Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 14, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/315/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718200297
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718200297.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity

Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu
K4 International, s. r. o., so sídlom Bakossova 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 410 560, adresa na
doručovanie Námestie SNP 25/39, 960 01 Zvolen, proti žalovanej M. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.
XXX/XX, XXX XX S., zastúpená advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41,
960 01 Zvolen, v konaní o vydanie hnuteľných vecí o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 10C/2/2018-67 z 5. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku o povinnosti žalovanej vydať žalobcovi hnuteľné veci

potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v druhom výroku o nároku žalobcu na náhradu trov konania
voči žalovanej v rozsahu 100 % mení tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie
o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť do troch dní od právoplatnosti
rozsudku vydať žalobcovi hnuteľné veci, ktoré sa ku dňu 13. 11. 2017 nachádzali v rodinnom dome
súpisného čísla XXX v S. označené ako osadený sporák keramický s elektrickou rúrou, drezové
umývadlo nerezové, zabudovaná umývačka riadu, osadený digestor, kuchynská linka z materiálov na
báze dreva s rozvinutou šírkou 4,15 m, samostatná sprcha, interiérové dvere rámové s výplňou v počte
4 ks a interiérové dvere dyhované s presklením v počte 3 ks. Aplikujúc ustanovenia Občianskeho

zákonníka (ďalej aj „OZ“) o oprávneniach vlastníka vymedzených v § 123, o práve vlastníka na ochranu
proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje podľa § 126 ods. 1 OZ s možnosťou
domáhať sa vydania veci od toho, kto ju neprávom zadržuje a ustanovení Občianskeho zákonníka
upravujúcich záložné právo (§ 151a a nasledujúce) vyhodnotil nárok žalobcu na vydanie označených
hnuteľných vecí vo výroku rozsudku za oprávnený z dôvodu, že pri dobrovoľnej dražbe podľa zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj „zákon č. 527/2002 Z. z.“) nadobudol žalobca
vlastnícke právo okrem nehnuteľností aj k tým hnuteľným veciam, vydania ktorých sa touto žalobou

domáha. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom
Zvolen, katastrálny odbor pre okres T., obec S. a katastrálne územie S. na liste vlastníctva č. XXX a to
k stavbe rodinného domu súpisného čísla XXX postaveného na pozemku parcelného čísla CKN XXXX/
XX udelením príklepu na dražbe. Predchádzajúcim vlastníkom dražených nehnuteľností (predmetudražby) bola žalovaná, ktorá nepoprela, že k rozhodnému dňu 13. 11. 2017 (dátum uskutočnenia
dobrovoľnej dražby) sa hnuteľné veci, ktorých vydania sa žalobca domáha touto žalobou, nachádzali
vo vydraženom rodinnom dome. Žalovaná nepoprela, že následne označené hnuteľné veci odniesla z

nehnuteľnosti s odôvodnením, že netvorili predmet zálohu a udelením príklepu sa žalobca nestal ich
vlastníkom. Súd prvej inštancie vyhodnotil túto obranu žalovanej ako nedôvodnú. S poukazom na obsah
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 09. 11. 2007 uzavretej medzi Slovenskou
sporiteľňou, a. s. ako záložným veriteľom a N. E. ako záložcom, od ktorej nadobudla nehnuteľnosti do
vlastníctva žalovaná spolu s bývalým manželom, kde v článku I tejto zmluvy bol záloh špecifikovaný ako

stavba a pozemky zapísané na LV č. W. v kat. úz. S. a výslovne bolo v tomto zmluvnom ustanovení
uvedené, že záložné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo zálohu. Veci, ktorých vydania sa žalobou
žalobca domáhal, mali charakter príslušenstva veci, ktoré boli určené na to, aby sa s hlavnou vecou
trvale užívali. Za nerozhodné považoval súd prvej inštancie, že dva kusy dyhovaných interiérových
dverí s presklením a samostatnú sprchu zakúpila žalovaná až v roku 2008 po uzavretí záložnej zmluvy,
pretože sa tieto stali príslušenstvom založenej nehnuteľnosti - rodinného domu a podľa § 151d ods.

2 veta prvá Občianskeho zákonníka sa záložné právo vzťahovalo aj na toto príslušenstvo veci. Súd
prvej inštancie odmietol názor žalovanej, že v časti predmetu zálohu týkajúceho sa príslušenstva je
záložná zmluva neplatná pre jej neurčitosť z dôvodu, že príslušenstvo veci nebolo presne špecifikované.
Zmluvné ustanovenie o predmete zálohu je potrebné vykladať v súlade s ustanovením § 151b ods. 4
OZ, ktoré pripúšťa, aby záloh bol v záložnej zmluve určený aj takým spôsobom, aby ho bolo možné

určiť kedykoľvek počas trvania záložného práva. Za príslušenstvo veci sa považujú veci, ktoré patria
vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Pri tejto definícii
príslušenstva veci je vždy možné k rozhodnému dátumu vyšpecifikovať, čo sa rozumie príslušenstvom
zálohu. Nie je vylúčené, že sa v priebehu trvania záložnej zmluvy rozsah príslušenstva rozšíri alebo
zúži. Záložné právo pôsobilo voči žalovanej a jej bývalému manželovi ako nadobúdateľom založenej

nehnuteľnosti. V oznámení o dražbe zo dňa 11. 10. 2017, aj znaleckom posudku znalca Ing. R. XXXX č.
165/2017, ktorým bola určená všeobecná hodnota draženej nehnuteľnosti, ako aj v notárskej zápisnici
osvedčujúcej priebeh dobrovoľnej dražby z 13. 11. 2017 sa pri popise predmetu a stavu dražby v
súvislosti s rodinným domom súpisného čísla W. uvádzajú aj hnuteľné veci, ktoré sú predmetom tohto
konania. Bez hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v draženej nehnuteľnosti by bola cena vydražených

nehnuteľností nižšia a cena predmetu dražby bola navýšená aj o hodnotu označených hnuteľných
vecí. Odovzdanie vydraženej veci vydražiteľovi bez príslušenstva ovplyvňujúceho všeobecnú hodnotu
draženej nehnuteľnosti by bolo možné označiť za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi.
1.1 Žalobca ako úspešná strana v spore mala podľa dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie nárok
na náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“) a o tomto nároku žalobcu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 1 C. s. p. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku
spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p.

2. V odvolaní proti tomuto rozsudku uplatnila žalovaná odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.

d) a písm. h) Civilného sporového poriadku. V ďalšom texte odvolania žalovaná nerozvádza odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku, ale poukazuje na ustanovenie §
365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku, ktorý je samostatným odvolacím dôvodom. V tejto
časti odvolania žalovaná vysvetľuje, čo sa považuje za porušenie práva sporovej strany na spravodlivý
proces, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nedostatočným odôvodnením rozhodnutia sa
podľa názoru žalovanej upiera právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom
a odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rovine polemiky
s jeho dôvodmi v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Rozsudok súdu prvej
inštancie označila žalovaná za nepreskúmateľný v časti, ktorej sa súd mal zaoberať samotným vznikom

záložného práva, keďže súd odôvodnil svoje rozhodnutie a uviedol svoje úvahy ako k nemu dospel
podrobne, samotným vznikom záložného práva sa ale nevysporiadal. Žalovaná nesúhlasí so záverom
súdu prvej inštancie, že predmetom záložného práva boli aj hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha
žalobca v tomto konaní. U týchto hnuteľných vecí nemohlo dôjsť k vzniku záložného práva, pretože pre
vznik záložného práva k hnuteľným veciam je s poukazom na ustanovenie § 151e ods. 3 Občianskeho

zákonníka potrebná jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, k čomu nesporne
nedošlo. K vzniku záložného práva k hnuteľným veciam nemohlo dôjsť ani z dôvodu, že dojednanie o
príslušenstve nebolo určité, jasné a zrozumiteľné, čoho dôsledkom je neplatnosť zriadenia záložného
práva k príslušenstvu. Extenzívny výklad ustanovení Občianskeho zákonníka v prípade spotrebiteľskýchzmlúv je zakázaný. I keď záložca predal žalovanej a jej bývalému manželovi nehnuteľnosť spolu s
hnuteľnýmivecami,s výnimkoudvochkusovdyhovanýchinteriérovýchdveríspresklenímasamostatnej
sprchy, ktoré kúpila žalovaná v roku 2008, na tieto hnuteľné veci sa záložná zmluva nevzťahovala.

Žalobca ako vydražiteľ nenadobudol v dražbe vlastnícke právo k hnuteľným veciam, iba k nehnuteľnosti.
Skutočnosť, že ich dražobník opísal nesprávnym spôsobom a mohol tak zavádzať účastníkov dražby,
nie je pre ňu ako vlastníka hnuteľných vecí podstatná. Ak záložné právo nevzniklo, nemôže byť ani
vykonané. Osobitne to platí v prípade vecí, ktoré zakúpila žalovaná v roku 2008 a ku ktorým neexistuje
žiadna dohoda o tom, že by mali byť predmetom záložného práva v budúcnosti. Žalovanou zakúpené

hnuteľné veci neboli príslušenstvom nehnuteľnosti, keďže boli ňou ako vlastníkom vecí určené na to,
aby ich užívala ona a v momente, keď sa bude z nehnuteľnosti sťahovať, aby si ich vzala so sebou,
čo sa aj stalo. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie alebo zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu zamietol.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Krajský súd príslušný na prejednanie odvolania podľa § 34 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu
nebolo potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, iba z hľadiska
odvolacích dôvodov uplatnených v odvolaní (§ 365 ods. 1 písm. b/ a písm. h/ Civilného sporového

poriadku) pretože vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré má odvolací súd podľa § 380 ods. 2
C. s. p. povinnosť prihliadnuť, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené nezistil a dospel k názoru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne nielen vo výroku, ale aj v dôvodoch, preto rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. vo veci samej potvrdil a vo výroku o trovách konania
podľa § 388 C. s. p. zmenil z dôvodu, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov

konania nevykonateľným výrokom.

5. Ak je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a odvolanie je možné odôvodniť iba konkrétnymi
zákonomvymedzenýmiodvolacímidôvodmi,musístranavsporesvojeodvolanieodôvodniťspoukazom
na niektorý z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 C. s. p. Vymedzenie odvolacích dôvodov znamená

nielen ich označenie citáciou zákonného ustanovenia, ale aj rozvedenie, v čom konkrétnu vadu odvolateľ
vidí. I keď teda v úvode odvolania žalovaná poukazuje na odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d)
C. s. p., ale žiadnym spôsobom nekonkretizuje, v čom vidí vadu konania, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, považuje odvolací súd označenie tohto odvolacieho dôvodu len za omyl
a skúmal iba to, či súd prvej inštancie skutočne porušil procesné práva žalovanej v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia a či sa
nedopustil súd prvej inštancie nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. decembra 2015 publikovaného
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
1/2016 pod č. 2).

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko, že medzi

práva strany civilného procesu na zabezpečenie spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov patrí aj právo na spravodlivý proces. Za porušenie tohto práva je potrebné považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosťou súdu je
svoje rozhodnutie náležite odôvodniť a dať odpoveď na špecifické námietky strany sporu. Porušením
práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozhodnutia a na druhej strane povinnosti súdu riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie, okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným
spôsobom sa podľa názoru najvyššieho súdu odníma možnosť strane sporu náležite skutkovo aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych
opravných prostriedkov. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je teda porušením
práva na spravodlivé súdne konanie (porovnaj napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.

8Cdo/152/2018 z 29. januára 2019, sp. zn. 6Cdo/98/2017 z 31. januára 2019, sp. zn. 7Cdo/224/2018 zo
17. októbra 2018, sp. zn. 2Cdo/127/18 zo dňa 27. 06. 2019, sp. zn. 7Cdo/226/17 zo dňa 13. 02. 2019,
sp. zn. 7Cdo/199/2017 z 29. 05. 2019 a iné). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťouzákladného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj podľa
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad IV. ÚS 14/07, III. ÚS 107/07, I. ÚS 243/07).

8. Odvolací súd nesúhlasí s názorom odvolateľky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je riadne
a presvedčivo zdôvodnené k otázke vzniku záložného práva k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa
žalobca v tomto konaní domáha ako špecifickej námietky žalovanej, čím bolo žalovanej upreté právo
argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v riadnom inštančnom postupe.

9. Žalovaná už vo vyjadrení k žalobe doručenej Okresnému súdu Zvolen dňa 22. 01. 2018 uvádzala,
že záložné právo k hnuteľným veciam nemohlo vzniknúť, ak záložné právo k hnuteľným veciam nebolo
dojednané a registrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Totožný prednes vo vzťahu
k otázke vzniku záložného práva k hnuteľným veciam predniesol zástupca žalovanej aj na pojednávaní
dňa 5. septembra 2018. Súd prvej inštancie na strane 7 rozsudku odcitoval zákonné ustanovenia, ktoré
na prejednávanú vec aplikoval, okrem iných aj ustanovenie § 151d ods. 2 veta prvá OZ (záložné právo

sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného
práva neurčuje alebo zákon neustanovuje inak) a ustanovenie § 151b ods. 4 OZ, podľa ktorého záloh
môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo
iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť a v bode 6
odôvodnenia na 8 a 9 strane rozsudku súd vysvetlil, že záložná zmluva sa vzťahovala na príslušenstvo

veci, i keď konkrétne nevymedzené v zmluve na základe ustanovenia § 151d ods. 2 veta prvá OZ
a dohody účastníkov záložnej zmluvy, kde bolo výslovne uvedené, že záložné právo sa vzťahuje
aj na príslušenstvo zálohu. Súd prvej inštancie uviedol, čo sa podľa legálnej definície považuje za
príslušenstvo veci a akým spôsobom práva a povinnosti z tejto záložnej zmluvy prešli na žalovanú. Tým
súd prvej inštancie jasne vyjadril svoj názor, že záložné právo k hnuteľným veciam vzniklo zo zákona a

zneniu zákonného ustanovenia zodpovedá aj ustanovenie zmluvy o zriadení záložného práva. Takýmto
vysvetlením bola daná odpoveď žalovanej, že na vznik záložného práva k príslušenstvu hlavnej veci,
ktorábolapredmetomdražbynebolopotrebnéregistrovaťzáložnéprávovNotárskomcentrálnomregistri
záložných práv. Odvolací súd s vysloveným názorom súdu prvej inštancie súhlasí.

10. Podľa § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia
v Notárskom centrálnom registri záložných práv zriadenom podľa osobitného zákona, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Zo znenia ustanovenia § 151e ods. 1 OZ vyplýva, že na vznik
záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, len ak
Občiansky zákonník alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Občiansky zákonník v § 151d ods. 2

výslovne stanovuje (ustanovuje inak), že záložné právo sa vzťahuje nielen na označený záloh, ale aj
na jeho súčasti, plody a úžitky a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo
zákon neustanovuje inak. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zmluva o zriadení záložného
práva v súlade s § 151d ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka ustanovovala, že sa záložná zmluva
vzťahuje aj na príslušenstvo založenej veci (nehnuteľnosti) a hnuteľné veci, ktoré boli a stali sa súčasťou

nehnuteľnosti sa považujú za príslušenstvo veci, ku ktorému záložné právo vzniklo. Ťažko je uveriteľné
tvrdenie žalovanej prednesené iba v odvolaní, že dva kusy dyhovaných dverí s presklením a samostatná
sprcha boli ňou už v roku 2008 pri ich kúpe určené na to, aby ich užívala a po opustení nehnuteľností
ich vzala so sebou, keď v roku 2008 nemohla predpokladať, že o nehnuteľnosť v dobrovoľnej dražbe
príde. Toto tvrdenie žalovanej považoval odvolací súd len za účelové v snahe vyvrátiť názor súdu

prvej inštancie, že aj dodatočne zakúpené veci, ktoré neboli súčasťou nehnuteľnosti v čase zriadenia
záložného práva sa stali príslušenstvom založenej veci a dosiahnuť tak vylúčenie aspoň týchto vecí z
povinnosti vydať ich žalobcovi.

11. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že označenie predmetu zálohu v záložnej zmluve ako

„príslušenstvo zálohu“ nemožno považovať za neurčité, pretože ku konkrétnemu momentu je možné
ohliadkou založenej nehnuteľnosti zistiť, čo sa považuje za príslušenstvo zálohu.
11.1 Názor súdu prvej inštancie je v plnom rozsahu súladný s rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 21Cdo/2098/2005 zo 17. mája 2006, ktoré je vzhľadom na bývalú spoločnú právnu
úpravuzáložnýchprávvObčianskomzákonníkuaplikovateľnéajnaúzemíSlovenskejrepubliky.Vtomto

rozhodnutí Najvyšší súd Českej republiky riešil ako otázku zásadného právneho významu ako má byť v
súlade s požiadavkou ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v zmluve vymedzené zriadenie
záložného práva k príslušenstvu zálohu. Za podstatnú náležitosť zmluvy o zriadení záložného práva
označil Najvyšší súd Českej republiky určenie predmetu záložného práva a označenie zabezpečovanejpohľadávkyavyslovil,žeakbolopodľazmluvyozriadenízáložnéhoprávazáložnéprávoknehnuteľnosti
vložené do katastra nehnuteľností, zo znenia § 151b ods. 4 vety prvej Občianskeho zákonníka v znení
účinnom do 31. 12. 1997 (platného na území Českej republiky) vyplýva, že záložné právo sa vzťahuje

nielen na záloh určený v zmluve o zriadení záložného práva, ale tiež na jej príslušenstvo a prírastky
s výnimkou oddelených plodov. Za nepochybné Najvyšší súd Českej republiky považoval, že záložné
právo sa zo zákona vždy vzťahuje aj na príslušenstvo zálohu, čo znamená, že sa záložné právo vždy
vzťahuje na veci, ktoré patria vlastníkovi zálohu (hlavnej veci) a sú ním určené k tomu, aby boli so
zálohom trvale užívané. Pretože sa na príslušenstvo zálohu vzťahuje záložné právo zo zákona, nie je

významné, či a akým spôsobom bolo príslušenstvo zálohu v zmluve vymedzené. Určenie príslušenstva
zálohunepatríkpodstatnýmnáležitostiamzmluvyozriadenízáložnéhoprávaajehoprípadnéoznačenie
v rozpore s požiadavkami ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka nespôsobuje neplatnosť
zmluvy o zriadení záložného práva. Záložné právo sa vzťahuje na príslušenstvo založenej veci aj v
prípade, ak by označenie príslušenstva založenej veci bolo neurčité alebo nezrozumiteľné.
11.2 Ku koncu roku 1997 bolo znenie ustanovenia § 151a ods. 1 Občianskeho zákonníka totožné aj

na území Slovenskej republiky. V § 151a ods. 1 bolo výslovne zakotvené, že sa záložné právo vzťahuje
na záloh, jeho príslušenstvo a prírastky, ale z plodov len na tie, ktoré nie sú oddelené. Zmena právnej
úpravy záložného práva v ďalšom období na území Slovenskej republiky nastala iba v tom, že sa časť
zákonného ustanovenia § 151a presunula do § 151d pod ods. 2, čo ale nemá vplyv na použiteľnosť
označeného judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky uverejneného v Zbierke súdnych rozhodnutí a

stanovísk Najvyššieho súdu Českej republiky pod R 56/2007.

12. Odvolací súd uzatvára, že záložné právo k hnuteľným veciam, ktorých vydania sa žalobca v tomto
konaní domáha vzniklo podľa § 151d ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa obsahu notárskej zápisnice
spísanej notárkou JUDr. Martou Pavlovičovou, so sídlom Notárskeho úradu v Bratislave sp. zn. N

1517/2017, Nz 43110/2017, NCRIs 44055/2017 zo dňa 13. 11. 2017, bolo aj realizované a vydražiteľom
nehnuteľností s príslušenstvom bol práve žalobca, ktorý sa udelením príklepu na dražbe stal vlastníkom
nielen draženej nehnuteľnosti, ale aj hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa ako vlastník mohol domáhať ochrany proti žalovanej, ktorá do
jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahovala tým, že zadržiavala veci patriace žalobcovi. Žaloba o

vydanie veci bola dôvodná a súd prvej inštancie jej správne vyhovel.

13. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku úspešného žalobcu na náhradu trov konania nevykonateľným
výrokom, v ktorom neuložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a neurčil lehotu na
plnenie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/41/2016 z 25. 05.

2017 rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s.
p.), pretože podľa výslovného znenia ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník) už len o výške náhrady trov konania (a v prípade zastúpenia advokátom podľa § 263 ods. 1 C.
s. p. aj o prijímateľovi tejto náhrady). To znamená, že súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods.

2 C. s. p. nemôže rozhodnúť o uložení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania
druhej sporovej strane. O povinnosti nahradiť trovy konania preto musí rozhodnúť súd rozhodujúci o
nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C. s. p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia tzv.
náhradového výroku, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým,
že iba o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie. Len takouto formuláciou výroku

o náhrade trov konania bude splnená požiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu
trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým
exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloženej povinnosti. Odvolací súd zmenil výrok rozsudku
súdu prvej inštancie o náhrade trov konania len z dôvodu, aby bolo vykonateľné a lehotu na plnenie určil
na tri dni od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Vo výroku o

náhrade trov konania bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť podľa § 388 C. s. p., aby
bolo vykonateľné.

14. Rovnakým spôsobom podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. rozhodol odvolací súd aj
o nároku žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania, v ktorom v celom rozsahu uspel. Aj v prípade

náhrady trov odvolacieho konania bude rozhodovať o výške trov odvolacieho konania súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 C. s. p., z tohto dôvodu aj lehota na plnenie náhrady trov odvolacieho konania je
viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov odvolacieho konania.15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).