Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/227/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7609217526
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7609217526.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Viera Dubovinská, v právnej veci žalobkyne U. U. Z.. H., P..

XX.X.XXXX, Y. D. P. L. XX, právne zastúpená JUDr. Bašistovou Virovou, advokátkou, so sídlom Zimná
95, Spišská Nová Ves proti žalovanému KARMEN - veľkoobchod potravín, s.r.o., so sídlom Strojnícka
15, Prešov, IČO: 36 447 269, právne zastúpenom advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Štefánikova 26, IČO: 36 588 041, o určenie neplatnosti právnych úkonov takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že právny úkon označený ako dohoda o náhrade škody, uzavretá dňa 29.10.2009
medzi žalobkyňou a žalovaným, uznanie dlhu žalobkyňou zo dňa 29.10.2009 a súhlas žalobkyne
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice č. N 354/2009, Nz 38234/2009, NCRIs 38808/2009 spísanej

notárom, JUDr. Ľubomírom Ondovom, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Letná 41 dňa 29.10.2009, sú n
e p l a t n é.

II. Súd žalobu v časti určenia, že dlh žalobkyne vo výške 6 493,86 eur neexistuje, z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť štátu, na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, súdny poplatok
z návrhu za jeden určovací výrok a z nariadenia neodkladného opatrenia vo výške 100%.

IV. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.12.2009 domáhala určenia neplatnosti
právnych úkonov a to dohody o náhrade škody, uznania dlhu a súhlasu s vykonateľnosťou Notárskej
zápisnice č. N 354/2009, Nz 38234/09, NCRIs 38808/2009 zo dňa 29.10.2009. Ďalej sa domáhala
určenia, že dlh žalobkyne vo výške 6 493,86 eur neexistuje.

2. V žalobnom návrhu uviedla, že dňa 29.10.2009 podpísala notársku zápisnicu, na základe ktorej sa

ako hmotne zodpovedná zamestnankyňa žalovaného zaviazala nahradiť škodu zistenú pri inventúre
vykonanej v dňoch 19. až 27.10.2009 vo výške 6.493,86 eur, sumu 157,18 eur, ktorá suma pozostáva
z podielu na náhrade schodku ku dňu 30.11.2008, z podielu na náhrade škody-pokuty, uloženej
RVaPS Spišská Nová Ves dňa 2.6.2009, z náhrady škody na základe rozhodnutia škodovej komisie
dňa 25.5.2009 vo výške 10,68 eur ako aj sumu 101,15 eur za vyhotovenie notárskej zápisnice,
všetko najneskôr do 22.11.2009 zložením do pokladne žalovaného. Dlh v uvedenej výške voči
žalovanému uznala a podľa notárskej zápisnice vyslovila aj súhlas s jej vykonateľnosťou. K podpísaniu

notárskej zápisnice došlo potom, čo v predajni žalovaného, v ktorej pracovala ako predavačka, boli
vykonané inventúry, výsledkom ktorých bol zistený schodok. Následne s ďalšími spolupracovníčkami
dňa 29.10.2009, v kancelárii generálneho riaditeľa žalovaného, boli im dané na podpísanie dohody o
skončení pracovného pomeru z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Tieto dokumenty boli nútenépodpísať bez toho, aby im bol daný časový priestor na ich preštudovanie. Následne boli oznámené
ich osobné údaje notárovi, ktorý spísal notárske zápisnice. Keďže boli pod veľkým psychickým tlakom,
zapamätali si len to, že jej obsahom bolo uznanie dlhu. Nebolo jej v kľude umožnené oboznámiť sa

prečítaním s obsahom notárskej zápisnice, overiť si presnosť údajov v nej uvedených a nepochopila ani
všetkypojmyvnej,najmäakésúprávnenásledkyvykonateľnostinotárskejzápisnice.Žalovanýzámerne
vytvoril podmienky, ktoré ju pod psychickým tlakom donútili podpísať dokumenty, ktoré vôbec neboli
jej slobodným prejavom vôle. Iniciátorom podpísania dohody bol žalovaný, ktorý sám dal vypracovať
notársku zápisnicu a pripravil aj znenie uznania záväzku a súhlasu s jej vykonateľnosťou. Výšku škody

doposiaľ žalovaný riadne nepreukázal.

3. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že u žalovaného pracovala ako predavačka v predajni potravín
od roku 2003. So žalovaným uzavrela aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti a pri odchode zamestnanca
žiadalaovykonanieinventarizácie,jejpožiadavkenebolovyhovené.Nemalavedomosťčosanapredajni
robí, až vtedy, keď na prevádzku prišla inšpektorka, N. U., ku koncu mesiaca august 2009, ktorá sa

vyjadrila, že má podozrenie na vedúcu, U.. U.. Pri neohlásenej kontrole bolo zistené, že v pokladni chýba
veľká finančná hotovosť a šeky. Následne bola vykonaná inventúra, ktorú vykonávali cudzí zamestnanci
žalovaného a existencia schodku bola potvrdená. Vedúca predajne, U.. U.Á., dostala výpoveď, ostatné
zamestnankyne, aj žalobkyňa, zostali pracovať naďalej. Po skončení inventúry, na základe požiadavky
p. U., museli všetky predavačky napísať čestné prehlásenia, o obsahu čestného prehlásenia boli ňou

uzrozumené, resp. ho diktovala na 90 %. Čestné prehlásenie žalobkyňa napísala, chcela mať prácu a
obávala sa o jej stratu a motiváciou čestného prehlásenia bol aj prísľub, že bude pracovať naďalej. Po
kontrole bola poverená vykonávaním funkcie zástupkyne.

4. Pri vykonávaní inventúry na predajni bol zmätok. Pracovníci, ktorí ju vykonávali nevedeli čo už majú

spočítané, čo nie, na predajni ostal tovar, ktorý podľa dokladov už na predajni nemal byť. Výsledok
inventúry im bol oznámený hneď v deň vykonania fyzickej inventúry. Bola oznámená aj výška, no presnú
sumu si však už nepamätá. Niekoľko dní po vykonanej inventúre im bol daný na podpísanie záver
inventúry bez konkrétne uvedenej sumy zisteného manka.

5. Zamestnankyniam bolo oznámené, že inšpektorka p. U., príde pre nich za účelom dostavenia sa do
podniku žalovaného v Prešove a vysvetlenia - vyjadrenia sa, ako ku schodku došlo. Na pracovnom
stretnutí bol prítomný E., E.. H.. P., E.. D., E.. U., E.J. Ž. N. U. E.. Š., E.. Š. N. E.. E.. Až na stretnutí bolo
im oznámené, že majú výpovede, resp. že majú pristúpiť na skončenie pracovného pomeru dohodou,
napriek tomu, že pred tým boli uistené, že v práci budú pokračovať naďalej. Pri vstupe do miestnosti

boli na stole 4 kôpky papierov a 4 perá, pre každú predavačku. Vyžiadali od nich občianske preukazy,
notár vytlačil zápisnice, z ktorých prečítal len úryvky, vyjadril sa, že každá zápisnica je svojím obsahom
rovnaká, pre každú z predavačiek, rozdielna je len výška dlhu. Žalobkyňa sa vyjadrila, že bola vo veľkom
strese a bolo jej zle, plakala a plakali aj kolegyne. V tom čase bola tehotná a prišlo jej zle, nebolo jej
umožnené ani ísť na toaletu. Žalobkyňa a tiež kolegyne nechceli podpísať notársku zápisnicu, lebo

jej obsahu nerozumeli, žiadali o prestávku, ktorá im nebola umožnená. Zo strany žalovaného dostali
vyjadrenie, že zápisnicu musia podpísať, nedá sa nič robiť, lebo inak pôjdu na políciu a potom do
väzenia. Takto sa vyjadrila p. D.. Opätovne im bolo zdôraznené, že ak notárske zápisnice nepodpíšu,
bude podané trestné oznámenie. Zo strachu notársku zápisnicu podpísala, ktorá asi po dvoch týždňoch
od pracovného stretnutia bola doručená na prevádzku, lebo ona v tom čase bola hospitalizovaná.

Na žalobkyňu to osobne veľmi doľahlo, bola práceneschopná a dokladovala, že pre náhle zhoršenie
zdravotného stavu bola dňa 2.11.2009 odoslaná na konzultáciu na gynekologicko-pôrodnícke oddelenie
a jednalo sa o postresovú reakciu prejavujúcu sa nadmerným zvracaním, v tom čase bola v IV.
mesiaci tehotenstva, čo pripisuje ako následok okolnostiam podpísania notárskej zápisnice. Žalobkyňa
jednoznačne uviedla, že nebola oboznámená s listinami vzťahujúcimi sa k bodu 8. notárskej zápisnice.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žiadal nahradiť trovy
konaniazdôvodu,žetvrdeniažalobkyne,žepredmetnéprávneúkonyneboliprejavomjejslobodnejvôle,
a že uvedené písomnosti nepodpísala dobrovoľne, ale z donútenia, považuje za účelové. Neexistuje
žiadna vada právneho úkonu, ktorá by robila dohodu o náhrade škody, ako aj notársku zápisnicu

neplatnou pre nedostatok akejkoľvek náležitosti právneho úkonu. Dodal, že žalobkyňa v rámci notárskej
zápisnice vyjadrila súhlas s jej vykonateľnosťou pre prípad nesplnenia záväzkov vyplývajúcich z
dohody o náhrade škody a v súčasnosti osvedčuje naliehavý právny záujem tým, že žalovaný riadne
nepreukázal výšku požadovanej škody a dosiahnutím podpísania uvedených právnych úkonov obralžalobkyňu o možnosť obrany a zvýhodnil sám seba. Žalovaný mal za to, že uvedeným spôsobom
nemožno zdôvodňovať právny záujem na navrhovanom určení a žalobkyňa vzhľadom na ňou podanú
argumentáciu odôvodnenia naliehavého právneho záujmu, ktorý vidí v údajnom nepreukázaní výšky

škody a zámere žalovaného zvýhodniť seba samého s pripravením žalobkyne o možnosť obrany,
neuniesla zákonné bremeno spočívajúce v jej procesnej povinnosti vyplývajúcej z § 137 písm. c) CSP,
keďže neopísala také skutočnosti, z ktorých by vyplynula naliehavosť právneho záujmu a zároveň
ani nešlo o prípad, kedy by bolo možné tento vyvodiť zo zákona. Obdobný záver možno konštatovať
aj pokiaľ ide o žalobkyňou domáhanie sa určenia neexistencie dlhu vo výške 6 493,86 eur, ktoré

však z hľadiska naliehavosti právneho záujmu na takomto procesnom určení vôbec neodôvodnila,
čím absolútne opomenula jednu z podmienok žalovateľnosti uplatňovaného nároku. Domáhanie sa
neexistencie dlhu žalobkyne označil žalovaný za neodôvodnené a účelové konanie žalobkyne, ktorým
sa snaží oddialiť uspokojenie legálneho nároku žalovaného, ktorý vznikol jej protiprávnym konaním. Nie
je pravdivé tvrdenie, že žalovaný riadne nepreukázal vznik a výšku škody. Opak je pravdou, žalovaný
dostatočne preukázal škodu výsledkami z vykonaných inventarizácií, obsiahnutých v inventarizačných

zápisoch a záznamoch, ktorými bol schodok zistený a ktoré naviac boli na znak súhlasu so zistenými
skutočnosťami žalobkyňou podpísané. Všetky kontroly pokladne a inventarizácie boli vykonané v súlade
s § 29 a nasl. zák. č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

7. Dňa 28.10.2009 zasadali za účelom prejednania zistenej škody členovia škodovej komisie, ktorí

po zvážení úmyselného a vedomého poškodzovania žalovaného žalobkyňou, ako aj ďalších štyroch
zamestnankýň žalovaného, rozhodli o predpísaní celkovej škody vo výške 32 469,28 eur k náhrade
všetkým piatim zamestnankyniam žalovaného rovnakým podielom. S poukazom na pripojené dôkazy
a na skutočnosť, že žalovaná sa s dokladmi a listinami oboznámila, má za to, že riadne preukázal
vznik a výšku škody. V tomto prípade zodpovednostného vzťahu, založeného dohodou o hmotnej

zodpovednosti, kde sa zodpovednosť zamestnanca za vzniknutý schodok prezumuje, spočíva
prípadná povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno ohľadom možného (čiastočného) zbavenia sa
zodpovednosti, plne na strane žalobkyne. Vzhľadom na obsah čestného prehlásenia žalobkyne zo
dňa 20.10.2009, ktorým priznala porušenie svojich pracovných povinností a vedome poškodzovanie
žalovaného, možno existenciu nároku žalovaného na náhradu časti spôsobenej škody len s ťažkosťami

spochybňovať. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, že právne úkony neurobila slobodne, ale pod údajným
psychickým donútením, žalovaný poukázal na výklad psychického donútenia ako jeden z dôvodov
neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a že v danom prípade možno
jednoznačne usúdiť, že nejde o bezprávnu vyhrážku, ak žalovaný vystupujúci v konkrétnom prípade v
zodpovednostnom vzťahu ako veriteľ - poškodený, uplatňujúci si náhradu spôsobenej škody, využije

legálne prostriedky reglementované zákonom pre zabezpečenie si svojej pohľadávky voči dlžníkovi, t.j.
žalobkyni tak, ako to bolo urobené v danom prípade.

8. Skutočnosť, že konanie žalovaného ani zďaleka neobsahovalo žiadne známky bezprávnej vyhrážky
potvrdzujú aj okolnosti, za akých k vykonaniu relevantných právnych úkonov došlo a nemožno brať do

úvahy výlučne subjektívne tvrdený pocit žalobkyne, ale optimalizovať intenzívne pôsobenie okolností za
akých boli predmetné právne úkony urobené a adekvátne zohľadniť podmienky súvisiace so spísaním
notárskej zápisnice. K spochybňovaniu platnosti notárskej zápisnice žalovaný uviedol, že podľa § 3 ods.
4 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) listiny vyhotovené v rámci
notárskej činnosti sú verejnými listinami. Preto sa považujú za správne, kým sa nepreukáže opak. V

súvislosti s jej osobitným charakterom ako verejnej listiny s vyšším stupňom dôkaznej sily a právneho
významu, vyvstáva osobitná otázka posudzovania jej platnosti a pravosti. Pravdivosť jej obsahu, ktorý sa
osvedčuje a ktorého súčasťou bolo aj vyhlásenie o slobodnej a vážnej vôli žalobkyne v Článku III. ods.
5 Dohody o náhrade škody obsiahnutej v notárskej zápisnici, ako aj v nasledujúcom bode VIII. notárskej
zápisnice, môže byť hodnotená, avšak dôkazné bremeno v tomto prípade spočíva na strane žalobkyne.

Pokiaľ žalobkyňa neunesie dôkazné bremeno a nevyvráti prezumpciu správnosti notárskej zápisnice,
pokladá sa táto za správnu, v dôsledku čoho možno aj vôľu žalobkyne považovať za slobodnú. Notárska
zápisnica bola vyhotovená a spísaná notárom v súlade s princípom legality, žalobkyni a ostatným
zamestnancom zodpovedným za škodu bola prečítaná a vysvetlená každému osobitne, napriek tomu,
že sú rovnakého obsahu a bol im poskytnutý aj dostatočný časový priestor, v rozpätí cca troch hodín

na premyslenie a pochopenie všetkých relevantných dokumentov vrátane notárskych zápisníc o uznaní
dlhu so súhlasom s vykonateľnosťou. Tvrdenia žalobkyne popierajúce dané skutočnosti sa ani čiastočne
nezakladajú na pravde, čo možno konštatovať aj ohľadom žalobkyňou tvrdenej nemožnosti oboznámiť
sa s obsahom notárskej zápisnice a že z jej strany ide o prekonštruovanie okolností plynúcich znotárskeho osvedčenia právneho úkonu. Dokumenty boli spisované formou notárskej zápisnice, a to
napriek skutočnosti, že právna úprava takúto formu obligatórne nepredpisuje, sa mala zabezpečiť
maximálna možná právna istota účastníkov daného úkonu týkajúca sa právneho vzťahu medzi stranami

sporu a tým predísť prípadným spochybneniam platnosti urobených právnych úkonov ako aj manipulácii
s relevantnými faktami. Notárska zápisnica bola spisovaná v rámci notárskej činnosti notárom ako
nositeľom verejnej moci a držiteľom verejného úradu, ktorý je v tomto dôsledku zo zákona nezávislým
a nestranným subjektom a ktorému zákon ukladá povinnosť spísať ju objektívne, nestranne, dodržať
rovnováhu v právach a povinnostiach a za žiadnych okolností nechrániť záujem žiadnej zo zmluvných

strán. Ak by nebola vôľa žalovanej slobodná, resp. ak by jej prejav vôle bol vynútený ako to tvrdí, bolo
by povinnosťou notára odmietnuť vykonať požadovaný úkon v zmysle § 36 ods. 1 zák. č. 323/1992 Zb.
Účelom podpísania dohody o náhrade škody ako aj notárskej zápisnice nebolo pripravenie žalobkyne
o možnosť obrany ani zvýhodnenie žalovaného, ale naplnenie legitímneho účelu zabezpečovacieho
inštitútu uznania dlhu ako to predpokladá ust. § 191 ods. 3 Zákonníka práce v spojení s ust. § 588
Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 180 CSP.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobkyne, právnej zástupkyne žalovaného, svedkov N.
U., D. D., U. E., D.. D. C., G.. Ľ.Z. A., E.. H. P., oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to pracovnou zmluvou,

dohodouohmotnejzodpovednostižalobkyne,notárskouzápisnicouN354/2009,Nz38234/2009,NCRis
38808/2009, inventarizačným zápisom ku dňu 19.10.2009, záznamom z kontroly prevádzky zo dňa
29.10.2009, záznamom z inventarizácie peňažnej hotovosti pokladne spoločnosti Karmen, príkazom
k vykonaniu priebežnej fyzickej inventúry tovaru v predajni U. XX, A. X, D., inventarizačným zápisom
z vykonanej kontrolnej a priebežnej inventarizácie tovaru k 20.10.2009, záznamom z inventarizácie

peňažnej hotovosti pokladne spoločnosti Karmen k 27.10.2009, čestným prehlásením žalobkyne zo dňa
20.10.2009, zápisom zo zasadnutia škodovej komisie zo dňa 28.10.2009, rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/152/2010 a zistil tento nasledovný skutkový a právny stav:

11. Dňa 29.10.2009 bola notárom, G.. Ľ. A., v sídle žalovaného spísaná notárska zápisnica č. N

354/2009, Nz 38234/2009, NCRIs 38808/2009. Účastníkmi spísania zápisnice boli žalobkyňa ako
zamestnankyňa, dlžník - povinný a žalovaný ako zamestnávateľ - veriteľ a oprávnený. Obsahom
notárskej zápisnice v článku I. bola Dohoda o náhrade škody, podľa ktorej škoda zistená pri
kontrolách pokladne a pokladničných dokladov dňa 19.10.2009 a 27.10.2009 a pri fyzickej inventarizácii
zásob tovaru dňa 20.10.2009 na prevádzke U. XX, A. X, D., bola spôsobená úmyselným konaním

zamestnankyne a ďalších zamestnancov predajne, a preto bolo rozhodnuté o pripísaní podielu na
náhrade škody zamestnancom predajne rovnakým dielom. Podiel zamestnankyne predstavuje na tejto
škode 6 493,86 eur, suma 157,18 eur pozostáva z podielu na náhrade schodku ku dňu 30.11.2008, z
podielu na náhrade škody - pokuty uloženej RVaPS Spišská Nová Ves dňa 2.6.2009, z náhrady škody
na základe rozhodnutia škodovej komisie dňa 25.5.2009 vo výške 10,68 eur a sumy 101,15 eur za

vyhotovenie notárskej zápisnice. Podľa článku II. zamestnankyňa uznala a vyhlásila, že časť škody
vo výške 6 493,86 eur uhradí do 22.11.2009 a zároveň uznala a vyhlásila, že sumu 10,68 eur uhradí
do 11.11.2009. Notárska zápisnica obsahuje aj vyhlásenie dlžníka - povinnej, že v prípade nesplnenia
uvedených záväzkov súhlasí s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice, na základe čoho sa stáva
vykonateľným titulom pre exekúciu.

12. Žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2003 ako
pracovník maloobchodu, s dňom nástupu do práce dňa 1.9.2003, s dojednaným rozsahom pracovného
času 38,75 hodín týždenne. Dohoda o hmotnej zodpovednosti a o zrážkach zo mzdy týkajúca sa
predajne potravín U. XX, D., A. X bola uzatvorená dňa 13.6.2005. Po odvolaní vedúcej, p. U., bola

poverenou zástupkyňou.

13. Dňa 17.10.2009 bol žalovaným vydaný príkaz na vykonanie priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru
na predajni U. XX, D., A. X, ku dňu 19.10.2009. Podľa Záznamu z inventarizácie peňažnej hotovosti
pokladne zo dňa 19.10.2009 bol zistený rozdiel - finančné manko vo výške 387,27 eur. Záznam je okrem

iných podpísaný aj žalobkyňou, pričom celý záznam sa nachádza len na jednom liste papiera. Podľa
inventarizačného zápisu z vykonanej kontrolnej a priebežnej fyzickej inventarizácie tovaru k 19.10.2009
bol zistený inventúrny rozdiel - manko v sume 27 800,43 eur. Inventarizačný zápis je podpísaný len
členmi inventarizačnej komisie, nie je podpísaný žalobkyňou. Podľa Záznamu z inventarizácie peňažnejhotovosti pokladne zo dňa 27.10.2009 bol zistený rozdiel - finančné manko vo výške 4 148 eur. Uvedený
záznam je podpísaný okrem iných aj žalobkyňou.

14. Žalobkyňa v čestnom vyhlásení zo dňa 20.10.2009 uviedla, že je jej ľúto, že porušila vnútorné
predpisy prevádzky a tiež ľutovala, že o problémoch, ktoré na pracovisku spôsobila vedúca,
neinformovala skôr inšpektorku. Až v auguste 2008 vedúca, p. U., oznámila, že jej zmizli šeky v
hodnote 30 000,- Sk, pričom mala vedomosť, že šeky ku koncu mesiaca vedúca brala domov za
účelom ich zrátania, a preto tvrdila, že šeky nezmizli z trezoru v predajni, ale u vedúcej doma.

Schodok začali vyrovnávať vkladaním všetkých stravných lístkov. Pod tlakom vedúcej brali pôžičky
od nebankového subjektu, od spoločnosti Provident, aby sa vyhli kontrole z podniku. Ani pôžičky z
Providentu nepostačovali, potom dávali aj svoje výplaty. Na príkaz vedúcej blokovali tzv. neplatné
doklady a schodok narastal. Odľahlo jej, keď na kontrolu prišla inšpektorka p. U., ktorej všetko oznámili.
V čestnom prehlásení uviedla, že bude spolupracovať a svedčiť v prospech Karmen a že nezatají žiadnu
skutočnosť.

15. Podľa tvrdení žalobkyne, podpísanie notárskej zápisnice nebolo jej slobodným prejavom vôle,
podpísala ju pod nátlakom a neporozumela všetkých pojmom, ktoré obsahuje, najmä aké právne
dôsledky má vykonateľnosť notárskej zápisnice. Uvedené bolo potvrdené aj výsluchom svedkyne, U.
E.. Na doplňujúce otázky žalobkyňa v konaní sp. zn. 2C 226/2009 v pozícii svedkyne uviedla, že na

centrále sa zdržala asi hodinu, pri podpisovaní notárskej zápisnice nemala žiadne doklady vzťahujúce
sa k bodu 8 zápisnice. Pri inventúre bola prítomná, ale fyzicky ju nevykonávala. Vyjadrila sa, že inventúra
bola vykonaná zmätočne, cudzími predavačkami. Ona po inventarizácii nasledujúci deň nastúpila a
bola poverená riadením prevádzky. S výsledkom inventúry nesúhlasila, čo signalizovala inšpektorke
U.. Potvrdila, že podpísala záznam z inventarizácie peňažnej hotovosti pokladne k 27.10.2009 so

zdôraznením, že podpísala čistú listinu, bez vyčíslenia stavu peňažnej hotovosti, čo je uvedené pod
podpismi. K záznamu z kontroly uviedla, že v čase podpisu neboli údaje na pravej strane listiny, to bolo
dopísané dodatočne.

16. Svedkyňa, N. U., u žalovaného v rozhodnom čase pracovala na pozícii inšpektorky. Čestné

prehlásenie (č.l. 33) žalobkyňa písala vlastnou rukou, tak ako jej štyri kolegyne a bolo to v čase, keď
bol zistený schodok. Predavačky blokovali tovar v tréningovom režime a to navýšilo schodok a na
jeho vyrovnanie si brali pôžičky od nebankových subjektov na úhradu predpokladaného schodku. Keď
nezvládli splácať pôžičky, tak všetko povedali. Svedkyňa bola prítomná na prejednaní schodku a spísaní
notárskej zápisnice na centrále v Prešove. Na príkaz vedenia, ona a personalista, viezli žalovanú a jej

kolegyne na jednanie, mala vedomosť, že dôvodom jednania je zistený schodok, nemala vedomosť,
že bude riešená aj otázka skončenia pracovného pomeru. Svedkyňa bola vypočutá aj v konaní sp.zn.
2C/226/2009 v analogickej veci a k priebehu spísania notárskej zápisnice uviedla, že notár oboznamoval
prítomné s obsahom notárskej zápisnice, čítal to dosť dlho a dookola a pre ňu obsah notárskej zápisnice
nebol dôležitý. Vyjadrila, že nepostrehla, aby žalobkyňa a jej kolegyne boli pod psychickým tlakom,

alebo že by boli nútené podpísať notársku zápisnicu, ale v rokovacej miestnosti nebola po celý čas.
Uviedla, že nemal kto povedať, resp. sa vyjadriť, že keď menované nepodpíšu notársku zápisnicu,
bude na nich podané trestné oznámenie a že pôjdu do „basy“. Kategoricky poprela, že žalovaný vyvíjal
nátlak na prítomné predavačky, aby podpísali zápisnicu a to v rozsahu, ako tvrdí žalobkyňa, že nemali
poskytnutú prestávku na poradu s manželom, že opakovane bolo zdôraznené, aby podpísali zápisnici,

lebo v opačnom prípade bude exekúcia, trestné oznámenie a väzenie. Žalobkyňa vyslovila nesúhlas
s tvrdením svedkyne ako prebiehalo rokovanie v Prešove, tvrdila, že nemala žiadne doklady, nemala
k dispozíciu notársku zápisnicu, vedela len to, čo prečítal notár. Nie je pravdivé tvrdenie, že neplakali,
neumožnili im prestávku, boli tam v kuse asi od 14.00 hod. do 17.30 hod. Keď skončila inventúra,
nevedela výšku schodku, len im bolo oznámené, že schodok je vysoký. Svedkyňa sa vyjadrila, že ju

poburuje tvrdenie žalobkyne a jej kolegýň, že k podpísaniu zápisnice ich niekto nútil, sú svojprávne
osoby a ona nemala žiaden záujem na tom, aby sa im poškodilo. Žalobkyňa zotrvala na stanovisku, že
notársku zápisnicu napísala pod nátlakom.

17. Svedkyňa, D. D., nie je kmeňovým zamestnancom žalovaného, vykonáva pre neho na základe

zmluvy náplň hlavnej ekonómky od roku 2007. Zúčastnila sa jednania na centrále v Prešove dňa
29.10.2009, v zastúpení generálneho riaditeľa, v súvislosti s podpísaním notárskej zápisnice, za
prítomnosti žalobkyne a jej kolegýň, E.. P., D.. C., E.. U. N. P., G.. A.. Uviedla, že atmosféra nebola
príjemná, žalobkyňa a kolegyne boli emočne zainteresované, plakali, obviňovali vedúcu prevádzky, žeich nútila robiť veci ohľadom blokovania. Následne sa dostavil notár, vo vlastnom notebooku si doplnil
údaje, pracoval na konkretizácii zápisnice, ktorú vo vzťahu k žalobkyni a ostatným kolegyniam osobitne
prečítal. Zdalo sa jej, že notár 4 krát číta to isté, stále dookola. Notár dal žalobkyni a ostatným kompletnú

zápisnicu, žalobkyňa konzultovala s kolegyňami jej obsah a potom zápisnicu podpísala. Za spoločnosť
Karmen na jednaní bola ako nestranná osoba, nepamätá si, že by tam odzneli slová „pôjdete na políciu,
zhabú Vám majetok, pôjdete do basy.“ Jednanie trvalo pomerne dlho, žalobkyňa a ostatné kolegyne
mali možnosť opustiť rokovaciu miestnosť. Žalobkyňa nenamietala výšku škody, ale argumentovala, že
na vine je vedúca, že to robila na jej príkaz.

18. Žalobkyňa kategoricky nesúhlasila s výpoveďou svedkyne, D.. D., označila za nepravdivé tvrdenie,
že mala k dispozícii notársku zápisnicu, tento dokument nemal nikto, ona a kolegyne notárovi poskytli
len občianske preukazy, notár čítal len detaily zo zápisnice, kolegyňa Š. si pýtala zápisnicu, bolo jej to
odoprené, že ju dostane o dva týždne, keď notár niečo doplní, bola uvedená výška schodku 6000 eur, čo
je značná suma, boli vyhrážky, nemohli odísť z miestnosti, pokiaľ nepodpíšu zápisnicu. Bola aj vyhrážka,

že keď nepodpíšu tak pôjdu na políciu.

19. Svedkyňa, D.. D. C., bola poverená zastupovaním žalovaného na jednaní 29.10.2009, ktoré viedla,
za prítomnosti personalistu E.. H.. P., T. E.. D., N. M. U.. Bola prítomná žalobkyňa a jej tri kolegyne, ktoré
oboznámila,žežalovanývzhľadomnaokolnostiprípaduichnemôžeďalejzamestnávaťanavrhujesnimi

skončiť pracovný pomer dohodou, a ak na to nepristúpia, bude nútený pristúpiť k okamžitému skončeniu
pracovného pomeru. Druhým bodom programu bola náhrada škody, zosumarizovala výšky škôd, ktoré
boli zistené, oznámila výšku škody vo vzťahu ku každej zamestnankyni. Zamestnávateľ trval na tom,
že ak dôjde k dohode o náhrade škody, tak má to byť formou notárskej zápisnice, pretože táto forma je
zároveň aj exekučným titulom. Po tomto úvode pristúpila ku riešeniu skončenia pracovného pomeru,

zamestnankyniam doručila tzv. vytýkacie listy, s konkretizáciou porušenia pracovnej disciplíny a dala im
k dispozícii dohodu o skončení pracovného pomeru, každá z prítomných si obsah dohody preštudovala,
každá z nich osobitne bola oslovená a vyjadrila sa, že s obsahom dohody súhlasí. Následne sa dostavil
notár, ktorý vysvetlil aký úkon sa má spisovať, že je to notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom a
prečítal celý návrh, ktorý sa mal podpísať. Pred podpisom listiny sa každej zamestnankyni pripomenulo,

ktorá suma na ňu osobitne pripadá. Žalobkyňa a jej kolegyne sa vyjadrili, že chcú dohodu podpísať.
Notár pristúpil k zisťovaniu osobných údajov. Bola prejednávaná nepríjemná záležitosť, žalobkyňa bola
nešťastná, čo bolo primerané okolnostiam a hlavne všetky sa sťažovali na vedúcu, p. U., ktorá však
na stretnutí nebola prítomná. Stretnutie trvalo asi tri hodiny. Svedkyňa si nespomenula, či niektorá zo
zamestnankýň plakala, ale výslovný exces zo správania nepostrehla, nepamätá sa, či počas rokovania

bola prestávka, do samotného priebehu spísania notárskej zápisnice nikto nezasahoval, ale podklady
pripravila sama. Uviedla, že notár zápisnicu doslovne prečítal, vyžiadal si osobné údaje a doplnil ich
do zápisnice. Nepamätala sa, či notár na záver ešte raz prečítal zápisnicu a či ju odovzdal žalobkyni a
ostatným, či žalobkyni boli predkladané nejaké listiny vzťahujúce sa k obsahu zápisnice a či sa niekto
dožadoval prestávky. V prípade požiadavky by to bolo určite umožnené. Svedkyňa ale s určitosťou

uviedla, že zo strany žalovanej a ďalších prítomných osôb na rokovaní neboli žiadne vyhrážky.

20. Súd predvolal svedka, G.. Ľ. A., ktorý v predmetnej veci priamo k meritu veci nebol vypočutý z
dôvodu, že žalobkyňa ho nezbavila ako notára mlčanlivosti v zmysle § 39 Notárskeho poriadku. Svedok
sa vo všeobecnosti k postupu a okolnostiam spísania notárskej zápisnice vyjadril, pretože súčasná

textácia ust. § 39 Notárskeho poriadku mu to umožňuje. Na spísanie notárskej zápisnice bol oslovený
žalovaným ako veriteľom, obsahom ktorej bola dohoda o náhrade škody a uznanie záväzku. Zdôraznil,
že nad rámec svojich povinností opakovane zdôrazňoval všeobecne, čo je následkom podpísania
dohody o náhrade škody, vyhlásenia o uznaní dlhu, že je exekučným titulom a dodal, že vždy zápisnicu
prečíta. Vyššie uvedené sa nevzťahovalo na žalobkyňu, bolo to vysvetlené vo všeobecnej rovine. Pokiaľ

by bola pochybnosť, nevôľa účastníka úkonu, nemôže ho prinútiť k podpísaniu zápisnice. V praxi mal
aj prípady, že zápisnica bola vyhotovená a účastník úkonu ju nepodpísal. Vždy pri spísaní zápisnice sa
pýta povinnej osoby, či rozumie obsahu zápisnice, či súhlasí s jej obsahom. Osobitne sa pýta účastníka,
či nie je niekým nútený takúto dohodu podpísať. Pokiaľ by pri spísaní úkonu bol zaznamenaný plač, krik,
neprimerané emócie, tak za takej situácie nedá podpísať zápisnicu účastníkovi, ale v praxi sa s takou

situáciou nestretol. Obsah zápisnice vždy konzultuje s veriteľom. V praxi vždy číta zápisnicu vo vzťahu
ku každému účastníkovi právneho úkonu, aj keď je ich viac, i v prípade rovnakého obsahu. V prípade, že
zápisnice sú rovnakého charakteru medzi jedným účastníkom a rôznymi povinnými účastníkmi, údaje
sa opakujú, tak notár netvrdil, že doslovne číta každú zápisnicu, ale zdôrazní odlišnosť zápisnice vovzťahu ku každému účastníkovi. Pokiaľ prejavené emócie by sa týkali obsahu zápisnice, k podpísaniu
notárskej zápisnice by nedošlo.

21. Svedok, E.. H. P., v rozhodnom čase u žalovaného zastával pozíciu personálneho manažéra. V
deň zistenia finančných nezrovnalostí na prevádzke žalovaného, sa na prevádzku dostavil, uzamkol ju,
nasledujúci deň sa uskutočnila inventúra, na predajni sa zdržal len určitý čas. Bol prítomný na jednaní
v Prešove dňa 29.10.2009, viezol zamestnankyne autom, ale menovite nevie ktoré. Posádka v aute
rozoberala účel cesty, hovorili o sprenevere, otázky boli kladené aj jemu, na ktoré neodpovedal, jednak

nevedel a ani nechcel. V Prešove bola prítomná aj p. U. N. E.. D., celý priebeh pracovného stretnutia
riadil notár so zapisovateľkou a vysvetlil čo bude obsahom notárskej zápisnice, že zamestnávateľ chce
peniaze späť, akým spôsobom bude schodok rozdelený a zamestnávateľ volil formu notárskej zápisnice,
čo by zabránilo prípadnému trestnému konaniu a vymáhaniu škody týmto postupom a že ide o miernejší
prístup z jeho strany. Notár vo vzťahu ku každej zamestnankyni oboznámil obsah zápisnice, ktorý bol
aj prečítaný. Počas jednania s konkrétnou zamestnankyňou, ostatné mohli opustiť rokovaciu miestnosť,

telefonovať a podobne, neboli im kladené žiadne prekážky. Zamestnankyne sa bavili medzi sebou,
boli rozrušené vzhľadom na situáciu a prejednávaný obsah. Svedok si nespomenul, že by niektorá
zamestnankyňa plakala, ale pripustil, že mohlo to byť primerané situácii. Žalobkyňa mala výhrady k
výpovedi svedka a to v časti, pokiaľ vypovedal, že mohla opustiť miestnosť, lebo sa to nezakladá na
pravde.

22. Svedkyňa, U. E., je bývalou kolegyňou žalobkyne, na prevádzke pracovala na 4-hodinový pracovný
úväzok. Zúčastnila sa jednania v Prešove, kde bola p. U., P., D. N. E. Ž.. Pri vstupe do miestnosti
ich čakali 4 kôpky papiera a perá. Právnička sa zmienila o návrhu na skončenie pracovného pomeru
dohodou, čo ju veľmi zaskočilo a nebola s návrhom spokojná, ani kolegyne. Potom do miestnosti vstúpil

notár, vyžiadal občianske preukazy, prečítal úryvky zápisnice, zmienil sa o škode 6000 eur, čo ju zarazilo,
ani jedna nechceli zápisnicu podpísať. Najviac vystupovala p. D., opakovane hovorila že to musíme
podpísať, že bude trestné a exekučné konanie. Vždy to hovorila dookola, požiadali o prestávku, čo im
nebolo umožnené. Padli aj slová, že sa to môže dať na políciu a môžu ísť do basy. Všetky plakali, p. U.
bolozle,vtomčasebolatehotná.Nakoniecvtejtoatmosféretopodpísali.Svedkyňanebolaoboznámená

s listinami a dokladmi, na podklade ktorých bola vyčíslená výška škody a spôsob jej vzniku ani s ďalším
materiálom, ktoré sú bližšie uvádzané v bode 8. notárskej zápisnice, ktorú nedostala k nahliadnutiu,
prečítaniu, fyzicky ju mala k dispozícii o dva týždne, kedy si ju prečítala. Osobne videla len poslednú
stranu zápisnice. Nevedela, čo je notárska zápisnica, nerozumela pojmu jej vykonateľnosti a nevedela
ani účel stretnutia v Prešove.

23. Svedkyňa uviedla, že v minulosti keď na predajni bol schodok, predpis schodku sa diferencoval
medzi zamestnancami, ona pracuje na skrátený úväzok, tak škodu hradila v najnižšej výške. Inventúry
pri nástupe a odchode zo zamestnania sa nerobili, pri krádeži sa robili len čiastkové inventúry. Po
nahliadnutí záznamu z inventarizácie peňažnej hotovosti pokladne žalovaného zo dňa 27.10.2009

potvrdila svoj podpis, ale v čase podpísania záznamu neboli údaje „konečný stav peňažnej hotovosti
v pokladni.“ Pri inventúre na predajni, nemala k dispozícii všetky podklady vzťahujúce sa k nej, nimi
disponovala len vedúca. Pri podpise záznamu z inventúry bola jej predložená len posledná strana. Na
stretnutí výslovne p. Š.N. žiadala o prestávku a bolo jej to odmietnuté. K podpísaniu notárskej zápisnice
ju donútilo vyjadrenie p. D., že to musia podpísať, lebo im hrozí exekučné konanie, trestné oznámenie

a „basa“.
24. Tunajším súdom bolo pod sp. zn. 5T/152/2010 vedené trestné konanie na základe trestného
oznámenia podaného dňa 23.11.2009 štatutárnym zástupcom žalovaného, pre trestný čin sprenevery
podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Dňa 27.7.2010 bola na tunajšom súde podaná obžaloba
proti U. U., U. E., D. Š., D. Š. N. U. U. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. b),

ods. 3 Trestného zákona s poukázaním na § 138 písm. b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa
§ 20 Trestného zákona. Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/151/2010-810 zo dňa 28.2.2014 boli
obžalované podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodené pre skutok, že v období najmenej od
mesiaca august 2008 do 27.10.2009 v D. P. A. S. Č.. X v predajni potravín KARMEN vedúca predajne,
zástupkyňa vedúcej a ostatné predavačky, kde všetky mali podpísané dohody o hmotnej zodpovednosti,

z väčšej časti na základe pokynov vedúcej predajne a tiež na základe vzájomnej dohody v rozpore so
svojimi povinnosťami starostlivo opatrovať zverené hodnoty vyplývajúcimi pre nich z pracovných zmlúv,
dohôd o hmotnej zodpovednosti a vnútorného poriadku, si z tejto prevádzky postupne prisvojovali tovar
v hodnote najmenej 27 768,66 eur, finančnú hotovosť v sume najmenej 1 059,91 eur a ceniny - šeky vhodnote 3 423,09 eur takým spôsobom, že pri inventarizácii upravovali množstvá zásob tovaru tak, aby
nevykazovali skutočný stav zásob tovaru na predajni, ďalej odvádzali nižšie tržby v hotovosti, než aké
boli evidované tržby a tiež realizovali nižšie odvody cenín než aké boli vykazované v evidencii tržieb, čím

spôsobili poškodenému - obchodnej spoločnosti KARMEN veľkoobchod potravín, s.r.o., Prešov škodu
vo výške najmenej 32 251,66 eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalované
stíhané. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2014.
25. V odôvodnení uvedeného rozsudku súd poukázal na to, že zločin sprenevery je úmyselným trestným
činom a z jeho podstaty vyplýva, že páchateľ vo forme úmyslu naloží so zverenou vecou v rozpore s

účelom, na ktorý mu bola zverená. V konaní nebolo preukázané, aby škoda na zverených hodnotách
vznikla úmyselným konaním niektorej z obžalovaných, viacerých alebo všetkých. Z odôvodnenia je
tiež zrejme, že v trestnom konaní bol podaný znalecký posudok č. 1/2010 M.. V. D., znalkyňou z
odboru ekonómia a manažment, ktorou bola vyčíslená škoda v predajni Č.. XX J. D. vo výške 32
251,66 eur ako škoda na hotovosti a ceninách vo výške 4 483,- eur a škoda na tovare vo výške 27
768,66 eur. V odôvodnení trestného rozsudku je ďalej konštatované, že každá pracovníčka uvedenej

predajne napísala čestné prehlásenie, v úvode ktorých je zhodná formulácia o tom, že sú si vedomé
porušenia vnútorných predpisov a stanov spoločnosti tým, že mlčali a neupovedomili nadriadených o
skutočnostiach v prevádzke, ako aj v závere, kde ďakujú spoločnosti, že ich nechala pracovať aj naďalej.
Súd tiež konštatuje, že pracovníčky tak urobili, ako sa napokon aj samy vyjadrili, na podnet inšpektorky.
26. V trestnom spise sa nachádza aj trestné oznámenie podané D. Š., D. Š., U. E. N. U. U. zo dňa

2.11.2009, v ktorom menované popísali priebeh stretnutia konaného dňa 29.10.2009, ako aj okolnosti,
ktoré mu predchádzali s tým, že sa cítia byť oklamané, podvedené a doslova vydierané. Trestné
oznámenie bolo doplnené právnou zástupkyňou menovaných, v ktorom okrem iného uviedla, že zo
strany zamestnávateľa šlo o protiprávne konanie, keď pri prejednaní nedostatkov zistených inventúrou
a pri úkone rozviazania pracovného pomeru vytvoril také okolnosti, ktoré pod psychickým tlakom nútili

zamestnankyne podpisovať dokumenty, ktoré neboli ich slobodným prejavom vôle, najmä dohodu
o rozviazaní pracovného pomeru na žiadosť zamestnanca, o ktorú ani jedna nepožiadala, ako aj
všetky právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici. Výška škody nebola riadne preukázaná a je
zrejme, že zamestnávateľ podpísaním notárskych zápisníc zamestnankyňami sa chcel vyhnúť riadnemu
preukazovaniu výšky skutočnej škody, nakoľko je zrejme zo záverov inventarizácie, že nebola riadne

vykonaná. Tiež uviedla, že napriek žiadostiam nebola vydaná menovaným kópia notárskych zápisníc.
Podľa oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Odbor kriminálnej polície nachádzajúcom sa
v trestnom spise, uvedená vec týkajúca sa podozrenia zo spáchania zločinu vydierania podľa § 20, §
189 ods. 1 Trestného zákona a prečinu nátlaku podľa § 20, § 192 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného
zákona bola uznesením zo dňa 4.2.2010 v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnutá.

Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 7.4.2010.
27. Žalovaný doposiaľ uvádzané tvrdenia žalobkyňou považuje za nepravdivé, účelové, ktorých zjavným
zámerom je okolnosti podpisovania napádaných právnych úkonov dramatizovať. Ani s týmto zámerom
dôkazy produkované v konaní nepreukazujú, že by pri uznaní svojho dlhu nekonala slobodne. Naviac
žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na určení neplatnosti napádaných právnych úkonov.

Žalovaný poukázal na to, že zo strany žalobkyne ide o prekrúcanie okolností a poukázal na jej výpoveď
a výpoveď kolegýň v konaní pred Okresným súdom Prešov, sp. zn. 13C 14/2010 o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru na pojednávaní zo dňa 22.9.2010 a 5.5.2010, ktoré aj z časového hľadiska,
pri porovnaní odstupu času od spísania notárskych zápisníc, môžu predstavovať hodnovernejší popis
rozhodných okolností, ale to neznamená, že by tým potvrdzoval pravdivosť ich vtedajších tvrdení, ale

žalovaný poukazuje na to, že zamestnankyne sa snažili už v tom čase prifarbiť veci vo svoj prospech.
V uvedenom konaní žalobkyňa vystupujúca ako svedkyňa uviedla: „Mali sme o nej (vedúcej) zapisovať
body, čo sme o nej vedeli. To nám povedala inšpektorka U. ešte v predajni pri kontrole.“ Rovnako v
zápisnici o pojednávaní (sp. zn. 13C 14/2010) zo dňa 5.5.2010 E.. Š. (v konkrétnom konaní žalobkyňa)
vo svojom výsluchu uviedla: „Pani inšpektorka vtedy (po vykonaní kontroly) s nami nechcela nič

riešiť, žiadne skončenie pracovného pomeru, ani porušenie pracovnej disciplíny.“ „Inventúru robili cudzí
zamestnanci. My sme boli len prítomné. Pani inšpektorka U. povedala, aby sme zatiaľ napísali záznam, v
ktorom uvedieme všetko, čo vieme o pani vedúcej.“ Uvedené vyvracia vierohodnosť tvrdenia žalobkyne
v tomto konaní, že pri spísaní čestného prehlásenia ich mala usmerňovať, svojím spôsobom diktovať
obsah E.. U. ako aj, že čestné prehlásenie mala z 90 % diktovať inšpektorka U. a obsah ako jej mal byť

ponúknutý, napísala, že mala snahu pracovať, lebo im malo byť ponúknuté ďalej pracovať. Žalovaný
má za to, že žalobkyňa si vymyslela, že by jej niekto diktoval obsah čestného prehlásenia. Ak by tomu
tak bolo, túto skutočnosť ona aj kolegyne by uviedli v konaniach o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, čo by bolo v ich prospech. Žalobkyňa sa v čestnom vyhlásení sama priznáva k protiprávnemukonaniu voči žalovanému bez akýchkoľvek vonkajších zásahov. V uvedenom konaní p. Š. pri výsluchu
uviedla: „Ja som aj rozmýšľala, že či môžem alebo nemôžem odtiaľ odísť. Najradšej by som tam nebola
a nič nepodpisovala. Teraz to už vidím inak ako som to videla vtedy.“ Svedkyňa Š. uviedla: „Fyzicky

nám nikto nebránil v odchode z miestnosti. Ja som sa ale cítila pod stresom a pod stresom každý koná
nejako ináč, niekto plače, niekto robí niečo iné.“ Žalobkyňa ako svedkyňa uviedla: „Ja som sa na tomto
stretnutí cítila pod tlakom aj keď mi nikto nezakazoval zdvihnúť telefón a zatelefonovať. Nikdy som sa
takéhotoniečohonezúčastnila,nevedelasom,akosapritakejtopríležitostimôžemsprávať,čisamôžem
zdvihnúť a ísť napríklad na záchod alebo podobne. Žalovaný sa vyjadril, že z vyššie citovaných výpovedí

sa priamo podáva záver o možnosti zo stretnutia odísť ako aj o objektívnej neexistencii či pôsobení
okolností ovplyvňujúcich slobodu prejavu vôle a že z výpovedí nevyplýva žiadne aktívne konanie zo
strany žalovaného vo forme zákazov, resp. zásahov, ktoré by bránili opustiť miestnosť. Ak si existenciu
takýchto okolností konajúci iba predstavuje, ale nie je pre ne objektívny dôvod, nemôže sa jednať o
okolnosti vylučujúce slobodu prejavu vôle konajúceho. Nepravdivé sú aj vyjadrenia žalobkyne, v snahe
vyvolať z popisu okolností dojem nátlaku o tom, že im malo byť znemožnené odísť na toaletu, urobiť

si prestávku, zavolať tretím osobám alebo sa navzájom poradiť. Žalovaný ďalej konfrontoval výpoveď
žalobkyne ako svedkyne v konaní sp. zn. 13C 14/2010 pred Okresným súdom Prešov a pred tunajším
súdom v konaní sp. zn. 2C 227/2009 a to: „Ja osobne som žiadala, aby nám bolo umožnené na 10 minút
mať prestávku. Žiadosť som adresovala p. D. N. E.. U.. Neviem na 100 %, či ony túto žiadosť počuli,
pretože tiež rozprávali, ale na túto žiadosť nijakým spôsobom nereagovali. Potom som túto žiadosť

ešte raz tichšie zopakovala. Okrem mňa nikto iný nežiadal o poskytnutie prestávky.“ Na druhej strane
žalobkyňa ako svedkyňa na pojednávaní dňa 23.5.2016 v konaní 2C/226/2009 uviedla, že o prestávku
mala žiadať p. Š. a nie žalobkyňa a naviac uviedla, že jednoducho ich nepustili z miestnosti von, p.
Š.N. a ona sa chceli poradiť s manželmi, čo im nebolo umožnené, pričom v konaní sp. zn. 13C/14/2010
na pojednávaní dňa 22.9.2010 tvrdila ako to vyplýva aj z vyššie uvedenej výpovede, že na jej žiadosť

o poskytnutie prestávky nikto nereagoval. Tvrdenie žalobkyne, že im prestávka nebola umožnená je
aj v rozpore s výpoveďou p. Š.N., ktorá vyplýva zo zápisnice o pojednávaní (sp. zn. 2C/226/2009 na
pojednávaní dňa 22.9.2010) kde vypovedala: „Ja sama som žiadala minimálne dvakrát, aby nám bolo
umožnené poradiť sa nám štyrom spolu, resp. aby nám bolo umožnené zatelefonovať si. Nebola to
žiadosť ku žiadnemu konkrétnemu človeku, na túto žiadosť reagovala naviac p. D. a nepovedala priamo,

že nám prestávku neposkytnú.“ Žalovaný v rámci svojej obrany poukázal na výpoveď svedkýň p. U. N.
D.. C., že žalobkyňa nebola nikým nútená notársku zápisnicu podpísať, nikto sa jej nevyhrážal, sama
sa vyjadrila, že žalovaná strana ju prosila, aby zápisnicu podpísala, celá budova bola otvorená, ak
by bola požiadavka na prestávku, určite by to bolo umožnené. Z dokazovania vyplýva, že žalobkyňa
mala možnosť prečítať si obsah právnych úkonov a bez ohľadu na to, že z akýchkoľvek pohnútok

žalobkyňa konala, keď si obsah právnych úkonov dobrovoľne neprečítala (strach, zľaknutie, rozrušenie
z uvedomenia si následkov konania, ktorého sa dopustila), nemá žiaden vplyv na platnosť jej úkonu.
Okolnosť, či si účastník právneho úkonu jeho obsah prečíta alebo dobrovoľne neprečíta, nemôže mať
žiadne právne dôsledky na jeho platnosť. Žalobkyňa tým, že notára mlčanlivosti nezbavila, zmarila
tak možnosť vykonať pre toto konanie veľmi podstatné dokazovanie jeho výsluchom, a preto je na

mieste hodnotiť jej konanie ako zmarenie dôkazu z dôvodu, že by zrejme nešlo o dôkaz v jej prospech.
Svedecká výpoveď p. E., na ktorej návrh sa vedie obdobné súdne konanie, nemôžu byť spoľahlivým
podkladom pre objasnenie rozhodných skutkových okolností. Ich svedecké výpovede žalovaný považuje
za tendenčné a predpojaté, od ktorých logicky nemožno očakávať objektívny popis toho, čo videli,
vnímali a pozorovali. Naopak svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí na návrh žalovaného, hoci dôkazné

bremeno spočívalo na žalobkyni, len potvrdili nepravdivosť vyjadrení žalobkyne. Pre prípad, že by mal
konajúci súd pochybnosť, či je právny úkon platný alebo nie, mala by byť v zmysle princípu favorem
negotii daná prednosť záveru, že právny úkon je platný; uvedený princíp vo svojej judikatúre presadzuje
aj Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I ÚS 243/07.
28. Dôvodom pre určenie neplatnosti napádaných právnych úkonov má byť podľa tvrdenia žalobkyne

absencia slobody jej vôle s poukazom na údajné psychické donútenie zo strany žalovaného (bezprávne
vyhrážky) a tvrdenia, že ak notársku zápisnicu nepodpíše bude podané na ňu trestné oznámenie,
bude voči nej vedená exekúcia, pôjde do väzenia a iné ďalšie obmedzenia rozvádzané vyššie,
okrem žalobkyne a jej zjavne zaujatých kolegýň, tieto skutočnosti, ako zdôraznil žalovaný, nikto iný
nepotvrdil, a preto ich žalovaný dôrazne popiera. Zo strany žalovaného v žiadnom prípade nešlo o

bezprávnu vyhrážku, využil len legálne prostriedky, a to, že žalobkyňa bola ako tvrdí, v zlom psychickom
rozpoložení, nemá žiadny vplyv na platnosť jej právneho úkonu a tento stav nemohol vyvolať jej
nespôsobilosť na tento úkon (ust. § 38 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), ani
nemohol ovplyvniť danosť, slobodu a vážnosť vôle v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Prípadný stres u žalobkyne by mohol mať nanajvýš význam z hľadiska ust. § 49 Občianskeho zákonníka
ako tieseň, ak by to prichádzalo do úvahy a v tomto prípade Občiansky zákonník priznáva právo na
odstúpenie od zmluvy, právnym následkom nie je neplatnosť, ale iba možnosť odstúpenia od zmluvy.

Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny
dôvodasúčasnesamusístaťajpohnútkoupreprejavvôlekonajúcejdotknutejosobytak,žekonávosvoj
neprospech. Okrem stavu tiesne sa vyžaduje, aby právny úkon bol urobený za nápadne nevýhodných
podmienok, ktoré však musia objektívne existovať v dobe právneho úkonu a nemôžu spočívať v
subjektívnych pocitoch dotknutej osoby a v danom prípade určite chýbajú práve nevýhodné podmienky

ako pridružená podmienka prípadnej tiesne, pretože pri uzatváraní právneho úkonu išlo o taký záväzok
žalobkyne (náhrada škody), ktorý zodpovedal skutočnosti. Žalovaný ako zamestnávateľ žalobkyne
postupoval voči žalobkyni ako svojej zamestnankyni veľmi benevolentne, keď pre východiskové riešenie
z danej situácie akceptoval dohodu o náhrade škody, ako aj spôsob úhrady dlhu vo forme splátok a forma
notárskej zápisnice mala predísť prípadným možným spochybneniam právnych úkonov. Je absurdné,
že žalobkyňa sa domáha ochrany svojho úmyselného konania a porušenia pracovných povinností,

jednak vzhľadom na to, že dohodou o hmotnej zodpovednosti preberala hmotnú zodpovednosť za
zverené hodnoty zamestnávateľa a jednak vzhľadom na to, že zo strany samotnej žalobkyne nedošlo k
pochybeniu týchto jej konaní, ktoré sama popísala vo svojom čestnom prehlásení. Žalovaný v dôsledku
úmyselnýchkonaníaporušenípracovnýchpovinnostíjehozamestnankýňvzniklaškodavcelkovejvýške
32 469,46 eur, ktorú riadne vyčíslil a preukázal a ktorá od roku 2009 nebola uhradená zodpovednými

osobami. Z uvedených dôvodov žalovaný navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
29. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
30. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
32. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
33. Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182
a 185.

34. Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej
zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty
určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách
sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými
zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok

spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
35. Podľa § 186 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný
nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do
predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody
spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého

zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred
porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť
zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití
omamných látok alebo psychotropných látok.
36. Podľa § 187 ods. 2 Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko

zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
37. Podľa § 189 ods. 1, 2 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu
predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za
schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov,
pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

38. Podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých
zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému
mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.39. Podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce, ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý
zo spoločne zodpovedných zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho
zavinenia. Zvyšnú časť schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými

podľa odsekov 2 a 3.
40. Podľa § 193 CSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je
v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím

príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
41. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

42. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených
prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť

týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť,
že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
43. Z citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP vyplýva, že určovacou žalobou sa možno domáhať
určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na takomto určení naliehavý právny záujem.
V danej veci ide o určovaciu žalobu, pri ktorej v zmysle citovaného ustanovenia § 137 písm. c) CSP súd

v prvom rade skúma, či na takejto určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem. Naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu objektívny stav právnej neistoty medzi stranami sporu,
ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité ako táto právna neistota
vznikla. Cieľom určovacej žaloby je teda vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobkyninu
neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah (v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu právny

vzťah z nej vyplývajúci) je alebo nie je. Naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení
treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. V danej veci pokiaľ sa týka prvého výroku žalobného petitu a to určenia
absolútnej neplatnosti právnych úkonov má súd za to, že žalobkyňa osvedčila naliehavosť právneho
záujmu.

44. Súd vychádzal z toho, že v prípade, ak by sa v tejto časti žaloby vyhovelo, odstránil by sa stav
právnej neistoty medzi stranami sporu, keďže súčasne by stratila opodstatnenie aj predmetná notárska
zápisnica, v ktorej žalobkyňa uznala dlh a súhlasila s jej vykonateľnosťou. V takomto prípade by nebolo
možné vykonať exekúciu podľa § 41 ods. 2 písm. c) zák. č. 233/1995 Z. z. na podklade súhlasu
žalobkyne s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Určením neplatnosti dohody o škode a uznania dlhu

by bolo možné následne v riadnom konaní riešiť otázku existencie resp. neexistencie právneho záväzku
žalobkyne voči žalovanému, keďže žalobkyňa sa podpísaním notárskej zápisnice zbavila možnosti
brániť svoje práva v riadnom súdnom konaní najmä pokiaľ ide o výšku škody, ako aj otázku jej zavinenia
na vzniku škody. Iným spôsobom než určením neplatnosti právnych úkonov uvedený stav nie je možné
napraviť.

45. Žalobkyňa sa neplatnosti právnych úkonov domáhala poukazujúc na ustanovenia § 37 ods. 1 a § 39
Občianskeho zákonníka. Žalobkyňou napadnuté právne úkony boli obsiahnuté v notárskej zápisnici zo
dňa 29.10.2009. Platnosť notárskej zápisnice nie je možné posudzovať - ide o verejnú listinu, ktorá nie
je právnym úkonom. Notár spíše notársku zápisnicu na základe dohody oprávnenej a povinnej osoby
bez toho, aby bol oprávnený skúmať jej podklad v hmotnom práve. Súd je tak oprávnený posudzovať

platnosť resp. neplatnosť právnych úkonov, ktoré sú v notárskej zápisnici obsiahnuté.
46. V prvom rade žalobkyňa tvrdila, že dané právne úkony neboli prejavom jej slobodnej vôle. Sloboda
prejavu vôle konajúceho subjektu je jednou zo základných podmienok, ktorú vyžaduje ustanovenie §
37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre platnosť právneho úkonu. Právny úkon je urobený slobodne,
ak k prejavu vôle nebol účastník prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu

nedošlo. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak je urobený pod tlakom násilia alebo tlakom bezprávnej
vyhrážky. Okolnosťou, ktorá vylučuje slobodné tvorenie vôle konajúcej osoby je aj tieseň, pričom pri
tiesni nemusí ísť o hospodársky alebo sociálny stav konajúcej osoby, ale aj jej psychický stav.47. Vykonaným dokazovaním mal súd v konaní preukázané, že dohoda o náhrade škody, uznanie
dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice boli vypracované bez vedomia žalobkyne. Z
dokazovania je zrejme, že po vykonaní inventúry v predajni, v ktorej žalobkyňa pracovala, žalobkyňa a jej

spolupracovníčky mali za to, že ostanú napriek zisteným nedostatkom v predajni, v pracovnom pomere
so žalovaným aj naďalej. Uvedené je zrejme nie len z ich výpovedi a napísaných čestných prehlásení.
Z uvedeného je zrejme, že žalobkyňa a ostatné zamestnankyne predajne nemali pred stretnutím
vykonaným v Prešove vedomosť o skutočnom účele tohto stretnutia. Podľa ich vyjadrení na stretnutí
mali podať len vysvetlenie k vzniknutému schodku na predajni a k vedúcej predajne. To, že žalobkyňa

nemala vedomosť o účele stretnutia potvrdil aj vypočutý svedok, E. bývalý zamestnanec žalovaného a
to v tom zmysle, že počas cesty do Prešova sa predavačky medzi sebou bavili len o sprenevere. Otázky
boli kladené aj jemu, že čo bude obsahom pracovného stretnutia, na ktoré neodpovedal, jednak nechcel
a ani nevedel.O tom, že na stretnutí bude riešené rozviazanie pracovného pomeru so zamestnankyniami
predajne a že im bude na podpis predložená notárska zápisnica, žalobkyňa zistila až na danom stretnutí
resp. v jeho priebehu.

48. Na samotnom stretnutí, okrem žalobkyne a ďalších troch zamestnankýň predajne, boli prítomné
len osoby s pracovnými resp. podnikateľskými väzbami na žalovaného a notár, ktorý notársku
zápisnicu vyhotovil. Uvedenú skutočnosť súd vzal do úvahy pri hodnotení dôkazov, ako aj skutočnosť,
že zamestnankyne predajne prítomné so žalobkyňou na stretnutí tak, ako žalobkyňa podali na
tunajšom súde obdobné žaloby ako žalobkyňa, ktoré konania nie sú doposiaľ právoplatne ukončené.

Jednoznačne však bolo preukázané, že na tomto stretnutí bol daný na podpísanie žalobkyni a ostatným
zamestnankyniam záznam o porušení pracovnej disciplíny a dohoda o rozviazaní pracovného pomeru
u žalovaného, ako aj predmetná notárska zápisnica.
49. Už len z uvedeného, nevedomosť o účele stretnutia, nečakané rozviazanie pracovného pomeru
so žalobkyňou na tomto pracovnom stretnutí je možné konštatovať, že žalobkyňa v čase podpisovania

notárskej zápisnice objektívne bola v tiesni t.j. v psychickom stave, ktorý vplýval na slobodu prejavu
jej vôle. Žalobkyňa mala zvýšený záujem pracovať u žalovaného naďalej, všeobecne je známe, že v
danom regióne je málo pracovných príležitostí a už len skutočnosť, že jej bola predložená dohoda o
rozviazaní pracovného pomeru, ku ktorej ona nedala podnet, v nej objektívne tento stav mohol vyvolať.
V tomto stave jej bola predložená na podpísanie ešte notárska zápisnica, ktorá obsahuje odborné pojmy.

Táto notárska zápisnica bola pritom len čítaná, nebolo v konaní preukázané, aby ju mala možnosť
žalobkyňaajprečítaťataklepšiepochopiťjejvýznam.Súdmázato,ževzhľadomnauvedenéžalobkyňa
bola pod tlakom, ktorý mal vplyv resp. pôsobil na jej psychický stav a na slobodu prejavu jej vôle. Zo
samotných okolností, za ktorých sa stretnutie uskutočnilo a akým spôsobom prebiehalo je zrejme, že na
žalobkyňubolvyvíjanýtakýnátlak,ktorýmožnokvalifikovaťakopsychickédonútenie,vdôsledkuktorého

nemožno konštatovať, že predmetné právne úkony obsiahnuté v notárskej zápisnici boli žalobkyňou
urobené slobodne. Treba zdôrazniť, že po tomto pracovnom stretnutí žalobkyňa bola aj hospitalizovaná
v dôsledku prežitého stresu, čo riadne dokladovala.
50. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že pred podpísaním notárskej zápisnice bolo žalobkyni a
ostatným jej spolupracovníčkam prevádzky povedané, že buď z ich strany budú podpísané notárske

zápisnice alebo bude zo strany žalovaného podané trestné oznámenie. Túto okolnosť súd vyhodnotil
ako bezprávnu vyhrážku. O bezprávnu vyhrážku ide predovšetkým vtedy, ak ňou je vynucované niečo,
čo ňou nesmie byť vynucované. Donútením nie je prípad, kedy niekto druhému hrozí niečím, čo má
právo urobiť. Podanie trestného oznámenia je pritom bezpochyby právom každého subjektu a teda
aj žalovaný mal na jeho podanie právo. Aj v tomto prípade však môže ísť o bezprávnu vyhrážku t.j.

aj v prípade ak niekto druhému hrozí tým, čo je oprávnený urobiť, ak ju použil k tomu, aby druhého
účastníka pohol k nejakému konaniu t.j. vynútil nejaké konanie. Okolnosť, že žalobkyni bolo povedané,
že v prípade nepodpísania notárskej zápisnice bude podané trestné oznámenie zo strany žalovaného,
bolo objektívne spôsobilé vyvolať u žalobkyne obavu (strach). Uvedené súd konštatuje vzhľadom na už
vyššie uvedené okolnosti, za ktorých k stretnutiu došlo, ukončenie pracovného pomeru so žalobkyňou a

teda vzhľadom na psychický stav žalobkyne na stretnutí. Na základe toho má súd za to, že právne úkony
obsiahnuté v notárskej zápisnici boli zo strany žalobkyne urobené pod tlakom bezprávnej vyhrážky.
51.Nauvedenomnemeníničskutočnosť,žežalobkyňapodalažalobunaurčenieneplatnostirozviazania
pracovného pomeru dohodou medzi stranami sporu a následne vzala návrh späť, pretože u žalovaného
po uvedených skutočnostiach už nechcela pracovať.

52. O tom, že žalobkyňa a jej spolupracovníčky podpísali notársku zápisnicu v tiesni pod tlakom
bezprávnej vyhrážky svedčí aj skutočnosť, že dňa 3.12.2009 podali žalobu v tejto veci.
53. V konaní nebolo preukázané, aby žalobkyňa pred podpísaním notárskej zápisnice bola oboznámená
s výsledkami kontroly a inventarizácie a všetkými dokladmi uvedenými v článku I. bod 8 notárskejzápisnice. Ani jeden z vypočutých svedkov neuviedol, aby pred podpísaním notárskej zápisnice boli
žalobkyni predložené na prečítanie resp., aby boli prečítané tam uvedené listiny. Jedná sa pritom
o listiny, z ktorých žalovaný vyvodil závery o náhrade škody zo strany žalobkyne. Takýto postup

žalovaného ako zamestnávateľa možno vyhodnotiť ako postup v rozpore s dobrými mravmi.
54. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že právne úkony - dohoda o náhrade
škody, uznanie dlhu a súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú pre absenciu slobody prejavu
vôle žalobkyne, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi absolútne neplatnými právnymi úkonmi.
55. Jedným z právnym úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici bolo uznanie dlhu žalobkyňou voči

žalovanému. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím inštitútom, ktorý zabezpečovaciu funkciu
plnítým,žezakladáprávnudomnienkuexistenciedlhuvdobeuznania.Domnienkaexistenciedlhu,ktorá
je založená uznaním, je vyvrátiteľná. Dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže tak namietať, že dlh nevznikol
alebo v čase uznania netrval. Žalobkyňa v konaní poukazovala na spôsob vykonania inventarizácie
tovaru, ktorá podľa jej vyjadrenia bola vykonaná zmätočne, ako aj spôsob rozdelenia zisteného schodku
a škody medzi zamestnankyne predajne. V konaní bolo preukázané, že v čase uznania dlhu žalobkyňou

existovala škoda na strane žalovaného týkajúca sa predajne, v ktorej žalobkyňa pracovala v pozícii
predavačky. Uvedené je zrejme z oboznámeného trestného rozsudku, ktorý poukazuje na znalecký
posudok č. 1/2010, ktorým bola potvrdená existencia škody, avšak v nižšej sume, než je uvedená v
notárskej zápisnici.
56. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný škodu zistenú na predajni rozdelil medzi všetky

zamestnankyne predajne rovnakým dielom. V prvom rade sa pritom jedná o škodu vo forme schodku,
kedy schodok je možné podľa § 189 ods. 4 Zákonníka práce rozdeliť medzi spoločne zodpovedných
zamestnancovpodľamieryzavinenia,aksazistí,žeschodokalebojehočasťzavinilniektorýzospoločne
zodpovedných zamestnancov. Inak platí podľa § 189 ods. 3 Zákonníka práce, že podiel náhrady nesmie
u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich

priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
za škodu spôsobenú zamestnávateľovi sa vyžaduje okrem iného preukázanie protiprávnosti konania
zamestnanca,ktoréjepovinnýpreukázaťzamestnávateľ.Žalobkyňabolaužalovanéhozamestnanáako
predavačka, nebola vedúcou predajne, ani jej zástupkyňou. Žalovaný určil podiel pracovníčok rovnakým
dielom, teda vychádzal z ich rovnakého zavinenia na vzniku škody. To, že vznik škody bol zavinený

žalobkyňou v konaní preukázané nebolo. V tomto smere súd poukazuje na rozsudok v trestnej veci
vedenej okrem iného aj proti žalobkyni. Týmto rozsudkom žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby
preto, že nebolo preukázané, aby sa stal skutok, pre ktorý bola stíhaná. Trestné konanie bolo pritom
vedené pre zločin sprenevery, ktorý je úmyselným trestným činom. Z toho vyplýva, že v trestnom konaní
nebolo preukázané zavinené konanie žalobkyne, ktorým bola žalovanému spôsobená škoda. Podľa §

193 CSP súd je v občianskom súdnom konaní viazaný, pokiaľ sa týka trestného konania, len tým, že
bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov,
a kto ich spáchal. V danom prípade v trestnom konaní bol vynesený oslobodzujúci rozsudok, ktorým
súd teda viazaný podľa uvedeného ustanovenia nie je. Súd však musí vychádzať aj z týchto iných
rozhodnutí vynesených v trestnom konaní, a dbať o to, aby sa s nimi nedostal do rozporu. Nemôže

teda ponechať bez povšimnutia oslobodzujúci rozsudok, ak sa v ňom konštatuje, že skutok, pre ktorý
bolo vedené trestné konanie sa nestal. Z oboznámeného trestného spisu je pritom zrejme, že úmyselné
konaniežalobkynevovzťahukuškodespôsobenejžalovanému,preukázanénebolo.Súdtiežpoukazuje
na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21Cdo/1060/05, podľa ktorého uznanie záväzku na náhradu škody v
požadovanej výške nič nemení na skutočnosti, že právnym dôvodom vzniku tohto záväzku môže byť

len zavinené protiprávne konanie pracovníka s ktorým Zákonník práce spája jeho zodpovednosť za
vzniknutú škodu.
57. Poukazujúc na uvedené súd konštatuje, že v čase uznania dlhu žalobkyňou, dlh vo výške uvedenej
v notárskej zápisnici vo vzťahu k žalobkyni neexistoval a aj z tohto dôvodu bolo vyhovené žalobe
žalobkyne, pokiaľ sa týka určenia neplatnosti právnych úkonov.

58.Niejemožnéopomenúťanivýpoveďnotáravčasti,keďmubolapoloženáotázka,ževprípade,akby
pri podpisovaní notárskej zápisnice bola taká atmosféra, keby osoba, ktorá ju má podpísať plakala, či by
bol dôvod, aby notár odmietol urobiť takúto notársku zápisnicu, notár uviedol, že by notársku zápisnicu
nedal podpísať. Žalobkyňa ako aj svedkyňa E., N. G. E.. D. však potvrdili, že žalobkyňa a jej kolegyne
plakali. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že notár bol povinný odoprieť vyhotoviť notársku zápisnicu

a že právne úkony v nej zachytené neboli urobené slobodne.
59. Druhým výrokom žalobného petitu sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej dlh vo výške 6 493,86 eur
neexistuje. Aj v tomto prípade sa jedná o určovaciu žalobu, pri ktorej súd v prvom rade skúma, či na
takejto určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem. Výrok o neexistencii dlhu žalobkyne v určenejvýške je len odvodeným výrokom od výroku o nespôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom.
Samotné určenie o neexistencii dlhu žalobkyne by nevyriešilo spornosť vzťahov medzi účastníkmi
konania. Preto na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem a žalobu v tejto časti súd zamietol.

60. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
61. Náhradu trov konania súd účastníkom podľa citovaného ustanovenia nepriznal. Žalobkyňa mala
úspech len čiastočne, čo do určenia neplatnosti právnych úkonov, druhý určovací výrok bol súdom
zamietnutý a teda v tejto časti bol úspešný žalovaný. Strany sporu tak mali v konaní úspech čiastočný.

62. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov,
ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania
poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť
však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
63. Uznesením zo dňa 28.6.2016 žalobkyni bolo pre toto konanie priznané oslobodenie od súdneho

poplatku vo výške 100 %.
64. Súd vyhovel žalobe žalobkyne na určenie neplatnosti právnych úkonov, ako aj návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Žalovaný nie je pre toto konanie oslobodený od súdnych poplatkov, a preto ho
súd zaviazal k úhrade súdneho poplatku z návrhu na určenie neplatnosti právnych úkonov a z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100 %.

65. O trovách štátu súd rozhodne samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
o priznaní svedočného svedkovi E.. H. P.Č..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 C.s.p.) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.