Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, March 13, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/120/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707210295
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6707210295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Snopčokovou v právnej veci navrhovateľa
1. R. G., nar. XX.. XX. XXXX,. trvale bytom G.. A. XX,. XXX. XX. Z., 2. L. K., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale
bytom J. G. XXXX/XX,. XXX. XX. Z. obaja zastúpený M.. M. U., advokátom, A. K. A. - U. - P. so sídlom
T. XXX,. XXX. XX. Z. proti odporcovi R..S., s. r. o., so sídlom P. X,. XXX. XX. N. Z., IČO: XXXXXXXX,.
zastúpeného opatrovníčkou M.. M. V., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu vo Zvolene, o určenie

neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi v 1.
rade listom zo dňa 12. 01. 2007 je n e p l a t n é a pracovný pomer založený na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 01. 01. 2006 t r v á .

Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľke v 2.
rade listom zo dňa 12. 01. 2007 je n e p l a t n é a pracovný pomer založený na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 01. 01. 2006 t r v á.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade trovy konania vo výške 4.638,- Sk a
navrhovateľke v 2. rade trovy konania vo výške 4.638,- Sk, všetko na účet právneho zástupcu M.. M. U.,
advokáta so sídlom T. XXX,. XXX. XX. Z., a to v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.000,- Sk na účet Okresného súdu vo
Zvolene, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v 1. rade sa podanou žalobou domáhal toho, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľovi v 1. rade listom zo dňa 12. 01. 2007 je neplatné
a určenia, že pracovný pomer založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2006 trvá. Rovnako
navrhovateľka v 2. rade sa podanou žalobou domáhala toho, aby súd určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru, ktoré dal odporca navrhovateľke v 2. rade listom zo dňa 12. 01. 2007 je neplatné

a určenia, že pracovný pomer založený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 01. 2006 trvá. Návrh
odôvodnili tým, že navrhovatelia v 1. a v 2. rade sú u odporcu zamestnaní na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01. 01. 2006. V uvedenej pracovnej zmluve dojednal odporca s navrhovateľmi v 1. a v 2. rade
pracovný pomer na dobu neurčitú, pričom ako deň nástupu do práce bol dohodnutý 01. január 2006.
Listom zo dňa 12. 01. 2007, ktorý odporca adresoval navrhovateľovi v 1. rade aj navrhovateľke v 2. rade
odporca navrhovateľom v 1. a 2. rade oznámil, že s nimi ku dňu 12. 01. 2007 ukončuje pracovný pomer

a to v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b/ zák. č. 311/2001 Z. z. V prvom rade navrhovatelia v
1. a 2. rade považujú okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu za neplatné a to z
dôvodu jeho rozporu s ustanovením § 70 ZP. Odporca v ňom vôbec skutkovo nevymedzil jeho dôvod.Odporca vo svojom liste zo dňa 12. 01. 2007 len stroho odkázal na ustanovenie § 68 ods. 1 písm. b/
ZP, kde sa hovorí o závažnom porušení pracovnej disciplíny, ale vôbec neuviedol, v čom malo údajné
závažné porušenie pracovnej disciplíny spočívať. Navrhovatelia v 1. a 2. rade si v rámci pracovného

pomeru s odporcom vždy riadne plnili svoje pracovné povinnosti. Z tohto dôvodu si navrhovatelia v 1. a
2. rade nie sú vedomí žiadneho konania, ktorým by závažným spôsobom porušili pracovnú disciplínu. Aj
z tohto dôvodu považujú navrhovatelia okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu za
neplatné. Keďže odporca vo svojom liste neuvádza, v čom malo spočívať závažné porušenie pracovnej
disciplíny, nie je možné sa k tomuto dôvodu skončenia pracovného pomeru konkrétne vyjadriť. Zároveň

navrhovatelia v 1. a 2. rade považujú okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu za
neplatné aj z dôvodu, že odporuje ustanoveniu § 74 ZP. Podľa im dostupných informácií nebola splnená
hmotno-právna podmienka okamžitého skončenia pracovného pomeru stanovená v ustanovení § 74 ZP,
čo spôsobuje neplatnosť tohto úkonu. Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia v 1. a 2. rade majú záujem
naďalej pracovať u odporcu, navrhovatelia v 1. a 2. rade odporcovi oznámili, že trvajú na tom, aby ich
odporca naďalej zamestnával. Keďže navrhovatelia v 1. a 2. rade trvajú na ďalšom zamestnávaní, boli

nútení podať túto žalobu. Navrhovatelia v 1. a 2. rade trvajú na tom, že okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany odporcu je neplatné z viacerých , vyššie uvedených dôvodov.

Keďže odporca na adrese jeho sídla zapísaného v Obchodnom registri je neznámy, súd uznesením č. k.
13C 120/2007-71 zo dňa 08. 02. 2008 ustanovil odporcovi na konanie pred tunajším súdom opatrovníka

v osobe M.. M. V., vyššej súdnej úradníčky Okresného súdu vo Zvolene.

Keďže opatrovníčka odporcu, napriek riadne vykázanému doručeniu, sa na pojednávanie nedostavila,
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd vo veci konal a aj rozhodol s prihliadnutím na
ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak
zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný

pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné

zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné.
Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov v 1. a 2. rade, písomnými dokladmi a zistil tento
skutkový stav:

Súd zistil, že odporca ako zamestnávateľ s navrhovateľom v 1. rade ako so zamestnancom uzatvorili
pracovnú zmluvu dňa 01. 01. 2006 s dňom nástupu do práce 01. 01. 2006, pričom navrhovateľ v 1. rade
mal pracovať ako vedúci prevádzky na adrese Z., L. C. XXXX/X.. Pracovný pomer bol dohodnutý na
dobu neurčitú.

Súd z listiny odporcu zistil, že odporca listom zo dňa 12. 01. 2007 ukončuje pracovný pomer ku dňu
12. 01. 2007 s navrhovateľom v 1. rade v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ podľa zák. č. 311/2001 Z. z.
Navrhovateľ v 1. rade v konaní pred súdom vypovedal, že táto listina odporcu mu bola doručovaná
osobne dňa 12. 01. 2007, keďže túto neprevzal, bola mu doručovaná poštou, pričom nevie presne uviesť

kedy túto listinu následne prevzal. Vypovedal, že odporca s ním žiadnym spôsobom neprejednal akým
spôsobom sa mal dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, nevedel sa vyjadriť či u odporcu je zriadená
odborováorganizácia.Vypovedal,žesoskončenímpracovnéhopomerunesúhlasí.Súdupredložillistinu
navrhovateľa v 1. rade zo dňa 12. 03. 2007, ktorou odporcovi oznamuje, že s rozviazaním pracovného
pomeru nesúhlasí. Doručenie tohto oznámenia odporcovi súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.

Čo sa týka navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že táto pracovala u odporcu na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 01. 01. 2006 s nástupom do práce dňom 01. 01. 2006, pričom mala vykonávať administratívne
práce na pracovisku L. C. XXXX/X vo Z.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.Súd ďalej zistil z predloženej listiny, že odporca listom zo dňa 12. 01. 2007 ukončuje pracovný pomer
s navrhovateľkou v 2. rade ku dňu 12. 01. 2007 v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Z

výpovede navrhovateľky v 2. rade súd zistil, že táto listina jej bola doručovaná 12. 01. 2007, kedy listinu
neprevzala, následne jej listina bola doručovaná poštou, presný dátum uviesť nevie. Vypovedala, že
s porušením pracovnej disciplíny nebola oboznámená, nebol jej daný žiaden dôvod. Nie si je vedomá
porušenia pracovnej disciplíny. Nevedela sa vyjadriť či u odporcu je zriadená odborová organizácia.
Navrhovateľka v 2. rade ďalej predložila listinu zo dňa 12. 03. 2007, ktorou oznamuje odporcovi, že s

rozviazaním pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. Doručenie tohto oznámenia
odporcovi navrhovateľka súdu nepreukázala.

Súd vyhodnotil listiny odporcu označené ako rozviazanie pracovného pomeru adresované
navrhovateľovi v 1. rade a navrhovateľke v 2. rade datované dňom 12. 01. 2007 podľa obsahu,
ako okamžité skončenie pracovného pomeru, pričom súd zistil, že z týchto listín nie je možné

zistiť kedy sa mali navrhovatelia dopustiť závažného porušenia pracovnej disciplíny a teda nie je
možné ani zistiť kedy sa zamestnávateľ o dôvode okamžitého skončenia dozvedel a či dodržal
jednomesačnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka
práce. Súd však mal jednoznačne preukázané, že zamestnávateľ t. j. odporca v okamžitom skončení
pracovného pomeru skutkovo nevymedzil dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak aby ho

nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Keďže skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru je takou náležitosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorá v prípade
nesplnenia zákonnej dikcie je sankciovaná následkom neplatnosti, pričom súd mal preukázané, že
zamestnávateľ ani u navrhovateľa v 1. rade ani u navrhovateľky v 2. rade takéto skutkové vymedzenie
dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru neurobil, súd zistil že minimálne z tohto dôvodu

je okamžité skončenie pracovného pomeru ako u navrhovateľa v 1. rade tak aj u navrhovateľky v 2.
rade neplatné. Keďže súd dospel k takémuto právnemu názoru, ďalej súd nevyhodnocuje prípadnú
neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle § 74
Zákonníka práce podľa ktorého okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je
zamestnávateľpovinnývopredprerokovaťsozástupcamizamestnancov,inakjeneplatné.Navrhovatelia

žiadnym spôsobom ani nepreukázali, že by u odporcu vôbec bola zriadená odborová organizácia
resp. zamestnanecká rada. Súd poukazuje na to, že v prípade ak u zamestnávateľa nepôsobí
ani odborová organizácia ani zamestnanecká rada, rozhodnutie ohľadom okamžitého skončenia
pracovného pomeru je potom autonómnym rozhodnutím zamestnávateľa. S prihliadnutím však už na
horeuvedené súd nepovažoval dokazovanie na otázku prípadného pôsobenia odborovej organizácie

alebo zamestnaneckej rady u odporcu za dôležité, súd tiež poukazuje na to, že navrhovatelia žiadne
dôkazy v tomto smere ani neprodukovali.

S prihliadnutím teda už na horeuvedené, súd na základe zisteného skutkového stavu , tak ako je
tento uvedený vyššie, dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom

navrhovateľovi v 1. rade listom zo dňa 12. 01. 2007 je neplatné a jeho pracovný pomer trvá. Rovnako súd
na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že aj okamžité skončenie pracovného pomeru,
ktoré dal odporca navrhovateľke v 2. rade listom zo dňa 12. 01. 2007 je neplatné a jej pracovný pomer
u odporcu trvá.

Čosatýkasúdnehopoplatku,keďženavrhovateliavzmyslezákonaosúdnychpoplatkochsúoslobodení
od platenia súdneho poplatku za návrh rozhodnutím vo veci samej, vznikla odporcovi poplatková
povinnosť v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Keďže súd rozhodoval o samostatných návrhoch
navrhovateľov v 1. a 2. rade, pričom súdny poplatok z každého návrhu je 3.000,- Sk, súd uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške spolu 6.000,- Sk na účet Okresného súdu vo

Zvolene.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. Navrhovatelia
boli úspešnými účastníkmi konania a uplatnili si náhradu trov konania v súvislosti s trovami právneho
zastúpenia.

Súd priznal navrhovateľom trovy právneho zastúpenia v zmysle § 11 ods. 1 a § 13 ods. 3 a 4 vyhl. č.
655/2004 Z. z. Súd priznal trovy právneho zastúpenia za 3 hlavné úkony v roku 2007, kde 1/13-ina z
výpočtového základu 17.822,- Sk predstavuje čiastku 1.370,- Sk a za jeden hlavný úkon v roku 2008 zvýpočtového základu 19.056,- Sk, pričom 1/13-ina predstavuje čiastku 1.466,- Sk. Súd v zmysle § 13
ods. 3 citovanej vyhlášky znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny za každý hlavný úkon o 20%, pretože
sa jedná o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch osôb, teda hodnota hlavného úkonu po znížení o

20% v roku 2007 predstavovala čiastku 1.206,- Sk čo za 3 hlavné úkony predstavuje čiastku 3.618,- Sk.
Hodnota jedného hlavného úkonu v roku 2008 zníženého o 20% predstavuje čiastku 1.173,- Sk.

Súd ďalej v zmysle § 13 ods. 4 citovanej vyhlášky, keďže sa jedná zároveň o spojenie dvoch vecí,
zvýšil tarifnú odmenu určenú z tarifnej hodnoty na jeden a pol násobok, keďže sadzba tarifnej odmeny

u obidvoch vecí je rovnaká, u 3 hlavných úkonov za rok 2007 čiastku 3.618,- Sk vynásobil 1,5 a dospel
k výpočtu čiastku 5.427,- Sk čo je hodnota za 3 hlavné úkony v roku 2007 + 19% DPH 1.031,- Sk spolu
6.458,- Sk. Hodnotu jedného hlavného úkonu v zmysle tohto ustanovenia za rok 2008 súd tiež vypočítal
obdobne t. j. sumu 1.173,- Sk vynásobil 1,5 čím dospel k výsledku 1.760,- Sk za jeden hlavný úkon v
roku 2008 + 19% DPH 334,- Sk spolu 2.094,- Sk.

Súd ďalej priznal 3x paušálnu náhradu po 178,- Sk v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky za rok 2007
a 1x náhradu za rok 2008 vo výške 190,- Sk spolu náhradu výdavkov vo výške 724,- Sk; keďže sa jedná
o spojenú vec, súd priznal tieto paušálne náhrady iba jedenkrát.

Súd teda zistil, že s prihliadnutím na ustanovenie § 13 ods. 3 a 4 a v zmysle § 16 ods. 3 citovanej

vyhlášky , vznikli celkovo obidvom navrhovateľom trovy konania vo výške 6.458,- Sk čo je hodnota troch
hlavnýchúkonovspojenýchvecípozohľadnenítoho,žeprávnyzástupcanavrhovateľavykonalspoločné
úkony u viacerých účastníkov v roku 2007 a jeden hlavný úkon vo výške 2.094,- Sk v roku 2008, v
ktorých čiastkach je už započítaná aj 19% DPH + paušálne náhrady vo výške 724,- Sk čo predstavuje
spolu čiastku 9.276,- Sk. Keďže navrhovatelia boli každý vo vzťahu k odporcovi úspešní, súd túto čiastku

vydelil počtom navrhovateľov t. j. dvomi a priznal každému z navrhovateľov trovy konania titulom trov
právneho zastúpenia vo výške 4.638,- Sk. Odporca je teda povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade
trovy konania vo výške 4.638,- Sk a navrhovateľke v 2. rade trovy konania vo výške 4.638,- Sk, pričom
je povinný tieto trovy konania zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľov M.. M. U., advokáta so
sídlom T. XXX,. Z. a to v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným

počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).