Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 9, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/95/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010008
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817010008.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.
Františka Kováča a JUDr. Beáty Javorkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. októbra 2017,
prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza v trestnej veci obžalovaného

W. D.,

nar. X.XX.XXXX v N., bytom N., C. XXXX/XX, na verejnom zasadnutí prítomného,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/3/2017 zo dňa 1. júna 2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr.zák., pretože dňa 4.8.2016 o
13,30 hodine viedol smerom z centra mesta Bojnice do Prievidze po vedľajšej ceste Ulice Prievidzskej v
Bojniciach, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo W. K. I., evidenčné číslo N., pričom pri vchádzaní
do kruhového objazdu nerešpektoval dopravnú značku „Daj prednosť v jazde“, čím porušil ustanovenie
§ 20 odsek 1 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v dôsledku čoho narazil prednou časťou vozidla do zadného kolesa pohybujúceho sa cyklistu W. C.
v kruhovom objazde, ktorý spadol na cestu a utrpel zranenia - zlomeninu tela XI. hrudného stavca,
zlomeninu VIII., IX., X. rebra vpravo, pomliaždenie záhlavia vľavo, zlomeninu tela XI. hrudného stavca
kompresívnusozníženímtelastavcaazlomeninurebiervpravosmiernymposunutímkostnýchúlomkov,
ktoré ho obmedzovali v obvyklom spôsobe života 8 - 10 týždňov.

Bol z a to odsúdený podľa § 157 ods. 2 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, n/, 38 ods. 3 Tr.zák. k testu
odňatia slobody na 14 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1
Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor, ktoré zahlásil do zápisnice o
hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Odvolanie bolo v neprospech obžalovaného podané

z toho dôvodu, že súd prvého stupňa neuložil obžalovanému trest zákazu činnosti. V písomných
dôvodoch odvolania prokurátor uviedol, že obžalovaný má v evidenčnej karte vodiča dva záznamy za
prekročenie rýchlosti z roku 2009 a z roku 2013 (pokuty 1.000,- Sk, 60 €). Ďalej prokurátor poukazoval
na to, že starostlivosť obžalovaného „autom“ o rodinných príslušníkov je možné zabezpečovať aj inak
(sanitka, mestská doprava, taxislužba). Preto takáto obhajoba je účelová. O neuložení trestu zákazu
činnosti v tomto prípade by sa dalo uvažovať vtedy, keby sa jednalo o bezúhonného vodiča a konanie

obžalovaného by bolo kvalifikované ako bežné porušenie zo strany vodiča a nie ako porušenie dôležitej
povinnosti. Výška uložených pokút pritom svedčí aj o závažnosti uvedených priestupkov v doprave.Prokurátor poukázal tiež na generálnu prevenciu, závažnosť porušenia dôležitej povinnosti a následok,
ktorý vznikol. Navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
treste a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá všetkého druhu v prvej štvrtine trestnej sadzby.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry modifikovala návrh
podriadeného prokurátora tak, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/ Tr.por. zrušil napadnutý
rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovanému

popri treste odňatia slobody, ako bol uložený súdom prvého stupňa, uložil obžalovanému aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá na dolnej hranici trestnej sadzby. Obžalovaný navrhol neuloženie trestu
zákazu činnosti.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste, ako aj
konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna
chyba, pričom ani odvolací súd nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr.por. prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K napadnutému výroku o treste v tom, že obžalovanému nebol uložený aj trest zákazu činnosti riadenia
motorových vozidiel, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že senát odvolacieho súdu si je vedomý, že pri trestnej činnosti v
dopravemáuloženietakéhototrestuvýznamnýúčel,akozpohľaduindividuálnejprevencie(pozrinižšie),
takajzpohľaduvšeobecnejprevencie.Pritomnajmäpriporušenídôležitejpovinnostivodičajeukladanie
takéhoto trestu aj v súlade s ustálenou súdnou praxou.

Súčasne však v súlade so zásadou prísnej individualizácie trestu platí, že záujem všeobecnej
prevencie pri trestaní páchateľov nemôže prevyšovať nad záujem individualizácie trestu a skutočnými
nevyhnutnými potrebami individuálnej prevýchovy. V tejto súvislosti senát odvolacieho súdu dospel
k záveru, že niektoré okolnosti, za ktorých došlo ku vzniku dopravnej nehody, postoj obžalovaného

k zavineniu dopravnej nehody, samotná osoba obžalovaného a napokon aj miera vplyvu na rodinu
obžalovaného významne svedčia v prospech obžalovaného vo vzťahu k tomu, či na jeho prevýchovu je
nevyhnutne potrebné pôsobiť dvomi trestami , teda aj trestom zákazu činnosti.

Z výroku o vine v súlade s doznaním obžalovaného a jeho vyhlásením o vine vyplýva, že obžalovaný

zavinil dopravnú nehodu tým, že nerešpektoval jedno zo základných pravidiel, ktorými sa riadi cestná
premávka - pravidlo prednosti v jazde. Súčasne v súvislosti s okolnosťami vzniku dopravnej nehody je
potrebné uviesť, že v danom prípade síce bol zrazený cyklista idúci po kruhovom objazde s právom
prednosti v jazde, avšak z výpovede obžalovaného vyplýva, že príčinou tejto nehody bola v skutočnosti
skôr jeho nepozornosť, ktorý cyklistu na kruhovom objazde prehliadol, pričom táto okolnosť býva

na kruhových objazdoch pomerne opakovaný jav (nedodržanie povinnosti cyklistu aj na kruhovom
objazde jazdiť pri pravej krajnici jazdného pruhu). Z fotodokumentácie z miesta nehody tiež vyplýva, že
poškodený bol zrazený skôr v strede jednosmerného jazdného pruhu.

Z výpovede obžalovaného, ktorá nebola vyvrátená, tiež vyplýva, že sa nepohyboval pri vchádzaní

do kruhového objazdu rýchlo („... plynule spomaľoval z rýchlosti 30-40 km/hod. ako sa k objazdu
blížil...“). Nešlo teda o hazardérsku alebo riskantnú jazdu, pričom spôsobený ťažký následok na zdraví
poškodeného ide aj na vrub toho, že telo cyklistov nie je tak chránené, ako napr. osôb vezúcich
sa v osobnom motorovom vozidle. Pri cyklistoch aj pri malých, resp. nepatrných nárazoch dochádza
k nekontrolovanému pádu z bicykla na zem, kde spravidla dochádza k zlomeninám kostí. Rovnaké

porušenie pravidiel v cestnej premávke vo vzťahu k inému motorovému vozidlu by sa zrejme zaobišlo
bez zranení a v konečnom dôsledku by išlo len o priestupok.Aj z tohto pohľadu potom bolo potrebné hodnotiť vyššie uvedený spôsobený následok vo vzťahu k
potrebe uloženia aj trestu zákazu činnosti.

Senátodvolaciehosúdupritomneprisvedčilodvolaniuprokurátoraanivtom,žespáchanédvapriestupky
v doprave v rokoch 2009 a 2013 v súvislosti s trestnou činnosťou obžalovaného v doprave v roku
2016 sú tiež tou okolnosťou, ktorá odôvodňuje jednoznačne potrebu prevýchovy obžalovaného v smere
vodičskej disciplinovanosti tým, že sa mu zakáže táto činnosť. Evidenčná karta vodiča, ktorá za 8 rokov
(2008-2016) obsahuje len dva priestupky, je prakticky takmer na úrovni bezúhonnosti vodiča.

Napokon sa senát odvolacieho súdu stotožnil aj s názorom súdu prvého stupňa, ktorý aj veľmi podrobne
odôvodnil v tom, že uloženie trestu zákazu činnosti by malo konkrétny vplyv na spôsob života a potrieb
rodiny a blízkych obžalovaného. Je síce pravdou tvrdenie prokurátora v tom, že na ošetrenie možno
chodiť sanitkou, resp. je možné sa v iných prípadoch prepravovať mestskou dopravou, alebo taxíkom.
Nepochybne je však rozdiel, či je trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel ukladaný osobe

slobodnej bez povinnosti starostlivosti o iných, alebo osobe, ktorá sa riadne stará o rodinu, vrátane
chorej matky.

Preto na rozdiel od prokurátora, nepovažoval odvolací súd túto obranu za účelovú, ale preukázanú a v
súlade aj s § 34 ods. 3 Tr.zák. Ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. je potrebné vykladať tak, že ak to nie je

z iných dôvodov nevyhnutne potrebné, súd má uložiť páchateľovi trestného činu taký trest, ktorý bude
mať čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.