Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/165/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109211445
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6109211445.3

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcu I. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom
Y. XXX/XX, D., zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Trylčovou, so sídlom J. Kráľa 738/12, Senica, proti
žalovanej I.. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, J. J., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Škrabákom,
so sídlom Advokátskej kancelárie Skuteckého 30, Banská Bystrica, v konaní o zaplatenie 172.940,31
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 7C/108/2009-488 z 06. 02. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovanej, aby zaplatila žalobcovi 76.346,01 Eur s 8,5 %-
ným úrokom z omeškania od 01. 06. 2009 do zaplatenia a sumu 19.916,35 Eur s 9 %-ným úrokom z
omeškania od 17. 09. 2009 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol. Žiadnemu z účastníkov právo
na náhradu trov konania nepriznal.
V záhlaví rozhodnutia uviedol, že sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 172.940,31 Eur s
príslušenstvom (úrokom z omeškania vo výške 9 % od 01. 06. 2009) ako dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke
podľa tvrdenia žalobcu uzavretej 24. 09. 2005, na základe ktorej mal žalobca požičiavať žalovanej po
častiach finančné prostriedky potrebné na výstavbu rodinného domu podľa zmluvy o budúcej kúpnej
zmluve uzavretej so spoločnosťou Cefeus spol. s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici a na základe zmluvy
o pôžičke uzavretej niekedy v mesiacoch marec - apríl 2006 na výstavbu krbu a zimnej záhrady v tomto
rodinnom dome. Uzavretie zmluvy o pôžičke podľa názoru súdu preukázal žalobca len v časti pohľadávky
vo výške 66.387,83 Eur (v rozsudku na strane 8 nesprávne uvádzaná suma 6.638,83 Eur namiesto
66.387,83 Eur) a v časti žalovanej pohľadávky vo výške 9.958,18 Eur, ktorých vrátenia sa vzhľadom na
dohodnutý čas splatnosti pôžičky žalobca domáhal pred uplynutím premlčacej doby a existenciu zmluvy
o pôžičke z marca - apríla 2006 vo výške 6.638,78 Eur žalobca preukázal, ale neuniesol dôkazné
bremeno o tvrdení, že bol dohodnutý aj konkrétny čas vrátenia požičanej sumy, preto premlčacia doba
na vrátenie tejto sumy začala plynúť už 01. 05. 2006 a uplynula 01. 05. 2009 pred podaním žaloby na
súd. I napriek preukázanej zmluve o pôžičke u sumy 6.638,78 Eur za marca - apríla 2006 zamietol návrh
na zaplatenie tejto sumy pre dôvodne vznesenú námietku premlčania.
Ostatné nároky uplatnené žalobcom posúdil ako nárok vzniknutý zo zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie z dôvodu, že žalobca svoje tvrdenie o postupnom požičiavaní peňazí na základe zmluvy
uzavretej ešte 24. 09. 2005 nepreukázal. U tých súm, ktorých vydania sa žalobca domáhal pred
uplynutím premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobe vyhovel (08. 12. 2006
vložených 14.937,26 Eur na účet žalovanej + 20. 12. 2006 vložených 4.979,08 Eur na účet žalovanej)
a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 28.214,83 Eur + 3.319,39 Eur + 16.596,95 Eur
+ 19.916,35 Eur + 1.991,63 Eur + 6.638,78 Eur (ako časti uplatnenej pohľadávky vo výške 21.576,04
Eur podľa tvrdenia žalobcu vložených na účet žalovanej 08. 12. 2006) zamietol.
Okresný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil zamietnutie žaloby v časti o zaplatenie sumy 6.638,78
Eur, o ktorých žalobca tvrdil, že ich vložil 08. 12. 2006 na účet žalovanej vedený v Tatra banke (žalobcom

tvrdená suma 21.576,04 Eur ako vklad na účet žalovanej 08. 12. 2006, okresný súd z tejto sumy
priznal 14.937,26 Eur a žalobu zamietol o 6.638,78 Eur) a nevyporiadal sa ani s nárokom uplatneným
ako príslušenstvo pohľadávky, ktorý nepovažoval za dôvodný. Žalobca sa domáhal úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne od 01. 06. 2009 z celej sumy 172.940,31 Eur. Okresný súd vyhovel žalobe v tejto
časti iba čiastočne, keďže žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v nižšej výške
8,5 % zo sumy 76.346,01 Eur od 01. 06. 2009 a 9 % úroky z omeškania prisúdil iba zo sumy 19.916,35
Eur od 17. 09. 2009 ako dňa nasledujúceho po uplynutí 15-dňovej lehoty určenej na plnenie podľa
prvostupňovým súdom vydaného platobného rozkazu.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal pre čiastočný úspech v konaní.

Rozsudok napadli odvolaním obaja účastníci.

Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.") s výtkou, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne skutkové zistenia okresného súdu
sa vzťahujú ku skutočnosti, či bola dňa 24. 09. 2005 medzi žalobcom a žalovanou uzavretá zmluva o
pôžičke vo výške ceny rodinného domu uvádzanej v žalovanou predloženej zmluve o budúcej zmluve
sumou 156.343,35 Eur, ktorú mal žalobca poskytovať žalovanej postupne podľa jej pokynov a žalovaná
sa zaviazala sumu poskytnutej pôžičky vrátiť žalobcovi do 31. 12. 2007. Dôkazy vykonané okresným
súdom jednoznačne odôvodňovali záver, že k dohode o pôžičke podľa tvrdenia žalobcu skutočne došlo.
Účel návštevy žalovanej u žalobcu 24. 09. 2005 potvrdili svedkovia, dôkazom o zmluve o pôžičke sú
aj plnenia žalobcu na účet spoločnosti, s ktorou mala žalovaná uzavretú zmluvu o budúcej kúpnej
zmluve a vklady žalobcu na účet žalovanej, u ktorých súd neuznal za dôvodnú obranu žalovanej, že
boli splátkami pôžičky čerpanej žalobcom od žalovanej alebo platbou za poskytnuté právne služby
žalovanou žalobcovi. Vzájomná súvislosť platieb zo strany žalobcu k rukám žalovanej na jej účet alebo
na účet stavebníka rodinného domu bola podľa názoru žalobcu preukázaná. Na právne posúdenie
nároku žalobcu nemá vplyv, či bude súd hodnotiť vzťah medzi účastníkmi ako vzniknutý zo zmluvy
o pôžičke z 24. 09. 2005 alebo z viacerých zmlúv o pôžičke, u ktorých bol dohodnutý najneskorší
termín vrátenia. Medzi žalobcom a žalovanou nemohol vzniknúť právny vzťah z titulu bezdôvodného
obohatenia, keď žalovaná osobne alebo na svoj účet peňažné sumy od žalobcu preberala, s poukázaním
súm na účet stavebníka žalovaná minimálne konkludentne súhlas prejavila a nikdy proti plneniam zo
strany žalobcu nenamietala. Žiadal zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že žalovanej bude uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 172.940,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z tejto sumy
od 01. 06. 2009 do zaplatenia a povinnosť nahradiť trovy konania dovetkom, že súdny poplatok zo sumy
76.677,95 Eur (suma zamietnutého zvyšku návrhu) bude uhradená na výzvu súdu.

Rozsudok okresného súdu v časti, ktorej bolo návrhu vyhovené, napadla odvolaním žalovaná. Rovnako
ako žalobca vytýkala okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a podľa žalovanej prvostupňový súd neúplne zistil
skutkový stav veci, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Rozhodnutie okresného súdu označila za nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné. Súd na siedmej strane rozsudku konštatoval, že „nebolo preukázané tvrdenie
žalobcu, že so žalovanou uzatvoril zmluvu o pôžičke, na základe ktorej sa dohodli na tom, že žalovaná
mu finančné čiastky vráti do 31. 12. 2007, resp. do 31. 12. 2008. Preto súd posudzoval nároky žalobcu
uplatnené voči žalovanej nie ako vzniknuté z jedného právneho vzťahu ..." vzápätí však v rozpore s
vyššie uvedeným súd uviedol, že žalobca požičal 24. 09. 2005 žalovanej sumu 66.387,83 Eur. Hoci
žalovaná popierala účasť na stretnutí 24. 09. 2005 a uzavretie akejkoľvek zmluvy o pôžičke, súd uveril
svedkom B. a B., ktorí sú v blízkom pracovnom aj osobnom vzťahu so žalobcom a pôsobia v orgánoch
jeho spoločnosti a zároveň ako svedkovia v súdnych sporoch žalobcu. Žalobca neustále menil svoje
tvrdenia ohľadne výšky požičanej sumy a prítomnosti svedkov pri pôžičke. Rozpory v jeho výpovedi
prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Okresný súd bez akéhokoľvek vysvetlenia ponechal
bez povšimnutia podstatný dôkaz a to vyhlásenie žalobcu v rámci exekučného konania, kde uviedol, že
nemá žiadne pohľadávky voči tretím osobám, hoci tento dôkaz jednoznačne preukazoval, že žalobca
nemal voči žalovanej žiadnu pohľadávku. Okresný súd nevyhodnotil ani tú skutočnosť, že žalovaná
poskytovala žalobcovi od roku 2000 právne služby, za ktoré jej mal žalobca platiť podľa svojich možností.
Názor okresného súdu o existencii viacerých zmlúv o pôžičke nie je správny. Žalobca v návrhu na začatie
konania takéto skutočnosti ani netvrdil. Okresný súd nesprávne vyhodnotil, či sa žalovaná dostala do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhla zmeniť rozsudok okresného súdu v prvom výroku tak,

že „súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 92.262,36 - s príslušenstvom zamieta", alebo aby
rozsudok okresného súdu v časti prvého a tretieho výroku zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

Vo vzájomných vyjadreniach k odvolaniam zotrvali účastníci na svojich tvrdeniach z prvostupňového
konania a v podaných odvolaniach.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p. v celom rozsahu dospel k názoru, že námietky účastníkov o neúplne zistenom skutkovom stave,
nesprávnych skutkových zisteniach a nesprávnych právnych záveroch prvostupňového súdu, ako aj
nezrozumiteľnosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia prvostupňového súdu sú dôvodné a rozsudok
okresného súdu je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

O čom (o celej prejednávanej veci, o jej časti alebo o jej základe), na základe čoho (na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi
účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti) a akým
spôsobom (súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak
sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkmi) má/môže súd rozhodnúť, upravuje Občiansky súdny poriadok v § 152 a §
153. Aby súd vyčerpal celý predmet prejednávanej veci a neprekročil návrhy účastníkov vo veci, ktorá
sa môže začať len na návrh podľa § 79 ods. 1 O. s. p., musí si súd v prvom rade ujasniť predmet
konania. Rovnako to platí aj pre predmet odvolacieho konania vzhľadom na ustanovenie § 212 ods. 1 O.
s. p., podľa ktorého je odvolací súd rozsahom aj dôvodom odvolania viazaný. V podaniach účastníkov,
v rozhodnutí okresného súdu a v opravných prostriedkoch účastníkov sú vecné chyby (počítacie),
ktoré neboli odstránené, čím sa nesprehľadnil predmet konania, rozhodnutie okresného súdu sa stalo
nepreskúmateľným a bez ich odstránenia nie je možné vo veci správne rozhodnúť.

Žalobca v návrhu doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica 22. 06. 2009 za predmet konania označil
zaplatenie sumy 172.940,31 Eur s príslušenstvom, 9 %-ným úrokom z omeškania z tejto sumy od 01.
06. 2009 do zaplatenia s tvrdením, že žalovanej odovzdal 24. 09. 2005 v hotovosti 66.387,83 Eur, 05.
10. 2005 vložil na požiadanie žalovanej na účet predávajúceho Cefeus s. r. o. sumu 28.214,83 Eur, na
účet žalovanej v P. banke poukázal 24. 11. 2005 sumu 3.319,39 Eur, 18. 03. 2006 odovzdal žalovanej
osobne sumu 9.958,18 Eur, 26. 04. 2006 poukázal na účet žalovanej v P. banke 16.596,95 Eur, 15. 06.
2006 vložil na účet žalovanej v P. banke 19.916,35 Eur, 08. 12. 2006 poukázal na účet žalovanej v P.
banke 21.576,04 Eur, 20. 12. 2006 poukázal na účet žalovanej v P. banke 4.979,08 Eur a 06. 06. 2007
vložil na účet žalovanej v P. banke 1.991,63 Eur. Súčet týchto súm je skutočne 172.940,31 Eur, ale na
pojednávaní dňa 28. 04. 2010 po námietkach žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu a opätovne
vo vyjadrení z 08. 01. 2010 na č. l. 190 spisu, že sa žalobca pri „vymyslenej pôžičke" pomýlil o 6.638,78
Eur žalobca uviedol, že žalovanej požičal okolo 22. alebo 20. 03. 2006 aj sumu 6.638,78 Eur, len ju
omylom do žaloby neuviedol. Okresný súd prevzal tvrdenia žalobcu do odôvodnenia svojho rozhodnutia,
kde v prvom odseku na druhej strane konštatoval, že sa žalobou došlou okresnému súdu 22. 06. 2009
domáhal žalobca zaplatenia sumy 172.940,31 Eur aj s 9 %-ným úrokom z omeškania od 01. 06. 2009 a
tento nárok má pozostávať z požičaných súm v dňoch 24. 09. 2005 vo výške 66.387,84 Eur, 05. 10. 2010
vo výške 28.214,83 Eur, 24. 11. 2005 vo výške 3.319,39 Eur, 18. 03. 2006 vo výške 9.958,18 Eur, 16.
03. 2006 vo výške 6.638,78 Eur, 26. 04. 2006 vo výške 16.596,96 Eur, 15. 06. 2006 vo výške 19.916,35
Eur, 18. 12. 2006 vo výške 21.576,05 Eur, 20. 12. 2006 vo výške 4.979,09 Eur a 06. 06. 2007 vo výške
1.991,64 Eur, ale súčet týchto súm nie je 172.940,31 Eur ale 179.579,08 Eur. Rozdiel spočíva v tom, že
kým podľa žaloby mal žalobca 08. 12. 2006 vložiť na účet žalovanej 21.576,04 Eur, z dokladu o vklade
založeného na č. l. 27 spisu je preukázaný vklad iba vo výške 14.937,26 Eur. Žalobca neobmedzil návrh
o rozdiel medzi sumou 21.576,04 Eur a sumou 14.937,26 Eur, ktoré podľa dokladu na č. l. 27 vložil na
účet žalovanej, ale tvrdil, že rozdiel týchto súm 6.638,78 Eur požičal žalovanej v inom termíne v marci
2006. V odvolaní proti rozsudku okresného súdu v zamietajúcej časti sa už žalobca vyporiadava s týmito
nezrovnalosťami tak, že sám tvrdí vklad na účet žalovanej 08. 12. 2006 iba vo výške 14.937,26 Eur a
žiada rozsudok okresného súdu zmeniť v zamietajúcom výroku tak, aby žalovaná bola zaviazaná len na
sumu 172.940,31 Eur s tvrdením, že jeho odvolanie sa týka tej časti rozsudku, kde súd zamietol žalobu o
76.677,95 Eur. Porovnaním výrokov rozsudku okresného súdu a dôvodov rozhodnutia je možné dospieť
k záveru, že okresný súd vyhovel žalobe do výšky 96.262,36 Eur aj s príslušenstvom uvádzaným vo
výroku rozhodnutia ako súčtu v hotovosti požičanej sumy žalovanej 24. 09. 2005 vo výške 66.387,83

Eur, žalovanej v hotovosti odovzdanej sumy 9.958,18 Eur 18. 03. 2006, na účet žalovanej vloženej sumy
14.937,26 Eur 08. 12. 2006 a na účet žalovanej vloženej sumy 4.979,08 Eur 20. 12. 2006. Podľa dôvodov
rozhodnutia okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 28.214,83 Eur vloženej na účet Cefeus s. r.
o. 05. 10. 2005, zaplatenie sumy 16.596,95 Eur vložených na účet Cefeus s. r. o. 28. 04. 2006, zaplatenie
sumy 3.319,39 Eur vložených na účet žalovanej 24. 11. 2005, zaplatenie sumy 19.916,35 Eur vložených
na účet žalovanej v P. banke 15. 06. 2006, zaplatenie sumy 1.991,64 Eur vložených na účet žalovanej
06. 06. 2007 a zaplatenie sumy 6.638,78 Eur, ktorú mal žalobca požičať žalovanej v hotovosti v marci -
apríli 2006, ale aj o zaplatenie sumy 6.638,78 Eur ako časti uplatnenej pohľadávky vo výške 21.576,04
Eur podľa tvrdenia žalobcu vložených na účet žalovanej 08. 12. 2006. Súčet súm, u ktorých okresný súd
odôvodňuje zamietnutie žaloby, je 83.316,72 Eur, nie 76.677,95 Eur ako tvrdí žalobca v odvolaní.

Žalovaná v odvolaní proti rozsudku okresného súdu uviedla, že podáva odvolanie proti výroku o uložení
povinnosti uhradiť žalobcovi sumu 76.346,01 Eur s 8,5 %-ným úrokom z omeškania od 01. 06. 2009
do zaplatenia a sumu 19.916,35 Eur s 9 %-ným úrokom z omeškania od 17. 09. 2009 do zaplatenia,
čo je spolu 96.262,36 Eur, ale v návrhu ako má odvolací súd rozhodnúť uvádza, že krajský súd má
zmeniť časť prvého a tretieho výroku tak, že žalobu zamietne v časti o zaplatenie 92.262,36 (zrejme Eur)
s príslušenstvom, ale nevysvetľuje, či rozdiel týchto súm 4.000 Eur uznáva ako dôvodnú pohľadávku
žalobcu alebo ako má súd o tejto časti jej odvolania rozhodnúť.

Okrem časti istiny zamietol okresný súd žalobu aj o úroky z omeškania zo sumy 66.387,83 Eur vo výške
0,5 % od 01. 06. 2009 do zaplatenia, zo sumy 9.958,18 Eur vo výške 0,5 % ročne od 01. 06. 2009
do zaplatenia, zo sumy 14.937,26 Eur a zo sumy 4.979,09 Eur vo výške 9 % od 01. 06. 2009 do 16.
09. 2009. Žalobca v odvolaní navrhuje priznať úroky z omeškania z celej istiny 172.940,31 Eur iba vo
výške 8,5 % ročne bez toho, aby čiastočne vzal späť návrh na začatie konania v časti príslušenstva
(keď pôvodne uplatňoval 9 %-ný úrok z omeškania ročne) alebo navrhol zmenu návrhu. Z uvedeného
prehľadu je zrejmé, že predmet konania nemali ujasnený tak účastníci ako ani okresný súd.

Dôvodná je námietka účastníkov, že prvostupňový súd rozhodol na základe neúplne zisteného
skutkového stavu a jeho právne závery, že medzi účastníkmi nebola uzavretá zmluva o pôžičke a vzťah
medzi nimi je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o vydaní bezdôvodného
obohatenia, sú predčasné.

Zmluvou o pôžičke ponecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa
zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Takto upravuje zmluvu o pôžičke
Občiansky zákonník v § 657. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je iba dohoda o reálnom
odovzdaní vecí určených podľa druhu a záväzku dlžníka vrátiť vec rovnakého druhu v dohodnutom
čase. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu. Zo zákona ani nevyplýva, že by nemohla byť
uzavretá zmluva o pôžičke spôsobom, ako tvrdí žalobca, že sa peniaze v dohodnutej výške budú
dlžníkovi odovzdávať postupne podľa potreby dlžníka a dlžná suma bude dlžníkom vrátená naraz k
určitému dátumu. Skutkové závery okresného súdu o tom, že medzi účastníkmi boli uzavreté viaceré
zmluvy o pôžičke zo žiadnych tvrdení účastníkov, svedkov, ani iných dôkazov nevyplývajú. Vzťah
účastníkov podľa tvrdenia žalobcu sa má odvíjať od dátumu 24. 09. 2005, kedy požiadala žalovaná
v sídle spoločnosti Hílek a spol., a. s., Senica žalobcu o pôžičku vo výške 156.343,35 Eur rovnajúcej
sa sume kúpnej ceny uvedenej v návrhu zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo 04. 08. 2005
medzi žalovanou a spoločnosťou Cefeus, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici. Okrem žalovanou
spochybňovaných svedkov C. B. a J. B. mali byť pri jednaní a odovzdaní prvej časti pôžičky vo výške
66.387,83 Eur podľa výpovede žalobcu na pojednávaní dňa 28. 04. 2010 aj jeho dve staršie deti z prvého
manželstva I. a I. Y. a žalobcu a žalovanej spoločná maloletá dcéra T.. Ak žalovaná popiera, že sa so
žalobcom dňa 24. 09. 2005 za účelom uzavretia zmluvy o pôžičke vôbec stretla, mal okresný súd okrem
žalobcom navrhovaných svedkov B., B., D. a W.. C. vypočuť aj dospelé deti žalobcu, ktorí by mohli
potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie žalobcu, že sa v deň 24. 09. 2005 uskutočnilo medzi ním a žalovanou
rokovanie ohľadne pôžičky na výstavbu rodinného domu.

K žalobe pripojil žalobca návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo 04. 08. 2005, ktorej
zmluvnými stranami mali byť budúci predávajúci Cefeus, s. r. o., Banská Bystrica a budúci kupujúci C.. T.
P., teraz L. (žalovaná), v ktorej je skutočne celková kúpna cena domu a novovytvorenej parcely uvedená
sumou 156.343,35 Eur. Žalovaná popiera, že by kedykoľvek takýto návrh budúcej kúpnej zmluvy vznikol
a predkladá zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 13. 09. 2005 medzi budúcim predávajúcim

Cefeus,. s. r. o., Banská Bystrica a budúcim kupujúcim C.. T. P., nar. XX. XX. XXXX, v ktorej je kúpna
cena domu a novovytvorenej parcely dohodnutá sumou 104.046,33 Eur. Napriek rozporom v týchto
zmluvách o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy sa okresný súd nedotazoval v spoločnosti Cefeus, s. r.
o., Banská Bystrica, či v rámci inzercie nových domov v radovej zástavbe bol na internete uverejnený aj
návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, či sa mohol ktokoľvek k návrhu zmluvy o uzatvorení
budúcej kúpnej zmluvy dostať, robiť do nej zásahy a či ich spoločnosť vypracovala návrh zmluvy o
uzavretí budúcej kúpnej zmluvy v znení predkladanom žalobcom na č. l. 11-15 spisu, napriek tomu, že
tento dôkaz mohol ozrejmiť, či sa bez aktívnej účasti žalovanej (odovzdaním diskety) mohol žalobca
dostať k návrhu zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy s dátumom 04. 08. 2005 a celkovou cenou
nehnuteľností 156.343,35 Eur alebo mu túto zmluvu mohla predložiť len žalovaná.

Vklady žalobcu na účet spoločnosti Cefeus, s. r. o., Banská Bystrica v dňoch 05. 10. 2005 a 26. 04. 2006
skôr navodzujú, že je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, z akého dôvodu vkladal peniaze na účet tejto
spoločnosti v dátumoch skoro zhodných s dátumami, v ktorých mala žalovaná vkladať určité platby na
výstavbu rodinného domu na účet spoločnosti Cefeus, s. r. o., Banská Bystrica. Okresný súd sa mohol
spýtať spoločnosti Cefeus, s. r. o., Banská Bystrica, z akého dôvodu prijali tieto platby od žalobcu a
započítali ich do kúpnej ceny na rodinný dom žalovanej, či vôbec skúmali, že platba priradená k zmluve
žalovanej nebola poukázaná žalovanou, ale tretím subjektom.

Vyhlásenie žalobcu v exekučnom konaní na výzvu exekútora o tom, že nemá žiadne pohľadávky voči
tretím osobám, nie je podľa názoru odvolacieho súdu dôkazom o tom, že žalobca voči žalovanej
nemal žiadne pohľadávky. Takéto tvrdenie žalobcu na poradu vtedajšej svojej právnej zástupkyne (teraz
žalovanej) mohlo byť účelové, aby nemal súdny exekútor dosah na žiadne pohľadávky žalobcu voči
tretím osobám.

Odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom na základe doterajších dôkazov vykonaných
prvostupňovým súdom konštatuje, že žalovaná svoju obranu, že všetky plnenia zo strany žalobcu na jej
účet v období od 24. 11. 2005 do 06. 06. 2007 boli platbami za poskytnuté právne služby, nepreukázala.

Úlohou okresného súdu v ďalšom konaní bude vypočuť ako svedkov deti žalobcu z prvého manželstva
I. Y. a I. Y. za účelom zistenia, či sa dňa 24. 09. 2005 uskutočnilo stretnutie žalobcu a žalovanej za
účasti svedkov C. B., J. B., E. D. a W.. G. C., na ktorom by riešili účastníci výstavbu rodinného domu
v J. J. a pôžičku od žalobcu pre žalovanú, či boli svedkom uzavretia zmluvy o pôžičke a požičania
peňazí vo výške 66.387,83 Eur, či majú vedomosť o následných platbách od žalobcu pre žalovanú z
titulu zmluvy o pôžičke z 24. 09. 2005, urobiť dopyt na spoločnosť Cefeus, s. r. o., Banská Bystrica
k otázke možnosti získať návrh zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy a možnosť úpravy takéhoto
návrhu v časti dojednanej ceny za nehnuteľnosť, ako aj zistenia, či sumy vložené v dňoch 05. 10. 2005 a
26. 04. 2006 na účet tejto spoločnosti žalobcom boli započítané na kúpnu cenu žalovanej podľa kúpnej
zmluvy z 21. 12. 2006, vklad ktorej povolila Správa katastra J. J. pod V 6440/2006, prípadne vykonať
ďalšie dokazovanie za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu. Okresný súd odstráni
rozpory vo výpovediach účastníkov vzťahujúce sa k predmetu sporu výzvou na žalobcu, aby presne
vymedzil rozsah a skutkový dôvod uplatneného nároku vzhľadom na chyby v matematických výpočtoch,
na ktoré upozornil odvolací súd v tomto rozhodnutí a nejasnosti vyplývajúce z návrhu odvolacieho petitu,
či trvá na žalobe v celom rozsahu alebo už len v rozsahu ako to vyplýva z jeho odvolania na č. l. 520
spisu. Svoje stanovisko k prejednávanej veci musí upresniť aj žalovaná, ktorá v návrhu na rozhodnutie
odvolacieho súdu (č. l. 505 spisu) namieta iba časť pohľadávky.

V novom rozhodnutí rozhodne podľa § 224 ods. 3 O. s. p. o trovách konania súd prvého stupňa.
Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.