Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 16, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/390/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916211970
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916211970.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a

sudcov JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: S. S., nar. XX. XX.
XXXX, bytom B. č. XXX, zast. JUDr. Marianom Dzuroškom, s. r. o., so sídlom v Rimavskej Sobote,
Ul. Hviezdoslavova č. 468/31, IČO: 47 254 513, proti žalovanej K. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. č.
XX, zastúpenej JUDr. Alexandrom Milkom, advokátom so sídlom v Rožňave, Ul. Cyrila Metoda č. 4, o
zaplatenie 2 922,75 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota
č. k. 13C/206/2016-115 zo dňa 27. 06. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 2 922,75 € spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 922,75 € od 16. 10. 2016 do
zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách konania, p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2 922,75 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 922,75 € od 16. 10. 2016 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nároku na úrok z omeškania okresný súd

žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.
z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania vo výške 99,94 %.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči
žalovanej domáhal zaplatenia sumy 2 922,75 € s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2
922,75 € od 16.10.2016 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že na základe Zmluvy o poskytnutí

úveru „HypoPôžička“ č. U XXXX-XX zo dňa 01. 12. 2008 Všeobecná úverová banka, a. s. poskytla
žalobcovi a žalovanej úver vo výške 6 638,78 € s mesačnou anuitnou splátkou vo výške 87,63 €
počnúc od 20.01.2009, v lehote splatnosti 120 mesiacov od poskytnutia úveru t. j. od 02. 12. 2008.
Na základe ďalšej Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U XXXXX-XX zo dňa 12. 09. 2007
Všeobecná úverová banka, a. s. poskytla žalobcovi a žalovanej úver vo výške 7 966,54 € s mesačnou
anuitnou splátkou vo výške 107,22 € počnúc dňom 20. 10. 2007, v lehote splatnosti 120 mesiacov od
poskytnutia úveru t. j. od 18. 09. 2007. V mesiaci marec 2014 prestal žalobca žiť v spoločnej domácnosti

so žalovanou, ktorá sa úplne prestala spolupodieľať na splácaní predmetných úverov a celú ťarchu
splácania úverov presunula na žalobcu, pričom obidva úvery boli poskytované v čase, keď žalobca žil
so žalovanou v spoločnej domácnosti a peňažné prostriedky na ich základe získané boli investované
do nehnuteľnosti v čase podania žaloby už vlastnícky patriacej len žalovanej. Od apríla 2014 úverynepretržite spláca žalobca vrátane polovičného podielu pripadajúceho na žalovanú. Za obdobie od
04/2014 do 10/2016 na úver č. U XXXXX-XX zo dňa 01. 12. 2008 celkovo uhradil sumu 2 628,90
€ (30 mesiacov x 87,63 €) a na úver č. U XXXXX-XX zo dňa 12. 09. 2007 celkovo uhradil sumu 3

216,60 € (30 mesiacov x 107,22 €), spolu teda uhradil sumu 5 845,50 €. Okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na žalovanú sumu vydal dňa 07. 12. 2016 platobný
rozkazč.k.13C/206/2016-62,protiktorémupodalažalovanávzákonomstanovenej lehoteodpor.Odpor
proti platobnému rozkazu odôvodnila žalovaná tým, že z predmetných úverových zmlúv nepochybne
vyplýva, že je spoludlžníčka a že sa so žalobcom zaviazali poskytnuté úvery splácať v mesačných

splátkach až do ich úplného uhradenia, že úvery nie sú celkom uhradené a že od poskytnutia úverov
až do ich vzájomného rozchodu so žalobcom jednotlivé splátky úverov uhrádzala ona (žalovaná) cez
účet žalobcu, pretože žalobca nemal úvery z čoho splácať, nakoľko bol nezamestnaný. Poskytnuté
úvery boli investované do nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E.. T. uviedla,
že v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva uznesením č. k. 12C/188/2015-50
zo dňa 29.06.2016 okresný súd schválil zmier tak, že predmetné nehnuteľnosti na základe súdom

schváleného zmieru nadobudla výlučne žalovaná, ktorá sa zaviazala z titulu náhrady za spoluvlastnícky
podiel zaplatiť žalobcovi sumu 8 500 €, ktorú aj zaplatila, preto podľa názoru žalovanej nárok žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy nie je daný. Uznesením č. k. 13C/206/2016-82 zo dňa 19. 01. 2017 okresný
súd platobný rozkaz postupom podľa ustanovenia § 267 ods. 3 CSP zrušil.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že vykonal dokazovanie
a na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v žalovanom období od 01. 04. 2014 do 30.
09. 2016 celkovo uhradil na obidva vyššie špecifikované úvery sumu 5 845,50 € (2 628,90 € + 3 216,60
€), z ktorej sumy podiely na solidárnom záväzku žalobcu a žalovanej podľa ustanovenia § 511 ods. 2
Občianskeho zákonníka sú vo vzájomnom pomere rovnaké, čiže podiel žalobcu na zaplatenom dlhu za

vyššie uvedené obdobie predstavuje sumu 2 922,75 € a podiel žalovanej na zaplatenom dlhu za vyššie
uvedené obdobie rovnako predstavuje sumu 2 922,75 €. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé,
že ak žalobca plnil v žalovanom období solidárny záväzok výlučne sám, vzniklo mu voči žalovanej ako
druhej spoludlžníčke právo na následný regres, t. j. právo žiadať od žalovanej náhradu za plnenie, ktoré
za žalovanú Všeobecnej úverovej banke, a. s. (ďalej v texte „veriteľovi“) poskytol. V danom prípade

žalobca plnil veriteľovi v splátkach a preto regresný nárok žalobcu voči žalovanej vznikal ohľadne každej
zaplatenej splátky samostatne. Pokiaľ teda žalobca požaduje od žalovanej zaplatenie sumy 2 922,75
€ predstavujúcej jej podiel na solidárnom záväzku, vyplývajúcom z predmetných úverových zmlúv,
okresný súd posúdil žalobu ako dôvodnú a vyhovel jej. K tvrdeniu právneho zástupcu žalovanej, že sa
okresný súd nezaoberal vzájomným vzťahom medzi spoludlžníkmi a tento vzájomný vzťah ani nebol

predmetom dokazovania, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by podiely na solidárnom záväzku žalobcu a žalovanej
boli vo vzájomnom pomere iné ako rovnaké, preto mal za to, že sú vo vzájomnom pomere rovnaké,
t. j. v danom prípade - keďže ide o dvoch solidárnych spoludlžníkov - sú ich podiely na solidárnom
záväzku polovičné. V nadväznosti na uvedené, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého

rozsudku konštatoval, že žalobca ani žalovaná v rámci lehôt na vyjadrovanie sa podľa ustanovenia
§ 167 CSP neprodukovali tvrdenia a neoznačili žiadne dôkazy preukazujúce skutočnosť, že by ich
vzájomný pomer na solidárnom dlhu bol iný ako rovnaký. Vo vzťahu k obrane žalovanej, že aj ona platila
zo svojho príjmu splátky na žalované úvery do ich vzájomného rozchodu so žalobcom, okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že táto obrana žalovanej ostala len v rovine jej

tvrdenia, ktoré nebolo preukázané relevantnými dôkazmi. Zdôraznil, že ide o sporové konanie, ktoré je
ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej strany sporu majú okrem povinnosti tvrdenia aj dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti má za následok neúspech v spore. Pokiaľ žalovaná
na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 27. 06. 2017 chcela súdu predložiť dôkazy o svojich
pracovných pomeroch a o svojich zárobkoch, súd jej to neumožnil uplatnením zásady sudcovskej

koncentrácie konania, keďže tieto dôkazy nepredložila včas, t. j. v rámci lehôt podľa ustanovenia § 167
CSP, keď tvrdenia ohľadne toho, že od poskytnutia úverov až do ich vzájomného rozchodu so žalobcom
tieto úvery splácala výlučne sama, uviedla žalovaná už v odpore proti platobnému rozkazu. V súvislosti
suvedenýmokresnýsúdvodôvodneníodvolanímnapadnutéhorozsudkuuviedol,žeúčelomsudcovskej
koncentrácie konania je zabrániť zdržiavaniu sporu neskorými procesnými úkonmi strán sporu. K obrane

žalovanej, že žaloba žalobcu môže byť úspešná len za predpokladu, že žalobca preukáže, že splácal
splátky predmetných úverov a súčasne preukáže, že na obidva vyššie špecifikované úvery už celkovo
zaplatil viac ako na neho podľa vnútorného pomeru medzi solidárnymi dlžníkmi pripadá, teda v danom
prípade viac ako polovicu zo sumy, ktorá má byť celkovo zaplatená na úver č. U XXXXX-XX a ktorámá byť celkovo zaplatená na úver č. U XXXXX-XX, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku uviedol, že túto právnu argumentáciu právneho zástupcu žalovanej nepovažuje za správnu,
pretože nie je v súlade s ustálenou judikatúrou, aby ten solidárny dlžník, ktorý dlh v splátkach plní aj

za druhého solidárneho spoludlžníka mohol podať žalobu až potom, čo by sám zaplatil 60 mesačných
splátok na každý úver osobitne. Túto argumentáciu žalovanej okresný súd nepovažoval za správnu ani z
hľadiska premlčateľnosti nároku žalobcu požadovať na druhom solidárnom spoludlžníkovi náhradu toho,
čo za neho v súlade s právom veriteľovi plnil. K obrane žalovanej, že žalobca nemal z čoho žalované
úvery splácať, pretože bol nezamestnaný, okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku

uviedol, že žalovaná neprodukovala žiadny dôkaz, ktorý by vyvracal, resp. spochybnil tvrdenia žalobcu
o jeho výlučnom splácaní úverov v žalovanom období. Navyše, v danom prípade majetkovú výhodu
z poskytnutých úverov, t. j. výlučné vlastníctvo nehnuteľností, ktoré boli pôvodne z úvermi získaných
prostriedkov zakúpené do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, užíva na základe súdom
schváleného zmieru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12C/188/2015 výlučne žalovaná,
ktorej tieto nehnuteľnosti pripadli. Tu je podľa okresného súdu potrebné zdôrazniť, že žalovaná na

základe súdom schváleného zmieru v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12C/188/2015
sa zaviazala žalobcovi vyplatiť len náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel v sume 8 500 €. Z
uvedeného súdnehozmieruakoajzobsahuspisusp.zn.12C/188/2015jezrejmé,ženáhradavyplatená
žalovanou žalobcovi predstavovala cca polovicu z hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom
vypracovaným Ing. Jaroslavom Zorvanom v sume 17 100 €. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná vyplatila

žalobcu len z hodnoty jeho spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach. Vyplatená suma teda
nezahŕňala aj podiel žalovanej na nesplatených sumách poskytnutých úverov. Len v tom prípade, ak
by táto suma zahŕňala aj podiel žalovanej na nesplatených sumách poskytnutých úverov, mohlo by to
podľa okresného súdu mať vplyv na dôvodnosť podanej žaloby v tom smere, že žalobca a žalovaná ako
solidárni spoludlžníci sa už vzájomnou dohodou vysporiadali ohľadne nesplatených súm poskytnutých

úverov s tým, že úvery dospláca žalobca, čo ale nebol tento prípad. V závere odôvodnenia odvolaním
napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ žalovaná namietala, že žalobou uplatnený
nárok nepredstavuje žiadnu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, právna špecifikácia
žalobného návrhu nie je pre súd záväzná a navyše žalobca v priebehu konania už správne právne
kvalifikoval svoj nárok ako nárok uplatnený podľa ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

K vznesenej námietke premlčania žalovaného nároku okresný súd uviedol, že žalobou uplatnený nárok
hmotnoprávne posúdil podľa ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý nárok sa
premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a keďže bol uplatnený za obdobie od 01. 04. 2014
do 30. 09. 2016 a žaloba bola doručená súdu dňa 10. 11. 2016, žalovaný nárok nie je premlčaný a teda
vznesená námietka premlčania nie je dôvodná. Na základe uvedených skutočností okresný súd žalobe

vyhovel spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne; vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok
z omeškania žalobu zamietol.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaná odvolala, a v odvolaní uviedla, že v
zákonom stanovenej lehote podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie a to podľa ustanovenia

§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP a navrhuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Zdôraznila, že s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie
nesúhlasí, pretože súd prvej inštancie síce posúdil správne nárok žalobcu v zmysle ustanovenia § 511
Občianskeho zákonníka, avšak toto ustanovenie na posudzovaný prípad nesprávne interpretoval.

Uviedla, že v odseku 13.4 odôvodnenia rozsudku, súd prvej inštancie poukazuje na ustanovenie § 511
ods.3Občianskehozákonníka,zktoréhovyplývatzv.následný postihmedzisolidárnymispoludlžníkmia
uvádza,žekeďževdanomkonkrétnomprípadeideosplácaniedlhuvsplátkach aregresnýnárokvzniká
čo do každej splátky samostatne, môže žalobca postupne požadovať náhradu za každú splátku osobitne
bez ohľadu na to, či splnil viac ako by na neho podľa vnútorného pomeru medzi solidárnymi dlžníkmi

prislúchalo. Podľanázoružalovanejtakýtovýkladustanovenia §511Občianskeho zákonníkajevýklad,
ktorý súd prvej inštancie prispôsobil svojmu rozhodnutiu, pričom je v rozpore so znením ustanovenia §
511 Občianskeho zákonníka. V uvedenej súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie
nerozlišuje medzi právom následného postihu (regresu) a subrogačným regresom. V tomto prípade ide
o rozvrhový regres, ktorý na rozdiel od subrogačného regresu spočíva v tom, že spoludlžník s plnením

dlhu plní súčasne aj svoj vlastný dlh a postih sa tu preto realizuje v rámci právneho vzťahu, ktorý
existuje medzi spoludlžníkmi. Rozsah rozvrhového regresu dlžníka, ktorý splnil celý dlh, je voči ostatným
spoludlžníkom daný ich podielmi na celom dlhu. Právo následného postihu dlžníkovi nevznikne, ak
splnil najviac toľko, koľko zodpovedalo jeho podielu na dlhu. Ak splní niektorý zo solidárnych dlžníkovcelý dlh sám, prípadne splní viac ako na neho vo vzájomnom vnútornom pomere pripadá, vzniká tomuto
dlžníkovi následný (rozvrhový) regres podľa § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Následný regres
nevznikne,akhovylučuje vnútornýspoludlžníckypomeranevznikneani vtedy,aksolidárnydlžníksplnil

dlh iba v rozsahu, ktorý zodpovedal jeho podielu na celom plnení. Nesprávny je preto výklad súdu prvej
inštancie,keďsvojerozhodnutiezaložilnatakomvýklade,žeregresnýnárok vznikáspoludlžníkovičodo
každej splátky samostatne a môže postupne požadovať náhradu za každú splátku osobitne, bez ohľadu
na to, či splnil viac ako by na neho podľa vnútorného pomeru medzi solidárnymi dlžníkmi prislúchalo.
Takýto výklad je podľa žalovanej v rozpore s účelom a znením ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho

zákonníka a s ustálenými právnymi názormi. Súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre spravodlivé a správne rozhodnutie vo veci. Ide o to, že od poskytnutia úverov na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžička“ č. U XXXXX-XX a tiež na základe Zmluvy o poskytnutí úveru
„Hypopôžička“ č. U XXXXX-XX splácala úver až do prerušenia spolužitia so žalobcom v marci 2014
žalovaná. Prostriedky poskytnuté z úverov boli investované do nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXX, kat. úz. Kráľ, ku ktorej na základe súdneho zmieru schváleného súdom v konaní vedenom na

Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/188/2015 nadobudla vlastnícke právo žalovaná a z
titulu náhrady za spoluvlastnícky podiel zaplatila žalobcovi sumu 8 500 €. V zmysle ústnej dohody medzi
ňou (žalovanou) a žalobcom zostatok úverov mal zaplatiť žalobca. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje
náhradu za zaplatenie splátok úverov za obdobie od 04/ 2014 do 10/2016, teda nárok si uplatňuje v
čase, keď žalovaná svoj podiel má už uhradený a naopak žalobca čiastočnými platbami uhradí len časť

svojho podielu voči veriteľovi. Právo regresu mal preto súd prvej inštancie podľa žalovanej skúmať v
tomto konkrétnom prípade nie izolovane, odhliadnuc od doterajšieho plnenia. Pri úvahe o následnom
regrese, mal súd prvej inštancie podľa žalovanej zohľadniť aj úhradu už doposiaľ zaplateného dlhu
žalovanou a to bez toho, aby bolo potrebné každú jednotlivú čiastočnú úhradu úveru započítať proti
druhému spoludlžníkovi postupom podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie mal

podľa žalovanej pri rozhodovaní o následnom regrese vziať do úvahy všetky doposiaľ uhradené časti
dlhu žalobcom a žalovanou a posúdiť, či žalobca, alebo žalovaná uhradili viac, než na nich pripadá podľa
ich vnútorného pomeru. Iba takéto posúdenie veci zodpovedá spravodlivému použitiu ustanovenia §
511 ods. 3 Občianskeho zákonníka a napĺňa jeho zmysel a podstatu. Súd prvej inštancie nárok žalobcu
v tomto zmysle neposudzoval a nepripustil žiadne dokazovanie v súvislosti s doposiaľ uhradenými

splátkami úverov žalovanou, ktorá uhradila viac, než na ňu pripadá podľa vnútorného pomeru a dohody
so žalobcom, že po zrušení podielového spoluvlastníctva k rodinnému domu zaplatí zostatok úverov
sám. Žalovaná v odvolaní ďalej uviedla, že súd prvej inštancie jej svojim postupom odňal možnosť
konať pred súdom, keď jej s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie konania neumožnil
preukázať ňou tvrdené skutočnosti pri jej výsluchu na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa

27. 06. 2017. Listinnými dôkazmi, ktorými disponovala na pojednávaní chcela preukázať pravdivosť
svojho tvrdenia a reagovať na ústny výsluch žalobcu. V posudzovanej veci súd vykonal pojednávanie
dňa 30. 05. 2017 a dňa 27. 06. 2017. Na pojednávaní konanom dňa 30. 05. 2017 žalobca predložil
listinné dôkazy, ktoré neboli predložené spolu so žalobou a súd nevypočul strany sporu vzhľadom k
tomu, že žalobca nevie po slovensky. Tieto skutočnosti súd vyhodnotil tak, že pojednávanie odročil za

účelom výsluchu strán a doručenia listinných dôkazov žalovanej. Neobstojí preto tvrdenie súdu prvej
inštancie, že žalovaná mohla predložiť dôkazy skôr. Už v odpore proti platobnému rozkazu a vo
svojom vyjadrení namietala tú skutočnosť, že úvery splácala sama, že žalobca nikdy nikde nepracoval
a úvery boli splácané z príjmov žalovanej cez účet žalobcu. Dôkazy, ktoré žalovaná chcela predložiť na
pojednávaní dňa 27. 06. 2017 súd nezohľadnil z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania a to napriek

tomu, že išlo o dôkazy preukazujúce tvrdenia žalovanej, ktorými reagovala na výsluch žalobcu, ktorý
bol vypočutý až na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 27. 06. 2017. Išlo o dôkazy, ktoré
by si nevyžadovali nariadenie ďalšieho pojednávania. V nadväznosti na uvedené žalovaná v odvolaní
poukázala na § 154 CSP a uviedla, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaná vzhľadom

na skutočnosť, že úvery splácala cez účet žalobcu, preukazovala svoje tvrdenie výsluchom účastníkov a
listinnými dôkazmi, že v období od roku 2007 do 2014 bola zamestnaná a mala príjem, pričom žalobca
príjem v tomto období nemal. Súd však nepripustil dokazovanie na tieto skutočnosti tvrdené žalovanou,
v dôsledku čoho jej svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom.

3. K obsahu odvolania žalovanej sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 24. 07. 2017, kde uviedol, že
odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný, vecný i právne
odôvodnený. Ďalej uviedol, že je to práve žalovaná, ktorá v rozpore s ustanovením § 511 ods.
3 Občianskeho zákonníka a v rozpore s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou, sa snažístotožniť regresný nárok v prípade plnenia poskytovaného veriteľovi naraz jednou čiastkou s plnením
poskytovaným veriteľovvsplátkach.Jepretozrejmé,že žalovanározdielmedzitýmitodvomaplneniami
buď zámerne neakceptuje alebo v rozpore so zákonom tento rozdiel nechápe. I keď tvrdenie žalovanej

spočívajúcevtom,žeonaodoktóbra2007doaprílaroku2014splácalaúvery,lebožalovanýnepracoval,
z hľadiska merita veci nemá význam, je podľa žalobcu nevyhnutné uviesť, že žalovaná v tomto smere
uvádza nepravdu a zavádza súd. V uvedenej súvislosti žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej
uviedol, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 27. 06. 2017 predložil súdu výpisy z
účtov, na ktoré mu prichádzali zárobky za práce vykonávané v Nemecku a tie sa napr. v roku 2008

pohybovali v rozpätí od 2 664,81 € až do 4 474,41 € mesačne. Samotná žalovaná však ani v tomto
smere žiadny dôkaz súdu nepredložila, práve naopak, na pojednávaní konanom na okresnom súde
potvrdila,žeúverysasplácalivtomtoobdobízo mzdyžalobcu,pričomnepreukázala,žebysplátkyúveru
do roku 2014 splácala z vlastných finančných prostriedkov. V závere vyjadrenia k odvolaniu žalovanej
žalobca uviedol, že súd prvej inštancie vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie a vo veci spravodlivo
rozhodol. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej v rozsahu a z dôvodov daných
ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP
(a contrário) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým uložil žalovanej

povinnosťzaplatiťžalobcovisumu2922,75€spolus5%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy2922,75
€ od 16. 10. 2016 do zaplatenia, do 3 dní právoplatnosti rozsudku a v súvisiacom výroku o trovách
konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil; vo zvyšnej časti týkajúcej
sa zamietnutia nároku na úrok z omeškania vo výške 0,5 % ročne zo sumy 2 922,75 € od 16. 10. 2016
do zaplatenia (v zamietajúcom výroku) zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. Po prejednaní odvolania odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si pôvodne
v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia;
v priebehu konania upresnil právny dôvod uplatneného nároku s poukazom na ustanovenie § 511
Občianskeho zákonníka.

6. Podľa ustanovenia § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie o
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jednej dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

7. Podľa ustanovenia § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkoch vo
vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho
podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť,

aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich
pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.

8. Podľa ustanovenia § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh
sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý

z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

9. Z obsahu odvolania žalovanej vyplýva, že žalovaná v rámci odvolacej námietky uplatnenej v
zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie) súdu prvej inštancie v
odvolaní vytýkala, že aj keď žalobou uplatnený nárok posúdil správne ako nárok podľa ustanovenia §

511 Občianskeho zákonníka, toto ustanovenie v danom prípade nesprávne interpretoval. V uvedenej
súvislosti žalovaná v odvolaní uviedla, že súd prvej inštancie nerozlišuje medzi následným regresom
a subrogačným regresom, pričom podľa žalovanej v danom prípade ide o rozvrhový regres, „ktorý
spočíva v tom, že spoludlžník s plnením dlhu plní súčasne aj svoj vlastný dlh a postih sa tu realizuje v
rámci právneho vzťahu, ktorý existuje medzi spoludlžníkmi. Rozsah rozvrhového regresu dlžníka, ktorý

splnil celý dlh je voči ostatným spoludlžníkom daný ich podielmi na spoločnom dlhu“. V nadväznosti
na uvedenú odvolaciu námietku žalovanej odvolací súd uvádza, že medzi následným regresom a
subrogačným regresom nie je žiadny rozdiel ako sa žalovaná nesprávne domnieva, pretože obsahovo je
to totožný pojem, len gramaticky vyjadrený inými prívlastkami. Podstatou následného tzv. subrogačnéhopostihu (regresu) je to, že dlžník, ktorý splnil dlh sám, má právo od ostatných spoludlžníkov žiadať
v uplatnenom rozsahu náhradu za toto plnenie. V citovanom ustanovení § 511 Občianskeho
zákonníka je totiž upravená tzv. pasívna solidarita, ktorá je charakterizovaná viacerými subjektmi

na dlžníckej strane a ich povinnosťou splniť dlh tomu istému veriteľovi (spoločne a nerozdielne). Z
odseku 3 citovaného ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka ďalej vyplýva, že: „ak dlžník v rozsahu
uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať od ostatných spoludlžníkov náhradu podľa
ich podielov, čo znamená, že právo požadovať od ostatných spoludlžníkov (v tomto konkrétnom prípade
od žalovanej) náhradu plnenia do výšky zodpovedajúcej podielu žalovanej na dlhu voči veriteľovi nemá

dlžník len po úplnom splatení dlhu voči veriteľovi, ale v rozsahu uplatneného nároku (v danom prípade
za obdobie od 01. 04. 2014 do 30. 09. 2016) aj pred splnením dlhu v plnom rozsahu. Tento záver
(len vyjadrený iným spôsobom, zodpovedajúcim rozhodnutiam NS ČR sp. zn. 32Cdo/3603/2015 zo
dňa 26. 10. 2016, sp. zn. 33Cdo/856/2012 zo dňa 29. 08. 2013 a sp. zn. 28Cdo/5088/2007 zo dňa
31. 07. 2008, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku) vyjadril
okresný súd v odseku 13.4 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, ktorého obsah žalovaná v

odvolanínamietala.Neobstojípretoargumentáciažalovanejuvedenávodvolaní,týkajúcasanesprávnej
interpretácie ustanovenia § 511 Občianskeho zákonníka v jeho odseku 3, pretože uvedené ustanovenie
uplatnenie nároku na náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi aj za spoludlžníka pred splnením dlhu
v celom rozsahu nevylučuje, keď sa v ňom výslovne uvádza, že ak dlžník v rozsahu uplatneného
nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov podľa ich podielov.

V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že v danom prípade sa nejedná ani o tzv. rozvrhový regres,
ako nesprávne v odvolaní uviedla žalovaná, pretože rozvrhový regres prichádza do úvahy v tom prípade,
keď niektorý zo spoludlžníkov nemôže v rámci tzv. následného postihu svoj diel splniť, a teda tento jeho
podiel sa rozvrhne medzi ostatných spoludlžníkov, čo nie je tento prípad.

9.1 Žalovaná v odvolaní ďalej tvrdila, že svoju povinnosť nahradiť žalobcovi to, čo za ňu plnil veriteľovi
vo vzťahu k úverom, ktoré im boli v čase keď spolu žili poskytnuté na základe Zmluvy o poskytnutí
úveru „HypoPôžička“ č. U- XXXXX-XX zo dňa 03. 12. 2008 a na základe Zmluvy o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ č. XXXXX-XX zo dňa 12. 09. 2007 si splnila už pred podaním žaloby a to tým, že a)
do vzájomného rozchodu so žalobcom v apríli 2014 hradila splátky úverov poskytnutých na základe

vyššie uvedených úverových zmlúv výlučne ona sama zo svojho príjmu, a to cez účet žalobcu, čo jej
však súd prvej inštancie neumožnil preukázať (predložením listinných dôkazov, že od roku 2007 do
apríla 2014 bola zamestnaná a mala príjem), čím jej odňal možnosť konať pred súdom, b) že svoju
povinnosť voči žalobcovi zodpovedajúcu v žalobe uplatnenému nároku si splnila tým, že ho pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré spoločne nadobudli z predmetných

úverov vyplatila sumou 8 500 € a že c) sa so žalobcom ústne dohodli, že úvery poskytnuté na základe
Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U- XXXXX-XX zo dňa 03. 12. 2008 a na základe Zmluvy
o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. XXXXX-XX zo dňa 12. 09. XXXX bude splácať až do ich úplného
splatenia žalobca sám.

9.2 K jednotlivým odvolacím námietkam žalovanej uvedeným v odseku 9.1 odôvodnenia tohto rozsudku
odvolací súd uvádza, že argumentácia žalovanej uvedená v odvolaní o tom, že až do apríla 2014
splácala úver výlučne ona sama zo svojho príjmu, a to cez účet žalobcu, nemá vo vzťahu k žalobou
uplatnenému nároku za obdobie od 01. 04. 2014 do 30. 09. 2016 žiadnu relevanciu, pretože žalobca
si podanou žalobou uplatnil nárok na regresnú náhradu za iné obdobie aké je obsahom tvrdení

žalovanej. Navyše je v rozpore s akokoľvek logikou, aby sa žalovaná ako spoludlžník splácaním úveru
cez účet žalobcu, (podľa jej tvrdenia výlučne z jej peňažných prostriedkov) vzdala takýmto spôsobom
splácania úveru relevantnej možnosti unesenia dôkazného bremena v súvislosti s tým, z koho účtu
bol úver splácaný v nadväznosti na možnosť preukázať skutočnosť, kto úver splácal. Preto ak súd
prvej inštancie nepovažoval (využijúc svoje právo dané CSP posúdiť, ktorý z navrhovaných dôkazov

vykoná a ktorý nie) za potrebné vykonať dokazovanie dôkazmi navrhovanými žalovanou (dôkazmi
preukazujúcimi, že v období od roku 2007 do apríla 2014 bola zamestnaná a teda mala príjem),
neodňal uvedeným postupom žalovanej možnosť konať pred súdom. V uvedenej súvislosti odvolací
súd uvádza, že aj keď súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
žalovanou na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 27. 06. 2017 navrhované dôkazy nevykonal

za použitia zásady koncentrácie konania a nie za použitia zásady hospodárnosti konania, uvedená
skutočnosť nič nemení na tom, že z hľadiska celkového výsledku konania, ktorý odvolací súd považuje
za správny, je bezvýznamné či k nevykonaniu žalovanou navrhovaných dôkazov súd prvej inštanciepristúpil uplatnením zásady koncentrácie konania alebo uplatnením zásady hospodárnosti konania, keď
na základe predchádzajúcich skutkových zistení považoval vykonanie týchto dôkazov za nadbytočné.

9.3 Žalovaná ďalej v odvolaní tvrdila, že svoju povinnosť zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu si splnila
tým, že po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zaplatila žalobcovi na základe súdom
schválené zmieru v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/188/2015
sumu 8 500 €, zodpovedajúcu náhrade za spoluvlastnícky podiel žalobcu na nehnuteľnostiach, ktoré
nadobudli spoločne v čase, keď spolu žili z úverov poskytnutých na základe vyššie uvedených úverových

zmlúv a ktoré boli predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V súvislosti s
uvedenou argumentáciou žalovanej odvolací súd uvádza, že a) žalovaná v odvolaní na jednej strane
argumentuje tým, že žaloba je nedôvodná, pretože ona si svoj podiel na spoločnom dlhu voči veriteľovi
splnila, keď v čase od poskytnutia úverov do apríla 2014 splácala úvery výlučne zo svojich prostriedkov
cez účet žalobcu a na strane druhej tvrdí, že žaloba je nedôvodná, pretože ona si svoj podiel na
spoločnom dlhu voči veriteľovi splnila, keď žalobcu na základe súdom schváleného zmieru v konaní

vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 12C/188/2015 vyplatila sumou 8 500 €,
čo sa navzájom vylučuje a ani nemá oporu v zistenom skutkovom stave, b) súd prvej inštancie sa s
uvedeným tvrdením žalovanej, produkovaným aj v rámci konania pred súdom prvej inštancie jasne a
zreteľne vysporiadal v odseku 14.3 odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku, kde uviedol, že
podľaznaleckéhoposudkuvypracovanéhoIng.JaroslavomZorvanomvšeobecnáhodnotapredmetných

nehnuteľností predstavovala sumu 17 100 €, preto ak žalovaná zaplatila žalobcovi sumu 8 500 €,
vyplatila mu len náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel a teda uvedená suma nezahŕňala aj podiel
žalovanej na nesplatených sumách poskytnutých úverov. Rovnako sa súd prvej inštancie vysporiadal
aj s ďalším tvrdením žalovanej, ktorým chcela spochybniť dôvodnosť podanej žaloby, a to, že po
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa so žalobcom ústne dohodli na tom, že zostatok

predmetných úverov uhradí žalobca sám. Odhliadnuc od toho, že uvedené tvrdenie žalovanej zostalo
v rovine ničím nepodloženého tvrdenia, uvedeným tvrdením žalovaná tak ako v prípade argumentácie,
že svoj podiel na spoločnom dlhu so žalobcom nahradila žalobcovi tak, že ho pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva vyplatila sumou 8 500 €, spochybnila svoje predchádzajúce tvrdenia,
čím sa celá jej argumentácia o úhrade žalovanej sumy ešte pred podaním žaloby spôsobom vyššie

uvedeným stala nielen nepreukázanou ale aj rozporuplnou.

10. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 2 922,75 € spolu s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 16. 10. 2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny

podľa ustanovenia § 378 ods. 1 a 2 CSP potvrdil konštatujúc, že v konaní bolo preukázané, že
žalobca celkovo na splátkach úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru „Hypopôžičke“
č. U XXXXX-XX zo dňa 03. 12. 2008 a úveru poskytnutého na základe Zmluvy o poskytnutí úveru
„Hypopôžičke“ č. U XXXXX/X zo dňa 12. 09. 2007 uhradil za obdobie od 01. 04. 2014 do 30. 09. 2016
celkom sumu 5 845,50 €. Z tejto sumy polovica pripadajúca na žalovanú je suma 2 922,75 €, na úhradu

ktorej zaviazal okresný súd z vyššie uvedených dôvodov spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne z uvedenej sumy od 16. 10. 2016 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
správne žalovanú.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, tak že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením.

12. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).