Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214086
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5713214086.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej v právnom spore žalobcu: MUDr.
M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Ľubošom Kráľom,
advokátom so sídlom M., F. Y. Q. č. X., proti žalovaným: 1/ Slovenská republika, zastúpená Slovenský
pozemkový fond, so sídlom Bratislava, ul. Búdkova č. 36, 2/ Q. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Y.. X, 3/
Ing. arch. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., F.. U. č. XXX, 4/ Ing. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. Z.,
F.. M. č. XX, 5/ Ing. arch. E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G. Z., F.. M. č. XX, 6/ V. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M., F.. K.. K. č. XXXX/X, 7/ N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., ul. Q. A. č. XXXX/XX, žalovaní

2/ až 7/ zastúpení splnomocneným zástupcom Mgr. M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., F.. P. č. XX, o
určenie neplatnosti kúpnych zmlúv a darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 5C/239/2013-447 zo dňa 21. februára 2018 v spojení s opravným uznesením č.k.
5C/239/2013-496 zo dňa 11. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e.

Žalovaní 1/ - 7/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/239/2013-447 zo dňa 21.02.2018 v spojení s opravným
uznesením č. k. 5C/239/2013-496 zo dňa 11.07.2018 súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). Zároveň
rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu
100 % a o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku
(výrok II.).
Žalobca žalobou podanou dňa 01.10.2013 žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi

žalovaným 1/ a pôvodne žalovanými 2/ a 3/ (Z. R. a Q. R.), ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Turčianske Teplice pod V 544/2005 a kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodne žalovanými 2/ a 3/ (Z.
R. a Q. R.) a pôvodne žalovaným 4/ (Ing. arch. M. M.), ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Turčianske Teplice pod V 686/11, kúpna zmluva uzavretá medzi pôvodne žalovaným 4/ (Ing. arch. M.
M.) a pôvodne žalovanými 5/ a 6/ (Ing. E. I. a Ing. arch. E. I.), ktorej vklad bol povolený Správou katastra
Turčianske Teplice pod V 297/2012, sú neplatné. Žalobca podaním zo dňa 24.06.2016 podal návrh na
pristúpenie ďalších účastníkov na strane žalovaného, a to žalovaných v tom čase 7/ a 8/ (V. P. a N.

L.) s odôvodnením, že pôvodne žalovaní 2/ a 3/ darovacou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod V
466/2014 previedli v prospech nich spoluvlastnícky podiel polovice na nehnuteľnosti KN-C parcelu č.
108/6 o výmere 2165 m2 - druh pozemku trvalé trávnaté porasty, zapísaných na LV č. XXX k.ú. O..
Uznesením zo dňa 04.06.2016 súd pripustil, aby do konania vstúpili navrhnuté žalované a zároveňpripustil zmenu žaloby na začatie konania v zmysle podania žalobcu zo dňa 24.02.2016 v tom zmysle,
že neplatné sú kúpne zmluvy, ktorých vklad bol povolený pod č. V 372/2011, V 686/2011, V 397/2011
(správne V 297/12 - poznámka odvolacieho súdu) a V 466/2014. Súdom bolo zistené, že pôvodne

žalovaný 2/ Z. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX a preto po právoplatnosti rozhodnutia sp.zn. 17D/100/2017,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2017 uznesením zo dňa 18.09.2017, súd rozhodol, že bude
pokračovať v konaní na strane pôvodne žalovaného 2/ Z. R. s dedičkou po zomrelom s Q. R., ktorá
vystupovala doposiaľ v konaní ako žalovaná 3/.
PrisvojomrozhodovanísasúdvpriebehukonaniaoboznámilspredloženýmirozhodnutiamiNajvyššieho

súdu SR a Najvyššieho súdu ČR a sumárne konštatoval, že predložené rozhodnutia, pokiaľ sa
týkali posudzovania ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka, vychádzali zo skutkového stavu, ktorý
bol riešený v každom jednom prípade až po podaní návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. V
prejednávanej veci však takáto situácia v čase podania návrhu nebola totožná, pretože návrh na vklad
dokatastranehnuteľnostípredmetnejzmluvy,ktorúuzavrelžalobcasB.A.Y.,bolpodanýaž30.05.2013,
pre upresnenie, kúpna zmluva medzi menovanými bola uzavretá dňa 01.06.1998 (správne 09.06.1998 s

poukazom na deň podpisu opatrovníka B. A. Y. - poznámka odvolacieho súdu), tento úkon bol schválený
súdom dňa 02.07.1999, pričom predávajúca zomrela dňa XX.XX.XXXX a po jej smrti boli vykonané
napadnuté právne úkony, a to kúpne zmluvy uzavreté medzi pôvodne žalovanými 2/ - 6/ a následne
darovacie zmluvy uzavreté medzi pôvodne žalovanými 2/ a 3/ a stranami sporu 6/ a 7/ (dcérami pôvodne
žalovaných 2/ a 3/).

Ďalej okresný súd poukázal na to, že v čase rozhodovania súdu predchádzajúcim rozsudkom č. k.
5C/239/2013-188 zo dňa 19.02.2015 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) naliehavý právny záujem bol skúmaný v súlade s ustanovením § 80 písm. c/ O. s. p. V tomto
rozhodnutí súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo
veci s poukazom na platné zákonné ustanovenie, a to § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka keď

konštatoval,žežalobcanepodalnávrhnavkladkúpnejzmluvyuzavretejsB.A.Y.do3rokovoduzavretia
zmluvy. Toto zákonné ustanovenie zotrvalo v právnom poriadku Slovenskej republiky. Žiadnym iným
právnym predpisom zrušené nebolo. Súd preto z dôvodu právnej istoty, aplikácie zákonných ustanovení,
ktoré sú platné a v danej veci platné aj v čase podania žaloby a v čase rozhodovania o tejto žalobe
bol toho názoru, že toto zákonné ustanovenie sa musí aplikovať v takom znení, ako je v Občianskom

zákonníku uvedené. Pokiaľ preto nebol podaný návrh na vklad do 3 rokov od uzavretia zmluvy, pre túto
zmluvu platí režim, akoby účastníci od zmluvy odstúpili. Následne sa predmetných nehnuteľností dotkli
iné právne úkony tak, ako boli v rozhodnutí už uvedené a pokiaľ súd nevyhodnotil tú skutočnosť, že
žalobca má na veci naliehavý právny záujem a zároveň bola posudzovaná zmluva medzi žalovanými 1/
a pôvodne žalovanými 2/ a 3/ ako platne uzavretá zmluva, nebolo dôvodné posudzovať ďalšie kúpne

zmluvy, ktorých neplatnosti sa žalobca domáhal. Pokiaľ sa domáhal neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú
uzavreli pôvodne žalovaní 2/ a 3/ so žalovanými 6/ a 7/ a previedli na tieto nehnuteľnosť, ktorú vlastnil
za života aj pôvodne žalovaný 2/. V prípade, že by došlo k vysloveniu neplatnosti tejto darovacej zmluvy,
muselo by byť vyvolané nové konanie, ktoré by spočívalo v tom, že by sa musel určovať okruh vecí,
patriacich do dedičstva po pôvodne žalovanom 2/. V prípade vyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy

podľa názoru súdu žalobca nemohol mať vôbec naliehavý právny záujem, pretože darovacia zmluva
sa týkala nehnuteľností, ktoré boli vždy vo vlastníctve pôvodne žalovaných 2/ a 3/, nedotkol sa ich
žiadny právny úkon vo vzťahu k žalobcovi. Pokiaľ vlastníctvo pôvodne žalovaní 2/ a 3/ previedli na
žalované 6/ a 7/, nemal žalobca naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti tohto právneho úkonu
s prihliadnutím aj na tú skutočnosť, že v prípade vyhovenia žalobe v tomto smere by muselo byť vyvolané

nové konanie a právne postavenie žalobcu by sa tu ničím nezmenilo.
Ďalej súd v rozsudku poukázal na nový zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.
s. p.“), účinný od 01.07.2016 a ust. § 470 ods. 1, 2 C. s. p. a ust. § 137 písm. d/ C. s. p., podľa ktorého
žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu. Nová právna úprava pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že

tak vyplýva z právneho predpisu (najmä z hmotného práva). Žalobný návrh, znejúci na určenie právnej
skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Žaloby, ktorou sa
žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmlúv a darovacej zmluvy nemá oporu v tom, že by určenie
týchto právnych skutočností vyplývalo z osobitného predpisu (ako je to napr. v prípade žaloby o určenie
neplatnosti dražby alebo žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu a podobne).

Po zistení skutkového a právneho stavu súd žalobu žalobcu zamietol s prihliadnutím na preukázané
zistenie toho, že žalobca nepreukázal, že má na rozhodnutí naliehavý právny záujem. Ním predkladané
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho súdu ČR sa týkali situácií, keď poručiteľ zomrel po
podaní návrhu na vklad, teda počas prebiehajúceho katastrálneho konania, čo sa v danom prípadenestalo. Kúpna zmluva bola uzavretá žalobcom dňa 09.06.1998 a návrh na vklad žalobca podal v
roku 2013, aplikujúc ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka, nebola dodržaná zákonom stanovená
lehota na podanie návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Súd nemal preukázanú ani neplatnosť

zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný 1/ s pôvodne žalovanými 2/ a 3/. Vzhľadom k tomu, že nemal preukázaný
naliehavý právny záujem žalobcu na rozhodnutí vo veci samej, nemal dôvod sa zaoberať už inými
skutkovými okolnosťami, avšak vzhľadom k tomu, že doterajšie dokazovanie bolo vedené v tom, že sa
preukazovali skutočnosti uzavretia jednotlivých zmlúv, ktorých určenia neplatnosti sa žalobca domáhal,
preto sa súd vysporiadal aj s ďalšími skutočnosťami.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 C. s. p. tak, že žalovaným, ktorí mali
v konaní úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o trovách konania
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu, ktorý
navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 390 C. s. p. sám vo veci rozhodol a jeho žalobe vyhovel s

tým, že má voči žalovaným 1/ - 7/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V odvolaní vytýkal súdu, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz - vyjadrenie Okresného úradu Turčianske
Teplice, katastrálny odbor, zo dňa 10.01.2017, resp. ak ho vykonal formou doručenia žalovaným na
pojednávaní dňa 01.03.2017 tak z tohto dôkazu nevyvodil žiadny záver a neuviedol tento dôkaz ani v
napadnutom rozsudku. Jedná sa o dôkaz, ktorý si mal súd vyžiadať od katastrálneho úradu v súlade so

závermi z uznesenia odvolacieho súdu č. k. 8Co/330/2015-216 zo dňa 30.10.2018. Z daného vyjadrenia
katastrálneho úradu vyplýva, že v prípade jeho úspechu v súdnom konaní katastrálny odbor vyznačí
na listoch vlastníctva, na ktorých sú evidované dotknuté pozemky, stav pred týmito právnymi úkonmi
(evidovanými pod č. V 372/2011, V 686/2011, V 297/2012, V 466/2014), t. j. na list vlastníctva založí
pozemok parc. registra E katastra nehnuteľností parc. č. 154 orná pôda o výmere 4.239 m2 a ako

vlastník podielu 1-ice zapíše Slovenskú republiku v správe SPF. Ak by po zápise stavu pred týmito
právnymi úkonmi bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v jeho prospech, na základe kúpnej
zmluvy zo dňa 01.06.1998 tak katastrálny odbor preskúma návrh na vklad a zmluvu z hľadiska dodržania
ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúce platnosť právneho úkonu a kúpnu zmluvu z hľadiska
dodržania ustanovení Katastrálneho zákona. Žalobca mal za to, že preukázal naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti označených zmlúv, keďže bez tohto určenia (a vrátenie stavu na list vlastníctva
pred danými napadnutými právnymi úkonmi) nie je možné povoliť vklad vlastníckeho práva v prospech
neho na základe kúpnej zmluvy uzavretej s B. A. Y. a rešpektovať jej prejavenú vôľu. Táto žaloba je
jediný prostriedok k tomu, aby on mal predpoklad a možnosť nadobudnúť vlastnícke právo na základe
platnej a účinnej kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.1998. Iný druh žaloby, ako napr. žalobu na plnenie,

resp. žalobu na určenie vlastníckeho práva nemá (keďže vlastnícke právo formou povolenia vkladu do
katastra nehnuteľností doteraz nenadobudol) a rozhodnutie súdu v danej veci vytvorí pevný základ a
predpoklad na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech neho. Ďalšie
žalobynebudepotrebnépodávaťanebudúvznikaťďalšiesúdnespory.Budedanézadosťspravodlivosti,
keď on nadobudne len to, čo si riadne kúpil a za čo riadne zaplatil, pričom bude rešpektovaný prejav vôle

všetkých účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 01.06.1998. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že vzhľadom
na ustálenú judikatúru súdov a prax katastrálnych úradov v prípade viazanosti právnych nástupcov
prejavom vôle poručiteľa v zmluve aj po jeho smrti (v tejto súvislosti označil súdne rozhodnutia a
odpovede v Katastrálnom bulettine) je dôvodné sa domnievať, že katastrálny úrad vklad vlastníckeho
práva v prospech neho povolí. Následne predložil skrátenú odpoveď č. 5 v Katastrálnom bulletine č.

1/2017. Podľa žalobcu je z tejto zrejmé, že smrť účastníka zmluvy, či už podaním návrhu na vklad
alebo počas vkladového konania, nemá vplyv na to, aby katastrálny úrad povolil vklad vlastníckeho
práva v prospech druhého účastníka zmluvy (v tejto veci v prospech neho ako kupujúceho), keďže
právny nástupca zomrelého účastníka zmluvy (v tejto veci Slovenská republika ako žalovaný 1/ je
právnym nástupcom po zomrelej predávajúcej B. A. Y.) je viazaný prejavom vôle poručiteľa. Toto platí

aj v prípade, že právny nástupca je už zapísaný ako vlastník nehnuteľností na liste vlastníctva (na
základe osvedčenia o dedičstve), keďže tento zápis na list vlastníctva je len deklaratórny a len deklaruje
nadobudnutie vlastníckeho práva v prospech žalovaného 1/ ku dňu smrti zomrelej poručiteľky. Nie je
tým však dotknuté právo druhého účastníka zmluvy (žalobcu) podať na základe predmetnej kúpnej
zmluvy zo dňa 01.06.1998 návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom nie je

viazaný žiadnou prekluzívnou lehotou. Žalobca v odvolaní vytýkal súdu, že neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý označil v návrhu na vydanie predbežného opatrenia
zo dňa 08.04.2014 - uznesenie OR PZ v Martine zo dňa 27.03.2014 ČVS:ORP-166/3-VIS-MT-2014,
ktorým chcel preukázať tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovaným 1/ ako predávajúcima pôvodne žalovanými 2/ a 3/ ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Turčianske
Teplice pod V 372/2011 za žalovaného 2/ podpísala jeho manželka - pôvodne žalovaná 3/. Týmto
navrhnutým dôkazom sa súd vôbec nezaoberal a neskúmal, prečo pôvodne žalovaná 3/ vypovedala

inak pred súdom (na pojednávaní dňa 28.01.2015) a inak pred políciou. V tejto súvislosti žalobca
uviedol, že on v celom konaní poukazoval na absolútnu neplatnosť tejto kúpnej zmluvy podľa § 39 a
§ 40 Občianskeho zákonníka, keďže pôvodne žalovaný 2/ kúpnu zmluvu vôbec nepodpísal, pričom
bol samostatným účastníkom kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie bez náležitého odôvodnenia uveril
pôvodne žalovanej 3/, že len pomáhala manželovi viesť ruku (čo však tiež nie je pravda, keďže pôvodne

žalovaná 3/ pred súdom tvrdila, že mu priamo držala pero). Nie je mu preto známe, akým spôsobom
moholsúdvyvodiťplatnosťkúpnejzmluvypovykonanomdokazovaní,akjezrejmé,žepôvodnežalovaný
2/ túto vlastnoručne nepodpísal (buď za neho kúpnu zmluvu priamo podpísala pôvodne žalovaná 3/
- o čom svedčia vykonané dôkazy, resp. sama pri podpise držala pero a nemohlo sa teda jednať o
vlastnoručný podpis pôvodne žalovaného 2/. Ak totiž nebol spôsobilý vlastnoručne sa podpísať kúpna
zmluva mala byť uzavretá formou úradnej (notárskej) zápisnice v súlade s ust. § 40 ods. 6 Občianskeho

zákonníka. Na prejavenie vôle pri písomnom právnom úkone nestačí len úmysel podpísať zmluvu ako to
nesprávne uvádza súd, ale tento jeho úmysel sa musí prejaviť aj vo forme buď vlastnoručného podpisu
(podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka) alebo vo forme úradnej (notárskej) zápisnice podľa § 40 ods.
6 Občianskeho zákonníka, ak pôvodne žalovaný 2/ (zo zdravotných dôvodov) nemohol (nebol schopný)
kúpnu zmluvu vlastnoručne podpísať. Ak teda pôvodne žalovaná 3/ „len“ pri držala pero pri podpisovaní

manžela, je z tohto dôvodu kúpna zmluva absolútne neplatná pre rozpor s ust. § 39 v spojení s § 40
ods. 3 a 6 Občianskeho zákonníka. V prípade, že pôvodne žalovaná 3/ priamo podpísala manžela
svojou vlastnou rukou (aj na jeho požiadanie) jedná sa tiež o absolútne neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka, keďže takéto prejavenie vôle je v rozpore s ust. § 44 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Ďalej žalobca uviedol, že na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, vzhľadom na skutočnosti

uvedené v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2010 sp. zn. 3Cdo 173/2009 mal súd prihliadnuť
z úradnej povinnosti. V tomto smere nemožno uvažovať len o relatívnej neplatnosti právneho úkonu
ako to konštatoval Krajský súd v Žiline v uznesení o odvolaní proti predbežnému opatreniu zo dňa
25.06.2014, ale o jeho absolútnej neplatnosti, keďže návrh na uzavretie kúpnej zmluvy bol adresovaný
dvom účastníkom zmluvy, pričom obaja museli prejaviť svoju vôľu a akceptovať návrh na uzavretie

zmluvy v písomnej forme. O relatívnej neplatnosti právneho úkonu by sa dalo uvažovať len v prípade,
keď návrh na uzavretie zmluvy bol adresovaný len jednému z manželov a tento by aj návrh prijal a
zmluvu vlastnoručne podpísal, pričom by na kúpu nehnuteľností použil prostriedky patriace do BSM.
z tohto úkonu by bol viazaný len ten manžel, ktorý zmluvu podpísal. To však nebol prípad napadnutej
kúpnej zmluvy. V súdenej veci bol návrh určený dvom osobám, pričom vôľu prejavovala len jedna

osoba za obidve osoby, čo je v rozpore s vyššie uvedenými právnymi predpismi. Ak súd za vyššie
uvedených okolností považoval kúpnu zmluvu za platnú a neprihliadol na jej absolútnu neplatnosť z
úradnej povinnosti, mal žalobca za to, že súdenú vec nesprávne právne posúdil. V podstate súd ani
riadne neodôvodnil na základe akých právnych predpisov a na základe akých úvah dospel k právnemu
záveru, že pôvodne žalovaný 2/ prejavoval svoju vôľu a že pridržanie ruky pri podpise kúpnej zmluvy

je v súlade s právnymi predpismi SR (čo má podľa jeho názoru za následok i nepreskúmateľnosť
celého napadnutého rozsudku). Ďalej žalobca považoval za nesprávny právny názor súdu, pokiaľ jeho
žalobu v celom rozsahu zamietol aj z dôvodu, že nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
právnych úkonov podľa § 80 písm. c/ O. s. p., pretože nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností (na základe kúpnej zmluvy uzavretej s B. A. Y. zo dňa 01.06.1998) v zákonom

stanovenej dobe, t. j. 3 rokov od uzavretia zmluvy, aplikujúc ust. § 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
V tejto súvislosti poukázal na literatúru v komentároch k Občianskemu zákonníku, ďalej na rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 28.02.2006 sp. zn. 2Cdo/184/2005, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
11.01.2011sp.zn.3Cdo/29/2010,sp.zn.2Cdo/124/2003,nálezÚstavnéhosúduČRsp.zn.I.ÚS331/98,
ďalej IV.ÚS 201/96 zo dňa 07.10.1996 a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1206/2003.

Vzhľadom na to, že ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je možné aplikovať na kúpnu zmluvu
uzavretú medzi ním a B. A. - Y., nesprávny je právny názor súdu prvej inštancie, že od tejto zmluvy bolo
ex tunc odstúpené po uplynutí 3 ročnej hmotno-právnej lehoty. Keďže v danom prípade nie je možné
aplikovať ust. § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatí, že bolo od vyššie uvedenej zmluvy odstúpené
a z toho dôvodu nie je možné považovať zmluvu za neplatnú. V súčasnom právnom poriadku SR

neexistuje pre účastníkov zmluvy lehota, v ktorej musia podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností
pod hrozbou právnej domnienky odstúpenia od zmluvy podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V prípade, že by bol on v tomto konaní úspešný má podľa jeho názoru právo podať návrh na vklad
do katastra nehnuteľností podľa pôvodnej zmluvy uzavretej s B. A. - Y.. Žalobca v neposlednom radezdôraznil, že všetci pôvodní žalovaní 1/ - 6/ mali v čase uzatvárania napadnutých právnych úkonov
vedomosť o tom, že on má platne uzavretú zmluvu s B. A. Y. pričom konajúc v rozpore s dobrými mravmi
bola táto skutočnosť ignorovaná a všetky úkony sa robili za účelom obídenia pôvodne platnej uzavretej

zmluvy. On sa snažil zabrániť ďalším vkladom kúpnych zmlúv medzi žalovanými 4/, 5/, 6/ avšak súdy mu
nevyhoveli s jeho návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Aj preto došlo k reťazeniu napadnutých
zmlúv a ku skomplikovaniu právneho stavu avšak nie jeho vinou. Žalobca považoval za nesprávny
aj právny názor súdu, že on nemá naliehavý právny záujem na určení právnej skutočnosti z dôvodu
nadobudnutia účinnosti nového C. s. p. od 01.07.2016, ktorý pripúšťa v § 137 písm. d/ žalobu na určenie

právnej skutočnosti len v tom prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Uviedol, že žalobu podával
za účinnosti O. s. p. podľa § 80 písm. c/, ktorý takýto druh určovacích žalôb pripúšťal. Potom aplikujúc
ust. § 470 ods. 2 C. s. p. pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti C. s. p. a pri aplikácií základných ústavných princípov právneho štátu (čl. 1 ods.
1 Ústavy SR) nie je možné považovať žalobný návrh za vadný. Jedná sa o princípy právneho štátu:
princíp legitímnych očakávaní, dôvera subjektov práva v právo samotné a ochrana nadobudnutých práv.

Na záver žalobca uviedol, že sa pridržiava svojich ústnych prednesov a písomných podaní v danej veci,
vrátane písomnej záverečnej reči zo dňa 03.04.2017.

3. Žalovaní 1/ - 7/ sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 C.

s. p. ako vecne správny potvrdil.

5. V danej veci sa žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným
1/ a pôvodne žalovanými 2/ a 3/ (v súčasnej dobe žalovanou 2/) dňa 04.05.2011 (účinky vkladu nastali
07.07.2011 - V 372/2011), neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodne žalovanými 2/ a 3/

(v súčasnej dobe žalovanou 2/) a medzi pôvodne žalovaným 4/ (v súčasnej dobe žalovaným 3/) dňa
30.09.2011 (účinky vkladu nastali 11.11.2011 - V 686/11), neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi
pôvodne žalovaným 4/ (v súčasnej dobe žalovaným 3/) a pôvodne žalovanými 5/ a 6/ (v súčasnej dobe
žalovanými 4/ a 5/) dňa 29.03.2012 (účinky vkladu nastali dňa 27.06.2012 - V 297/12) a neplatnosti
darovacej zmluvy uzatvorenej medzi pôvodne žalovaným 2/ a 3/ (v súčasnej dobe žalovanou 2/) a

pôvodne žalovanými 7/ a 8/ (v súčasnej žalovanými 6/ a 7/) (účinky vkladu nastali dňa 10.09.2014 - V
466/2014). Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na určení na určení právnej skutočnosti z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového C. s.
p.od01.07.2016,ktorýpripúšťav§137písm.d/žalobunaurčenieprávnejskutočnostilenvtomprípade,
ak to vyplýva z osobitného predpisu. Taktiež z dôvodu, že žalobca nepodal návrh na vklad vlastníckeho

práva do katastra nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzavretej s B. A. - Y. dňa 09.06.1998 v
zákonom stanovenej dobe, t.j. do 3 rokov od uzavretia zmluvy aplikujúc ust. § 47 ods. 2, 3 Občianskeho
zákonníka a preto platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že účastníci od zmluvy odstúpili a uzavretá
zmluva má byť zrušená ex tunc.

6. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a § 380 ods.
1 C. s. p.), zaoberal sa pri posudzovaní veci iba jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré týkajú procesných podmienok.

7. Žalobca v odvolaní považoval za nesprávny právny názor súdu, že on nemá naliehavý právny záujem
na určení právnej skutočnosti z dôvodu nadobudnutia účinnosti nového C. s. p. od 01.07.2016, ktorý
pripúšťa v § 137 písm. d/ C. s. p. žalobu na určenie právnej skutočnosti len v tom prípade, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Poukázal na to, že žalobu podával z účinnosti Občianskeho súdneho poriadku
podľa § 80 písm. c/, ktorý takýto druh žalôb pripúšťal. Aplikujúc ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a základné

princípy právneho štátu nie je preto podľa neho možné považoval žalobný návrh za vadný.
V prejednávanej veci bola podaná žaloba o určenie neplatnosti kúpnych zmlúv dňa 01.10.2013 a teda za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, ktorý predpis upravujúci občianske
súdne konanie bol účinný do 30.6.2016. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konaniamožno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem. V zákone č. 160/2015 Z. z., Civilnom sporovom poriadku, účinnom od
1.7.2016, je vymedzený obsah žaloby v ust. § 137 tak, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o a/ splnení povinnosti, b/ nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c/ určení, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva
z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Teda
zákon C. s. p. už výslovne neupravuje, že žalobou je možné sa domáhať aj určenia, či tu právny vzťah

je, alebo nie je. Podľa dôvodovej správy k C. s. p. bolo záujmom zákonodarcu vylúčiť všetky nepotrebné
a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a
míňajú sa účelu žaloby určovacej. Odvolací súd s poukazom na zásadu právnej istoty zakotvenú v čl.
2 ods. 1 a 2 zákona C. s. p. a podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C. s. p., podľa ktorého platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ustanovené inak, pričom ale
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované, ako i na vymedzenie obsahu žaloby v § 137 C. s. p. tak, že je použité slovo najmä pri
demonštratívnom výpočte druhov žalôb vymenovaných pod písm. a/, b/, c/ a d/, má za to, že žalobca má
právo na prejednanie veci v tom rozsahu a v rámci toho obsahu žaloby, ako si uplatnil svoj nárok žalobou
podanou na súd dňa 01.10.2013, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, i keď obsah žaloby
nezodpovedá demonštratívne uvedeným druhom žalôb v § 137 aktuálne účinného procesného predpisu

upravujúceho civilné súdne konanie. V opačnom prípade by došlo k narušeniu princípu právnej istoty.
Odvolací súd preto považoval námietku žalobcu za dôvodnú.

8. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil s právnym názorom súdu o nedostatku jeho naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti právnych úkonov podľa § 80 písm. c/ O. s. p. s poukazom na nepodanie

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v zákonom stanovenej dobe aplikujúc ust.
§ 47 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.
Podľa § 47 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie
príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím. Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie podľa ods. 1, platí, že účastníci

od zmluvy od zmluvy odstúpili.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný
zákon neustanovuje inak /2a/ zákon č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k
nehnuteľnostiam. Zákon SNR č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike/.

Podľa odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať obligačnoprávny a vecnoprávny následok kúpnej zmluvy.
Z platnej kúpnej zmluvy vznikajú pre jej účastníkov obligačnoprávne účinky (obsah zmluvy sa stáva pre
účastníkov zmluvy rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy)). Účinnosť zmluvy nastáva
súčasne so vznikom platnej zmluvy, pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda strán
neustanovujú inak.

Po tom, čo bol Občiansky zákonník novelizovaný v prospech posilnenia zmluvnej voľnosti a najmä
pod vplyvom rozhodnutia Ústavného súdu ČR vo veci sp. zn. IV. ÚS 201/96 (návrh na vklad do
katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe, pretože ani uplynutie času nemôže
nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle) teória i aplikačná prax dospela k
záveru, že vkladové konanie, týkajúce sa nehnuteľnosti podľa zák. č. 165/1995 Z. z., má síce za

následok nadobudnutie vlastníctva (vecnoprávne účinky), avšak táto skutočnosť nemá vplyv na účinnosť
obligačného záväzku založeného skoršou zmluvou. Preto z uvedeného pohľadu vo vzťahu k účinnosti
zmlúv o prevode nehnuteľnosti nemá ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka opodstatnenie. V
uvedenom zmysle napokon rozhodol aj Najvyšší súd SR vo veci sp. zn. 2Cdo/124/2003, ktorý dospel
k záveru, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva nie je rozhodnutím, s

ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Účinky
vkladu podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, t.j. vo vecnoprávnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti)
zmluvy, ktoré nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka) (R 59/2007 - rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 184/2005).

Vzhľadom na uvedené nebol správny právny názor okresného súdu o aplikovaní ust. § 47 ods. 2
Občianskeho zákonníka a to trojročnej lehoty zákonom stanovenej na podanie návrhu na vklad.9. Predmetná žaloba žalobcu je určovacou žalobou, pričom predpokladom úspešnosti určovacej žaloby
je okrem vecnej legitimácii i existencia naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto

určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Aj napriek tomu, že ako bolo už vyššie konštatované návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti možno
podať v časovo neobmedzenej dobe, bolo potrebné poukázať na to, že od uzavretia kúpnej zmluvy z
09.06.1998 medzi žalobcom a B. A. Y. do uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a pôvodne
žalovanými 2/ a 3/ dňa 04.05.2011 (č.l. 306 spisu), ktorá v katastri nehnuteľnosti bola zavkladovaná

dňa 07.07.2011 (V 372/2011 - č.l. 305 spisu) nedošlo k podaniu návrhu na vklad zo strany žalobcu.
Vlastnícke práva pôvodne žalovaných 2/ a 3/ a na základe ďalších kúpnych zmlúv uzavretých aj
pôvodne žalovanými 4/ - 6/ potom vznikli vkladom do katastra nehnuteľností na základe rozhodnutia
správy katastra o povolení vkladu s poukazom na ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Návrh
na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol zo strany žalobcu podaný až 30.05.2013
(č.l. 237 spisu), pričom rozhodnutím Okresného úradu Turčianske Teplice katastrálneho odboru zo dňa

07.01.2014 zn. V 267/2013 bol podľa ust. § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietnutý. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na to, že na to, že princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych
vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho
štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť
poskytovaná ochrana, pretože v opačnom prípade by si nikdy nemohol byť istým svojím vlastníctvom,

čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Okrem toho aj na uznesenie NS SR
z 08.11.2011 sp. zn. 1Sžr/38/2011, v ktorom dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom
práva, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým,
opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí s aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práva ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej

spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením,čizanedbanímmôžustrácaťsvojeprávamajetkové,osobné,satisfakčnéapod. Vzhľadom
na uvedené podľa odvolacieho súdu žalobca v danom prípade nemal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení neplatnosti označených právnych úkonov - kúpnych zmlúv. K ohrozeniu jeho práva
došlo jeho správaním keď svoje právo na podanie návrhu na vklad od r. 1998 nevyužil. Na uvedenom

nič nemení ani to, že predávajúca B. A. Y. po uzavretí kúpnej zmluvy zomrela. Účastník zmluvy je svojím
zmluvným prejavom viazaný až do rozhodnutia príslušného orgánu a táto viazanosť prechádza aj na
jeho právnych nástupcov, teda aj na dedičov. V tomto prípade by ním bol žalovaný 1/, ktorý v prípade
odúmrti nenadobúda dedičstvo z titulu dedenia, ale na základe osobitného nástupníctva (sukcesie) a to
okamihom smrti poručiteľky - predávajúcej.

Čo sa týka nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej
medzi pôvodne žalovanými 2/ a 3/ a ako darcami a žalovanými 7/ a 8/ ako obdarovanými, odvolací súd
sa s právnym záverom okresného súdu najmä v tom, že „darovacia zmluva sa týkala nehnuteľností,
ktoré boli vždy vo vlastníctva manželov R. (pôvodne žalovaných 2/ a 3/ - poznámka odvolacieho súdu),
nedotkol sa ich žiadny právny úkon vo vzťahu k žalobcovi“, stotožnil. Mal tiež za to, že žalobca by sa v

prípade určenia jej neplatnosti nemôže stať vlastníkom parcely CKN č. 108/6 o výmere 2165 m2, ktorá
bola vytvorená z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 154 a túto v 1-ici vlastnili pôvodne žalovaní 2/ a
3/ na základe kúpy (ďalšiu 1-icu vlastnila B. A. Y. - poznámka odvolacieho súdu) a preto táto mohla byť
predmetom darovania.
Nakoľko otázka naliehavého právneho záujmu je podstatná a pokiaľ žalobca nemá naliehavý právny

záujem na určení, ktorého sa žalobou domáha (resp. ho nepreukáže) súd je bez ďalšieho oprávnený
jeho žalobu zamietnuť. Z toho dôvodu nebolo povinnosťou okresného súdu zaoberať sa posudzovaním
vecnej opodstatnenosti žaloby.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu za dôvodné a zistené závery ho

viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, ktorý žalobu žalobcu
správne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu aj keď z iných dôvodov ako sú uvedené
v bode 9 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Potvrdenie rozsudku okresného súdu sa vzťahuje aj na výrok
o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania boli žalovaní 1/ - 7/ a to v celom
rozsahu, preto im súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady trov konanianásledne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v právoplatnosti rozhodnutia (§ 262
ods. 2 C. s. p.).

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a

podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).