žalobcu ide len o určité účelové konanie, nakoľko má k dispozícii listiny, na základe

ktorých zakladá svoj právny nárok, hoci v skutočnosti jeho žalovaný nárok v danom konaní zanikol
zaplatením zo strany žalovaného. Poukázala ďalej na skutočnosť, že žalobca 10 rokov žalovaného nikdy
nekontaktoval, nepýtal si finančné prostriedky a tieto skutočnosti žalobca taktiež nevedel preukázať. V
prípade úspechu žiadala priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Žalovaný uznal, že podpisy na oboch zmluvách o pôžičke peňazí, ako aj na potvrdeniach o prevzatí
peňazí a uznaniach dlhu sú jeho podpismi, nepamätal si však na to, či tieto listiny podpisoval v ten istý
deň, ako aj prevzal peniaze a ani to si nepamätá, či v ten deň, keď podpísal tieto listiny aj reálne obdržal
peniaze. Pamätal si na to, že žalobca mu dal neskôr dodatočne podpísať potvrdenie o prevzatí peňazí
aj uznanie dlhu. Tieto skutočnosti však nevedel preukázať žiadnym spôsobom. Uviedol, že peniaze

potreboval z dôvodu, že spoločne so žalobcom podnikali v obchodnej spoločnosti FENSTO CZ s.r.o.
podľa výpisu z Obchodného registra Krajského súdu v Ostrave a z tohto dôvodu mal za to, že tieto
pôžičky boli uhradené a splatené. Nevedel však konkretizovať a ani preukázať, akým spôsobom mali
byť tieto pôžičky splatené a preukázané. S určitosťou sa však pamätal na to, že listiny ako potvrdenia
prevzatia peňazí a uznania dlhu pri obidvoch pôžičkách podpisoval žalobcovi dodatočne, keď sa žalobca

ohlásil, že pricestuje do C. H. gratulovať k meninám matky žalovaného a vtedy tieto dokumenty žalovaný
podpísal. Žalobca mu zdôvodnil podpísanie týchto dokumentov s odôvodnením, že je to pre jeho osobnú
evidenciu. Žalovaný zastával ten názor, že poskytnuté finančné prostriedky žalobcom boli poskytnuté
na účel spoločného podnikania a žalobca dodatočne spísal o tom zmluvy o pôžičkách, potvrdenia o
prevzatí peňazí a uznania dlhu.

11. Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 13.8.2007 žalobca preukázal, že takúto zmluvu uzavrel so
žalovaným ako fyzickou osobou podľa ustanovenia § 657 a nasl. OZ a predmetom zmluvy bolo
poskytnutie peňazí veriteľom - žalobcom žalovanému ako dlžníkovi v sume 60.000,- Sk za podmienok
stanovených touto zmluvou na dobu od 13.8.2007 do 31.12.2008 a dlžník - žalovaný sa zaviazal vrátiť

veriteľovi istinu 60.000,- Sk bezúročne do 31.12.2008. V bode 4. si zmluvné strany dohodli pre prípad
omeškania, že veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy vo výške 10 % ročne
oddátumusplatnostivrátanedňaúhrady.ZároveňvbodeV.uznaniedlhu,jeuvedené,ženeoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy je aj uznanie dlhu v zmysle § 558 OZ zo dňa 13.8.2007. Zmluva je podpísaná
oboma zmluvnými stranami.

Zmluvou o pôžičke peňazí zo dňa 15.8.2007 žalobca preukázal, že uzavrel so žalovaným ako fyzickou
osobou podľa ustanovenia § 657 a nasl. OZ úplne obdobnú ako dňa 13.8.2007, iba sa jednalo o pôžičku
peňazí zo strany žalobcu pre žalovaného vo výške 200.000,- Sk s obdobnými podmienkami zmluvy ako
aj v zmluve zo dňa 13.8.2007.

12. Potvrdením o prevzatí peňazí zo dňa 13.8.2007 žalobca preukázal, že takéto uzavrel so žalovaným
akodlžníkom,podľaktoréhodlžníkpotvrdil,žeodveriteľa-žalobcuprevzalpeniazevovýške60.000,-Sk
ku dňu 13.8.2007 tak, ako je to uvedené v zmluve o pôžičke peňazí s podpisom iba žalovaného. Takéto
isté potvrdenie o prevzatí peňazí uzavrel žalobca so žalovaným aj na pôžičku peňazí podľa Zmluvy zo
dňa 15.8.2007 vo výške 200.000,- Sk, že k tomuto dňu prevzal od žalobcu peniaze vo výške 200.000,-

Sk. Jedná sa o potvrdenie zo dňa 15.8.2007 s podpisom žalovaného

13. Uznaním dlhu podľa § 588 Občianskeho zákonníka zo dňa 13.8.2007 žalobca preukázal, že takéto
uznanie dlhu uzavreli zmluvné strany, podľa ktorého žalovaný ako dlžník uznal dlh vo výške 60.000,-Sk a prehlásil, že veriteľovi - žalobcovi zaplatí dlžnú sumu do 31.12.2008 tak, ako to bolo dohodnuté v
zmluve o pôžičke spolu aj s úrokmi z omeškania vo výške 10 % od dátumu splatnosti, až do zaplatenia
vrátane dňa úhrady. Podpísaní boli ako veriteľ, tak aj dlžník. Obdobné uznanie dlhu uzavreli zmluvné

strany aj dňa 15.8.2007 k Zmluve o pôžičke peňazí zo dňa 15.8.2007 vo výške 200.000,- Sk.

14. Vkladom hotovosti na bežný účet z čl. 80 žalovaný preukázal, že dňa 29.4.2008 vložil na účet žalobcu
hotovosť 300.000,- Sk a pri popise transakcie je uvedené vrátenie pôžičky.

15. Vyjadrením žalobcu zo dňa 23.5.2018 žalobca uviedol, že na tunajšom súde prebiehajú dve
samostatné konania, jedno sa týka predmetnej veci a druhé konanie pod sp. zn. 15C/55/2017,
predmetom ktorého je 7 pôžičiek v celkovej sume 36.181,37 eur a žalobca poskytol žalovanému okrem
pôžičiek, ktoré sú predmetom týchto dvoch konaní prebiehajúcich na tunajšom súde (9C/135/2017 a
15C/55/2017) aj ďalšie pôžičky, ktoré do žaloby z dôvodu, že boli splatené žalobca do žaloby nezahrnul.
Jedná sa o nasledovné zmluvy o pôžičkách peňazí, a to zo dňa 15.9.2007 v sume 3.319,39 eur

(100.000,-Sk),zmluvyopôžičkezodňa17.12.2007vsume1.659,70eur(50.000,-Sk),zmluvyopôžičke
zo dňa 22.10.2007 v sume 5.974,91 eur (180.000,- Sk) s tým, že žalovaný uskutočnil vklad v hotovosti
na bankový účet žalobcu spolu vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk), žalobca o zaplatenie peňažnej
čiastky spolu vo výške 10.953,99 eur nežaloval.

16. Výpisom z Obchodného registra Krajského súdu v Ostrave žalovaný preukázal, že žalovaný bol
spoločníkom spoločnosti FENSTO CZ s.r.o., ktorá spoločnosť bola založená 8.2.2008 a žalobca bol
konateľomtejtospoločnosti.Zároveňtátospoločnosťbolavymazanázobchodnéhoregistrapoukončení
likvidácie spoločnosti 2.11.2018.

17. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

18. Podľa ustanovenia § 658 odsek 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

úroky.

19. Podľa ustanovenia § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným
rozhodnutímsúdualeboinéhoorgánu,premlčujesaza10rokovododňa,keďsamalopodľarozhodnutia
plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za 10 rokov odo dňa, keď k

uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty.

20.Podľaustanovenia§558Občianskehozákonníka,akniektouznápísomne,žezaplatísvojdlhurčený
čododôvoduajvýšky,predpokladása,žedlhvčaseuznaniatrval.Pripremlčanomdlhumátakéuznanie

tento právny následok len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

21. Podľa ustanovenia § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje

vykonávací predpis.

22. Na základe vykonaného dokazovania a listinných dôkazov súd dospel k takému právnemu názoru,
že je potrebné nároku žalobcu vyhovieť a zaviazať žalovaného k zaplateniu istiny 8.630,42 eur spolu s
príslušenstvom, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, že so žalovaným uzatvoril dve zmluvy o pôžičke peňazí podľa
§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to Zmluvu dňa 13.8.2007 na sumu 60.000,- Sk a 15.8.2007
na sumu 200.000,- Sk. Je potrebné zdôrazniť, že obe zmluvy uzavreli strany sporu ako fyzické osoby,
nie za účelom podnikania, nakoľko táto skutočnosť ani v jednom bode zmluvy nie je uvedená a zároveň
nie je uvedený ani účel pôžičky, že by bol poskytnutý žalovanému v rámci podnikateľskej činnosti. Obe

zmluvy však obsahujú všetky tie ustanovenia pod jednotlivými bodmi, ktoré zmluva o pôžičke peňazí
medzi fyzickými osobami má obsahovať, teda predmet zmluvy, lehotu splatnosti, platobné podmienky,
dohodnuté úroky z omeškania, keďže si ich dohodli, okrem toho aj uznanie dlhu, na ktorý odkazuje bod
5. v oboch zmluvách, že neoddeliteľnou súčasťou oboch zmlúv je uznanie dlhu dlžníkov v zmysle § 558OZ zo dňa 13.8.2007 a 15.8.2007 a záverečné ustanovenia v bodoch 6. oboch zmlúv, ktoré jednoznačne
potvrdzujú a preukazujú, že účastníci zmluvy obe zmluvy podpísali a uzavreli slobodne, vážne, určite a
zrozumiteľne a nie v tiesni alebo pod nátlakom alebo za nápadne nevýhodných podmienok. Okrem toho

žalobca ďalej preukázal pri oboch zmluvách, že so žalovaným uzatvoril aj potvrdenia o prevzatí peňazí,
ako zo dňa 13.8.2007, tak aj 15.8.2007, podľa ktorých žalovaný ako dlžník potvrdil, že od žalobcu ako
veriteľa prevzal sumy peňazí 60.000,- Sk ku dňu 13.8.2007 a 200.000,- Sk ku dňu 15.8.2007 a zároveň aj
uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka takisto k obom zmluvám, teda jedno zo dňa 13.8.2007
druhé zo dňa 15.8.2007, keď žalovaný ako dlžník uznal dlh z oboch poskytnutých pôžičiek a zaviazal

sa vrátiť veriteľovi dlžné sumy z oboch súm do 31.12.2008, spolu aj s dohodnutými úrokmi z omeškania
vo výške 10 % ročne od dátumu splatnosti až do zaplatenia vrátenia úhrady. Zároveň pod bodom III. v
oboch uznaniach dlhu žalovaný vyhlásil, že jeho zmluvná voľnosť nie je obmedzená a toto uznanie dlhu
urobil na základe vlastného rozhodnutia bez tiesne, nátlaku, slobodne a vážne.

23. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by peniaze, ktoré mu boli poskytnuté predmetnými zmluvami o

pôžičkách boli určené a použité na účel podnikania, nakoľko túto skutočnosť iba tvrdil, ale žiadnymi inými
dôkazmi to nepreukázal, nakoľko výpis z Obchodného registra, ktorý predložil na spoločnosť FENSTO
CZ s.r.o. so sídlom v Ostrave nie je dôkazom toho, že tieto peniaze boli poskytnuté na účel podnikania,
aj keď v roku 2008 strany sporu podnikali a ďalší dôkaz predložený zo strany žalovaného týkajúci
sa vkladu v hotovosti na bežný účet žalobcu v sume 300.000,- Sk titulom vrátenia pôžičky žalobca

preukázal, že sa netýka zaplatenia pôžičiek, ktoré sú predmetom tohto konania, tak ako žalovaný
uviedol, že podľa jeho názoru touto sumou vyrovnal pôžičky, ktoré sú predmetom tohto konania, pretože
zaplatenie pôžičiek v takejto sume nežaloval ani v konaní 9C/135/2017 a ani v konaní 15C/55/2017,
keď predložil Zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 15.9.2007, keď poskytol žalovanému sumu 3.319,39
eur, Zmluvu o pôžičke zo dňa 17.12.2007, keď poskytol žalovanému sumu 1.659,70 eur a Zmluvu o

pôžičke zo dňa 22.10.2007, keď poskytol žalovanému sumu 5.974,91 eur a zaplatením sumy 300.000,-
Sk žalovaným žalobca už nežiadal ani nežaloval v žiadnom konaní žalovaného o zaplatenie vyššie
citovaných pôžičiek. Okrem toho sám žalobca vo svojom mailovom vyjadrení zo dňa 7.1.2019 podrobne
rozpísal tabuľkovite, v akých sumách poskytol žalovanému pôžičky peňazí, ktoré boli poskytnuté na
určitý účel čiastočne a ktoré boli poskytnuté aj bez určenia účelu. Z týchto celkove sa jedná o sumu,

ktorú žalobca žalovanému poskytol vo výške 1.680.000,- Sk s tým, že bolo splatených 300.000,- Sk a
zostáva nezaplatených 1.380.000,- Sk. Dôvody, ktoré ďalej namietal žalovaný v konaní, prečo sa mu
žalobca ozval až po 10 rokoch a do tej doby si nenárokoval zaplatenie poskytnutých peňazí titulom zmlúv
o pôžičkách peňazí, je v danom prípade bezpredmetné, nakoľko aj vznesená námietka premlčania zo
strany žalovaného nie je dôvodná s poukazom na ustanovenie § 110 odsek 1 Občianskeho zákonníka,

nakoľko žalovaný uzavrel so žalobcom v oboch prípadoch zmlúv o pôžičkách aj uznania dlhu podľa §
558 Občianskeho zákonníka a toto uznanie dlhu je jednostranne zaväzujúcou konsenzuálnou zmluvou,
ktorej základom je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi a dlžník týmto právnym
úkonom dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ uznanie dlhu akceptuje. Uznanie dlhu má preto
zabezpečovaciu funkciu. V zmysle zákonného ustanovenia § 558 OZ je potrebné, aby bol uznávací

prejav uskutočnený v písomnej forme, aby obsahoval prísľub zaplatiť dlh, dôvod vzniku dlhu a jeho
výšku. Všetky tieto náležitosti uznania dlhu zo strany žalovaného sú obsiahnuté v uznaniach dlhu. Preto
je možné konštatovať, že vznesená námietka premlčania žalovaným nie je dôvodná, nakoľko platným
uznaním dlhu dochádza podľa § 110 odsek 1 OZ k pretrhnutiu resp. prerušeniu premlčacej doby a k jej
prolongácii na 10 rokov. Uznanie splatného dlhu má tak za účinok založenie plynutia novej premlčacej

lehoty.Vosvojejpodstateideosamostatnúprávnuúpravuúčinkovpremlčania,ktorénastanúbezohľadu
na to, či došlo k platnému uznaniu dlhu podľa § 558 OZ. Znamená to, že účinok začatia plynutia novej
10 ročnej premlčacej doby nastane aj v prípade absencie vedomosti toho, kto dlh uznal, že je dlh
premlčaný. V prípade splnenia všetkých zákonných podmienok a náležitostí uznania dlhu, tento inštitút
zakladá nové plynutie premlčacej doby, ktorá sa začína počítať od momentu, kedy k uznaniu došlo, to

znamená, že v oboch prípadoch k uznaniu dlhu došlo dňa 13.8.2007 a 15.8.2007 s tým, že nárok by
bol premlčaný, pokiaľ by žalobca podal žalobu na zaplatenie predmetných súm 16.8.2017 a žalobca
podal žalobu elektronicky v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica v lehote,
dňa 11.8.2017 podľa potvrdenia z čl. 12.

24. Je potrebné ďalej zdôrazniť skutočnosť, že žalovaný nepoprel, že by peniaze od žalobcu neprevzal,
dôvodil iba tým, že potvrdenie o prevzatí peňazí a uznanie dlhu v oboch prípadoch podpísal neskôr ako
zmluvy o pôžičkách peňazí, teda dodatočne, ale tiež túto skutočnosť žiadnym hodnoverným spôsobom
preukázať nevedel.Žalobca listinnými dôkazmi, a to zmluvami o pôžičke peňazí, potvrdeniami o prevzatí peňazí a uznaniami
dlhu preukázal perfektné právne úkony, ktoré preukázali všetky podmienky podľa ustanovenia § 657
OZ, teda platnosti zmlúv o pôžičkách peňazí, lebo žalobca ako veriteľ preukázal, že prenechal dlžníkovi

druhovo určené veci, teda peniaze vo výške 60.000,- Sk a 200.000,- Sk, žalovaný potvrdil, že tieto
peniaze prevzal a podpísal všetky listiny, na ktoré súd vyššie poukázal, preto súd konštatuje, že týmito
úkonmi sa jednoznačne v konaní preukázalo poskytnutie peňazí žalobcom žalovanému, prevzatie
peňazí, v tomto smere sa súd nestotožňuje s námietkami právnej zástupkyne žalovaného, pretože
jednoznačne súd má za to, že boli platne uzatvorené všetky listiny ako zmluvy o pôžičkách, tak aj

potvrdenia o prevzatí peňazí a uznania dlhu, čiže išlo o platne uzavretý reálny kontrakt medzi zmluvnými
stranami a stranami sporu. Všetky dôvody, ktorými namietal žalovaný, že by tieto peniaze, ktoré poskytol
žalobca žalovanému mali slúžiť na účel podnikania, neboli preukázané ako ani skutočnosť, že suma
300.000,- Sk, ktorú zaplatil žalovaný žalobcovi by sa vzťahovala na pôžičky, ktoré sú predmetom tohto
konania, keďže aj tieto skutočnosti žalobca jednoznačne preukázal ďalšími zmluvami o pôžičke, ktoré
nežaluje na tunajšom súde, keďže predmetom konania, ktoré sa vedie na tunajšom súde pod sp. zn.

15C/55/2017 sú úplne iné pôžičky, ktorých je 7 s inými dátumami v celkovej sume 36.181,37 eur, čiže aj
tieto námietky zo strany žalovaného ako aj právnej zástupkyne nie sú dôvodné a súd ich vyhodnotil ako
právne irelevantné. Nepotvrdilo a nepreukázalo sa v konaní, že by žalobca túto žalobu podal účelovo a
nemá na to vplyv ani skutočnosť, že v priebehu 10 rokov si žalobca nepýtal tieto finančné prostriedky od
žalovaného. Okrem toho pre samotnú zmluvu o pôžičke nie je podstatné, kedy došlo k podpisu písomnej

zmluvy, ale skutočnosť, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, čo žalovaný potvrdil, že došlo, a preto
s poukazom na všetko vyššie uvedené, bolo potrebné predmetnej žalobe vyhovieť.

25. Vzhľadom k tomu, že strany sporu si v oboch zmluvách pod bodmi 4. Úroky z omeškania dohodli
pre prípad, že žalovaný nesplní svoju povinnosť a nevráti peniaze žalobcovi v termíne splatnosti do

31.12.2008, tak žalobca ako veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania z nesplatenej sumy vo
výške 10 % ročne od dátumu splatnosti až do vrátenia úhrady. V oboch zmluvách o pôžičke peňazí mal
vrátiť žalovaný peniaze do rúk veriteľa alebo na jeho účet do 31.12.2008, a teda žalovaný sa dostal
do omeškania so zaplatením celkovej sumy 8.630,42 eur od 1.1.2009 a v tom čase zákonný úrok z
omeškania podľa ustanovenia § 517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., §

3 odsek 1 predstavoval výšku 10,5 % ročne a žalobca si v tomto konaní uplatňuje 10 % ročne, tak súd
takúto výšku úroku žalobcovi priznal, pretože je dôvodná, zákonná a zmluvne aj dohodnutá aj v súlade
s ustanovením § 658 OZ.

26. Z týchto dôvodov súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 8.630,42 eur spolu s 10 % úrokom z

omeškania ročne zo žalovanej sumy od 1.1.2009 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcovi v rozsahu 100 %,
ktorý bol v konaní plne úspešný, pretože mu súd vyhovel v celom rozsahu uplatneného nároku, podľa
§ 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa

ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).