Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2012

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 2T/35/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412010088
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Grendárová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1412010088.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 11. septembra 2012 v Bratislave

r o z h o d o l :

obžalovaný V. Q. F. E. X. F. : nar. XX.XX.XXXX v Z., tr-
vale bytom Z., B. L.-
H. Č.. XX, zamestnaný

u z n á v a s a z a v i n n é h o,že

dňa 26. decembra 2008 o 19:20 hod. v Z., na ulici B. L., pri dome č. XX, po zaparkovaní s osobným
motorovým vozidlom značky Škoda Fabia, evidenčné číslo: Z. XXX Y., pri pravom okraji vozovky
vystupoval z uvedeného vozidla cez ľavé dvere vodiča bez toho, aby mal takýto úkon zabezpečovaný
spôsobilou a náležite poučenou osobou, hoci išlo o priestor ulice Pod Rovnicami, kde nebolo možné

uskutočniť vystupovanie cez dvere na ľavej strane vozidla bez takéhoto zabezpečenia vzhľadom na
obmedzené rozhľadové možnosti, čím porušil § 23 ods. 1 a § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z.
o pozemných komunikáciách, v dôsledku čoho do obžalovaným otvorených dverí narazila poškodená
W.. X. Č., ktorá jazdila na bicykli v smere k Líščiemu údoliu a v dôsledku nárazu utrpela zlomeninu
lebečných kostí obrovského rozsahu, ťažké pomliaždenie mozgu s krvácaním do dutín s následným
rozvojom hydrocefalu, pomliaždenie hrudníka s následnou drenážou, povrchové pomliaždenie ľavého
kolena a tržno-zmliaždenú ranu na hlave, ktoré zranenia viedli u poškodenej aj k počiatočnej ťažkej
poruche vedomia a reči a poškodená bola od 26. decembra 2008 do 5. mája 2009 ústavne liečená

a upútaná na lôžko a zranenia zanechali trvalé následky vedúce k trvalej invalidite poškodenej.

T e d a

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 2
Trestného zákona k p e ň a ž n é m u t r e s t u vo výške 1 700,- /tisícsedemsto/ Euro.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený ukladá sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/dní.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený O. E. B., a.s., W. XX, Z., IČO: XX XXX XXX so

svojim nárokom o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený D.Ü.M. B., a.s., N. Č.. XX, Z., IČO: XX XXX XXX
so svojim nárokom o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený M. B., pobočka Z., E. Č.. XX, Z. so svojim

nárokom o d k a z u j e na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkyne a zároveň
poškodenej W.. X. Č., svedkov F. Q., W.. R. Č., znalcov R.. R. W.. Š. a B.. W.. B. Y., CSc, prečítal a
oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich

vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.

Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich
právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej

Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že je nevinný.

Obžalovaný počas celého dokazovania vypovedal, že v predmetný deň spoločne so svojou manželkou
a maloletým dieťaťom išiel motorovým vozidlom z návštevy od svojich rodičov. Zaparkoval vo vedľajšej
ulici ako býval. Keď chcel vystupovať z motorového vozidla pozrel sa do spätného zrkadla - začal otvárať

dvere na strane vodiča, vyložil svoju ľavú nohu z dverí von - tieto dvere stále držal v ruke. Vtedy ho
oslovila jeho manželka - na toto sa on pootočil telom ku nej, vtedy chvíľku rozmýšľal nad tým, čo mu
povedala manželka a následne ho vyrušil zvuk. Bola to silná rana padajúceho predmetu. Následne na
ceste zbadal ležať cyklistu. Vystúpil z motorového vozidla a išiel ku tomuto cyklistovi. Keď cyklista na
neho nereagoval po tom, čo ho oslovoval, manželka utekala zavolať rýchlu zdravotnú pomoc osobne,

pretože táto sídlila desať metrov od miesta stretu. V tejto situácii sa objavil druhý cyklista, ktorý sa pýtal,
čo sa stalo. Obžalovaný mu povedal, že cyklista sa zachytil o jeho dvere motorového vozidla. Tento
druhý cyklista sa predstavil ako manžel cyklistky, ktorá ležala na zemi. Začal ňou manipulovať, dvíhať
ju zo zeme, na to ho obžalovaný upozornil, aby bol opatrnejší - a vtedy mu tento cyklista povedal, že
je lekár. Následne sa dostavila rýchla záchranná služba a polícia, ktorú začala vyšetrovať predmetnú

vec. Od času ako dvere vodiča on otvoril a nohu položil medzi dvere nijakým spôsobom nemanipuloval
s uvedenými dverami. Tieto stále držal ľavou rukou za rúčku. Od zatvorených dverí po otvorené dvere
(ako ich teda otvoril) aká bola vzdialenosť uviesť nevedel. Podľa jeho odhadu to mohlo byť 10 - 15 cm na
šírku jeho ľavej nohy. Od momentu ako dvere otváral po predmetný náraz mohlo uplynúť najviac podľa
neho päť - desať sekúnd.

Svedkyňa a zároveň poškodená Mgr. X. Č. potvrdila, že v predmetný deň išla so svojim manželom
na bicykloch navštíviť svoju svokru, ktorá bývala v mestskej časti N. O.. Išlo asi o vzdialenosť sedem
kilometrov od miesta jej bydliska do miesta bydliska svokry. Podľa jej výpovede nebola „sviatočným
cyklistom“ pretože bicykel ako dopravný prostriedok spoločne s manželom používali veľmi často. K

samotnej dopravnej nehode sa vyjadriť nevedela - dozvedela sa o ňom len z výpovede jej manžela.
Z dôvodu dopravnej nehody si nepamätala ani udalosti, ktoré predchádzali tejto dopravnej nehode.
Predmetný úsek však dobre poznala, lebo ním jazdila na bicykli viackrát. Úsek nepovažovala za
nebezpečný. Ohľadom zranení, ktoré utrpela vypovedala, že v dôsledku nich má trvalé následky. Bola
v bezvedomí, mala rozsiahle poškodenie mozgu. Keďže pracovala ako tlmočník - prekladateľ v prácuv tomto odbore si už nenašla. Poberá invalidný dôchodok - pretože mala priznané sťaženie uplatnenia
na viac ako 75 %.

Svedok W.. R. Č. vypovedal, že spoločne s poškodenou (manželkou) bol v predmetný deň na návšteve
svojej matky. Obaja z miesta svojho bydliska išli na bicykloch. Od jeho matky mohli odísť po 18:00 hod.
Pred domom si rozsvietili svetlá na bicykloch a dohodli sa, že svedok pôjde ako prvý. Cestou keď išiel
dolu kopcom
po vozovke celý čas pribrzďoval, aby sa nevzdialil od poškodenej. Na úrovni stanice Rýchlej záchrannej

služby zaregistroval na pravej strane vozovky zaparkované motorové vozidlá. Keď bol asi 30 metrov
za predmetnou stanicou Rýchlej záchrannej služby počul náraz. Preto ihneď zastal, otočil sa a na
ceste videl ležal poškodenú. Okamžite jej začal poskytovať prvú pomoc. Keďže bola v bezvedomí
požiadal tu prítomné osoby, aby privolali pracovníkov Rýchlej záchrannej služby. Keď odišlo motorové
vozidlo Rýchlej záchrannej služby s poškodenou obžalovanému povedal, aby telefonicky zavolal políciu.
Zároveň tento obžalovaný pristavil bicykel poškodenej k betónovému múriku a hovoril svedkovi, že

bicykel nesvieti. Podľa výpovede svedka nesvietil z dôvodu, lebo riadidlá mal otočené o 180 stupňov a
ešte svietil, ale dozadu. Pokiaľ išlo o predmetnú vozovku, táto je klesajúca, v dolnej časti, kde je klesanie
sa toto vyrovnáva a mierne stáča doprava. V mieste kde stálo kolízne vozidlo boli zaparkované motorové
vozidlá, ani jedno z nich nesvietilo. Pokiaľ išlo o polohu dverí vozidiel - tieto boli zatvorené a to v čase
keď on prechádzal kritickým úsekom. Keď zaregistroval predmetný náraz - najprv zastavil. Od miesta

jeho zastavenia ku mieste, kde sa nachádzala poškodená po dopravnej nehode bola vzdialenosť asi
desať metrov. Po náraze ani po dopravnej nehode sa nevedel vyjadriť, či kritické vozidlo malo na hrane
dverí osvetlenie. Poškodená ležala na zemi hlavou v smere jazdy približne uprostred vozovky.

Svedkyňa F. Q. potvrdila, že v predmetný podvečer sa vracala s manželom a dcérou na motorovom

vozidle od rodičov obžalovaného. S motorovým vozidlom zaparkovali pri dome. Ako obžalovaný začal
vystupovať z motorového vozidla - otvoril dvere na strane vodiča asi kúsok (nevedela uviesť približnú
vzdialenosť). Ona sedela spoločne s dcérou na zadných sedadlách. Vtedy sa obžalovaného opýtala, či
u rodičov nezabudli kameru - na to sa obžalovaný pootočil ku nej - dvere vodiča boli stále otvorené. Pár
sekúnd rozmýšľali - potom jej obžalovaný povedal, že kamera je v kufri motorového vozidla. V tom však

počuli silný náraz - keďže nevedeli čo to bolo - ona vybehla z motorového vozidla a vtedy na zemi uvidela
ležať cyklistu. I keď sa obžalovaný snažil s predmetným cyklistom komunikovať, tento neodpovedal. Ona
preto osobne bežala na stanicu Rýchlej záchrannej služby, ktorá bola len niekoľko metrov od predmetnej
dopravnej nehody. Keď sa vracala k miestu cyklistovi prišiel ďalší cyklista, ktorý sa obžalovaného pýtal
na to, čo sa stalo a povedal obžalovanému, že je lekár a manžel. Následne prišla rýchla záchranná

služba - ktorí predmetného cyklistu začali zachraňovať. Zároveň sa manžela cyklistky pýtali, či táto požila
alkoholické nápoje pred cestou. Povedal, že vypila pohár vína.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru doprava cestná znalcom R.. R. W.. Š.. Predmetný
znalec bol osobne vypočutý i na hlavnom pojednávaní.

Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia
znalcom B.. W.. B. Y., CSc. Predmetný znalec bol osobne vypočutý i na hlavnom pojednávaní.
Vo veci bol vykonaný záznam dopravnej nehody, obhliadka miesta dopravnej nehody ako i pripojená
fotodokumentácia.

Zo zápisu o dychovej skúške na obžalovaného bol negatívny záznam.
Z protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi vo vzťahu ku poškodenej bolo preukázané
výsledkami toxikologickej analýzy, že táto mala koncentráciu etylakoholu v krvi 0,72 g/kg (promile).

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. o pozemných komunikáciách - otvárať dvere alebo bočné
steny vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým, nie
je ohrozená bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb, ani iných účastníkov cestnej
premávky.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z. o pozemných komunikáciách - účastník cestnej

premávky je ďalej povinný správať sa disciplinovane a ohľaduplne, aby neohrozil bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky, pričom je povinný prispôsobovať svoje správanie najmä stavebnému a dopravno-
technickému stavu cesty.Keďže obžalovaný s motorovým vozidlom stál - motorové vozidlo bolo už zaparkované - nemožno v
tomto prípade hovoriť o technike jeho jazdy, ale iba o jeho správaní sa ako vodiča vozidla, účastníka
cestnej premávky, ktorý mal v úmysle vystúpiť na danom mieste zo zaparkovaného vozidla. V tomto

prípade preto, že v priestore kde sa obžalovaný rozhodol zaparkovať - z technického hľadiska
nebolo v danom mieste a za daných celkových okolností možné bezpečne a štandartne vystúpiť zo
zaparkovaného kolízneho vozidla to cez jeho ľavé predné alebo ľavé zadné dvere vozidla. Naviac ako
to vyplynulo i z výpovede obžalovaného tento predmetný úsek veľmi dobre poznal - jeho rozhodnutie
otvoriť dvere svoje, ponechať ich otvorené a následne z vozidla vystúpiť bolo technicky nesprávnym

konaním tohto obžalovaného. Predmetné dvere otvoril v smere do jazdnej dráhy vozovky vo väčšej
miere (nie tak ako to vypovedal, resp. v mieste nehody počas previerky jeho výpovede ukázal) - a to
z dôvodu, že v prípade, že by dvere otvoril tak ako to vypovedal - ku predmetnej kolízii s bicyklom by
nedošlo. I samotná cyklistka - poškodená mala možnosť zabrániť kolízii a to - včasným samostatným
vyhýbaním sa, včasným samostatným brzdením a včasným vyhýbaním sa a súčasným, čo i len veľmi
miernym pribrzďovaním.

Prvou technickou príčinou posudzovanej dopravnej nehody bolo nesprávne konanie obžalovaného,
ktorý predmetné dvere pootvoril s následným úmyslom vystúpiť z tohto vozidla na miestach, kde
bezpečnévystúpeniezvozidlacezjehoľavédverenebolomožnéuskutočniťatobeztoho,abyboltakýto
úkon zabezpečený spôsobilou a náležite poučenou osobou (napr. jeho manželkou). Týmto konaním
spôsobil obžalovaný vznik nebezpečnej situácie na vozovke, čo vyústilo do dopravnej nehody a druhou

technickou príčinou bola vyššie rozvedená nesprávna technika jazdy poškodenej.
Obžalovaný sa týmto konaním dopustil nesprávnej techniky. I keby súd zobral do úvahy pre
obžalovaného najpriaznivejšiu variantu ohľadom otvorenia dverí - toto jeho konanie bolo v celom
rozsahu nesprávne - vzhľadom jeho nesprávne konanie (vyššie rozvedené - prvá technická príčina
posudzovanej dopravnej nehody).

I keď v konaní i poškodená mala možnosť vzniku dopravnej nehody zabrániť - na rozdiel od
obžalovaného táto nevytvorila na vozovke vznik nebezpečnej situácie.
V danom prípade bola teda preukázaná príčinná súvislosť medzi vyššie popísaným konaním
obžalovaného a následkom v podobe vzniku zranení poškodenej, ktoré dosiahli intenzitu ťažkej ujmy na
zdraví. Súd vychádzal pri tejto skutočnosti ako z lekárskych správ, ale hlavne zo znaleckého posudku a

výpovede znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia znalcom Prof. W.. B. Y., H.. Tento
potvrdil zranenia, ktoré boli spôsobené poškodenej a ktoré sú uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Zranenia poškodenej vznikli v súvislosti s pádom bicykla po narazení do prekážky.
Príčinná súvislosť medzi konaním a následkom nie je - prerušenie spôsobuje vzniknutý následok bez
ohľadu na konanie vodiča. V predmetnej veci totiž keby obžalovaný sa nedopustil konania vyššie

rozvedeného - k následku na zdraví poškodenej by za daných okolností nedošlo. I súd v danom
prípade konštatoval, že zo strany obžalovaného išlo o nevedomú nedbanlivosť - vzhľadom na porušenie
ustanovení § 23 ods. 1, § 3 ods. 2 písm. a/ zákona č. 315/1996 Z.z.

Tým naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu ublíženia na zdraví podľa §

157 ods. 1 Tr. zák. - vychádzajúc zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a
výpovede znalca na hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Protiprávnym konaním obžalovaný naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu - prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. Pri dopravnej nehode bol jeho účastníkom.
V celom rozsahu ľutoval, že k predmetnej dopravnej nehode - resp. k predmetnej situácii došlo.

Pokiaľ ide o osobné pomery obžalovaného súd konštatuje, že obžalovaný sa do uvedeného dňa - t. j.
do 26. decembra 2008, ale i následne po uvedenom dni sa nedostal do rozporu so zákonom. Z miesta
trvalého bydliska je hodnotený kladne. Nebol riešený v priestupkovom, správnom, resp. inom konaní.
Je ženatý, s manželkou sa starajú o maloletú dcéru. Zamestnávateľ obžalovaného hodnotil v písomnej
forme kladne. Obžalovaný je zamestnaný u predmetnej spoločnosti od 1. novembra 1996 v hlavnom

pracovnom čase ako technik jedno kamerových vozov a následne ako merací technik prenosového voza
MARK 20. Dlhoročne zabezpečuje inštaláciu, prevádzku prenosovej techniky. Patrí medzi spoľahlivých a
zodpovednýchpracovníkovsvysokouodbornosťouvovideoajaudiooblasti.Sjehopracovnýmvýkonomje zamestnávateľ mimoriadne spokojný a oceňuje i jeho pracovné a ľudské schopnosti. Z výpisu registra
trestov vyplynulo,
že ide o bezúhonnú osobu, ktorá nemala do vyhlásenia rozhodnutia žiadny záznam (§ 36 písm. j/ Tr.

zák.). Pokiaľ išlo o aktuálnu evidenčnú kartu vodiča - i z neho bolo preukázané, že mal len jednu blokovú
pokutu - 6. júna 2005, nemal priestupky, zadržania vodičského oprávnenia. Ide teda o vodiča, ktorý
skutočne môže byť príkladom pre ostatných vodičov v cestnej premávke. Nejde o nedisciplinovaného
vodiča, ktorý by porušoval predpisy v cestnej premávke. Pokiaľ ide o skutok tento bol dokonaný dňa 26.
decembra 2008, rozsudok vo veci bol vyhlásený dňa 11. septembra 2012 - t. j. po štyroch

rokoch. I toto bol značne dlhý čas, aby si riadne uvedomil svoje protiprávne konanie. V jeho prípade -
ohľadom na predmetnú dopravnú nehodu - resp. situáciu išlo o nedbanlivostný exes, za ktorý znáša
následky už týmto rozhodnutím.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenia páchateľa
spoločnosťou.

Každý trest je vlastne opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach
zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest

je právnym následkom trestného činu a musí byť teda úmerný k spáchanému trestnému činu. Je teda
len následnou represiou. I represiu však treba používať rozumne, t. j. len v miere v akej je to nevyhnutné
na dosiahnutie účelu trestu, musí sa totiž rešpektovať osobnosť páchateľa a nespôsobiť mu zbytočné
utrpenie.
Súdmalpretozato,žesamotnéprejednanievecipredsúdom,vyslovenievinyobžalovaného, zabezpečí

podľa názoru súdu úplnú nápravu obžalovaného, takže akékoľvek ďalšie výchovné pôsobenie na
obžalovanú podľa názoru súdu už po vyhlásení rozsudku nebolo potrebné. Práve vyššie uvedené
skutočnosti jednotlivo a v súhrne zohrali pri úvahe súdu, pri výmere trestu rozhodujúcu úlohu preto, aby
súd obžalovanému uložil len peňažný trest. Tento druh trestu splní i samotnú nielen individuálnu, ale i
generálnu prevenciu.

Každé protiprávne konanie je potrebné vyhodnocovať individuálne a v tejto súvislosti je potrebná
i individuálizácia trestnej zodpovednosti každého jedného páchateľa. Potrebné je odlišovať osobu
páchateľa (ako je to i v tomto prípade) od páchateľov trestných činov dopúšťajúcich sa opakovane
trestnej činnosti.

V prípade uloženia peňažného trestu súd uložil náhradný trest odňatia slobody a to vo výmere pätnásť
dní (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Vo všeobecnosti je potrebné skonštatovať, že pri ukladaní trestu musí súd vychádzať zo závažnosti
spáchaného trestného činu. Túto závažnosť určuje sám zákonodarca a to stanovením rozpätia trestnej

sadzby a tým, že jednotlivé trestné činy podľa stanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia zaraďuje
medzi prečiny, zločiny, prípadne obzvlášť závažné zločiny. Zákonodarca súčasne však v ustanovení §
34 ods. 6 Tr. zák. stanovil, že tresty uvedené v §
32 (za spáchané trestné činy môže súd uložiť páchateľovi, ktorý je fyzickou osobou, len

a/ trest odňatia slobody,
b/ trest domáceho väzenia,
c/ trest povinnej práce,
d/ peňažný trest,
e/ trest prepadnutia majetku,

f/ trest prepadnutia veci,
g/ trest zákazu činnosti,
h/ trest zákazu pobytu,
i/ trest straty čestných titulov a vyznamenaní,
j/ trest straty vojenskej a inej hodnosti,

k/ trest vyhosteniamožno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin, ktorého horná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov,
musí súd uložiť trest odňatia slobody.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenia, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce okolnosti mal súd za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už
vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je

určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a
prvokindividuálnejprevencie(výchovakriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímosobám-
potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie
páchateľa (retribúcia).

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi
úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech.
Podľa odseku 2/ tohto ustanovenia bez splnenia podmienok uvedených v odseku 1/ môže súd peňažný
trest uložiť, ak ho ukladá za prečin a vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy

páchateľa trest odňatia slobody neukladá.
Pri ukladaní tohto druhu trestu súd prihliadol na osobné a majetkové pomery obžalovaného. Obžalovaný
je riadne zamestnaný. Podľa písomného vyjadrenia zamestnávateľa jeho priemerný čistý príjem za tri
mesiace 1 177,34 Euro mesačne. Preto obžalovanémuá uložil peňažný trest vo výške 1 700,- Euro s
náhradným trestom v trvaní desať dní (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti,
na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.
Trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného

činu v súvislosti s touto činnosťou.
Vzhľadomnapredmetnýstavveciadokazovaniamalsúdzato,žeosobuobžalovanéhonebolopotrebné
trestať i trestom zákazu činnosti

Súd preto po zrelej úvahe dospel k záveru, že ukladanie trestu zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel by v tomto prípade v prvom rade výrazne postihlo obžalovaného - podľa názoru súdu išlo zo
strany obžalovaného o nedbanlivostné konanie vyššie rozvedené.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na
náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného
na občianske súdne konanie.
Z dôvodu, že v danom prípade podľa názoru súdu išlo i o spolu zavinenie pri dopravnej nehode i
poškodeného bolo aplikované vyššie citované ustanovenie vo vzťahu ku všetkým poškodeným, ktorí v
konaní boli zastúpení (O. E. B., a.s., D.Ü.M. B. F. M. B.).

inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie
v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Kraj-
ský súd v Bratislave prostredníctvom tunajšieho

súdu.