Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 11, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/140/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612208519
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2612208519.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov

Mgr.DušanaČimaaJUDr.JánaMihalavprávnejvecižalobcov:1/V.F.,nar.XX.R.XXXX,bytomL.XXX/
XX, F. Y., 2/ JUDr. K. Q., PhD., nar. XX. R. XXXX, bytom Q. XXXX/X, F. Y., obaja zastúpení advokátom:
Mgr. Tomáš Szabo, Radvanská 23, Bratislava, proti žalovanej: Y. T., nar. XX. R. XXXX, bytom A. XXX/XX,
L., zastúpenej advokátom: JUDr. Juraj Prochádzka, Lakšárska Nová Ves 403, o ochranu osobnosti, o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica z 31. októbra 2012 č. k. 5C/144/2012-76 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že žalobu zamieta.

Žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne náhradu trov konania a to trov
právneho zastúpenia 377,41 eur a iných trov konania za zaplatený súdny poplatok 207 eur k rukám jej
advokáta do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanej povinnosť do 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku doručiť žalobcom 1/ a 2/, E. Q., bytom M. L. XXX, F. Y., Obecnému úradu v F. Y. a Okresnej
prokuratúre v Senici ospravedlnenie vlastnoručne podpísané žalovanou v znení: „Ospravedlňujem sa
pánovi V. F. a pánovi JUDr. K. Q., PhD. za to, že som neoprávnene zasiahla do ich občianskej cti tým,
že som v liste zo dňa 18.3.2011 na ich adresu uviedla, že spolu s ďalšími osobami kradnú, klamú a robia

podvody. Tieto moje výroky sa nezakladajú na pravde.“ II. Žalovanej uložil povinnosť do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku doručiť žalobcom 1/ a 2/, zamestnancom Obecného úradu F. Y. T. H. a U. H., na
adresu ich zamestnávateľa, ospravedlnenie vlastnoručne podpísané žalovanou v nasledovnom znení:
„Ospravedlňujem sa pánovi V. F. a pánovi JUDr. K. Q., PhD. za to, že som neoprávnene zasiahla do
ich občianskej cti tým, že som dňa 4.8.2011 na ich adresu uviedla, že spolu s ďalšími osobami kradnú,
klamú a robia podvody. Tieto moje výroky sa nezakladajú na pravde.“ III. Žalovanej tiež uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 1.500 eur a žalobcovi 2/ sumu 1.000 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku a IV. náhradu trov právneho zastúpenia 367,96 eur advokátovi žalobcovi a iné trovy konania
v sume 111 eur žalobcovi 1/ a 96 eur žalobcovi 2/, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil (súd prvého stupňa) právne použitím § 11, § 13 O. z. (zákona
č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), keď z vykonaného
dokazovania vyvodil právny záver o dôvodnosti podanej žaloby žalobcov. Vyjadrením žalovanej došlo k
závažnejšiemu porušeniu občianskej cti a dobrej povesti žalobcov vo sfére občianskoprávnych vzťahov,
keď žalovaná svojimi ústnymi a písomnými vyjadreniami neoprávnene obvinila žalobcov z páchania

závažnej trestnej činnosti, pričom tieto vyjadrenia nevyslovila len v okruhu účastníkov konania, ale v
písomnej forme a bez akéhokoľvek preukázania pravdivosti svojich tvrdení ich zaslala i ďalšej osobe,
orgánu miestnej samosprávy v mieste bydliska žalobcov a tiež Okresnej prokuratúre v Senici. Nekonala
pri tom len v afekte a v dôsledku hnevu, ale cielene a premyslene, s úmyslom žalobcom poškodiť. Súdprvého stupňa ďalej dôvodil, že žalobcovia nemajú možnosť sami očistiť svoju povesť, ktorú doteraz
požívali, lebo nemôžu navštevovať všetkých svojich príbuzných, priateľov a známych alebo zastavovať
na ulici spoluobčanov a vysvetľovať im podstatu sporu so žalovanou, ktorý v žiadnom prípade nemá

základ v páchaní akejkoľvek trestnej činnosti žalobcov. Taktiež vyhodnotil (súd prvého stupňa), že
uloženiežalovanej„len“povinnostiospravedlniťsažalobcom,nebudepostačujúcenato,abysižalovaná
dostatočne uvedomila dopad svojho konania a v budúcnosti sa podobných vyjadrení vyvarovala, preto
jej uložil i povinnosť zaplatiť žalobcom nemajú ujmu - žalobcovi 1/ 1.500 eur a žalobcovi 2/ 1.000 eur.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v

znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď právo na ich náhradu priznal
žalobcom a povinnosť zaplatiť im ju uložil neúspešne žalovanej v sume 367,96 eur (ako trovy právneho
zastúpenia) k rukám advokáta žalobcovi a v sume 111 eur (ako iné trovy konania - súdny poplatok)
žalobcovi 1/ a 96 eur žalobcovi 2/.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalovaná, ktorá navrhla, aby ho odvolací

súd zrušil a žalobe žalobcov nevyhovel. Uviedla, že súd (prvého stupňa) jej nedal dostatočný priestor,
abypreukázala,žesaoprávnenedomnieva,žeto,čopovedalaanapísalaožalobcochjepravda,pretože
je to jej osobná skúsenosť. Sudkyňa ju nevypočula, pri jej vyjadrení ju zastavila. Výroky, ktoré uviedla o
žalobcoch vychádzali z jej osobnej skúsenosti a sú iba vo vzťahu k sporu o predkupné právo. Konanie
žalobcov považuje za podvodné a v rozpore s platným právom. Na pojednávaní chcela vysvetliť, že jej

výroky boli len v spojitosti s tým, ako sa žalobca 2/ správa k nej v majetkových sporoch a on sám jej
výrokyvyprovokoval,tútomožnosťvšaknemala(vysvetliť),keďjejsudkyňapovedala,žejujejmajetkové
problémy nezaujímajú.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili obaja žalobcovia, pričom navrhli, aby odvolací súd odvolanie žalovanej

odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p.. Rozsudok súdu prvého stupňa považujú za správny po
vecnej i právnej stránke. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k
inému rozhodnutiu vo veci, nenamieta ani výšku priznanej nemajetkovej ujmy. Dôvodili, že žalovaná v
odvolanípotvrdzujesvojeurážlivévýrokyaobvinenia,ktorénaadresužalobcovvyslovila,resp.napísala.
Poukázali na to, že existencia iného sporu, predmetom ktorého je určenie neplatnosti kúpnych zmlúv,

neospravedlňuje žalovanú pred jej výrokmi, neobstojí snaha žalovanej vyviniť sa z jej protiprávneho
konania odkazovaním na iné súdne konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 a 2 O. s. p.) zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov (§ 213
ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny a
je dôvodné ho zmeniť (§ 220 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 5C/144/2012 je žaloba žalobcov,
ktorou sa títo od žalovanej domáhajú ospravedlnenia i zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch za
spôsobený zásah do osobnostných práv. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti
postupu a rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu (t. j. ktorým bola žalobcom priznaná

nemajetková ujma a žalovanej uložená povinnosť zaplatiť ju žalobcom a taktiež sa im ospravedlniť).

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaná bola rozhodnutím Obvodného úradu
Senica, odbor všeobecnej vnútornej správy, uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu
spolunažívaniupodľa§49ods.1písm.a/zákonaopriestupkoch(zákonač.372/1990Zb.opriestupkoch

v znení neskorších predpisov), za čo jej bolo uložené pokarhanie. Priestupku sa dopustila tým, že dňa 4.
augusta2011asio10:00hod.vobciF.Y.vlokalitezv.Q.XXXXprišetreníjejsťažnostiohľadomorezania
konárov presahujúcich do jej záhrady uviedla na adresu prítomného V. F., nar. XX. R. XXXX, bytom F. Y.,
L. XXX/XX, že „klamú, kradnú, podvody robia“, výrokom ktorým tomuto ublížila na cti tým, že ho urazila.
Skutok spáchala žalovaná pred pracovníkmi Obecného úradu F. Y., T. H. a U. H.. Z listu žalovanej zo

dňa 18. marca 2011 (Vyjadrenie na list z 25.2.2011 p. č. 13568 k. ú. F. Y. list prevzatý 16.3.2011) vyplýva,
že žalovaná uvádza, že „Q. a manž. klamú, kradnú a podvody robia spolu so splnomocnencom V. F.“.
List bol žalovanou zaslaný na vedomie E. Q., M. L. XXX, F. Y., Obci F. Y. do rúk p. starostu a Okresnej
prokuratúre Senica.Podľa § 11 O. z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej
cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 O. z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie. Podľa ods. 2 pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v

spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Podľa ods. 3 výšku
náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých
k porušeniu práva došlo.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladmi úspešného uplatnenia práva na
ochranu osobnosti je skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a ďalej, že tento zásah

bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
pričom musia byť splnené oba tieto predpoklady, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je
právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu znášať súdom uloženú
sankciu. Pre priznanie finančnej náhrady sa vyžaduje aj vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej
osoby, predstavujúci zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere a príčinná

súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vznikom tejto ujmy. Jej výšku v takomto prípade určuje súd
s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo. Zo skutkových zistení musí vyplývať dopad zásahu na osobné a rodinné pomery subjektu
ochrany, pracovné a spoločenské súvislosti, miestne a časové hľadiská zásahu ako aj na všetky ostatné
relevantné skutočnosti, ktorých súhrn tvorí „okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu práva“ (spôsob,

forma, prostriedky zásahu, stupeň nepravdivosti a difamie, oblasť sféry života fyzickej osoby, do ktorej
sa neoprávnene zasiahlo a pod.).

Vzhľadom na rozmanitosť jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby a mnohosť životných situácií,
do ktorých osobnosť vstupuje, zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť

dotknuté chránené osobnostné práva fyzickej osoby, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba
určité konanie považovať za zásah do osobnosti.

Prvým zo znakov uvedených vyššie je objektívna spôsobilosť zásahu vyvolať nemajetkovú ujmu,
spočívajúcu buď v porušení, alebo i len ohrození osobnosti fyzickej osoby. O danosti tohto znaku možno

hovoriť vtedy, ak zásah do cti alebo dôstojnosti fyzickej osoby je v konkrétnom prípade objektívne so
zreteľom na všetky okolnosti prípadu spôsobilý ohroziť uvedené chránené hodnoty ľudskej osobnosti.
Pri konštrukcii uvedenej v Občianskom zákonníku nie je významná subjektívna stránka, t. j. ako
určitá fyzická osoba zo svojich subjektívnych hľadísk vníma určité konanie a jeho dôsledky. Znak
objektívnej spôsobilosti zasiahnuť do chránených osobnostných práv je preto daný vždy vtedy, ak ide

o také konanie, ktorého dôsledky by v rovnakej situácii negatívne pôsobili na každú inú fyzickú osobu
ako nebezpečenstvo zníženia jej vážnosti u spoluobčanov a tým aj nebezpečenstvo nepriaznivého
ovplyvnenia jej uplatnenia v spoločnosti. So zreteľom na to, že právna úprava ochrany osobnosti v
právnom poriadku Slovenskej republiky je založená na objektívnom princípe, nevyžaduje sa, aby na
strane pôvodcu zásahu existoval úmysel priamy alebo nepriamy, alebo nedbanlivosť vedomá alebo

nevedomá. V dôsledku toho môže byť uvedený znak daný aj v prípade mimovoľného konania alebo
konania zo žartu a napokon aj konania v dobrej viere, pri ktorom si konajúci neuvedomuje objektívnu
spôsobilosť svojho konania zasiahnuť do osobnosti inej fyzickej osoby, napr. ak je osobne presvedčený o
pravdivosti ním na verejnosti prednesených nepravdivých skutkových tvrdení o niekom inom. Druhým zo
znakov konania zasahujúceho do chránených práv osobnosti fyzickej osoby je neoprávnenosť zásahu.

Neoprávneným je zásah, ktorý je v rozpore s právnym poriadkom. Môže k nemu dôjsť ústne, písomne
alebo aj inak, vždy však musí byť jeho súčasťou rozpor so zákonom spočívajúci v tom, že ten, kto
do chránených práv zasiahol, nemal na to zákonné oprávnenie a že nebol daný žiadny z dôvodov
výnimočne vylučujúcich protiprávnosť zásahu. Posledným, tretím znakom právne relevantného zásahu
do osobnosti fyzickej osoby je príčinná súvislosť na jednej strane medzi neoprávneným zásahom

objektívnespôsobilýmnegatívnezasiahnuťdoniektorejzhodnôttvoriacichjejfyzickúamorálnuintegritu
a na druhej strane medzi vznikom nemajetkovej ujmy spočívajúcej v porušení alebo aspoň ohrození
chránených osobnostných práv. Predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je
teda jednak to, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak to, že tento zásah bol objektívne spôsobilýprivodiť ujmu na chránených osobnostných právach. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol
právny vzťah, obsahom ktorého je na jednej strane právo domáhať sa ochrany podľa Občianskeho
zákonníka a na druhej strane povinnosť znášať sankcie uložené súdom.

Napriek tomu, že konanie žalovanej vykazuje znaky neoprávneného zásahu do osobnostných práv, tak
dôstojnosť a česť žalobcov nebola vážne a takou intenzitou narušená alebo poškodená ako to vyžaduje
zákon. O tom, že by im závažná ujma bola spôsobená neboli doložené žiadne dôkazy, dokazovanie pred
súdom prvého stupňa pozostávalo z oboznámenia sa s listinnými dôkazmi a z výsluchov účastníkov

konania, ktorí len zopakovali svoje tvrdenia z predchádzajúcich písomných podaní. Nebolo žalobcami
navrhované žiadne dokazovanie, z ktorého by vyplynulo, že žalobcovia už nepožívajú tú vážnosť v
spoločnosti, ako do času doručenia listu žalovanej z 18.3.2011 štátnym orgánom, alebo odo dňa času
ústneho vyjadrenia 4.8.2011.

Odvolací súd zopakoval dokazovanie (§ 213 ods. 3 O.s.p.) na nariadenom odvolacom pojednávaní

výsluchom žalobcov 1/, 2/ a žalovanej.

Z výsluchu žalovanej mal preukázané, že z rozhodnutia Obvodného úradu Senica, ktorým jej bolo
uložené pokarhanie si vzala ponaučenie, je opatrnejšia, nikdy nemienila zasahovať do práv žalobcov
ani do ich povesti, jej vyjadrenia na adresu žalobcov súviseli s jej vlastníctvom nehnuteľností, resp. so

spoluvlastníctvom a sporov s ním súvisiacich, keďže žalobca 2/, ktorý nie je spoluvlastníkom, podiely
na nehnuteľnostiach skupuje a porušuje jej predkupné práva.

Z výsluchu žalobcu 1/ zistil, že na podnet žalovanej začali orgány činné v trestnom konaní vyšetrovanie
a to konkrétne OO PZ Šaštín, ktoré odstúpilo spis ObÚ Senica, priestupkovému oddeleniu, ktorý

opakovane vypočul žalobcov i žalovanú a v ktorom konaní žalovaná priznala, že sa na adresu žalobcu
1/ vyjadrovala, že je klamár, podvodník a zlodej a uviedla, že ju v noci sleduje žltým autom, že ju chce
zastreliť. V rámci priestupkového konania len žalovaná bola uznaná vinnou a to za tie výroky, za ktoré
ju žaluje i v tomto konaní, teda že je klamár, podvodník a zlodej a bolo jej uložené pokarhanie a uložená
povinnosť nahradiť trovy konania 16 eur. Potom ako bolo ukončené priestupkové konanie, žalovaná

zvýšila svoju aktivitu, ďalej o ňom rozširovala lživé veci v obci. Uviedol, že bol opakovane predvolaný
na OO PZ Senica, niekedy v mesiacoch február, marce 2012 z dôvodu, že žalovaná ho udala, že jej
údajne vylamujem kľučky na hlavnej železnej bráne a toto rozširovala i po F. Y..

Z výsluchu žalobcu 2/ vyplynulo, že síce napriek tomu, že prebehlo priestupkové konanie žalovaná

sa nepoučila, i po tomto ďalej šírila nepriaznivé informácie. Dodal, že kúpil starý dom v časti Q. a
následne zistil, že sú problémy a preto oslovil spolumajiteľov pozemkov s pokusom o dohodu, žalovaná
mala k týmto nehnuteľnostiam predkupné právo, vždy sa snažil o jeho ponúknutie, o jeho realizáciu,
avšak zo strany žalovanej boli neustále menené a zvyšované nároky. Žalovaná neustále vyvíja aktivity
s účelom aby on i žalobca 1/, jeho svokor, boli vláčení po súdoch, po prokuratúre a jej výroky po

týchto orgánoch zasahujú do ich cti. Žalobou žalovali len výroky vyplývajúce z listu z 18.3.2011 a z
ústnychvyjadrenížalovanejzo4.8.2011,keďnatietomaliisvedkov,resp.tietobolidoručenékonkrétnym
osobám. Či a prečo svedkov v konaní pred súdom prvého stupňa nenavrhli vypočuť nevedel uviesť.
Dodal, že sa už po dobu 10 rokov snaží so žalovanou dohodnúť, avšak dohoda s ňou možná nie je, on
rešpektujeprávožalovanejajejzáujemnaúpravevzťahov,avšakmalabysavystríhaťinýchaktivít,ktoré

ho poškodzujú, pričom z jeho strany vždy bol záujem usporiadať všetky právne vzťahy k spokojnosti
všetkých zúčastnených, avšak nie je ochotný tolerovať neoprávnené zásahy zo strany žalovanej do
osobnosti jeho alebo i jeho svokra, keď navyše žalovaná je jedinou spomedzi spoluvlastníkov, ktorá
nemázáujemsadohodnúť.Doplnil,žepolíciaknemuprišla vjednusobotuaodpolicajtasadozvedel,že
tento ho hľadal i cez týždeň a takéto okolnosti vzbudia pozornosť v celej ulici, v tú sobotu mal i návštevu

a musel dve hodiny viesť rozhovor s policajtom, ktorý ho vypočúval, robil si poznámky, ide o veci, ktoré
značne človeka rozladia. Následne keď ide k svokrovcom, tam vidí rozladených svokrovcov, ktorí sú
sami prekvapení a pobúrení z toho, že prišli policajti, o čom hovorí celá dedina, i keď nejde o dedinu
malú, žalobcu 1/, jeho svokor je známy, keďže tento bol policajt a so svojim bratom i hudobníci, ľudia ho
poznajú a hovoria si tom. Za nepríjemné považuje i keď napríklad svokra stretne na cintoríne susedku,

táto sa jej vypytuje, že čo pani T., rovnako napríklad i keď berie deti ku krstnej mame jeho manželky a aj
táto sa ho pýta na výroky žalovanej, neustále je konfrontovaný s výrokmi žalovanej, z čoho je rozladený
a znechutený a najmä keď sa ho na tieto výroky pýtajú i vlastné deti, všetky tieto veci narúšajú jeho
pokoj, vyvádzajú ho z miery, keď opakovane sa ho na to ľudia pýtajú a to napr. i v obchode, hoci týchľudí nepozná a oni sa ho spýtajú ako sa mu darí, či pani T. robí problémy. Dodal, že pani T. má takéto
problémy s viacerými obyvateľmi obce.

Z výpovede účastníkov je zrejmé, že spory vzniknuté medzi účastníkmi súvisia resp. vyplývajú
zo spoluvlastníckych práv žalovanej. Žalovanej ako spoluvlastníčke nehnuteľnosti bolo porušené
predkupné právo k spoluvlastníckym podielom, určenia neplatnosti kúpnopredajných zmlúv sa
domáhala i žalobami na súde a i podľa vyjadrenia žalobcu 2/ minimálne v dvoch-troch veciach i bola
úspešná, do jej vlastníckeho práva bolo zasiahnuté i oplotením jej časti pozemku žalobcom 2/. Žalovaná

je staršia osoba, má 86 rokov a rokmi vybudovaný silný vlastnícky vzťah k pôde, pričom všetky jej
vyjadrenia na adresu žalobcov súviseli so zásahmi do jej vlastníckych práv, súviseli s jej obranou a
vyplývali z jej negatívnych životných skúseností, keď navyše i podľa vyjadrenia žalobcu 2/ ide o osobu
v obci považovanú za problematickú a konfliktnú. Žalobcovia 1/ a 2/ vyjadrenia žalovanej dňa 4.8.2011
ako i list žalovanej zo dňa 18.3.2011 považovali za neoprávnený zásah do ich občianskej cti, založený
však len na ich subjektívnych pocitoch bez preukázania objektívnej spôsobilosti zásahu privodiť ujmu

žalobcom 1/ a 2/. Žalobcovia okrem svojich výpovedí žiaden iný dôkaz neponúkli.

Odvolací súd (v súlade s uznesením NS ČR z 29.11.2012 sp. zn. 30Cdo 4003/2011) dospel k záveru
zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu, že žalobu žalobcov na ochranu osobnosti možno zamietnuť
i ak by práva žalobcov na ochranu osobnosti žalovaná porušila a to z dôvodu, že žalovaná bola

v inom konaní (v priestupkovom) za svoje správanie voči žalobcom postihnutá sankciou verejného
práva. Pritom je nerozhodné, že v priestupkovom konaní žalobcom nemožno priznať nemajetkovú ujmu,
žalobcom sa tiež dostáva určitá satisfakcia a to už samotným konaním a konštatovaním protiprávnosti
zásahu žalovanej do ich osobnostných práv. Satisfakcia je postihnutým osobám, žalobcom poskytnutá
každou formou použitej obrany, pričom potrestaním žalovanej v priestupkovom konaní je satisfakcia

veľmi výrazná, lebo štátny orgán konštatoval nielen protiprávne konanie, ale tiež subjektívny vzťah
páchateľky k jej konaniu a stanovil sankciu podľa závažnosti konania. Výroky žalovanej neboli
vulgárneho charakteru a prednesené alebo doručené boli len v úzkom okruhu osôb a to osôb resp.
organizácii v čase zásahov plniacich si svoje pracovné (služobné) povinnosti. Subjektívne hodnotenie
či subjektívna vnímavosť žalobcov 1/ a 2/ na konanie žalovanej na takomto hodnotení nemôže nič

zmeniť. Rozhodnutie priestupkového orgánu bolo i žalobcom doručené a tým došlo k satisfakcii natoľko
zásadnej, že sama o sebe v tomto prípade postačuje k reparácii prípadných protiprávnych zásahov a
k ochrane dobrého mena, cti a dôstojnosti žalobcov v spoločnosti. Právna úprava ochrany osobnosti
fyzickej osoby tvorí určitú hierarchiu, civilné právo umožňuje dohodu strán konfliktov o zásahu a o
jeho satisfakcii, svojpomoc postihnutého, ochranu pomocov štátneho orgánu a jeho rozhodnutím, pri

určitej úrovni spoločenskej nebezpečnosti skutku potom ochrana prerastá do konania trestnoprávneho
či priestupkového. Satisfakcia je postihnutej osobe poskytnutá každou formou použitej obrany, pričom
potrestaním škodcu v priestupkovom (či trestnom) konaní je satisfakcia veľmi výrazná, pretože štátny
orgán konštatuje nielen protiprávne konanie, ale tiež subjektívny vzťah páchateľa k svojmu konaniu
a ustanoví sankcie podľa závažnosti konania. Z hľadiska poskytnutej satisfakcie v správnom konaní

je nerozhodné, že v priestupkovom konaní nemožno žalobcom priznať nemajetkovú ujmu. Z hľadiska
posúdenia dostatočnosti satisfakcii v rámci správneho konania, je treba predovšetkým vychádzať ako
z celkovej povahy, tak i z jednotlivých okolností konkrétneho prípadu, musí sa prihliadnuť k intenzite,
povahe a spôsobu neoprávneného zásahu, k charakteru a rozsahu zasiahnutej hodnoty osobnosti, k
trvaniu a šírke ohlasu vzniknutej nemajetkovej ujmy pre postavenie a uplatnenie postihnutých fyzických

osôb (žalobcov) v spoločnosti a pod. V konkrétnej veci odvolací súd akceptoval skutočnosť, že zásah
žalovanej či už ústnym vyjadrením 4.8.2011 alebo písomným z 18.3.2011 súvisel s jej obranou proti
neoprávneným zásahom do jej vlastníckych práv, odrážal vek žalovanej a navyše realizoval sa len vo
vzťahukzainteresovanýmosobám(zamestnancomObecnéhoúradu)čimiestnymčištátnyminštitúciám
plniacim úlohy pri ochrane práv občanov. Požadovaná satisfakcia v občianskoprávnom konaní nebola

žalobcom priznaná ako z vyššie uvedených dôvodov tak ipre skutočnosť, že by žalobcovia nepreukázali,
že výrokmi žalovanej došlo k zníženiu ich cti a dôstojnosti v spoločnosti.

Pri takomto výsledku konania bola v konaní (odvolacom i prvostupňovom) plne úspešná žalovaná a
bola to tak ona, komu vzniklo aj právo na náhradu trov konania (podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1

O. s. p.). U trov prvostupňového konania nebol podaný návrh na ich náhradu (§ 151 ods. 1 O. s. p.),
v čom bolo treba vidieť vzdanie sa príslušného procesného práva a zo spisu sa vznik žiadnych trov
žalovanej v prvostupňovom konaní nepodával. Trovy odvolacieho konania si žalovaná uplatnila a to trovy
právneho zastúpenia za 3 úkony (príprava a prevzatie, účasť na odvolacom pojednávaní dňa 18.2.2014a 11.3.2014) tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. 3x po 61,87 eur, režijný paušál 3 x
8,04 eur, cestovné Lakšárska Nová Ves - Trnava a späť - 102 km - 30,24 eur x 2 (18.2.2014 a 11.3.2014),
náhrada za stratu času (4 polhodiny x 13,40 eur) x 2 (18.2.2014 a 11.3.2014) spolu 377,41 eur a za

zaplatený súdny poplatok za odvolanie 207 eur. Trovy konania sú povinní zaplatiť žalobcovia 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne žalovanej k rukám jej advokáta do 3 dní.

K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.