Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22CoE/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816206664
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816206664.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a
sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v exekučnej veci oprávneného
BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej N. E., rod.
L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, o vymoženie sumy 266,62 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 11Er/788/2016 - 70 zo dňa 11. apríla 2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
Mgr.JanyVirličovej,ExekútorskýúradBratislava,EX83/16oudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 30.10.2015 sp. zn. PCA09130731, vydaný

Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská a mediačná so sídlom v Bratislave, pričom
nárok oprávneného je založený na Zmluve o osobnom účte uzavretej medzi právnym predchodcom
oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinnou dňa 03.09.2009. Rozhodnutie exekučný súd oprel o §
41 ods. 2 písm. d/, 44 ods. 2, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku, § 25 ods. 1, 2, § 2, §
3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 34 zákona č. 244/2002

Z.z. o rozhodcovskom konaní, s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 4Cdo/11/2011, 3Cdo/146/2011, 6Cdo/1/2012, 6Cdo/135/2012 a tiež rozhodnutia Súdneho
dvora ES č. 240/98, C-168/05, C-243/08, C-40/08. Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom,
exekučný súd preskúmal predložený exekučný titul a jeho súlad so zákonom, pričom dospel k záveru,
že medzi zmluvnými stranami, právnym predchodcom oprávneného v pozícii dodávateľa služby a
spotrebiteľom, príjemcom služby, ide o vzťah spotrebiteľský. Definovanie zmluvného vzťahu ako vzťahu

spotrebiteľského oprávňuje exekučný súd skúmať zmluvné podmienky s ohľadom na príslušné právne
predpisy upravujúce práva na ochranu práv spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná
súčasť Všeobecných obchodných podmienok (časť 10.2), na ktorú odkazuje formulárová Zmluva o
osobnom účte nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a spotrebiteľ nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa
neodvolateľne podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, t.j. aj prípadnému rozhodcovskému konaniu.

Rozhodcovská doložka boa posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka, spôsobujúca nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, povinnej osoby. Rozhodcovská
doložka prieči dobrým mravom a výkon práv povinností z takejto doložky rovnako odporuje dobrým
mravom. Je preto neplatná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského
súdu, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku predloženého ako
exekučnýtitul.Ztýchtodôvodovexekučnýsúdpodľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkužiadosťexekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.2. Proti tomuto uzneseniu podal pôvodný oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v

celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený uviedol, že exekučný
súd svojou preskúmavacou činnosťou vo vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané
mu príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a
zároveň mu odňal právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnému v exekučnom
konaní, čo je bezpochyby súčasťou jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný

rozhodcovský rozsudok má rovnaké právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok
zakladá prekážku res iudicatae a exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného
súdu. Rozhodcovský rozsudok je bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým
podkladom pre vykonanie exekúcie. Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp
právnej istoty, keďže v skutkovo i právne obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného
právneho základu. Exekučný súd tak vylúčil možnosť oprávneného riešiť spory v rozhodcovskom

konaní, čo bezpochyby zasahuje do jeho zákonných práv. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací
poriadok príslušného rozhodcovského súdu poskytujú obom stranám dostatok priestoru na uplatnenie
a bránenie svojich práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani
o rovnocennom postavení povinného v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na
všeobecnom súde. Oprávnený tiež poukázal na príslušné ustanovenia Zákona o bankách, v zmysle

ktorých si pri uzatváraní predmetnej zmluvy ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy právny
predchodcaoprávneného,Poštovábanka,a.s.plnilalensvojuzákonnúpovinnosť.Postupbanky,ktorýje
v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami preto nemôže byť považovaný za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a nemôže byť postihovaný neplatnosťou. Rovnako nie je možné pochybovať o zákonnej,
písomnej forme uzavretej rozhodcovskej doložky.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení Exekučného poriadku účinnom
k 31.03.2017 v zmysle § 243h ods. 1 tohto zákona. Vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §

385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že exekučný súd správne posúdil vzťah právneho
predchodcu oprávneného, poskytovateľa bankovej služby a povinnej ako vzťah spotrebiteľský. Súd prvej
inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne

právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi
tam uvedenými.

5. Odvolací súd konštatuje, že exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, v

znení účinnom do 31.03.2017, o.i. povinný skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda
neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Pri
existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských veciach súd skúma,
či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci konať. V prípade
zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej

doložky, je nutné konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto, spolu s princípom dôslednej ochrany práv
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu, dáva podklad pre taký postup exekučného
súdu, ktorý mal za následok neudelenie poverenia.

6. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinnýzamietnuťžiadosťsúdnehoexekútoraovydaniepoverenianavykonanieexekúcie,akpostupom
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na
ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 3Cdo/146/2011).

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že výhradná
rozhodcovská doložka koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť Všeobecných obchodných podmienok,na ktoré všeobecne odkazuje zmluva o osobnom účte zo dňa 03.09.2009 (časť 5/, bod 5) nebola
platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie
rozhodcovskej doložky je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc

rozhodcovského súdu vo veci konať.

8. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že pri uzatváraní zmluvy o osobnom
účte medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b
Zákona o bankách, podľa ktorého sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na

uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Toto
ustanovenie bolo novelizované zákonom č. 492/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.12.2009, ktorý doplnil
povinnosť banky preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch rozhodnutia a vyjednania rozhodcovskej
doložky. Je tak zrejmý záujem zákonodarcu o spresnenie a špecifikáciu tejto povinnosti bánk vo
vzťahu k ponuke návrhu na uzavretie rozhodcovských zmlúv klientom, predovšetkým vo vzťahu k

informovanosti spotrebiteľa a jeho ochrane. Stanovenie povinnosti banke ponúknuť klientom návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv
resp. obchodných podmienok také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, v prípade, kedy forma tejto
rozhodcovskej doložky vylučuje možnosť jej individuálneho vyjednania. K tomu je potrebné uviesť, že

banka neuzatvorila s povinnou osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nepredložila povinnej osobitný návrh
na jej uzatvorenie spolu s príslušným poučením, ako to predpokladá znenie zákona), ale rozhodcovská
doložka je koncipovaná ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok, bez možnosti
túto doložku neuzavrieť, resp. odvolať ju, čo spochybňuje jej individuálne predloženie zamestnancom
banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie tejto zmluvnej podmienky povinnou osobou.

Uvedené zákonné ustanovenie, ktorým oprávnený ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri
uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo
strany spotrebiteľa, keďže má umožniť klientovi, spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že obsah
zmluvy a samotné zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a spravidla ich nemožno
meniť individuálnym dojednaním sú dôkazom toho, že povinná ako spotrebiteľ nemala možnosť

si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v priebehu konania nepodarilo
preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu vyjednaniu rozhodcovskej
doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje na to, že aj banková
inštitúcia v pozícii veriteľa je pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom povinná rešpektovať príslušné
zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

9. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní je alternatívnou
možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený sa podrobiť rozhodnutiu rozhodcovského
súdu, ktorý bol vopred určený veriteľom, nemôže ísť o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku,
pretože tá bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu zmluvnej podmienky

formulárovej štandardnej zmluvy. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne
vyjednané, je nutné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská doložka
uzavretá v takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

10. Odvolací súd poukazuje na to, že osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej
rozhodcovskej doložky, sa má sledovať predovšetkým z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si
spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú klauzulu, ktorá má pre neho nejaký
osobitne prospešný význam. Odvolací súd nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne
osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu resp. zmluvu, by rozhodcovské konanie aj reálne

využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a v
obdobných prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi (výhradne ako neoddeliteľná
súčasť všeobecných obchodných podmienok), je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia zmluvných
podmienok, vo vzťahu ku ktorým právny predchodca oprávneného sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú

praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

11. Charakteristickou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že sa pri uzatváraní zmluvného vzťahu nemenia, sú všeobecné a záujemca o službutieto podmienky buď prijme, alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Vopred formulovaná rozhodcovská
doložka v podobe všeobecnej zmluvnej podmienky, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, spĺňa charakteristiku nekalej

zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje aj stanovisko Súdneho dvora ES vo veci C-243/08
Pannon GSM Zrt., v ktorom sa o.i. konštatuje, že vopred stanovená zmluvná podmienka nedohodnutá
individuálne, ktorá priznáva právomoc pre spory vyplývajúce z uzavretej zmluvy súdu v mieste
sídla dodávateľa, či predajcu, spĺňa kvalifikáciu nekalej podmienky podľa uvedenej smernice Rady.
Dojednanie, že súdom príslušným na prejednanie prípadných sporov zo spotrebiteľských zmlúv je

všeobecný súd v sídle dodávateľa, je tak rovnako možné považovať za nekalú podmienku. Vopred
určený rozhodcovský súd v sídle veriteľa, oprávneného, tak bezpochyby spĺňa kritéria, aby bola táto
zmluvná podmienka posúdená ako neprijateľná. ako uviedol exekučný súd v odôvodnení napadnutého
uznesenia. Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými
mravmi (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) v zmysle § 39 OZ, v súlade s generálnou klauzulou podľa §
53 ods. 1 OZ a konštatovať jej neplatnosť pre rozpor s § 53 ods. 5 OZ, v zmysle ktorého neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že pre vykonanie exekúcie chýba základný
predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

13. Rozhodcovská doložka nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale vnútená spotrebiteľovi
ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o osobnom účte je za týchto podmienok neplatná. Rozhodcovský
rozsudok predložený pôvodným oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym
úkonom a nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie

exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 30.10.2015 sp. zn. PCA09130731 ako nulitného právneho aktu), vo
vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnej prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom
súde, nie sú dotknuté.

14. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nebol v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na

dostatočné posúdenie skutkového stavu. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu
prvej inštancie, ku ktorým exekučný súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno považovať za zhojenie namietaného porušenia práva
oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS 38/2013 zo dňa

24.10.2013).

15. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle judikatúry všeobecných súdov vrátane európskeho súdu nie je
nevyhnutné,abynakaždýargumentúčastníkaboladanáodpoveďvodôvodnenírozhodnutia.Vzhľadom
na vyslovenie neplatnosti rozhodcovskej doložky odvolací súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať

ďalšími odvolacími námietkami.

16. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a žiadosť o
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

17. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí, ktorým sa

exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

19. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).