Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 31, 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 20Cpr/2/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212223713
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7212223713.7

Rozhodnutie

P. súd G. II v právnej veci žalobkyne: L.. Z. Z. ( predtým Č.) D.. XX.XX.Q., N. G.Š., N. č. 8, zast.
advokátom M.. O. M., AK, F. potok č. 3, G. proti žalovanému: W. fakultná nemocnica Tr. Z. č. 1, G. o
určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru dohodou sudkyňou M.. S. G.

r o z h o d o l :

Z. žalobu z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

R. sa žalobným návrhom, podaným na tunajší súd elektronicky dňa XX.X.XXXX, doplneným písomne
podaním dňa XX.X.XXXX domáhala určenia neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru, ktorú
uzatvorila dňa XX.X.XXXX so žalovaným, ako aj zaviazania žalovaného k náhrade mzdy vo výške
XXX,XX € mesačne za obdobie od XX.X.XXXX až do doby, kým jej žalovaný neumožní pokračovať v

práci, náhrady trov konania a to všetko do X dní po právoplatnosti rozsudku.

R. odôvodnila nasledovne:
R. žalovaného bola od XX.X.XXXX, a to na pozícii „ referent finančnej učtárne“. W. XX.X.XXXX jej bola
na účet pripísaná mzda za mesiac apríl XXXX cca o XXX € nižšia, ako bola stanovená jej mesačná
mzda podľa platového výmeru. Na mzdovom oddelení jej bolo povedané, že jej pohyblivá zložka mzdy

bola pozastavená a bola jej znížená trieda. W. XX.X.XXXX žiadala riaditeľstvo žalovaného o vysvetlenie.
W. XX.X.XXXX navštívila lekára so zdravotných dôvodov. P. XX.XX hod. prišla žalovanému oznámiť,
že je chorá, a že na nasledujúci deň nepríde do práce. S. si celodenné ošetrenie. L.. N., koordinátor
ekonomického úseku jej prikázala zastaviť sa u námestníčky žalovaného L.. FÜ.j. D. žalovaného jej za
prítomnosti M.. N. a O.. M. a L.. N. oznámila, že jej práca je nevyhovujúca. N. jej vyslovená nedôvera,
kedže jej práca je chybová. W. XX.X.XXXX nastúpila do práce, a po zapnutí počítača zistila,

že sa nevie prihlásiť do účtovného programu. A. ako sa informovala o tomto probléme u L.. N. H.áto
jej oznámila, že jej prístup bol zrušený, že nebude účtovať, ale len zakladať faktúry.S. jej námestníčka
žalovaného oznámila, že s ňou chce rozviazať pracovný pomer dohodou ku dňu XX.X.XXXX s tým, že
jej vyplatí trojmesačné odstupné. Na druhý deň oznámila námestníčke, že s touto dohodou súhlasí. V
priebehu tohto nasledujúceho dňa jej však námestníčka oznámila, že jej nemôže vyplatiť trojmesačné
odstupné, ale len dvojmesačné. W. teda ku zmene predchádzajúcej ponuky. A. na túto novú ponuku

reagovala tak, že si to rozmyslí. Na druhý deň chcela dohodu podpísať, ale zistila, že sú v nej
nezrovnalosti, napr. v texte boli uvedené odmeny miesto odstupného, a to len vo výške základnej mzdy,
namiesto priemernej mzdy. W. sa na tom, že jej žalovaný vyplatí odmeny vo výške dvojmesačného
priemerného zárobku a doplatí pohyblivú zložku. G. však prišlo k podpísaniu písomnej dohody, zistila,
že písomný text nezodpovedá ústnej dohode. A. odmietla túto dohodu podpísať. X., že je poberateľkou
náhradného výživného a tým by jej príjem presiahol povolenú hranicu, a stratila by na tento nárok.

Od XX.X.XXXX sa stala práceneschopnou. A. PN jej dňa XX.X.XXXX žalovaný doručoval písomnosť
s názvom porušenie pracovnej disciplíny- oboznámenie zamestnanca s dôvodmi výpovede, vyjadreniezamestnanca podľa § 63 ods. X R.. práce. P. ju prevziať z dôvodu, že je PN. D. jej bola uvedená
písomnosť doručená prostredníctvom kuriéra. R. prevzala. V písomnosti jej bola uložená lehota, v ktorej
sa má k týmto nedostatkom vyjadriť, a to do termínu XX.X.XXXX. F. na túto písomnosť tak, že sa vyjadrí

až po ukončení PN. D. tomu jej žalovaný opätovne zaslal žiadosť o vyjadrenie zo dňa XX.X.XXXX. W.
X.X.XXXX bola na kontrole u svojej ošetrujúcej lekárky. U. jej povedala, že mala na svojom pracovisku
kontrolu na jej osobu od zamestnávateľa. U. jej doporučovala v záujme ochrany zdravia podpísať
navrhovanúdohoduoskončenípracovnéhopomeru.W.XX.X.XXXXsatelefonickyspojilasožalovaným,
s pani námestníčkou T., a povedala jej, že sa chce dohodnúť. W. XX.X.XXXX nastúpila do zamestnania

po ukončení PN. V uvedený deň podpísala dohodu o skončení pracovného pomeru.
D. tejto dohody sa domáha z dôvodu, že ju podpísala pod nátlakom, pretože v skutočnosti nemala vážnu
vôľu ukončiť pracovný pomer u žalovaného. A. poukázala na ust. § 34 OZ a § 37 ods. X OZ.

R. ako účastník konania so žalobou nesúhlasil, túto žiadal v celom rozsahu zamietnuť. R., že návrh
na ukončenie pracovného pomeru dohodou predniesla žalobkyňa a preto jemu ako zamestnávateľovi

nebolo, a ani nemohlo byť zrejmé, že jej prejav vôle skončiť pracovný pomer nie je vážny. Má zato,
že takýto prejav vôle v záujme dobromyselnosti zamestnávateľa je nevyhnutné považovať za platný
právny úkon. R. bol veľkorysý k zisteným chybám v práci žalobkyne, a vzhľadom na problémy žalobkyne
v rodinnom živote, skutočnosť, že je poberateľkou náhradného výživného ( má dve mal. deti), bol k
nej veľkorysý a nadštandardne jej vyplatil dvojmesačnú mimoriadnu odmenu. K dohode o skončení

pracovného pomeru žalobkyňu nenútil, rešpektoval jej právo slobodne sa rozhodnúť. A., že zistil v
práci žalobkyne nedostatky a že sa dotazoval ošetrujúceho lekára žalobkyne, kedy sa predpokladá
jej ukončenie PN. R. nedostatky v práci žalobkyne považoval za závažné, a preto sa pripravoval na
skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou výpoveďou z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Po
návrate žalobkyne z PN ,vzhľadom na jej záujem skončiť pracovný pomer dohodou, s jej návrhom

súhlasil.

P. súd G. II dňa XX.X.XXXX rozsudkom žalobu zamietol, z dôvodu, že žalobkyňa podala žalobný
návrh po uplynutí prekluzívnej dvojmesačnej lehoty v zmysle § 77 R.. práce. P. sa súd v odôvodnení
rozhodnutia vyjadril aj k meritu sporu ohľadne neplatnosti právneho úkonu, ktorým je dohoda o skončení

pracovného pomeru.

G. súd v G. uznesením zo dňa XX.X.XXXX rozsudok súdu I. stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie. F. súdu I. stupňa považoval za nesprávne, lebo súd vec nesprávne právne posúdil vo vzťahu
k výkladu ust. § 77 R.. práce v spojení s § 122 OZ a následne sa dopustil procesného pochybenia v

dôkaznom procese, keď nevykonal žalobkyňou navrhnuté dôkazy a teda zaťažil konanie a následne aj
rozhodnutie procesnou vadou. X. súdu I. stupňa vykonať dokazovanie podľa návrhu účastníkov konania,
a vec v merite veci posúdiť a rozhodnúť o nej.

A. § 226 O.s.p. ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

S poukazom na vyššie cit. zák. ust. je súd I. stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu o tom,
že žaloba na vyslovenie neplatnosti dohody o skončení pracovného pomeru bola podaná v zákonnej
dvojmesačnej lehote.

V ďalšom súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedkov: L.. W. T.- ekonomická
námestníčka žalovaného, L.. M. N.- koordinátorka ekonomického oddelenia žalovaného, O.. L. M.Č.
v rozhodnom čase zastávajúci funkciu námestníka riaditeľa žalovaného pre liečebnú a preventívnu
starostlivosť, V. Z.- kolegyňa žalobkyne u žalovaného, oboznámením sa v spise sa nachádzajúcimi

listinnými dôkazmi: pracovná zmluva žalobkyne zo dňa XX.X.XXXX, prípis žalovaného zo dňa
XX.X.XXXX s označením porušenie pracovnej disciplíny- oboznámenie zamestnanca s dôvodmi
výpovede, vyjadrenie zamestnanca podľa § X3 ods. 6 R.. práce, prípisom žalobkyne adresovaným
žalovanému dňa XX.X.XXXX, mzdovým dekrétom žalobkyne, príkazom riaditeľky č. XX-XXXX zo dňa
X.X.XXXX, protokolom o kontrolných zisteniach zo dňa XX.X.XXXX, dohodou o skončení pracovného

pomeru, uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa XX.X.XXXX, a na základe takto vykonaného
dokazovania ustálil tento skutkový a právny záver:A. konania je určenie platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, dohody, ktorú uzavreli
účastníci konania v zmysle § 60 R.. práce dňa XX:X.XXXX.

A. § 59 ods. X ZP pracovný pomer možno skončiť:
a.)dohodou
b.)výpoveďou
c.)okamžitým skončením
d.)skončením v skúšobnej dobe

A. § 60 ods. X ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru,
pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom.

A. § 60 ods. X ZP, dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú
písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec

požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 6X ods. X písm. a./
c./ ZP.

A. § 60 ods. 3 ZP jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ
zamestnancovi.

R., ako je to už v odôvodnení rozhodnutia uvádzané, odôvodňovala neplatnosť dohody o skončení
pracovného pomeru tým, že túto uzatvorila pod psychickým nátlakom, ktorý na ňu vyvíjal žalovaný,
zamestnávateľ. V skutočnosti nemala záujem ukončiť pracovný pomer , kedže je samoživiteľka, matka
starajúca sa o dve mal. deti a poberateľka náhradného výživného od štátu. R. vo svojej účastníckej

výpovedi zdôraznila, že potom ako bola prijatá do pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy
odo dňa XX.X.XXXX, do apríla roku XXXX nemala žiadne problémy. N. to v období, kedy u žalovaného
bolo „ staré vedenie.“ A. začali vznikať potom, ako sa vymenilo vedenie. Za psychický nátlak na ňu
považovala tieto udalosti:
W. XX.X.XXXX navštívila lekára z dôvodu, že sa necítila dobre. A. ako prišla do zamestnania a chcela

informovať svojich nadriadených o tom, že sa necíti dobre, a bola u lekára, bolo jej L.. N. oznámené,
aby sa dostavila do kancelárie k námestníčke pre ekonomický úsek L.. T.. W. sa k námestníčke. N. tam
prítomní aj O.. M. a M.. BV. a taktiež L.. N.. D. jej začala vytýkať nedostatky v práci, a žiadala od nej
vysvetlania. G. sa necítila dobre, prosila ich, že sa k tomu vyjadrí neskôr, že sa necíti dobre, chcela odísť.
D. sa. W. XX.X.XXXX po príchode do zamestnania, zistila, že sa nevie prihlásiť do účtovného programu.

D. jej bolo povedané, že účtovať nebude, že je to príkaz pani námestníčky a že pani námestníčka s ňou
chce ukončiť pracovný pomer dohodou. W. XX.X.XXXX počas pracovnej doby bola neustále volaná k
L.. N., kde jej bola predostretá dohoda na skončenie pracovného pomeru. G. odmietla dohodu podpísať,
bolo jej vyhrážané, že ak nepodpíše dostane výpoveď za porušenie pracovnej disciplíny alebo že ju
preradia do výdajne prádla. H. situácia sa opakovala aj XX.X.XXXX. W. XX.X.XXXX pod vplyvom týchto

udalostízostalaPN.A.PNjejbolidoručovanéodzamestnávateľapísomností,abysavyjadrilakzisteným
nedostatkom. Za ďalšie skutočnosti psychického nátlaku považuje odňatie pohyblivej zložky mzdy a
zníženie mzdovej tarify a že zamestnávateľ navštívil jej ošetrujúcu lekárku, a informoval sa na jej PN.

R. práce z dôvodu subsidiárnej pôsobnosti OZ už nevymedzuje pojem právneho úkonu a preto pre

pracovnoprávne účely treba používať pojem tak, ako je vymedzený v príslušných ustanoveniach OZ.

A. § 34 OZ právny úkon je prejav vôľe smerujúci najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

A. úkon je najdôležitejšia právna skutočnosť, ktorá spočíva vo vedomom ľudskom konaní. R.
charakterizuje právny úkon, ako prejav vôle, ktorý môže byť urobený výslovne, t.j. slovným vyjadrením
( ústne, písomne, technickým záznamom atď.) alebo konaním alebo opomenutím. R. pojmovým prvkom
právneho úkonu je prejav vôle smerujúci ku vzniku, zmene alebo zániku práv či povinností. N. prejavu
takej vôle niet právneho úkonu. A. úkon neexistuje. A. úkony môžu byť jednostrannné, dvojstranné alebo

aj viacstranné. H. dvojstranným právnym úkonom je zmluva. R. alebo inak povedané dohoda spočíva
na vzájomne a obsahove zhodných prejavov vôle dvoch strán.V zmysle § 43a ods. X OZ prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý, a vyplýva z neho
vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

A. § 4Xa ods. X OZ návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

A. § 43a ods. 3 OZ dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe,
ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.

Z. tieto ustanovenia cituje z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania, z výpovede žalobkyne, ako aj
z výpovede svedkyne ekonomickej námestníčky W. T. S. M. Z. R., Ž. D. D. Z. A. A. W.ohodou podala
žalobkyňa. R., v mene ktorého konala ekonomická námestníčka L.. T. , tento návrh prijal, viď vyjadrenie
žalobkyne na( čl.- XXX súdneho spisu)... XX.XX.XXXX som volala námestníčke s tým, že súhlasím s
dohodou... a viď. výpoveď svedkyne T.j (na čl.- XXX súdneho spisu,, pojednávanie zo dňa XX.X.XXXX)...

pani navrhovateľka vedela o týchto nedostatkoch, s tým, že keď si dobre spomenie, zavolala mi na
telefón do kancelárie, neviem odkiaľ telefonovala, či z domu, ja neviem, ale jednoducho prišla s tým
návrhom, že chce prísť a dohodneme sa na dohode o ukončení pracovného pomeru, čo si pamätám
prišla, ja som pani Č. zobrala za pani M.. N., a tam som ju nechala, to je celé..., čl.- XXX: „zavolala mi L..
Č., že ona príde, a ja som si privolala, kedže som nechcela samostatne jednať, zavolala som si právnu

zástupkyňu, koordinátorku L.. BF. a námestníka M., áno zavolala mi navrhovateľka, lebo ona sa chcela
dohodnúť... povedala, že príde, ja som sa viac nepýtala, lebo ja veci nebudem riešiť cez telefón...

R. však dôvodí, že k tomuto kroku pristúpila pod psychickým nátlakom, kedže takto pociťovala kroky
žalovaného voči jej osobe. H. nátlak súd už vyššie v časti vyjadrenia žalobkyne opísal.

A. § 37 ods. X OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Y.. ust. pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj
účinný ( schopný vyvolať právne následky.) Z. požiadavkou platnosti právneho úkonu je, aj keď to

zákon výslovne neuvádza danosť ( existencia) vôľe. Ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. S. niet
predovšetkým v prípade násilia, tzv. fyzického donútenia, ktoré spočíva v takom priamom nátlaku na
psychiku donucovaného, že namiesto svojej vôle prejavuje vôľu donucujúceho. H. prípadom je napr.
skutočnosť, ak bitím niekto núti iného, aby podpísal jemu predložený písomný prejav. S. konajúceho
niet ani vtedy, ak niekým iným vydaný a nevyplnený, ale podpísaný text formulár vyplní v rozpore s

dohovorom strán takým obsahom, ktorý nezodpovedá vôľi podpísaného. V týchto prípadoch nedostatku
vôle ide o neexistentný úkon, ktorý OZ považuje za absolútne neplatný úkon. V prípade, že vôľa
konajúceho subjektu je daná na platnosť právneho úkonu sa podľa § 37 ods. X OZ vyžaduje, aby tento
právny úkon bol urobený:
a.)slobodne, b.) vážne, c.) určite, d.) zrozumiteľne

A. dve podmienky platnosti právneho úkonu sa týkajú vôľe konajúcej osoby. S. je základným prvkom
právnych úkonov, a preto sa na ich vznik vyžaduje danosť vôľe. A. úkon je urobený slobodne, ak k
prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo.
A. úkon nie je urobený slobodne, ak bol urobený pod tlakom násilia alebo pod tlakom bezprávnej

vyhrážky. Z. vôle konajúceho vylučuje predovšetkým násilie, ktoré spočíva v takom nátlaku na vôľu
konajúceho, ktorý vylučuje, aby sa jeho vôľa akokoľvek uplatnila, a teda namiesto jeho vôľe sa dosahuje
vôľa donucujúceho. D. musí byť intenzívne a protiprávne. O. násilím a urobeným prejavom musí byť
príčinná súvislosť, t.j. urobený prejav musí byť výsledkom násilia. Až za takýchto podmienok je právny
úkon absolútne neplatný.

V danom prípade súd tie udalosti, ktoré žalobkyňa opísala a z ktorých vyvodzovala, že pod vplyvom
násilia zo strany žalovaného urobila prejav vôľe, t.j. uzavrela dohodu o skončení pracovného
pomeru, nenapĺňajú výklad zákonných ustanovení a neslobodnom prejave o násilí na psychiku alebo
bezprávnych vyhrážok. V. jedna z opísaných udalostí nemá tento charakter. K tomuto záveru dospel

súd z týchto dôkazov :

Z. L.. W. T. (ekonomická námestníčka) vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že nastúpila k žalovanému
do funkcie dňa XX.X.XXXX,v období, kedy sa u žalovaného čakal audit ministerstva zdravotníctva.N. plánovaná kontrola najvyššieho úradu. Z uvedených dôvodov vykonávala kontrolu správnosti
účtovníctva a pri tejto kontrole zistila závažné nedostatky v práci žalobkyne. N. zle zaúčtované veci
v rozdiele X mil. €. Z., že následne tieto nedostatky ekonomická námestníčka žalobkyne vytýkala,

nemožno považovať za konanie žalovaného, ktoré smerovalo k tomu, že donútil žalobkyňu podať
návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou. V. skutočnosť, že žalobkyni bolo doručené písomné
oznámenie o nedostatkoch v jej práci, s upozornením, že zamestnávateľ bude postupovať v súlade s
platným ZP a pristúpi ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou pre nedostatky v práci žalobkyne,
nenapĺňa pojmové znaky donucovania, ktoré obmedzovali slobodu vôle žalobkyne. H. skutočnosti

nielenže nemajú charakter násilia, ale nie sú protiprávne, nakoľko vytýkanie nedostatkov v práci, je
oprávnením zamestnávateľa, takisto ako aj upozornenie na možnosť skončenia pracovného pomeru
je v súlade s príslušnými ustanoveniami ZP. P. ako L.. T. sa k pracovným nedostatkom žalobkyne
vyjadrovala aj svedkyňa L.. M. N.ová, ktorá v rozhodnom období pracovala vo funkcii koordinátorky. Aj
táto svedkyňa uviedla, že v práci žalobkyne boli určité nedostatky, problémy, preto jej tieto nedostatky
boli vytýkané. Z. v podstate zhodne s výpoveďou svedkyne T.ovej opísala priebeh ústneho stretnutia

L.. FÜ.U. so žalobkyňou za prítomnosti jej, M.. N.ej a M..M.a. Zo svedeckých výpovedí týchto svedkov
nevyplýva žiadna skutočnosť, žeby na žalobkyňu bol robený nezákonný a neprimeraný nátlak. Z.,
akým spôsobom bola žalobkyňa privolaná na prejednanie nedostatkov v práci, či telefonicky a ktorou
osobou, je z hľadiska meritu prejednávanej veci úplne nepodstatná. V. z výpovede svedka O.. L. M.,
ktorý sa zúčastnil pohovoru L.. T.ej so žalobkyňou nevyplývajú a nevyšli najavo žiadne mimoriadne

skutočnosti nasvedčujúce k záveru, že na tomto jednaní bol vo vzťahu k žalobkyni vyvíjaný neprimeraný,
nezákonný nátlak. Z. nepovažuje za právne podstatné, relevantné to, či kontrola práce žalobkyne bola
nariadená príkazom riaditeľa alebo nie, nakoľko v zmysle všeobecných zásad R.. práce je povinnosťou
zamestnávateľa kontrolovať dodržiavanie pracovných povinností zamestnanca. ( S. ust. § 9 ods. X R..
práce, v zmysle ktorého vedúci zamestnanci zamestnávateľa ako aj jeho ďalší zamestnanci, ktorí sú

poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa sú oprávnení určovať a ukladať
podriadením zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich
prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny. V. v tomto smere preto žalovaný ako zamestnávateľ
žiadne predpisy neporušil. O. násilím a urobeným prejavom musí byť príčinná súvislosť, t.j. že urobený
prejav musí byť výsledkom násilia. Z. zdôrazňuje, že žalobkyni boli nedostatky vytýkané ústne dňa

XX.X.XXXXakuskončeniupracovnéhopomerudošloaždňaXX.X.XXXX,pričomužoddňaXX.X.XXXX
bola žalobkyňa PN, čiže nebola fyzicky prítomná na pracovisku žalovaného. Z., že jej žalovaný dňa
XX.X.XXXX počas jej PN doručoval určité písomnosti, tiež nemožno vyhodnotiť ako protiprávne násilné
konanie zamestnávateľa voči nej.

A. slobodného urobenia právneho úkonu vylučuje aj úkon urobený pod tlakom bezprávnej vyhrážky. N.
vyhrážka je bezprávne pôsobenie na vôľu človeka, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z ujmy, ktorou
sa hrozí tak, že sa jeho vôľa prejavená v právnom úkone vytvára pod vplyvom tohto strachu. N. vyhrážka
má však právny význam vtedy, ak sú splnené tieto podmienky: a.) musí byť protiprávna, t.j. hrozí sa
niečím, čo konajúci nie je oprávnený urobiť alebo je síce na to oprávnený, ale nie je oprávnený to urobiť

za tým účelom , aby prinútil iného k určitému právnemu úkonu, medzi hrozbou a urobeným právnym
úkonom je príčinná súvislosť a vyhrážka musí mať takú intenzitu, že u konajúceho vyvoláva dôvodný
strach. A. vyhrážky spočíva v tom, že sa ňou vynucuje niečo, čo nesmie byť vynucované, pričom môže
spočívať v tom, že niekto sa vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený vykonať alebo čo je
síce oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho dohnal k určitému právnemu úkonu. O.

ísť o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolnosti a povahy konkrétneho prípadu u toho,
voči komu bola použitá vzbudila dôvodnú obavu a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, komu právny
úkon sa vynucuje.

Z.,žežalobkyňavnímalavytýkanienedostatkovvprácizostranyžalovaného anáslednesuvedením,že

v prípade, ak sa nedohodnú o skončení pracovného pomeru, žalovaný pristúpi ku ukončeniu pracovného
pomeru výpoveďou z dôvodu porušovania pracovných povinností žalobkyňou, súd nekvalifikuje ako
bezprávnu vyhrážku žalovaného, adresovanú žalobkyni, ktorá ju mala viesť k uzavretiu dohody o
skončení pracovného pomeru. K takémuto právnemu záveru dospel súd na základe vykonaných
dôkazov. V. z jedného dôkazu nevyplýva bezprávny nátlak zamestnancov žalovaného na žalobkyňu.

P. súd zdôrazňuje, že kontrola práce zamestnanca s následným vytýkaným nedostatkom v práci nemá
charakter bezprávnej vyhrážky, ale naopak je v súlade s príslušnými ustanoveniami R.. práce. Aj v
prípadebezprávnejvyhrážky,(akbytakátovprejednávajúcomprípadeexistovala)aurobenýmprejavom
žalobkyne, musí byť príčinná súvislosť. A. súvislosť znamená, že by tu musela existovať taká hrozba,z ktorej by pramenil strach, ktorý mal priamy vplyv na uzatváranie tejto dohody. Za takéto vyhrážky
vzbudzujúce dôvodný strach zákon považuje napr. ublíženie na živote, na zdraví, na tele, na cti, na
majetku. Ak by tu existovala bezprávna vyhrážka,( ktorá však neexistuje), súd by sa musel zaoberať aj

posúdením dôvodnosti strachu. Z. však jednoznačne uzatvára,, opierajúc sa od vykonané dokazovanie,
že zo strany žalovaného neboli urobené žiadne také úkony, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s tým, že
žalobkyňa urobila úkon, ktorý urobiť nechcela.

Z uvedených dôvodov súd preto žalobu zamietol. A. sa týka dôkazov, ktoré súd v odôvodnení neuvádzal,

tieto sú z hľadiska merita veci irelevantné. M. sa o výpoveď svedka svedka L.. M. Č., ktorý pracoval u
žalovaného v období do marca XXXX, ktorý neuviedol nič dôležité pre posúdenie podstaty tohto sporu.
S. svedkyne O.. Ľ. C. , ošetrujúcej lekárky, tiež nie je v konaní významná, nakoľko táto svedkyňa len
všeobecne uviedla, že máva kontrolu zamestnávateľov dotazujúcich sa na dĺžku PN pacienta, a že si
spomína,žetakútokontrolumalaajnaPNžalobkyne,čovšakniejeničmimoriadne.A.satýkavýpovede
svedkyne V. Z., táto pracovala v rozhodnom období ako kolegyňa žalobkyne. Z titulu jej pracovného

zadelenia nebola priamou nadriadenou žalobkyne, takže posudzovať konanie vedúcich zamestnancov
vo vzťahu k žalobkyni nie je v kompetencii tejto svedkyne a pokiaľ sa vyjadrovala k tomu, že L.. T.á a
L.. N. Z.a viackrát dotazovali žalobkyne, či dohodu podpísala, k týmto skutočnostiam sa súd už vyjadril.

Z vykonaného dokazovania nevyplýva záver, žeby žalobkyňa bola tlačená k podpísaniu dohody o

skončení pracovného pomeru, tiež nevyplýva, žeby voči nej zamestnávateľ, žalovaný postupoval
diskriminačne a šikanózne, že voči nej robil bezprávne vyhrážky, že ju vyštval z pracovného miesta.

O trovách konania rozhodol podľa § XXX ods. X O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v dvoch písomných vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 O.s.p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že :

a.)v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b.)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c.) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d.) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e.) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f.) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.1,2
O.s.p.)