Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/81/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213217935
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4213217935.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: V.
A., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, C., o zaplatenie 3.188,64 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.122,38 € spolu s úrokom z omeškania
vyčísleným zo splátok splatných v mesiacoch september 2010 až október 2012 ku dňu 3.11.2012 vo
výške 133,82 €, úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2.122,38 € od 4.11.2012 do
zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30,- € splatných vždy do posledného kalendárneho

dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca m á právo na náhradu trov konania v rozsahu 33,14 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 19.8.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 3.188,64 € s príslušenstvom (úrokom z omeškania) a náhradu trov konania. Podanú žalobu

žalobca postavil na tom skutkovom základe, že žalovaný s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou
Slovenská sporiteľňa, a.s.) uzatvoril dňa 6.10.2008 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej mu
boli poskytnuté finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal riadne splatiť. Celková dlžná suma ku dňu
postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 6.717,76 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo
výške 5.231,44 €, riadny úrok sumu vo výške 901,60 €, úrok z omeškania sumu vo výške 542,86 €
a ostatné príslušenstvo sumu vo výške 41,86 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej
istiny titulom neuhradených splátok splatných v období od 20.9.2010 do 20.11.2013 v celkovej výške

3.188,64 €, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu 3.11.2014 z dlžných splátok za obdobie od 21.9.2010
do 21.10.2012 celkove vo výške 206,34 €, úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.188,64
€ od 4.11.2012 do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a
trov právneho zastúpenia.

2. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu i žalovaného.
Po vypočutí si prednesu právneho zástupcu žalobcu a žalovaného a po oboznámení sa s obsahom

zmluvy o splátkovom úvere, dohody o zabezpečení úveru životným poistením, výzvou k úhrade,
všeobecných obchodných podmienok, oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, zmluvy
o postúpení pohľadávok s prílohou, pokusu o zmier, špecifikácie pohľadávky, prehľadu finančnýchoperácií, rozhodcovskej zmluvy, dohody o uznaní záväzku, dotazníka, rozhodnutia ÚPSVaR Komárno
zo dňa 3.7.2017, výzvy na úhradu ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

3. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE uzatvorenej medzi žalobcom a
spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 27.9.2012, žalobca nadobudol od svojho právneho
predchodcu pohľadávku voči žalovanému titulom zmluvy o splátkovom úvere, pričom táto bola
špecifikovaná v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo
žalovanému oznámené písomným podaním právneho predchodcu žalobcu zo dňa 15.10.2012, ktoré

bolo žalovanému odoslané dňa 16.10.2012. Ako vyplynulo z prílohy zmluvy o postúpení pohľadávok, v
čase postúpenia pohľadávky (t.j. k 27.9.2012) bol žalovaný v omeškaní s úhradou dlžnej sumy 1345 dní.

4. Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvoril dňa 6.10.2008 zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 3.319,39 € (100.000,-
Sk), ktorý sa zaviazal vrátiť veriteľovi v mesačných splátkach po 81,76 € (2.463,- Sk) v období od

20.11.2008 do 20.11.2013. Úroková sadzba bola ustálená vo výške 15,95 % ročne a RPMN vo výške
20,21 % pri priemernej RPMN vo výške 16,64 %. Celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené v
sume 1.794,79 € (54.069,90 Sk). V zmluve bol tiež dojednaný jednorazový spracovateľský poplatok vo
výške 89,59 € poplatok za správu úveru vo výške 1,99 € mesačne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
všeobecné obchodné podmienky. V deň uzavretia zmluvy o splátkovom úvere zmluvné strany uzavreli

aj dohodu o zabezpečení úveru životným poistením. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, právny
predchodca žalobcu ho výzvou na úhradu zo dňa 15.4.2009 vyzval na zaplatenie aktuálnej výšky dlžnej
sumy (ku dňu 31.3.2009 vo výške 323,60 €) do 10 dní od doručenia výzvy. Ako vyplynulo z prílohy
zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaný titulom poskytnutého úveru ku dňu postúpenia pohľadávky
dlhoval sumu 6.717,76 € (z toho dlžná istina predstavovala sumu vo výške 5.231,44 €, riadny úrok

sumu vo výške 901,60 €, úrok z omeškania sumu vo výške 542,86 € a ostatné príslušenstvo sumu vo
výške 41,86 €). V tomto konaní si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej istiny titulom neuhradených splátok
splatných v období od 20.9.2010 do 20.11.2013 v celkovej výške 3.188,64 €.

5. Pre neplnenie zmluvných povinností z titulu zmluvy o splátkovom úvere žalobca písomným podaním

zo dňa 15.10.2010 k tomuto dňu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Svoju pohľadávku vyčíslil v sume
6.890,33 € a žalovaného vyzval na jej úhradu do 30.10.2012.

6. Ako vyplynulo z prehľadu finančných operácií, žalovaný poslednú úhradu titulom poskytnutého úveru
uhradil dňa 7.12.2009.

7. Dňa 26.2.2013 strany sporu uzavreli dohodu o uznaní záväzku, v ktorej žalovaný uznal záväzok
voči žalobcovi z titulu zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom (právnym predchodcom žalobcu) č.
212737442 dňa 6.10.2008 v celkovej výške 5.231,44 spolu s ostatným príslušenstvom vo výške 41,86,
nákladmi na inkasné konanie vo výške 150 a úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 5.231,44 od

27.9.2012 do zaplatenia. V uvedenej dohode je tiež uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2 a, alebo 1.3
tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 4.10.2017 uviedol, že na podanej žalobe zotrváva, keď
žalovaný napriek výzve právneho predchodcu žalobcu zo dňa 15.4.2009, dlžnú sumu neuhradil, preto

žalobca po postúpení pohľadávky pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a od žalovaného
požaduje zaplatenie celej dlžnej sumy naraz.

9. Žalovaný v priebehu konania na pojednávaní dňa 4.10.2017 potvrdil, že ho v minulosti právny
predchodca žalobcu vyzýval na splácanie úveru. Konštatoval, že kvôli nehode zostal bez práce a je

poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 96,30 € mesačne (o čom ako dôkaz predložil rozhodnutie
ÚPSVaR Komárno zo dňa 3.7.2017, v zmysle ktorého bola žalovanému počnúc od 1.6.2017 priznaná
pomoc v hmotnej núdzi vo výške 96,30 € mesačne). Preto požiadal súd o povolenie možnosti úhrady
dlžnej sumy v mesačných splátkach vo výške maximálne 30,- €. K svojim osobným, majetkovým a
zárobkovým pomerom žalovaný doplnil, že je slobodný a žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi.

Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, motorové vozidlo, prípadne inú hnuteľnú vec väčšej hodnoty. Na chod
domácnosti rodičom mesačne prispieva čiastkou vo výške 20,- €. Nemá vedomosť o tom, že by sa voči
nemu viedla exekúcia a tiež nemá žiaden záväzok, ktorý by mal pravidelne mesačne splácať.10. Predmetomkonaniajeuplatnenýnároknazaplateniesumy3.188,64€spolusúrokomzomeškania.

11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo

zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia

zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k

dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 <. sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. májom 2014; vznik týchto právnych
vzťahov,akoajnárokyznichvzniknutépred1.májom2014savšakposudzujúpodľapredpisovúčinných
do 30. apríla 2014.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným
dňa 6.10.2008 zmluvu o úvere č. 0212737442, na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo

výške 3.319,39 €. Poskytnutý úver sa žalovaný zaviazal splatiť 61 mesačnými splátkami. Tiež mal
preukázané, že žalovaný svoju zmluvnú povinnosť splácať poskytnutý úver nesplnil, a to ani na výzvu
právneho predchodcu žalobcu dňa 15.4.2009. Ku dňu 3.11.2012 žalobca vyčíslil svoju pohľadávku voči
žalovanému na sumu istiny vo výške 3.188,64 € a sumu vyčísleného úroku z omeškania vo výške 206,34
€. Žalovaný titulom poskytnutého úveru uhradil len sumu vo výške 277,11 €.

13. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere
a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného
zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na žalovaného
hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na

občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny
alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd

ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd
upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď

by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou. Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje
podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou
osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným spĺňa
charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre
spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred
ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalovaná ako dlžník
ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

14. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. ohľadom
zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
nesprávny údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z., keď v zmluve bola hodnota RPMNvyčíslená vo výške 20,21 %, hoci vychádzajúc zo zákona č. 258/2001 Z.z. súd zistil, že tento údaj
nezodpovedá výpočtu RPMN v danom prípade vychádzajúc zo vstupných údajov pre výpočet RPMN
(keď správne mala byť uvedená hodnota 19,95 %). Predložená zmluva tiež obsahovala nesprávny

údaj o celkovej čiastke, ktorú mal spotrebiteľ titulom úveru uhradiť, keď v zmluve bola uvedená čiastka
1.794,79 €, ktorá nezodpovedá sume vyčíslenej ako súčin 61 splátok po 81,76 €, spracovateľského
poplatku vo výške 89,59 € ((81,76 x 61) + 89,59 = 5.076,95; t.j. celkové náklady spotrebiteľa spojené s
úverom teda mali byť správne vyčíslené v sume 1.757,56 € (5.076,95 - 3.319,39 = 1.757,56)). Nakoľko
je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde žalobca vystupoval ako

dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu
(vrátane všeobecných obchodných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom
zasahovať a táto obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedený v nesprávnej výške,
tiež neobsahovala správny údaj o celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom, súd posudzujúc zmluvu
v časti údaja o RPMN a o celkových nákladoch spojených s úverom za neplatnú, poskytnutý úver

vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Keďže žalovanému bol podľa zmluvy poskytnutý úver vo výške 3.319,39 €, pričom tento vychádzajúc
zo skutkového tvrdenia žalobcu podporeného predložením prehľadu finančných operácií uhradil titulom
poskytnutého úveru len sumu 277,11 €, súd mal za to, že rozdiel medzi týmito dvomi sumami predstavuje
čiastku, ktorú mal žalovaný titulom poskytnutého úveru žalobcovi uhradiť.

15. V danej veci súd vychádzajúc z ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. sa zaoberal skúmaním,
či nárok žalobcu nie je čo i len sčasti premlčaný a to posudzujúc otázku premlčania vo vzťahu k
jednotlivým splátkam, keď počnúc účinnosťou novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri
predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej

mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov vykonanej
zákonom č. 102/2014 Z.z. je súd povinný na premlčanie uplatneného nároku prihliadať z úradnej
povinnosti (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Pokiaľ ide aplikáciu novely zákona č. 250/2007 Z. z. na
posudzovaný právny vzťah súd je toho názoru, že prijatá novela nevykazuje znaky pravej retroaktivity,
ktorá je v našom právnom poriadku neprípustná, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá prípustná je (Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 16/09 zo dňa 27.10.2010). Predmetnou novelou neboli
dotknuté právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skorších právnych noriem, nebolo
odňaté právo žalobcovi vzniknuté v minulosti podľa staršieho zákona (v prejednávanej veci právo na
vrátenie poskytnutého úveru s príslušenstvom), boli len zmenené isté práva do budúcnosti, konkrétne
právo s úspechom sa domáhať priznania tohto nároku v prípade, že tento je premlčaný. V danej veci,

nakoľko predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, na tento právny vzťah
je potrebné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšie.
Z hľadiska posudzovanej otázky je pre žalovaného ako spotrebiteľa nepochybne výhodnejšia právna
úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka, pretože zakotvuje kratšiu (trojročnú) premlčaciu
dobu oproti úprave premlčania v Obchodnom zákonníku. Záver o aplikácii ustanovení Občianskeho

zákonníka o premlčaní na prejednávanú vec plynie podľa názoru súdu z ustanovenia § 266 ods.
5 Obchodného zákonníka ako aj z ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ukladá
na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, aplikovať tie ustanovenia právneho poriadku,
ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie. V zmysle § 54 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka
si žalovaný ako spotrebiteľ nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie len z dôvodu, že uzavrela

zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Z uvedeného právneho názoru súd v prejednávanej veci pri
rozhodovaní vychádzal. Premlčacia doba podľa Občianskeho zákonníka začína plynúť odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Možnosť vykonania práva po prvý raz ako začiatok plynutia
premlčacejdobynastávavokamihu,keďsaveriteľmôžeoprávnenedomáhaťnasúdesplneniazáväzku.
Inými slovami, je to okamih, kedy oprávnený môže po prvýkrát s úspechom podať žalobu na plnenie

záväzku. Občiansky zákonník objektívne vymedzuje začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda od toho, či oprávnený subjekt vie alebo nevie o svojom práve. Všeobecná
trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne
vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Právo mohlo byť prvýkrát vykonané vtedy, ak je spôsobilé
byť uplatnené v konaní pred súdom prostredníctvom návrhu na začatie konania.

16. V tejto súvislosti súd konštatuje, že vo vzťahu k splátkam úveru treba pristupovať v zmysle §
103 Občianskeho zákonníka tak, že premlčaciu dobu treba posudzovať vo vzťahu ku každej jednej
splátke, ktorej splatnosť nastala pred momentom postúpenia pohľadávky osobitne. Vychádzajúc ztohto právneho názoru potom súd dospel k záveru, že splátky úveru, ktoré boli splatné v období do
20.7.2010 sú premlčané, keď od momentu ich splatnosti do momentu podania žaloby na súd (dňa
19.8.2013) uplynula lehota viac ako tri roky. Preto vo vzťahu k týmto splátkam súd podanú žalobu z

dôvodu premlčania uplatneného nároku zamietol.

17. Čo sa týka ostatných splátok splatných v období od 20.8.2010 do 20.10.2012 (keď 3.11.2012 žalobca
zosplatnil úver), ako aj vo vzťahu k splátkam zosplatneným k 3.11.2012 (splátky splatné v období od
20.11.2012 do 20.11.2013), vo vzťahu k tomuto uplatnenému nároku súd dospel k záveru, že tento nárok

bol zo strany žalobcu uplatnený v období plynutia premlčacej doby a teda včas.

18. Nakoľko v danom prípade súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu dlžnej istiny úveru (bez
zmluvného úroku a akýchkoľvek poplatkov) vychádzajúc z výpočtu sumy splátky, ktorá pripadala na
istinu (výpočtový mechanizmus: 3.319,39 € : 61 splátok = 54,42 €) a tak dospel k sume 2.122,38 € (39

nepremlčaných splátok po 54,42 € = 2.122,38 €). V tejto časti potom súd považoval žalobu za dôvodnú.
Zároveň súd priznal žalobcovi uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z jednotlivých
splátok splatných v období mesiacov september 2010 až október 2012 vo výške dlžnej sumy istiny
jednotlivých splátok a počnúc dňom nasledujúcim z celej dlžnej istiny a to až do zaplatenia. Žalobcom
uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády

č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

19. Pokiaľ žalobca uplatnený nárok odvodzoval od dohody o uznaní záväzku uzavretej so žalovaným
dňa 26.2.2013, súd tento právny úkon považoval za neplatný. V danom prípade bolo v dohode o uznaní
záväzku zo dňa 26.2.2013 uznanie záväzku špecifikované na zmluvu s pôvodným veriteľom: Slovenská

sporiteľňa, a.s., číslo zmluvy: XXXXXXXXX zo dňa 6.10.2008. Dlžná suma bola vyčíslená nasledovne:
istinavovýške5.231,44,ostatnépríslušenstvopodľazmluvyvovýške41,86,nákladyzainkasnékonanie
vo výške 150 a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.231,44 za dobu od 27.9.2012
do zaplatenia. Súd preskúmaním dohody o uznaní záväzku dospel k záveru, že v tejto dohode nebola
pohľadávka určená riadne čo do výšky (keďže z nej nebolo zrejmé, aká je skutočná výška dlžnej sumy

ku dňu uznania záväzku), preto súd považoval túto dohodu o uznaní záväzku za neplatný právny úkon
pre jeho neurčitosť a tiež z predmetnej dohody nebolo zrejmé, záväzok akej meny mal žalovaný uznať.

20. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna

zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danom prípade súd vyčíslil pomer úspechu žalobcu v
konanívrozsahu66,57%aúspechžalovanéhovrozsahu33,43%.Pretopriznalžalobcovi,akovkonaní
úspešnejšej strane sporu, nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,14 %. O výške trov konania
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník tunajšieho súdu osobitným uznesením
(§ 262 ods. 2 CSP).

21. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3, 4 CSP, keď vyhovel žiadosti žalovaného o povolenie
možnosti úhrady dlžnej sumy v splátkach. Navrhnutú výšku splátky súd považoval za primeranú
pomerom žalovaného, keď mal za to, že od žalobcu možno spravodlivo požadovať, aby na zaplatenie
dlžnej sumy čakal dlhšiu dobu, keď uloženie povinnosti plnenia žalovanému v splátkach žalobcu

nijako finančne nepoškodí, neutrpí tým nijako ani jeho postavenie na finančnom trhu ani jeho ďalšie
podnikateľské aktivity. Povinnosť plnenia v splátkach súd uložil pod následkom straty výhody splátok v
prípade porušenia povinnosti takéhoto plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.