Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 4, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/11/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611204240
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1611204240.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: P., proti
žalovanej: Q., o určenie neúčinnosti právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.05.2011 sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho
úkonu a to zmluvy o prevode obchodného podielu na spoločnosti B., uzavretej medzi R., nar.
XX.XX.XXXX, trvalé bytom T., ako prevodcom a Q., a to z dôvodu, že tento právny úkon ukracuje
uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu a ide o právny úkon, ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom žalobcu a jemu blízkou osobou (§ 42a ods. 3 písm. a)
Občianskeho zakonníka). Ďalej uviedol, že zmnenkovým platobným rozkazom vydaným Okresným

súdom Bratislava V zo dňa 03.01.2011, č. k. 3Zm 648/2010-19, ktorý nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 07.02.2011, bol R. (ďalej len „dlžník“) povinný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu v
sume 2.400.000,- Eur s príslušenstvom. Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V zo dňa
č. k. 3Zm 648/2010-19 je exekučným titulom v zmysle § 41ods. 1 Exekučného poradku. Žalobca teda
má voči dlžníkovi právne vymáhateľnú pohľadávku vo výške 2.400.000 Eur s príslušenstvom. Dlžník
uzavrel so sebe blízkou osobou - žalovanou zmluvu o prevode celého svojho obchodného podielu na

spoločnosti. K uzavretiu zmluvy došlo 3.3.2011 a k zapísaniu prevodu do Obchodného registra došlo
18.3.2011. Samotnú zmluvu o prevode obchodného podielu žalobca nemá k dispozícii, súdu dokladá
v kópii zápisnicu z Valného zhromaždenia spoločnosti zo dňa 3.3.2011, počas ktorého bola zmluva o
prevode obchodného podielu schválená, ako aj úplné znenie zakladateľskej listiny spoločnosti z toho
istého dňa. Podľa žalobcu sú splnené zákonné podmienky neúčinnosti tohto právneho úkonu, keď ide
o právny úkon dlžníka žalobcu, ide o právny úkon medzi dlžníkom a jemu blízkou osobou, kedže
žalovaná je dcérou dlžníka (údaj o príbuzenskom vzťahu dlžníka a žalovanej vyplýva zo zápisnice o

trestnom oznámení zo dňa 22.3.2011). Žalobca má proti dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku vyplývajúcu
zozmenkovéhoplatobnéhorozkazuažalobcajeukrátený(ukracovanýnauspokojenítejtovymáhateľnej
pohľadávky, keďže pohľadávku žalobcu nie je mcžné vymôcť exekúciou - postihnutím obchodného
podielu povinného. Žalobca je preto ukrátený na uspokojení svojej vymáhateľnej pohľadávky v rozsahu
celej nodnoty obchodného podielu v spoločnosti B., ktorého nominálna hodnota je 365.134 Eur.
Medzi napadnutou zmluvou o prevode obchodného podielu a ukrátením žalobcu na uspokojení jeho

vymáhateľnejpohľadávkyvočidlžníkovijezároveňpríčinnývzťah,pretožeakbytotižnedošlokuzavretiu
uvedenej zmluvy o prevode obchodného podielu, exekútor by mohol vymôcť aspoň časť pohľadávky
žalobcu voči dlžníkovi postihnutím obchodného podielu dlžníka v spoločnosti. K ukráteniuuspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi došlo práve v dôsledku uzavretia zmluvy
o prevode obchodného podielu zo dňa 3.3.2011.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená vyjadrila. Vo vyjadrení uviedla, že žalobu žalobcu

považuje za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhuje ju zamietnúť. Otec žalovanej R. nikdy nebol ako
fyzická osoba v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi, pričom prevod obchodného podielu v obchodnej
spoločnosti bol z jeho strany na žalovanú vykonaný z úplne iných právnych dôvodov ako v snahe ukrátiť
nejakého veriteľa, ktorým by mal byť žalobca a ukrátiť by mal byť prevodca obchodného
podielu v spoločnosti B.. R.. Nie je pravdou, že žalobca má voči R. právne vymáhateľnú pohľadávku

2.400.000,- Eur. V konaní 3Cbzm 26/2011 na Okresnom súde Bratislava V bol R. sudkyňou Okresného
súdu Bratislava V doručený zmenkový platobný rozkaz č. k. V 3Zm 648/2010 zo dňa 3.1. 2011, ktorý mu
do tej doby nebol právne účinne doručený tak, aby mohol tento zmenkový platobný rozkaz nadobudnúť
právoplatnosť a vykonateľnosť. Voči tomuto zmenkovému platobnému rozkazu R. v zákonnej lehote dňa
1.7. 2011 podal námietky, ktorými sa zmenkový platobný rozkaz zrušil a vec sa bude riadne pojednávať.
Zmenkový platobný rozkaz 3Zm 648/2010 zo dňa 3.1. 2011, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok

i v tomto konaní nie je teda právoplatný a vykonateľný. Otec žalovanej R. v konaní sp. zn.
3Zm 648/2010 namieta falšovanie zmeniek a ich neexistenciu vo vzťahu k nemu. Táto skutočnosť
mimo občianskeho súdneho konania sa rieši i v trestnoprávnej rovine a vec je predmetom vyšetrovania
Prezídia PZ, ÚBPOK, oddelenie vyšetrovania, Bratislava pod ČVS: S.. Na Okresnom súde Bratislava IV
pod sp. zn. l6Er 793/2011, EX 110/2011 žalobca vedie exekúciu proti R. na vymoženie sumy 2.400.000,-

Eur titulom právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného rozkazu sp. zn. 3Zm 648/2010 zo
dňa 3.1. 2011. V konaní sp. zn. 3Zm 648/2010 na Okresnom súdeu Bratislava V sa potom rieši otázka,
dôležitá pre konanie vedené na Okresnom súde v Malackách sp. zn. 6C11/2011 v otázke či R. môže
dlhovať alebo nedlhuje žalobcovi sumu 2.400.000,- Eur. Pokiaľ táto skutočnosť nie je vyriešená malo by
byť konanie na Okresnom súde Malacky sp. zn. 6C 11/2011 prerušené až do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3Zm 648/2010 a následne
žalobu žalobcu zamietol.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré sa nedostavil žalobca ani právny zástupca žalovanej.

Žalobca mal predvolanie na pojednávanie riadne doručené, svoju neúčasť neospravedlnil, ani
nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Právny zástupca žalovanej svoju neúčasť
ospravedlnil z dôvodu, že je v zahraničí, žiadal rozhodnúť vo veci bez jeho prítomnosti i prítomnosti
žalovanej.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou , vyjadrením žalovanej oboznámením sa
so zápisnicou z valného zhromaždenia spoločnosti B.., výpisom z obchodného registra, zmenkovým
platobným rozkazom č. k. 3Zm 648/2010 zo dňa 03.01.2011, zápisnicou o trestnom oznámení,
uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 12.04.2012, zrušením právoplatnosti a vykonateľnosti
zmenkového a platobného rozkazu č. k. 3Zm 648/2010 - 19 zo dňa 03.01.2011, námietkami proti

exekúcii, rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 1CbZm 92/2011-520zo dňa 29.09 2014 a spisom
a zistil nasledovný skutkový stav a právny stav.

6.OkresnýsúdBratislavaVvydaldňa03.01.2011zmenkovýmplatobnýmrozkazom č.k.3Zm648/2010-
19, ktorým uložil R., nar. XX.XX.XXXX., bytom T., zaplatiť žalobcovi do 3 dní od doručenia zmenkového

a platobného rozkazu zmenkovú sumu 2.400.000,- Eur do 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
od 01.04.2010 do zaplatenia, zmenkovú 8.000,- Eur a náhradu trov konania v sume 45.648,78 Eur ,
alebo aby v tej istej lehote podal proti na tomto súde námietky. Na zmenkovom a platobnom rozkaze
bola dňa 18.02.2011 vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu dňom
07.02.2011.

7. Proti zmenkovému a platobnému rozkazu č. k. 3Zm 648/2010 podal dňa 01.07.2011 R. námietky a
po ich podaní sa vec viedla na Okresnom súde Bratislava V. po sp. zn. 1 CbZm 92/2001. V námietkach
uviedol,ženebolakofyzickáosobavžiadnomprávnomvzťahukP.aniejepravdou,žedňa2.septembra2008 vystavil v prospech P. tri samostatné zmenky, na základe ktorých sa vystaviteľ zmeniek mal
zaviazať splatiť P. ako remitentovi z každej zmenky sumu vo výške 800.000,- eur. Neexistuje žiaden titul
pre takúto skutočnosť, prečo by mal takto postupovať. Podpisy na všetkých 3 zmenkách sú sfalšováné

zatiaľ neznámou osobou, nie sú jeho. Z toho dôvodu podal trestné oznámenie na neznámu osobu.

8. Zo zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti B. , C. zo dňa 03.03.2011 vyplýva, že na
valnom zhromaždení spoločnosti bolaa schválená zmluva o prevode obchodného podielu v spoločnosti
jediným spoločníkom tejto spoločnosti bezplatne na Q., ktorá sa predmetným prevodom stala jedinou

spoločníčkou obchodného podielu tejto spoločnosti a to dňom 18.03.2011 (viď. výpis z obchodného
registra)

9. Dňa 23.02.2011 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného P. v neprospech R. na základe
vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie zo zmenkového platobného rozkazu č. k. 3 Zm
648/2010 zo dňa 03.01.2011, proti ktorej exekúcii dňa 24.03.2011 podal R. námietky proti exekúcii EX

110/2011 na základe upovedomenia o začaté exekúcie zo dňa 15.03.2011, ktoré mu bolo doručené.

10. Listom zo dňa 25.07.2011 Okresný súd Bratislava V. oznámil R., že právoplatnosť a vykonateľnosť
zmenkového platobného rozkazu č. k. 3Zm 648/2010 - 19 zo dňa 03.01.2011, ktorá bola vyznačená dňa
*17.02.2011, bola okresným súdom dňa 25.07. zrušená a okresný súd pokračuje v konaní.

11. Uznesením Prezídia Policajného zboru, ÚBOK, odbor Bratislava, oddelenie vyšetrovania, Bratislava,
zo dňa 12.04.2012 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie P. pre obzvlášť závažný zločin
falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 odsek 2,
odsek 4 písm. b) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin podvodu v štádiu pokusu podľa § 14

ods. 1 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že obvinený P.
si doposiaľ nezisteným spôsobom na nezistenom mieste a čase zabezpečil neoprávnene vyhotovené
tri kusy zmeniek v mene R., nar. XX.XX.XXXX, T. XX., C., vystavené na P., v nominálnej hodnote
každej zmenky 800.000,- eur, s dátumom vystavenia dňa 02.09.2008 a splatnosťou dňom 31.03.2010
v mieste platenia S., v úmysle dať ich do obehu ako pravé, pričom dňa 11.10.2010 v čase o 13.40

hod. ich prostredníctvom svojho právneho zástupcu B. so sídlom N., na základe plnej moci, predložil
na Okresnom súde Bratislava V na Prokofievovej ulici č. 12 v Bratislave spolu s Návrhom na vydanie
zmenkového platobného rozkazu vo výške 2.400.000,-eur podľa § 175 anasl. Občianskeho súdneho
poriadku, čím uviedol pracovníkov Okresného súdu Bratislava V do omylu tým, že im predložil falošné
tri kusy predmetných zmeniek, na základe ktorých dňa 03. 01. 2011 vydala vyššia súdna úradníčka

Okresného súdu Bratislava V Zmenkový platobný rozkaz k č. k. 3Zm 648/2010-19, a následne obvinený
prostredníctvom splnomocneného A. podal návrh na začatie exekúcie č. Ex 110/11 voči povinnému R. u
súdneho exekútora A. so sídlom D., ktorý na základe poverenia vydaného Okresným súdom Bratislava
IV č. 5104 063344 zo dňa 07. 03. 2011 začal exekučne konanie, teda obvinený sa popísaným konaním
pokúsil spôsobiť poškodenému R. škodu a obohatiť sa o sumu minimálne vo výške 2.400.000,-eur. V

odôvodnení uznesenia sa uvádza, že obvinený P. mal vedomosť o tom, že predmetné zmenky sú
falošné a i napriek tomu ich predložil na Okresný súd Bratislava V ako pravé.

12. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. 1 CbZm 92/2011 zo dňa 029.09.2014 bol zmenkový
platobný rozkaz č. k. 3Zm 648/2010-19 zo dňa 03.01.2011 zrušený v celom rozsahu a žalobca P.

bol povinný zaplatiť R. zaplatiť náhradu trov konania v sume 28.807,55 Eur. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 12.10.2015 a vykonateľnosť dňa 15.10.2015. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
P. v konaní, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, nepreukázal, že je
majiteľom zmeniek, ktorými sa R. zaviazal zaplatiť mu celkovo 2.400.000,- Eur. Vzhľadom na to reálne
neprichádzalo do úvahy, aby R. preukazoval, že zmenky nepodpísal, t.j. že ho z tohto dôvodu zmenky

nezaväzujú ( čl. I. § 7 zmenkového zákona a. c.). Dôkazné bremeno preto aj v konaní o námietkach
znáša P., v ktorého záujme je, aby súd uznal za pravdivú skutočnosť, že zmenky vystavil R. nielenže
nepreukázal, že je na výkon zmenkových práv aktívne legitimovaný, ale ani nepreukázal, že podpis
vystaviteľa zmeniek je pravým podpisom R. a v tomto smere nenavrhol ani žiadne dôkazy vykonať. Súd
preto zmenkový platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil.

13. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove
právne úkony podľa ods. 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemuprávne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

14. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri

náležitej starostlivosti nemohla poznať.

15. Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je
právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

16. Účelom odporovateľnosti právneho úkonu je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje
svoj majetok na úkor veriteľa. Musí ísť o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa
na uspokojenie jeho pohľadávky. Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také
zmenšenie jeho majetku, ktoré bráni uspokojeniu v celom rozsahu alebo aspoň v časti.

17. V danom spore sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia právnej neúčinnosti zmluvy o prevode
obchodného podielu v spoločnosti B. z dôvodu, že sa jedná o právny úkon urobený v posledných
troch rokoch a týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia jeho pohľadávky vymáhanej v
exekučnom konaní, kde exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz.

18. Odporovateľnosť právneho úkonu je popri neplatnosti právneho úkonu ďalším právnym následkom
vadnosti právneho úkonu. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony
dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté
na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon

dlžníka vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana
veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu
či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

19. Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon,

ktorému veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť (§ 42a ods. 1 a § 42b ods. 4
OZ). Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu
k ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade,
že právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu.

20. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, t. j. keď je pohľadávka splatná, keď má veriteľ podklad pre
výkon rozhodnutia (tzv. exekučný titul).

21. Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú

uvedené v ustanovení § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to: a) právny úkon, ktorým sa ukracuje
pohľadávka veriteľa, b) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, c) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka
odporovateľnosti), d) úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a e)
vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

22. Za odporovateľný možno označiť každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky
veriteľa. V danej právnej veci je odporovateľným právnym úkonom zmluva o prevode obchodného
podielu zo dňa 03.03.2011, uzavretá medzi žalovanou a jej X. R., pričom ide o platný právny úkon.

23. Súd skúmal predpoklady úspešnosti žaloby žalobcu a dospel k záveru, že žalobca nepreukázal

v konaní ďalšiu podmienku, na základe ktorej mohol žalobca napadnúť predmetnú zmluvu o prevode
obchodného podielu a to vymáhateľnú pohľadávku žalobcu proti dlžníkovi. Žalobca v konaní
poukázal na právoplatný a vykonateľný zmenkový platobný rozkaz. V konaní však bolo preukázané,
že tento zmenkový platobný rozkaz bol súdnym rozhodnutím zrušený z dôvodu, že žalobca navýkon zmenkových práv nebol aktívne legitimovaný a ani nepreukázal, že podpis vystaviteľa zmeniek
je pravým podpisom R. (žalobcom označený dlžník). Na margo veci súd dodáva, že žalobca bol
následne v trestnom konaní uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu falšovania, pozmeňovania

a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov v súbehu so zločinom marenia spravodlivosti a
prečinom krivého obvinenia a právoplatne odsúdený, pričom súčasťou odsúdenia bolo aj falšovanie
troch zmeniek, ktoré sa snažil uplatniť v zmenkovom konaní a tvrdil, že ich vystavil R. (vymáhateľná
pohľadávka).

24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť,
keďže žalobca v konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore z dôvodu neexistencie
vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, a preto ju v celom rozsahu zamietol. Ďalšie skutkové tvrdenia
žalobcu vo vzťahu k žalovanej a to úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovanej o úmysle
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa súd neskúmal a v tomto smere nevykonal dokazovanie, ktoré by bolo
nadbytočné a neúčelné.

25. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. V konaní bola plne úspešná žalovaná, a
preto súd žalovanej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %, o výške ktorej súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.