Rozsudok Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221298
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4412221298.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobkyne: S. O., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O., O. S. XXX, proti žalovanému: H., právne zastúpený JUDr. Peter Havlík, advokát
so sídlom Nitra, Podzámska 18, IČO: 421 996 38, o zaplatenie 613,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.12.2014 domáhala od žalovaného
zaplatenia sumy 613,20 eur spolu s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že pre žalovaného
pracovala na základe ústneho dohovoru na živnosť ako účtovníčka od 1.11.2008 do 8.10.2009. Žalovaný

jej do dňa podania návrhu neuhradil čiastku 613,20 eur z faktúry č. 290125 zo dňa 30.9.2009 so
splatnosťou 14.10.2009 na sumu 1.000,- eur. Žalovaný v lehote splatnosti faktúru č. 290125 neuhradil
a nereagoval ani na písomné výzvy. Z predmetnej faktúry žalovaný dobrovoľne uhradil žalobkyni sumu
386,80 eur a zvyšok, čo tvorí žalovanú sumu jej nezaplatil.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním prostredníctvom právneho zástupcu doručeným
tunajšiemu súdu dňa 18.11.2013 a uviedol, že zaplatil žalobkyni dňa 14.10.2009 sumu 830,- eur vkladom

na účet a príjmovým pokladničným dokladom dňa 20.10.2009 sumu 386,80 eur. Spolu jej teda zaplatil
1.216,80 eur, teda viac ako žaluje žalobkyňa. Navrhoval žalobu v plnom rozsahu ako nedôvodnú
zamietnuť.

3.Súdprvejinštancieuznesenímzodňa30.3.2015č.k.9C/301/2014-39pripustilzmenužalobyvzmysle
požiadavky žalobkyne tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 613,20 eur spolu s 9,25 %
ročným úrokom z omeškania od 3.12.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej rozsudkom dňa 20.4.2016 tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni sumu 613,20 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 3.12.2011 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom žalobkyni náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 488, § 489, § 451 odsek 1,
§ 456 veta prvá, § 517 odsek 2 OZ.
Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, lebo voči nemu v zákonnej lehote podal odvolanie

žalovaný domáhajúc sa ním zmeny napadnutého rozhodnutia a zamietnutia žaloby žalobkyne. Vytkol
súdu prvej inštancie, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Mal za to, že žalobkyňa v konaní
nepreukázala dôvodnosť žalovaného nároku, pričom v prvom rade nepreukázala ani dôvodnosť aoprávnenosť samotnej žalovanej faktúry č. 290125 na sumu 1.000,- eur, o ktorej tvrdí, že nebola v celosti
uhradená. V konaní žiadnym relevantným dôkazom nepreukázala existenciu písomnej alebo ústnej
dohody, ktorá by odôvodňovala oprávnenosť fakturácie vo výške 1.000,- eur za vedenie účtovníctva

za firmu H. spol. s r.o. Poukázal na to, že súd sa nezaoberal s jeho obranou, keď v priebehu konania
poukázal na skutočnosť, že v deň splatnosti faktúry žalovaný poukázal sumu 830,- eur na účet žalobkyne
a že žalobkyňa ani nevedela uviesť, z akého iného právneho dôvodu mala od neho túto sumu obdržať.

5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila a mala za to, že žalovaný prevzal inventarizáciu

pohľadávok, nepodal žiadne námietky, čím potvrdil, že pohľadávka vo výške 613,20 eur je správna a
navrhla, aby odvolací súd odvolanie žalovaného zamietol v celom rozsahu.

6. Odvolací súd o odvolaní žalovaného rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné,
najmä s poukazom na skutočnosť, že na právny vzťah medzi stranami sporu, založený dohodou strán

o vykonávaní účtovníckych prác žalobkyne pre žalovaného, súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka, pričom z napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, ako sa súd prvej
inštancie vysporiadal so skutočnosťou zrejmou už z podanej žaloby, a to, že žalobkyňa vykonávala
dojednané práce pre žalovaného v postavení živnostníčky, teda podnikateľky, pričom tieto práce
vykonávala pre subjekt podnikateľský, obchodnú spoločnosť s ručením obmedzeným. Okrem toho súd

prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí nevenoval žiadnu pozornosť ustanoveniam upravujúcim zánik
dlhu jeho splnením, ktoré v závislosti od charakteru vzťahu medzi stranami sporu, ktorý doposiaľ súd
prvej inštancie neustálil, upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 559 - § 569 a Obchodný
zákonník v ustanoveniach § 324 - § 343, pričom ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka upravuje
započítanie plnenia dlžníka na úhradu záväzkov veriteľa. Ďalej sa súd prvej inštancie nevysporiadal s

posúdením žalovaným realizovaného plnenia v prospech žalobkyne s ohľadom na aplikáciu ustanovení
o splnení dlhu dlžníka.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, prednesom právneho zástupcu žalovaného,
výpoveďou svedkyne a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi, a to faktúrou č. 290125

zo dňa 30.9.2009, inventarizáciou pohľadávok k 3.12.2009, predžalobnou výzvou, pokusom o zmier,
penalizačnou faktúrou z čísla listu 7, kópiou vkladu v hotovosti na zaplatenie sumy 830,- eur v banke
UniCredit bank, vystavenými faktúrami za rok 2009 žalobkyňou, likvidáciou faktúr a pokladničných
dokladov, vystavenými faktúrami pre firmu H. spol. s r.o. za rok 2009, vyúčtovaním faktúr pre iné
firmy, ktorým vykonávala žalobkyňa účtovníctvo, zmluvou o bežnom účte žalobkyne, záverečnou rečou

právneho zástupcu žalovaného, uznesením odvolacieho súdu č. k. 9Co/571/2016-191 zo dňa 21.9.2017
a zistil tento skutkový a právny stav:

8. Žalobkyňa uviedla, že sa v plnom rozsahu domáha svojho nároku podľa návrhu s tým, že žalovaný jej
z faktúry č. 290125, ktorá bola vystavená žalobkyňou žalovanému na celkovú sumu 1.000,- eur, zaplatil

iba sumu 386,80 eur a zvyšok sumu 613,20 eur, ktorá tvorí žalovanú sumu, jej nezaplatil. Suma 830,-
eur, o ktorej žalovaný tvrdí, že jej zaplatil priamo vkladom na účet sa netýka predmetného sporu, nakoľko
žalobkyňa uviedla, že túto sumu jej pravidelne dávala matka konateľa, pani G., ktorý mal 4 s.r.o. - čky
a túto sumu dostávala žalobkyňa za práce, ktoré vykonávala týmto spoločnostiam ako účtovníčka na
základe živnosti. Túto sumu si vždy žalobkyňa vyfakturovala.

Čo sa týka sumy 386,80 eur, ktorú jej žalovaný uhradil dňa 20.10.2009 príjmovým pokladničným
dokladom, sa týka čiastočne zaplatenia faktúry č. 290125 za účtovnícke práce, ktoré vykonávala pre
žalovaného za mesiac 05-09/2009. Zostal nezaplatený zvyšok z tejto faktúry. Úrok z omeškania vo výške
9,25 % ročne ako zákonný úrok si žalobkyňa uviedla, že uplatňuje od 3.12.2011, pretože naposledy
vyzývala žalovaného na zaplatenie tejto sumy pokusom o zmier zo dňa 28.11.2011 a mal jej túto sumu

zaplatiť do 5 dní.
Čo sa týka výpovede svedkyne O. G., žalobkyňa navrhovala súdu, aby nebral do úvahy jej výpoveď v
tých častiach, na ktoré odpovedala slovami neviem, nepamätám sa, pretože to robí kvôli svojmu synovi,
ktorý je v súčasnosti konateľom žalovaného. Čo sa týka sumy 830,- eur, o ktorej hovorí žalovaný, že
vložil na účet žalobkyni a že preto jej zaplatil aj viac, ako sa ona domáha v tomto konaní, žalobkyňa

uviedla, že tieto peniaze jej boli vložené na jej nepodnikateľský účet, ktorý mala zriadený ako účet bežný
pre fyzickú osobu. Podnikateľský účet mala zriadený a vedený v banke UniCredit bank Slovakia a.s.
a jedine na tento účet jej prichádzali peniaze za vystavené faktúry za celý rok 2009 a na tento účet
jej neprišla žiadna suma, najmä nie žalovaná. Suma 830,- eur podľa tvrdenia žalobkyne bola odmenaza vedenie účtovníctva za všetky 4 spoločnosti, ktorým žalobkyňa vykonávala účtovníctvo a tieto ona
rozúčtovávala na základe 4 faktúr, 3 x po 200,- eur a 1 x po 230,- eur. Tieto aj doložila do spisu ako
dôkaz. Nejednalo sa o odmenu za vedenie účtovníctva 830,- eur za jednu spoločnosť, ale za všetky 4

spolu a inak suma 830,- eur netvorila predmet sporu.
Na záver žalobkyňa uviedla, že navrhuje žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, nakoľko do dňa rozhodnutia
vo veci samej žalovaný nevedel súdu predložiť výdavkový pokladničný doklad z účtovníctva na
zaplatenie sumy 830,- eur, a preto mala za to, že vkladový list zo dňa 14.10.2013 na sumu 830,- eur
nikdy nebol v účtovníctve zaúčtovaný. Úhrady faktúr boli zaúčtované a evidované vždy podľa vydaných

dokladov žalobkyňou. Tak isto žalovaný nepredložil na základe uznesenia z pojednávania zaúčtovanie
a vyplatenie faktúry za mesiac október 2009 a november 2011 ani pokladničnú knihu, účtovný denník
od 1.10.2009 do 31.12.2009 a účtovné výkazy za rok 2009. Svedeckú výpoveď pani O. G. považovala
za neplatnú a účelovú, nepravdivú a zavádzajúcu. Uviedla, že prácu si riadne u žalovaného vykonala a
nebol jej zaplatený zvyšok faktúry, a to vo výške žalovanej sumy, preto na ňom trvala.
Po rozhodnutí odvolacím súdom žalobkyňa uviedla, že na podanej žalobe trvá, nesúhlasila s návrhom

právneho zástupcu žalovaného, aby zobrala žalobu späť, keď mala za to, že suma 830,- eur, ktorú jej
zaplatila pani G. na jej účet, túto vybrala a rozpočítala na štyri subjekty, ktorým vykonávala účtovnícke
práce, o čom svedčia všetky tie listinné dôkazy, ktoré ona v konaní predložila. Trvala na tom, aby súd
rozhodol tak, ako rozhodol vo svojom prvom rozhodnutí a neuplatňovala si náhradu trov konania.

9. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia k
návrhu. Mal za to, že faktúrou č. 290125 zaplatil žalobkyni žalovaný 1.000,- eur a ďalším listinným
dôkazom, príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2009 vyplatil žalobkyni sumu 386,80 eur,
teda ešte viac. Čo sa týka predloženia účtovných dokladov, na ktoré bol vyzvaný žalovaný, aby ich
predložil prostredníctvom právneho zástupcu, na základe uznesenia z pojednávania konaného dňa

20.1.2016,atosúvahuavýkazziskovzarok2009aúčtovnýdenníkod1.9.2009do31.12.2009žalovaný
nepredložil s odôvodnením prostredníctvom právneho zástupcu na základe podania zo dňa 4.4.2016 z
čísla listu 124, že sa jedná o 7 rokov staré účtovné doklady a žalovanému sa ich doposiaľ nepodarilo
kompletne zabezpečiť, preto požiadal o poskytnutie dodatočnej 15 dňovej lehoty na predloženie
dokladov a ani po uplynutí dodatočnej lehoty tieto nepredložil. Predložil iba záverečný návrh vo veci

samej, v ktorom už vôbec neuvádza dôvody, pre ktoré tieto dôkazy súdu nepredložil.
Vosvojejzáverečnejrečipoukázalnato,žežalobkyňanepreukázaladôvodnosťaoprávnenosťsamotnej
žalovanej faktúry č. 290125 na sumu 1.000,- eur, o ktorej tvrdí, že nebola žalovaným v celosti uhradená.
Poukázal na to, že žalobkyňa v konaní žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala existenciu
písomnej alebo ústnej dohody, ktorá by odôvodňovala oprávnenosť fakturácie vo výške 1.000,- eur

za vedenie účtovníctva za firmu H. s.r.o. Podľa jeho názoru žalovaný preukázal v konaní, že faktúra
č. 290125 bola uhradená žalobkyni jednak potvrdením o vklade na účet zo dňa 14.10.2009 sumou
830,- eur a príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2009 sumou 286,80 eur. Vklad na účet zo
dňa 14.10.2009 vykonala pani O. G., zamestnankyňa spoločnosti žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí v
konaní, že úhradou sumy 830,- eur mala byť uhradená iná jej pohľadávka, mala uviesť, o akú sa jedná

a konkretizovať ju, čo sa však nestalo, a preto navrhol žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať
náhradu trov konania.
Po rozhodnutí odvolacím súdom uviedol, že pokiaľ by žalobkyňa zobrala späť žalobu, žalovaný trvá na
tom, aby bola zaviazaná k zaplateniu polovice náhrady trov konania a pokiaľ na žalobe naďalej trvá,
k veci samej uviedol, že na predmetný prípad je potrebné v súlade s uznesením odvolacieho súdu

aplikovať ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka ohľadom započítania pohľadávok s tým, že najskôr
sa započíta úhrada, pokiaľ dlžník neuvedie inak, na najskôr splatné pohľadávky. Podľa jeho názoru
žalobkyňa na pojednávaní sama potvrdila, že do 1.5.2009 boli všetky faktúry uhradené a všetko bolo v
poriadku. K tomuto svojmu tvrdeniu predložila tabuľku, z ktorej tak isto vyplýva, že jedinú neuhradenú
faktúru eviduje voči žalovanému, a to tú, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, a to faktúru č. 290125 zo

dňa 30.9.2009. Ďalej mal za to, že je potrebné, aby sa súd prvej inštancie zaoberal úhradou sumy 830,-
eur zo strany žalovaného, a teda aby ju započítal na žalovanú faktúru. Navrhoval v zmysle všetkých
predložených dôkazov zo strany žalovaného žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

10. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že trval na prednese svojho právneho zástupcu a

písomného vyjadrenia k návrhu a mal za to, že žalobkyni bolo vyplatené všetko tak, ako to preukázal
faktúrami ešte aj naviac. Uznal, že žalobkyňa vykonávala u jeho otca účtovníčku, keďže v tom čase
jeho otec bol konateľom v spoločnosti žalovaného. On je jeho konateľom od roku 2012. Vykonávala
účtovníctvo aj pre ďalšie spoločnosti s ručením obmedzeným, kde štatutárnym zástupcom bol otec Y. G.v rokoch 2009-2011. Na množstvo ďalších otázok, ktoré boli kladené terajšiemu konateľovi žalovanému
v súvislosti s účtovníctvom odpovedal „neviem o tom, nespomínam si, nepamätám si“.

11. Svedkyňa O. G., matka konateľa žalovaného, uviedla, že žalobkyňa robila pre žalovaného
účtovníctvo niekedy v roku 2009 a za túto činnosť dostávala od žalovaného odmenu, ktorú si vyúčtovala
žalobkyňa na základe faktúry, a táto jej bola preplatená. Svedkyňa si nepamätala, aká odmena
bola vyplácaná žalobkyni od žalovaného. Súhlasila s tým, že žalobkyňa viedla účtovníctvo aj iným
spoločnostiam v sídle žalovaného, a tak isto aj v týchto spoločnostiach dostávala odmenu za vedenie

účtovníctva. Svedkyňa potvrdila súdu, že faktúry, ktoré vystavovala žalobkyňa za jednotlivé firmy jej
boli uhrádzané buď prevodným príkazom alebo priamo vkladom na účet v hotovosti. Uviedla, že určitý
čas bola žalobkyňa aj v pracovnom pomere, vtedy dostávala odmenu v hotovosti a keď sa stala
živnostníčkou, tak sa jej odmena vyplácala na základe faktúry. Nepamätala si svedkyňa na aký účet
vložila sumu 830,- eur žalobkyni a akým titulom.

12. Faktúrou č. 290125 zo dňa 30.9.2009 žalobkyňa preukázala, že touto vyfakturovala pre žalovaného
účtovnícke práce za mesiac 5-9/2009 v celovej sume 1.000,- eur. Faktúra bola splatná dňa 14.10.2009.

13. Inventarizáciou pohľadávok k 3.12.2009 žalobkyňa žiadala od žalovaného odsúhlasenie pohľadávok
a zároveň spätné zaslanie na adresu žalobkyne. Jednalo sa o pohľadávky, a to neuhradené faktúry k

3.12.2009, a to faktúru č. 290125 splatnej 14.10.2009, týkajúca sa pohľadávky 1.000,- eur, z ktorej dňa
20.10.2009 bola uhradená suma 386,80 eur a zostala neuhradená čiastka 613,20 eur.

14. Predžalobnou výzvou zo dňa 18.1.2010 žalobkyňa vyzvala žalovaného o úhradu faktúr podľa
priloženej upomienky do 5 dní odo dňa doručenia tejto predžalobnej výzvy, v opačnom prípade si bude

svoje pohľadávky vymáhať súdnou cestou.

15. Pokusom o zmier zo dňa 28.11.2011 žalobkyňa opäť žiadala žalovaného o úhradu faktúry č. 290125
zo dňa 30.9.2009 na sumu 613,20 eur do 5 dní odo dňa prevzatia tohto listu, v opačnom prípade svoju
pohľadávku bude vymáhať súdnou cestou.

16.Príjmovýmpokladničnýmdokladomč.29HP00020zodňa20.10.2009žalovanýpreukázal,ževyplatil
žalobkyni sumu 386,80 eur z faktúry č. 290125.

17. Kópiou vkladového listu v hotovosti žalovaný preukázal, že vložil žalobkyni na účet v banke UniCredit

banka, a.s. sumu 830,- eur. Vkladateľ bol pani O. G..

18. Vystavenými faktúrami pre všetky spoločnosti od 1.5.2009 žalobkyňa preukázala, aké faktúry
vystavilapre4spoločnosti,vktorýchvykonávalaúčtovníctvoprežalovaného,medziktorýmijeevidovaná
aj faktúra č. 290125 za fakturované obdobie 1.5.-30.9.2009 na sumu 1.000,- eur s dátumom úhrady

20.10.2009, z toho uhradená suma 386,80 eur na základe dokladu č. 29PH00020, zostatok 613,20
eur nezaplatených. Okrem toho ďalšími faktúrami, ktoré do spisu predložila preukázala, ako si účtovala
každý mesiac v roku 2009 za účtovnícke práce pre žalovaného 200,- eur.

19. Príjmovými pokladničnými dokladmi, ktoré žalobkyňa do spisu doložila preukázala, že jej žalovaný

v roku 2009 za vystavené faktúry vo výške 200,- eur zaplatil tieto sumy, ktoré si vyfakturovala. Zároveň
predložila z účtovníctva ako faktúru č. 290125, ktorú riadne vystavila pre žalovaného, tak aj príjmový
pokladničný doklad v origináli č. 29HP00020, ktorým jej žalovaný vyplatil sumu 386,80 eur a zároveň
likvidáciou vydaných faktúr žalobkyňa preukázala, že jej žalovaný nezaplatil sumu 613,20 eur, teda
zvyšok z faktúry č. 290125 podľa „likvidácie vydaných faktúr“ z čísla listu 65.

20. Zmluvou o bežnom účte z čísla listu 111 žalobkyňa preukázala, že mala zriadený podnikateľský
účet, s názvom „BIZNIS BALÍK MINI“ s číslom účtu XXXXXXXXXX, kód banky 1111. V údajoch o účte
v zmluve je zaškrtnuté, že účet je určený na podnikateľské účely. Číslo účtu, na ktorý vložila svedkyňa
O. G. vklad v hotovosti 830,- eur bol na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý nie je podľa zmluvy o

bežnom účte podnikateľským účtom.

21. Podľa ustanovenia § 1 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.odsek 2, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,

na ktorých spočíva tento zákon.

22. Podľa ustanovenia § 2 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, podnikaním sa rozumie sústavná
činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom
dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o

hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.
odsek 2, podnikateľom podľa tohto zákona je:
a) osoba zapísaná v obchodnom registri,
b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
d)fyzickáosoba,ktorávykonávapoľnohospodárskuvýrobuajezapísanádoevidenciepodľaosobitného

predpisu.

23. Podľa ustanovenia § 324 odsek 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní
včas a riadne.

24. Podľa ustanovenia § 330 odsek 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník
niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok
určený pri plnení dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a
to najprv jeho príslušenstvo.
odsek 2, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník

neurčí inak.
odsek 3, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní,
platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené,
inak záväzku najskôr splatného.

25. Podľa ustanovenia § 339 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, peňažný záväzok možno tiež platiť
v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými
medzi stranami.
odsek 2, peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku
je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy

peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a
dlžník nedohodnú inak.

26. Podľa ustanovenia § 340 odsek 1, 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase
určenom v zmluve.

odsek 2, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď
po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

27. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s uznesením odvolacieho súdu, si súd prvej

inštancie v predmetnej veci ujasnil, o aký právny vzťah medzi stranami sporu ide, vzhľadom na to, že
žalobkyňa vykonávala na základe ústnej dohody so žalovaným na živnosť, ako účtovníčka v období
od 1.11.2008 do 8.10.2009 účtovnícke práce a tieto práce vykonávala ako živnostníčka pre obchodnú
spoločnosť s ručením obmedzeným, tak bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.
Preto z vyššie citovaných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka súd vychádzal a mal za to, že

je potrebné tieto aplikovať na daný právny vzťah.

28. Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej žalovaný nezaplatil žalovanú sumu vo výške 613,20 eur
na základe faktúry č. 290125 zo dňa 30.9.2009 so splatnosťou 14.10.2009, nakoľko žalovaný v konaní
bezpochyby preukázal, že žalobkyni poukázal na jej účet sumu 830,- eur a že neeviduje v účtovníctve

žiadny neuhradený záväzok voči žalobkyni. Tiež žalobkyňa nepreukázala dôvodnosť a oprávnenosť
samotnejžalovanejfaktúryč.290125nasumu1.000,-eur,oktorejtvrdí,žejejnebolažalovanýmvcelosti
uhradená. Žalovaný tieto jej tvrdenia vyvrátil práve tým, že preukázal potvrdením vkladu na účet zo dňa
14.10.2009, že žalobkyni bola uhradená suma 830,- eur, podľa kópie tohto vkladu v hotovosti z čl. 26 apríjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2009, že jej ešte uhradil sumu 386,80 eur ako úhrada
faktúry č. 290125. Okrem toho žalobkyňa v priebehu súdneho konania opakovane uvádzala, že mala
dohodu s pánom G. a pani G., štatutárnymi zástupcami žalovaného spoločnosti s ručením obmedzeným

o tom, že bude vykonávať účtovnícke práce pre štyri firmy, medzi nimi aj pre firmu H., spol. s r.o., za
čo podľa dohody so štatutárnymi zástupcami žalovaného žalobkyňa mala mesačne dostávať sumu vo
výške 830,- eur, čo je evidentné aj zo zápisnice z pojednávania zo dňa 20.1.2016 tak, ako to uviedla
svedkyňa, pani O. G.. Túto sumu mala obdržať takým spôsobom, že v nej boli započítané sumy 3 x
po 200,- eur a 1 x po 230,- eur. V rámci dokazovania žalobkyňa nepreukázala žiadnym relevantným

spôsobom existenciu písomnej alebo ústnej dohody, ktorá by odôvodňovala oprávnenosť fakturácie
vo výške 1.000,- eur za vedenie účtovníctva pre žalovaného. Napriek všetkým tvrdeniam zo strany
žalobkyne, že nemala uhradenú sumu 613,20 eur z faktúry č. 290125 zo dňa 30.9.2009 so splatnosťou
14.10.2009, žalovaný preukázal v konaní, že faktúru č. 290125 uhradil žalobkyni vyššie citovanými
listinnými dôkazmi, a to potvrdením o vklade na účte zo dňa 14.10.2009, keď žalobkyni bola uhradená
suma 830,- eur, ako aj príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 20.10.2009, keď jej žalovaný uhradil

sumu 386,80 eur. Svedkyňa, pani O. G., potvrdila súdu, že ako zamestnankyňa spoločnosti žalovaného
osobne vykonala tento vklad na účet dňa 14.10.2009 a zhodne v tomto konaní oboma stranami bolo
potvrdené, že pani O. G. vykonávala pravidelne úhrady faktúr pre všetky štyri firmy, pre ktoré vykonávala
žalobkyňa účtovníctvo ako živnostníčka. Žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje tvrdenie, že úhradou
žalovaného zo dňa 14.10.2009 vo výške 830,- eur, mala byť uhradená iná jej pohľadávka, nakoľko mala

v konaní konkrétne uviesť a preukázať, o akú pohľadávku sa jedná, konkretizovať ju, špecifikovať ju, čo
však neurobila a tie listinné dôkazy, ktoré predložila zo svojho účtovníctva, nie sú dôkazom toho, že jej
nebola uhradená žalovaná suma žalovaným. Sama vo svojej výpovedi na pojednávaní, keď odpovedala
na otázku právneho zástupcu žalovaného, ku ktorej neuhradenej faktúre zaúčtovala platbu vo výške
830,- eur, uviedla, „dajte si ju napríklad na firmu P.“. Teda táto odpoveď žalobkyne je dôkazom o tom, že

bez uvedenia konkrétnej faktúry nie je možné si odôvodniť zaplatenie sumy 830,- eur, že z tejto sumy
zaplatila 4 x 200,- eur, teda za vedenie účtovníctva štyroch firiem. K takémuto tvrdeniu nepredložila
žiadne hodnoverné dôkazy, z ktorých by bolo možné vyvodiť takýto jej záver. Okrem toho v priebehu
konania žalobkyňa menila výšku žalovanej sumy, čoho dôkazom je skutočnosť, že sama nemá jasný
prehľad o tom, koľko jej bolo uhradené za tú ktorú firmu, pre ktorú vykonávala účtovníctvo, čo vlastne

fakturovala a koľko jej kto dlhuje, resp., či jej vôbec nejaká spoločnosť, pre ktorú vykonávala účtovníctvo,
dlhuje. Okrem toho z výpovedí a vyjadrení žalobkyni v súdnom konaní bolo preukázané, že si nechala
posielať nemalé finančné prostriedky bez fakturácie na svoj súkromný účet, keď predložila zmluvu
o bežnom účte, ktorú mala zriadenú pre nepodnikateľské účely a ďalej predložila zmluvu o bežnom
účte, ktorú mala zriadenú ako podnikateľka na podnikateľské účely v peňažnom ústave UniCredit bank

Slovakia, a.s. podľa čísla listu 111, a tieto peňažné prostriedky teda neevidovala riadnym spôsobom ako
podnikateľský príjem, ktoré jej prichádzali na osobný účet a zároveň ich nezapočítavala do vystavených
faktúr. O tom svedčí aj skutočnosť, že žalobkyňa ako fyzická osoba podnikajúca, nepreukázala v konaní,
že suma 830,- eur, ktorá jej bola poukázaná zo strany žalovanej, v deň splatnosti žalovanej faktúry, že
by ju mala riadne zaúčtovanú a že by mala k tejto sume vystavenú faktúru. Z týchto dôvodov mal súd

za to, že v konaní bola otázka, či žalovaný preukázal, že plnil na účet žalobkyni sumu 830,- eur a čo
úhradou tejto sumy žalovaný reálne plnil, keď žalobkyňa tvrdila, že uvedenou sumou žalobca uhradil s
predmetom sporu nesúvisiace dlhy a žalovaný tvrdil, že touto sumou, okrem nesporne uhradenej sumy
386,80 eur, uhradil aj faktúru č. 290125.
Súd prvej inštancie má za to, že žalovaný dostatočným spôsobom listinnými dôkazmi z čísla listu 25-26

preukázal, že žalobkyni vyplatil žalovanú sumu, dokonca aj sumu naviac, a to z vyššie uvedených
dôvodov, na ktoré súd poukázal, a preto v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Obchodného
zákonníka mal za to, že žalovaný ako veriteľ splnil svoj dlh žalobkyni riadne a včas, čo dostatočným
spôsobom preukázal § 324 odsek 1 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 339 odsek 1, 2 Obchodného
zákonníka. V danom prípade nebolo možné ani aplikovať ustanovenie § 330 Obchodného zákonníka,

nakoľko žalobkyňa nevedela preukázať oprávnenosť výšky fakturovanej sumy a v priebehu celého
konania nevedela jasne uviesť, k akým vystaveným faktúram započítala sumu 830,- eur, ktorá jej bola
započítaná na jej osobný účet a nie na podnikateľský účet. Žalovaný jasným spôsobom preukázal,
že zaplatil žalobkyni na jej osobný účet sumu 830,- eur a že vo svojom účtovníctve neeviduje žiadny
neuhradený záväzok voči nej, nakoľko relevantným dôkazom, ktorý preukazuje tvrdenia žalovaného,

je vkladový list z banky a nie výdavkový pokladničný doklad, ktorý iba okrajovo spomenula vo svojom
vyjadrení žalobkyňa, nakoľko ten je len dokladom účtovnej evidencie, ktorý vystavuje a podpisuje
subjekt, ktorý platí, a teda nie je relevantným dokladom vykonania platby. Relevantným dôkazom je
práve dôkaz, ktorý predložil žalovaný, a to vkladový list z banky. Súd netrval na predložení účtovníctva zostrany žalovaného, nakoľko zaslanie inventarizácie pohľadávok nezakladá pre adresáta žiadnu zákonnú
povinnosť a súd mal dostatok dôkazov k tomu, aby vedel vo veci rozhodnúť, s poukazom na všetko
vyššie uvedené.

29. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je potrebné žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť,
keď žalobkyňa nepreukázala žiadnym hodnoverným a relevantným dôkazom, že by žalovaný svoju
povinnosť, a to zaplatenie sumy 613,- eur s príslušenstvom nesplnil.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, v rozsahu 100 % podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd
samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.