Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 25, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/139/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6410212646
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6410212646.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy

Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD. v právnej
veci žalobcu BRM S.A.S, DI VASCHETTO BONARDI ROSA ELDA & C., so sídlom Via Giovanni da
Verazzano 14, Torino (TO) CAP 10129, Talianska republika, registračné číslo: 05981310013, zastúpený
Advokátskou kanceláriou Dobiš, s.r.o., so sídlom Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 6, proti
žalovanej V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D. N. S., zast. JUDr. Ľubomír Ivan, advokát
som sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, o zaplatenie 10.000,- Eur, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/49/2011-205 zo dňa 28. apríla 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/49/2011-205 zo dňa 28. apríla 2017 p o
t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu
10.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000,- Eur odo dňa 26.09.2010
do 25.10.2010, zo sumy 8.000,- Eur odo dňa 26.10.2010 do 25.11.2010 a zo sumy 10.000,- Eur odo dňa
26.11.2010 až do zaplatenia, všetko do troch dní od dňa právoplatnosti rozsudku a rozhodol, že žalobca

má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 10.000,- Eur titulom ústne
uzatvorenej kúpnej zmluvy a tvrdil, že na základe objednávky žalovanej zo dňa 7.7.2010 jej žalobca
dodal kozmetický prístroj s názvom „DEA“ a „VENUS PHOR“, oba prístroje za cenu 24.000,- Eur. Dňa
07.07.2010vystavilfaktúruč.27na24.000,-Euradňa05.08.2010bolakúpnacenastrojaDEAupravená
na základe obojstrannej dohody na sumu 20.000,- Eur. Z vyúčtovanej sumy žalovaná uhradila len

10.000,- Eur, 10.000,- € nezaplatila. Žalobca ďalej uviedol, že rukou písanou dohodou zo dňa 5.8.2010
sa zmluvné strany dohodli na doplatení zvyšnej sumy v troch splátkach, a to dňa 25.9.2010 vo výške
4.000,- Eur, dňa 25.10.2010 sumu 4.000,- Eur a dňa 25.11.2010 sumu 2.000,- Eur. Toho istého dňa
bol vykonaný na faktúre zo dňa 7.7.2010 rukou písaný zápis, že kozmetický stroj VENUS-PHOR berie
dodávateľFulvioBrettispäťnazákladevzájomnejdohody.Žalovanádlžnúsumu10.000,-Eurnezaplatila
napriek opakovaným výzvam zo strany žalobcu.

3. Žalovaná žiadala návrh zamietnuť, namietala, že nedošlo k uzavretiu platnej a účinnej kúpnej zmluvy.
Tvrdila, že medzi žalobcom a žalovanou bola dohodnutá rozväzovacia podmienka a následne na to bola
uzavretá dohoda o dodatočnom určení nepodstatnej časti zmluvy, ktorá podľa žalovanej má za následok
neplatnosť už dohodnutej časti zmluvy. Poprela existenciu kúpno-predajného vzťahu z dôvodu absenciepodstatnej náležitosti zmluvy. Žalovaná ďalej namietala aktívnu legitimáciu žalobcu pre jeho nesprávne
označenie, namietala aj svoju pasívnu legitimáciu v tomto spore z dôvodov, že už nepodniká a v žalobe
bola označená ako fyzická osoba podnikateľka s uvedením IČO. Žalovaná potvrdila, že si objednala

dva talianske prístroje, z ktorých jeden (neskôr žalovaná uvádzala, že dva) bol hneď po jeho dodaní
vrátený, pretože nespĺňal hygienické a technické parametre. Tvrdila, že druhý prístroj prevzala s tým,
že v kozmetickom salóne žalovanej malo byť zriadené školiace stredisko na predmetnom stroji, stroj
sa však neustále kazil a bola potrebná aj výmena, čo sa udialo. Kvôli poruchovosti dodaného prístroja
chcela od zmluvy odstúpiť a stroj vrátiť, riešila to prostredníctvom sprostredkovateľky p. Hattabovej.

Namietala, že bolo dohodnuté, že v prípade, ak nebude stroj v takej prevádzke, aby počas 6 mesiacov
bolo možné vykonávať školenia, zmluva zaniká. Podľa žalovanej tak došlo k rozväzovacej podmienke,
resp. k splneniu dohody o tom, že zmluva bude ukončená.

4. Súd prvej inštancie vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a s výsluchom svedka M.
M.. Pri posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním vychádzal z úpravy § 261 ods. 1, § 409,

§ 471, § 472 ods. 2 a § 369 Obchodného zákonníka (Zák. č. 513/1991 Zb.). Vychádzal tiež zo záverov
odvolacieho súdu v uznesení č. k. 12Cb/49/2011-145 zo dňa 15.1.2015, ktorým bol prvý rozsudok vo
veci vyhlásený súdom prvej inštancie dňa 19.12.2013 pod č. k. 12Cb/49/2011-107 zrušený a vec bola
vrátená na ďalšie konanie.

5. Otázka pasívnej a aktívnej legitimácie strán sporu bola podľa súdu prvej inštancie vyriešená už
v rozhodnutí odvolacieho súdu, aj keď právny zástupca žalovanej na tejto obrane zotrval aj naďalej.
Žalobca v tomto prípade bol v návrhu označený neúplným obchodným menom a to „BRM s. a. s.“, zatiaľ
čo obchodné meno žalobcu ako jednoduchej komanditnej spoločnosti s. a. s. podľa výpisu z príslušného
registra je „BRM, s. a. s. DI VASCHETTO BONARDI ROSA ELDA & C“. Súčasťou obchodného mena

žalobcu je okrem iného aj meno komplementára p. T. M., ktorá ako štatutárny zástupca podpísala aj
splnomocnenie pre splnomocnenca H. A., zo dňa 30. 04. 2010. Žalobca bol teda v žalobe označený
neúplným obchodným menom, čo je odstrániteľný nedostatok podmienky konania, a žalobca tento
nedostatok odstránil podaním doručeným súdu dňa 21.1.2016, keď označil žalobcu v súlade s výpisom
z príslušného registra, v ktorom je žalobca zapísaný v Talianskej republike.

6. K ďalším námietkam žalovanej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná je v konaní pasívne
legitimovaným subjektom bez ohľadu na to, že ukončila podnikateľskú činnosť ako živnostníčka.
Žalovaná bola v návrhu označená ako podnikateľka, obchodným menom, teda menom, priezviskom a
dodatkom v zmysle § 9 ods. 1 Obchodného zákonníka v súlade s údajmi v živnostenskom registri v

čase vzniku právneho vzťahu, od ktorého žalobca odvodzoval svoj nárok. Pokiaľ aj žalovaná ukončila
počas konania podnikateľskú činnosť ku dňu 8.3.2013, je naďalej subjektom spôsobilým byť stranou
sporu a pokiaľ ide o záväzky vzniknuté v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou, za tieto záväzky aj
po ukončení podnikania ako fyzická osoba zodpovedá, je pasívne legitimovaná v konaní.

7.Povykonanomdokazovanípovažujesúdzanesporné,ženazákladeobjednávkyžalovanejjejžalobca
dodal kozmetický prístroj s názvom „DEA (ULTRASUONO)“, pričom skutočnosť, či bol dodaný aj ďalší, je
pre rozhodnutie vo veci irelevantné. Žalovaná za tento prístroj zaplatila sumu 10.000,- Eur, zvyšnú sumu
sa zaviazala splatiť v troch splátkach. Tieto skutkové okolnosti žalovaná nepoprela, tvrdila však, že stroj
jejnebolpredaný,alejejbolzapožičanýzaúčelom,žesanaňombudúrealizovaťškolenia.Namietala,že

k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, ďalej namietala, že bola naplnená rozväzovacia podmienka zmluvy.

8. Nakoľko k vzájomným vzťahom medzi stranami sporu došlo v čase, keď boli obaja podnikatelia, súd
na ich vzťah aplikoval úpravu Obchodného zákonníka. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že
medzi žalobcom a žalovanou došlo k dohode o podstatných náležitostiach kúpnej zmluvy v zmysle § 409

ods. 1 Obchodného zákonníka, a to že žalobca dodá prístroj žalovanej, prevedie naň vlastnícke práva
k prístroju a žalovaná za tento tovar zaplatí kúpnu cenu. Súd mal tento záver preukázaný z dôkazov
predložených žalobcom, a aj z vyjadrení samotnej žalovanej, ktorá nepoprela, že tovar objednala a
došlo k jeho dodaniu a prevzatiu. V písomnej objednávke samotná žalovaná uviedla, že si objednáva
„na zakúpenie“ talianske kozmetické prístroje na formovanie postavy a na tvárové ošetrenia za cenu

24.000,- Eur. Žalovaná síce namietala, že pre vady tovaru mienila od zmluvy odstúpiť, nepreukázala
však relevantný postup v zmysle príslušnej úpravy zákona. Pokiaľ aj tvrdila, že vycestovala do Talianska,
aby túto záležitosť mimosúdne vyriešila, tomuto postupu nemožno priznať účinky, ktoré žalovanámienila dosiahnuť. Podľa súdu prvej inštancie žalovaná ako podnikateľka mala postupovať v zákonom
predpísaným spôsobom a konať s odbornou starostlivosťou tak, aby predišla vzniku rozporov.

9. Súd obranu žalovanej týkajúcu sa existencie rozväzovacej podmienky právne posúdil ako uzavretie
kúpnej zmluvy s podmienkou, že kupujúci do uplynutia skúšobnej doby tovar schváli podľa § 471
Obchodného zákonníka. K preukázaniu dohody o rozväzovacej podmienke zmluvy navrhla žalovaná
vypočuť svedka p. M., ktorý túto skutočnosť síce potvrdil, ale uviedol, že pri prvom stretnutí nebol a
teda túto vedomosť nadobudol sprostredkovane. Ďalej navrhla ako svedkyňu vypočuť p. S., ktorá ako

sprostredkovateľka celý obchod zastrešovala. Svedkyňa počas konania umrela, súd preto jej výsluch
nemohol uskutočniť. Navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov p. K., rod. P., s ktorou spolupracovala v
kozmetickom salóne a p. H. A. súd nevykonal, pretože považoval takéto dokazovanie za nadbytočné.
Svedkovia sa mali podľa žalovanej vyjadriť ku skutočnosti, že stroj mal byť „zapožičaný“ a budú sa
na ňom robiť školenia. Pokiaľ by aj táto skutočnosť bola výsluchmi svedkov preukázaná, v prípade,
že mienila žalovaná kozmetický prístroj vrátiť, mala žalovaná postupovať pri uplatnení rozväzovacej

podmienkypísomnýmodmietnutímtovaruvskúšobnejdobe.Takýtoúkonvšakžalovanáneurobila,preto
ani na túto obranu žalovanej súd nemohol prihliadnuť.

10. K námietke premlčania vznesenej žalovanou súd uviedol, že pokiaľ v priebehu konania
žalobca odstráni nedostatok konania správnym označením žalobcu, účinky podanej žaloby zostávajú

zachované. Žaloba bola podaná dňa 23.12.2010, splatnosť prvej splátky nastala 25.9.2010, nárok
žalobcu bol uplatnený v 4-ročnej premlčacej lehote podľa § 397 Obchodného zákonníka.

11. Pretože žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania, súd podľa §
369 Obchodného zákonníka s poukazom na § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 priznal žalobcovi aj úrok z

omeškania vo výške 9 % ročne a to zo sumy 4.000,- Eur odo dňa 26.09.2010 do 25.10.2010, zo sumy
8.000,- Eur odo dňa 26.10.2010 do 25.11.2010 a zo sumy 10.000,- Eur od 26.11.2010 až do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol podľa §255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní
úspech priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

12. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná z dôvodu, že konanie má vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, tiež z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie alebo aby ho zmenil tak, že návrh žalobcu v celom rozsahu zamietne.

13. Žalovaná predovšetkým namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je dostatočne a
presvedčivo odôvodnené, súd sa nevysporiadal s námietkami žalovanej, čím došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivé súdne konanie. Napadnutý rozsudok považuje žalovaná za nepreskúmateľný v

časti, kde sa súd vysporiadal s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, túto časť
rozhodnutiapovažuježalovanázanedostatočnezdôvodnenú.Poukazovalanato,ževkonanínamietala,
že právny zástupca žalobcu nedisponuje riadnym splnomocnením od údajného veriteľa pohľadávky, v
dôsledku čoho právny zástupca žalobcu predložil splnomocnenie, ktoré je vyhotovené v slovenskom
jazyku a malo byť vyhotovené dňa 30.4.2010 a podľa neho mala spoločnosť BRM, s. a. s. zastúpená

p. T. M. splnomocniť p. H. A. na jej zastupovanie. Plná moc je iba v slovenskom jazyku, pričom obidve
osoby sú občanmi Talianska a po slovensky podľa žalovanej nevedeli, navyše samotná plná moc nie
je od splnomocnenej osoby H. A. prijatá. Keďže p. F. A. splnomocnenie riadne neprijal, nemohol ani
splnomocniť právneho zástupcu žalobcu na podanie žaloby a ani na zastupovanie žalobcu v konaní.
Žalovaná tvrdila, že sa počas odvolacej lehoty rozprávala s pani, ktorá poznala dnes už nebohú p. T. M. a

tájejpovedala,žepodpisnasplnomocneníniejepodpisomp.M..Žalovanánemádôvodtýmtotvrdeniam
neveriť a potom sa podľa nej tretia osoba pokúša neopodstatnene obohatiť na účet žalovanej, nakoľko
aj samotné vymožené plnenie malo byť podľa žalobného návrhu poukázané výlučne na účet právneho
zástupcu žalobcu. Žalovaná na základe týchto podozrení podala dňa 19.6.2017 na Okresnú prokuratúru
Žiar nad Hronom oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin.

14. Žalovaná namietala, že súd prvej inštancie mal konanie zastaviť bez ohľadu na to, kto podpísal plnú
mocpreF.A.,pretožetútoudelilapreukázateľneneexistujúcaspoločnosťaF.A.takútoplnúmocneprijal.
Pokiaľ súd prvej inštancie konanie nezastavil, má to podľa žalovanej urobiť odvolací súd. Žalovaná tiežnamietala, že jej nebolo umožnené preukázať, že v tomto prípade nešlo o uzatvorenie obyčajnej kúpnej
zmluvy a možno súhlasiť s tým, že išlo o kúpu veci na skúšku a to dôkazmi navrhnutými žalovanou -
výsluchom p. H. A. a D. K., rod. P.. Vykonanie dokazovania výsluchom osôb navrhnutých žalovanou

bolo podľa nej jedinou možnosťou preukázať obsah dojednania so žalobcom, ktorý vôbec nespočíval
v uzatvorení kúpnej zmluvy.

15. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu písomným podaním
a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

16. Žalobca tvrdil, že splnomocnenie založené v súdnom spise bolo riadne podpísané oprávnenou
osobou, p. F. A., ktorý zastupoval spoločnosť žalobcu bol osobne prítomný pri angažovaní právneho
zástupcu pre vymoženie žalovaného nároku. Splnomocnenie je napísané v slovenčine pre potreby
slovenského súdu. Pán A. riešil viaceré záležitosti spoločnosti žalobcu, pričom aj samotná žalovaná s
ním rokovala, stretla sa s ním a prevzala od neho predmetný prístroj. Žalovaná dokonca p. A. zaplatila

časť kúpnej ceny, teda rokovala s ním ako s osobou oprávnenou konať v mene žalobcu a podpísala
s ním aj doklad, ktorý oprávňoval p. A. vymáhať zvyšok kúpnej ceny. Žalobca tiež uviedol, že rovnaké
splnomocnenieboloudelenéprávnemuzástupcovižalobcuajvkonanívedenomnaOSŽiarnadHronom
pod sp. zn. 6C 1776/2011, kde žalovaná žalovala žalobcu. K tvrdeniu žalovanej, že právny zástupca sa
chcel obohatiť a prijať peniaze na vlastný účet žalobca uviedol, že žalobný návrh bol riadne uplatnený,

podľa jeho petitu mala byť žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobcovi suma 10.000,- Eur s príslušenstvom
a trovy konania na účet právneho zástupcu. Právny zástupca žalobcu podáva návrhy stále rovnakým
spôsobom, napokon súd prvej inštancie vydal v tejto veci aj platobný rozkaz, kde uložil žalovanej zaplatiť
žalobcovi 10.000,- Eur s príslušenstvom a trovy konania právnemu zástupcovi žalobcu. K námietkam
žalovanej ohľadne spochybnenia uzavretia kúpnej zmluvy uviedol, že žalovaná kozmetický prístroj ako

predmet kúpy prevzala, zaplatila časť kúpnej ceny ako zálohu a zaviazala sa doplatiť zvyšnú čiastku.
Žalovaná prístroj nereklamovala, ani nepožiadala o jeho spätné prevzatie. Počas konania podľa žalobcu
žalovaná neuviedla žiadne argumenty, ktoré by boli vecné, namietala aktívnu legitimáciu, pasívnu
legitimáciu a hľadala vady v konaní. Odôvodnenie rozsudku zo strany súdu prvej inštancie je podľa
žalobcu dostatočné.

17. Vec bola predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podaním zo dňa 7.12.2017 žalovaná
predložila odvolaciemu súdu výpis z príslušného Obchodného registra v Turíne na žalobcu (Obchodná
komora priemyslu, remesiel a poľnohospodárstva Turín) zo dňa 23.11.2017 a poukázala na to, že
podľa tohto výpisu bola vykonaná dobrovoľná likvidácia spoločnosti žalobcu (zapísaná dňa 29.1.2015)

a navrhla, aby súd konanie zastavil. Z uvedeného výpisu z Obchodného registra vedeného Obchodnou
komorou priemyslu, remesiel a poľnohospodárstva Turín odvolací súd okrem iného zistil, že obchodná
spoločnosť žalobcu bola založená dňa 25.7.1990 a do registra zapísaná 7.9.1990, pričom ako
prebiehajúci proces je zapísaná „dobrovoľná likvidácia“ s dátumom 29.1.2015 ako likvidátor je zapísaná
V. F. technická riaditeľka a zároveň likvidátorka. Krajský súd výzvou zo dňa 24.1.2018 a urgenciou

zo dňa 15.3.2018 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil súhlas ustanoveného likvidátora s
pokračovaním v konaní a zároveň aby vystavil plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalobcu. Právny
zástupca žalobcu podaním zo dňa 30.1.2018 oznámil súdu, že žalobca trvá na návrhu, chce pokračovať
v konaní a právny zástupca zabezpečí splnomocnenie likvidátorky.

18. Následne odvolací súd vyhodnotil skutočnosti zistené z vyššie uvedeného výpisu z Obchodného
registra na žalobcu v kontexte s nariadením Rady (ES) č. 1346/2000 zo dňa 29.5.2000 o konkurznom
konaní za účelom zistenia, či v prípade žalobcu ide o likvidačné konanie v zmysle konkurzného konania,
kedy by bol oprávnený na zastupovanie spoločnosti len likvidátor a porovnaním definície pojmov pokiaľ
ide o konkurzné a likvidačné konanie v prílohe A a B Nariadenia, kde sú uvedené jednotlivé pojmy aj v

taliančine zistil, že v prípade žalobcu nejde o „likvidačné konanie“ v zmysle konkurzného konania, teda
o súdom nariadenú likvidáciu, ale o likvidáciu dobrovoľnú. V prípade dobrovoľnej likvidácie zastupuje
síce spoločnosť zvolený likvidátor ako zástupca spoločnosti (v tomto prípade F. V., technická riaditeľka
a zároveň likvidátor), nezanikajú však splnomocnenia vystavené už predtým štatutárnymi zástupcami
spoločnosti. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v prípade dobrovoľnej likvidácie nie je potrebné

vyžadovať osobitné splnomocnenie vystavené pre právneho zástupcu žalobcu. Pokiaľ ide o pôvodne
vystavené splnomocnenie pre právneho zástupcu žalobcu, odvolací súd akceptoval splnomocnenie
vystavené pre právneho zástupcu splnomocnencom H. A. dňa 7.10.2010. H. A. bol splnomocnený
pôvodnou štatutárkou spoločnosti žalobcu T. M. splnomocnením zo dňa 30.4.2010 na zastupovaniespoločnosti žalobcu v plnom rozsahu (okrem iného aj vymáhať nároky, prijímať a potvrdzovať plnenia)
vrátane oprávnenia preniesť toto splnomocnenie na svojho zástupcu. Prijatie splnomocnenia p. A. je
preukázané jeho ďalší postupom, keď vystavil splnomocnenie na zastupovanie žalobcu pre právneho

zástupcu žalobcu.

19. Následne odvolací súd výzvou zo dňa 22.3.2019 vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil
súduaktuálnyvýpiszobchodnéhoregistražalobcu,atozaúčelomovereniaprávnejsubjektivityžalobcu.
Nakoľko právny zástupca žalobcu na výzvu súdu neodpovedal, súd si zadovážil výpis z Obchodného

registra Obchodnej komory priemyslu, remesiel a poľnohospodárstva Turín na žalobcu, a z výpisu zo
dňa 29.3.2019 zistil, že žalobca je stále zapísaný v Obchodnom registri (dobrovoľná likvidácia zapísaná
29.1.2015alikvidátorF.V.).Nazákladeuvedenéhozisteniaodvolacísúdpokračovalvodvolacomkonaní
o odvolaní žalovanej.

20. Odvolací súd vec prejednal podľa § 378 ods. 1, § 380, § 383 a § 385 Zák. č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania, pretože dospel k záveru, že nie
je potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani
verejný záujem. Podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu zverejnené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie v tejto veci zistil skutkový stav v rozsahu postačujúcom pre rozhodnutie o nároku žalobcu
a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď vyhlásil napadnutý rozsudok.

22. Odvolací súd považuje odôvodnenie rozsudku súdom prvej inštancie za dostatočné a presvedčivé,

súd vysvetlil ako posúdil jednotlivé skutkové a právne tvrdenia strán sporu, uviedol, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a na základe akých dôkazov a vysporiadal sa aj s námietkami žalovanej.
Rozsudok súdu prvej inštancie je preskúmateľný, zo strany súdu nedošlo k odňatiu práva žalovanej
na spravodlivý proces.

23. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané
uzavretie kúpnej zmluvy medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, keď na základe
písomnej objednávky kupujúcej došlo k dohode o predmete kúpy, o záväzku žalobcu previezť vlastníctvo
k tovaru na žalovanú, ako aj k dohode o zaplatení kúpnej ceny. Žalovaná tovar objednala písomnou
objednávkou, v ktorej bolo uvedené, že si tovar objednáva „na zakúpenie“, časť kúpnej ceny žalobcovi

aj zaplatila a písomne sa s ním dohodla o zaplatení zostatku kúpnej ceny. Tvrdenia o tom, že stroj jej
mal byť poskytnutý za účelom vykonávania školení v prevádzke žalovanej, o dohodnutí rozväzovacej
podmienky, resp. o dohode o ukončení zmluvy v prípade, že školenie nebude možné vykonávať,
žalovaná nepreukázala. Žalobca tvrdenia žalovanej v tomto smere poprel. Súd prvej inštancie tiež
správne poukázal na to, že pokiaľ by skutočne išlo o kúpu na skúšku (§ 471 Obchodného zákonníka),

žalovaná nepreukázala, že tovar v skúšobnej dobe písomne odmietla (§ 472 ods. 2 Obchodného
zákonníka). Súd prvej inštancie v tomto smere správne vyhodnotil aj svedeckú výpoveď svedka M.,
ktorý nebol prítomný pri počiatočných rokovaniach žalobcu a žalovanej v súvislosti so vznikom právneho
vzťahu a pokiaľ sa aj neskôr snažil dohodnúť so žalobcom na vrátení podľa neho a podľa žalovanej
poruchového stroja, nepreukazuje to tvrdenie žalovanej, že medzi stranami sporu nebola uzavretá

kúpna zmluva. Napokon, ak aj bolo dohodnuté, že prístroj bude v prevádzke žalovanej používaný na
vykonávanie školení, nevylučuje to uzavretie kúpnej zmluvy. Žalovaná tiež tvrdila, že prístroj, ktorý jej
dodalžalobcabolporuchový,nepreukázalavšak,ževadyžalobcoviakopredávajúcemuriadnenahlásila
a uplatnila si nárok súvisiaci s vadným plnením.

24. Súd prvej inštancie nepochybil, keď nevykonal žalovanou navrhovaný výsluch ďalších svedkov, a
to zástupcu žalobcu F. A. a D. K.. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že práve F. A. v
zastúpení žalobcu vystavil plnomocenstvo pre právneho zástupcu žalobcu na zastupovanie v spore
o zaplatenie kúpnej ceny, jeho svedecký výsluch na preukázanie tvrdení žalovanej o tom, že nebola
uzavretá kúpna cena a žalobca nemá preto nárok na zaplatenie kúpnej ceny by bol podľa názoru

odvolacieho súdu zrejme zbytočný. Za správny považuje aj názor súdu prvej inštancie, že pokiaľ by aj
ďalšia žalovanou navrhovaná svedkyňa Z. K. uviedla, že stroj mal byť zapožičaný na školenia, samotná
žalovaná nevykonala úkony súvisiace s prípadným vrátením tohto stroja, ale naopak, podpísala dohodu
o úhrade pohľadávky žalobcu v upravenej výške 10.000,- Eur.25. Súd prvej inštancie správne posúdil aj námietky aktívnej legitimácie žalobcu a pasívnej legitimácie
žalovanej, pričom vychádzal aj z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č. k.

43Cob/476/14-145 zo dňa 15.1.2015 (odvolací súd poukazuje na ods. 15 - 17 odôvodnenia rozsudku
súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje). Odvolací súd napokon opakovane overoval otázku
právnej subjektivity žalobcu a zistil, že žalobca je subjektom zapísaným v príslušnom Obchodnom
registri tak, ako to skonštatoval vyššie. Skutočnosť, že splnomocnenia predložené súdu sú vystavené
v slovenskom jazyku (a to tak splnomocnenie vystavené dňa 30.4.2010 žalobcom pre splnomocnenca

F. A., ako aj splnomocnenie vystavené zástupcom spoločnosti F. A. v rozsahu jeho oprávnenia pre
právneho zástupcu žalobcu dňa 7.10.2010) nespochybňuje oprávnenie F. A. na zastupovanie žalobcu
vrátane oprávnenia splnomocňovať ďalšiu osobu na zastupovanie. Odvolací súd nepredpokladá, že by
bývala štatutárna zástupkyňa žalobcu alebo splnomocnený zástupca F. A., ktorý podľa tvrdenia žalobcu
zastupoval žalobcu pri viacerých obchodných rokovaniach aj na území SR, boli podpísali v slovenčine
niečo, čomu by nerozumeli. Napokon, samotná žalovaná rokovala s p. F. A. ako zástupcom žalobcu a

navrhovala ho aj vypočuť ako svedka. Námietky žalovanej v tomto smere preto považuje odvolací súd
za účelové, viedli by len k ďalšiemu predĺženiu konania.

26. Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal
žalovanú na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny žalobcovi podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny

potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, §255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanej. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).