Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Juraj Babjak

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/45/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010076
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6913010076.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Babjaka a zo sudcov
JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jozefa Mikluša, o odvolaní obžalovaného W.. S.. I. K. proti rozsudku M. súdu
Rimavská Sobota sp. zn. 2T/16/2013 z 28.04.2015, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra
2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. sa z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota

sp. zn. 2T/16/2013 z 28.04.2015.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa v e c v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný W.. S.. I. K. uznaný vinným z pokračovacieho

zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, 3 Tr. zák. a tiež z pokračovacieho prečinu
nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, 2 Tr. zák.

Oboch trestných činov sa mal dopustiť ako štatutárny zástupca spoločnosti A - Holding, a.s. so sídlom
Lučenec, resp. ako zodpovedný zástupca spoločnosti Gard-Invest s.r.o. so sídlom Lučenec.

Označeného pokračovacieho zločinu neodvedenia dane a poistného sa mal obžalovaný dopustiť
zrazením a neodvedením dane resp. poistného spôsobom uvedeným v bodoch 1 až 4 napadnutého
rozsudku.

Pokračovacieho prečinu nezaplatenia dane sa zase mal obžalovaný dopustiť nezaplatením daní
spôsobom uvedeným v bodoch 5 a 6 napadnutého rozsudku.

O trestoch rozhodol okresný súd tak, že

podľa § 277 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, 3 písm. e), § 41 ods.
1 Tr. zák. odsúdil obžalovaného na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50

ods. 1 písm. a) Tr. zák. určil obžalovanému skúšobnú dobu na 3 roky.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 6 Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať súkromno-
podnikateľskú činnosť na dobu 5 rokov.

Na základe podaných odvolaní obžalovaným a okresným prokurátorom, Krajský súd v Banskej Bystrici

rozhodol rozsudkom sp. zn. 5To/110/2015 zo 04.10.2016, a to tak, žePodľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému W.. S.. I. K., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa § 277 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 36 písm.
j), § 37 písm. h), § 39 ods. 3 písm. e), § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3
(troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 51
ods. 1, 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba 4 (štyri) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 3 Tr. zák. je obžalovaný povinný podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s

probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému
výchovnému programu.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 6 Tr. zák. obžalovanému ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať súkromno-
podnikateľskú činnosť na dobu 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Ostatné výroky napadnutého rozsudku ostávajú nezmenené.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného W.. S.. I. K. zamieta.

Na základe dovolania, ktoré podal obžalovaný, Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Tdo/11/2017 z
21.03.2018 rozhodol, že

podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo 04.10.2016 a v konaní, ktoré

mu predchádzalo bol porušený zákon v článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článku 50 ods.
3 Ústavy Slovenskej republiky, v ustanovení § 40 ods. 1 Tr. por., § 208 ods. 1 Tr. por. v neprospech
obvineného W.. S.. I. K..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/110/2015 zo

04.10.2016 sa zrušuje.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu

znovu prerokoval a rozhodol.

Na stranách 25 a 26 tohto rozsudku je uvedené: „Tým, že obvinenému bol ustanovený obhajca I..
B. T. dňa 29. decembra 2010 len na obhajobu pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona formou účastníctva podľa

§ 21 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a JUDr. D. C. bola dňa 29. decembra 2010 oslobodená od
povinnosti obhajovania obvineného, stalo sa to, že po spojení veci do spoločného konania vedenom
pod ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010, resp. ČVS: ORP-20/OEK-LC-2011 pri skutkoch, pre ktoré bola aj
podaná obžaloba v konaní vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota, sp. zn. 2T/16/2013, nemal
kto obvineného v prípravnom konaní obhajovať. V spoločnom konaní o obzvlášť závažnom zločine

a ďalších trestných činoch, na ktoré sa nevzťahuje povinná obhajoba v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/
Trestného poriadku (prečiny a zločiny) musí byť totiž zabezpečené právo na obhajobu vo vzťahu ku
všetkýmtrestnýmčinom,pretoževždyideokonanieoobzvlášťzávažnomzločinetakakotopredpokladá
ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, pričom procesné úkony vykonané v spoločnom
konaní vo vzťahu k zločinu či prečinu bez toho, aby bolo obhajcovi a obvinenému umožnené pri výkone

procesných úkonov realizovať právo na obhajobu, najmä § 213 Trestného poriadku trpia procesnou
nespôsobilosťou a nepoužiteľnosťou v ďalšom trestnom konaní (Rozhodnutie č. 18 uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky Č. 2/2016). Ak preto obvinený W.. S.. I. K.
nesplnomocnilnaobhajobuobhajcunaostatnéskutky,ktorésúzahrnutévuzneseníospojeníveci,ČVS:KRP-4/OEK-BB-2010 z 26. mája 2010 a zo strany orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom
konaní ani nebol na túto skutočnosť vyzvaný (obhajkyňa I.. D. C. bola od povinnosti obhajovania dňa 29.
decembra 2010 oslobodená) a predmetné splnomocnenie pre I.. B. T. sa vzťahovalo len pre obzvlášť

závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona, vznikla povinnosť
súdu ustanoviť obvinenému obhajcu na výkon obhajoby k ostatným skutkom v spoločnom konaní vo veci
ČVS: KRP-4/OEK-BB-2010. Odo dňa 29. decembra 2010 teda nebolo celé konanie "pokryté" legitímne
ustanoveným obhajcom, a preto právo obvineného na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom a
to práve ku skutkom vo veci ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2008 (bod 1. a 2. rozsudku), ČVS: ORP-1179/

OEK-LC-2008 (bod 3. a 5. rozsudku), ČVS: ORP-1231/OVK-LC-2008 (bod 4. a 6. rozsudku)“.

Na strane 26 rozsudku Najvyšší súd SR tiež uvádza, že: „Naviac bolo zrejmé, že obvinený si obhajcu
nezvolí a to z dôvodu, že hoci už pred spojením veci do spoločného konania dňa 26. mája 2010 obvinený
sám žiadal o ustanovenie obhajcu dňa 10. augusta 2009 vo veci ČVS: ORP-1143/OEK-LC-2009 a ako
dôvod uvádzal, že nemá finančné prostriedky na zvolenie si obhajcu (č. 1. 376 - zväzok I). Okresný súd

Lučenec prípisom adresovaným Okresnému riaditeľstvu PZ, ÚJaKP, Lučenec dňa 14. augusta 2009 (č.
1. 375 - zväzok I) nevyhovel žiadosti obvineného z dôvodu, že jeho príjem je 295,- €“.

K nedostatkom pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu podľa § 208 Tr. por. je v rozsudku dovolacieho
súdu okrem iného na stranách 27 a 28 uvedené: „Dovolací súd však dáva do pozornosti, že v

obsahu spisu absentuje pri zázname o preštudovaní vyšetrovacieho spisu založené samotné znenie
upovedomenia obvineného podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku. Dovolací súd nemohol preto
verifikovať, či vyšetrovateľ Policajného zboru upovedomil obvineného (v čase keď policajt
považoval vyšetrovanie za skončené v štádiu pred podaním návrhu na obžalobu) aj o možnosti
podať návrhy na doplnenie vyšetrovania, nakoľko pri preštudovaní spisu nebol prítomný, a preto

takéto poučenie o možnosti podať návrh na doplnenie vyšetrovania malo byť obsiahnuté v
upovedomení o preštudovaní vyšetrovacieho spisu, aby bol v čase pred podaním návrhu na
podanie obžaloby oboznámený s možnosťou podať návrhy na doplnenie vyšetrovania. Naviac
v rozhodnom čase preštudovania spisu obvinený pre skutky, ktoré boli predmetom podania návrhu na
podanie obžaloby, obhajcu nemal, a preto kvalifikovane upovedomiť obvineného o tejto možnosti podať

návrhy na doplnenie vyšetrovania nemal ani kto iný. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na znenie
ustanovenia § 208 ods. 1 vety prvej Trestného poriadku „ak policajt považuje vyšetrovanie alebo
skrátené vyšetrovanie za skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie návrhu na obžalobu
alebo na iné rozhodnutie, umožní obvinenému, obhajcovi, poškodenému, jeho splnomocnencovi alebo
opatrovníkovi, zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy

a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania". Z obsahu spisu ani
nevyplýva, že by sa obvinený tohto práva podať návrh na doplnenie vyšetrovania výslovne vzdal podľa
§ 208 ods. 1 Trestného poriadku prvá veta za bodkočiarkou“.

Dovolací súd na strane 28 svojho rozsudku napokon konštatuje: „V kontexte a súhrne vyššie uvedeného

bolo preto možné konštatovať, že bolo porušené právo obvineného na obhajobu zásadným spôsobom“.

Na strane 32 rozsudku Najvyššieho súdu SR je napokon uvedené: „Uvedený postup súdov nižších
stupňov, keď akceptovali, že obvinený v priebehu prípravného konania nebol zastúpený obhajcom v
spoločnom konaní, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby a obvinený nebol schopný sa sám

kvalifikovane obhajovať a na túto skutočnosť aj poukazoval, nebol správny a v súlade so zákonom.
Úlohou krajského súdu s ohľadom na uvedené závery dovolacieho súdu bude v rámci odvolacieho
konania preskúmať zákonnosť dôkazov získaných v priebehu prípravného konania a ich použiteľnosť
(procesnú spôsobilosť) v konaní pred súdom. Bude preto potrebné primárne podrobiť prieskumu súdu,
či pri procesných úkonoch, z ktorých súdy vyvodzovali dôkaznú situáciu v neprospech obvineného, mal

obvinený v čase povinnej obhajoby obhajcu“.
Po rozsudku Najvyššieho súdu SR teda nastala situácia, že Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný
opätovne konať, rozhodnúť o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti napadnutému
rozsudku okresného súdu, súc však zároveň viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR a
postupom, ktorý tento nariadil vykonať.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd (na neverejnom zasadnutí podľa § 326 ods. 1
písm. b) Tr. por.) podľa § 317 ods. 1 Tr. por. napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce. Z
dôvodov ďalej uvedených potom však dospel k právnemu názoru, že napadnutý rozsudok je potrebnézrušiť podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Skutkový stav uvedený vo výroku napadnutého rozsudku mal okresný súd za zistený najmä na základe
výpovedí viacerých svedkov (vrátane W.. G. C., bývalého riaditeľa Daňového úradu Lučenec, ktorým
inak, avšak vo svoj prospech, argumentuje obhajoba) a troch znaleckých posudkov bývalej znalkyne I.
C. (v odbore ekonómia manažment, odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo), ktoré potvrdila, avšak už ako
svedkyňa, pri výsluchu na hlavnom pojednávaní.

K výpovediam obhajobou navrhnutých svedkov (najmä ku krajnej núdzi, nedostatku finančných
prostriedkov a úmyselného zavinenia obžalovaného), okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
uvádza: „Výpovede navrhnutých svedkov K.. I.. I. C., Q.., C. J., C. J., C. E., D. S., W.. I. G., C. V., I..
S. V. súd vyhodnotil takým spôsobom, že títo svedkovia boli vypočutí len k havárii na Zámockej ulici
v Bratislave. Mali vedomosť o tom, že sa spoločnosti obžalovaného podieľali na odstraňovaní a na

sanácii hradného svahu, ale nevedeli sa presne vyjadriť, akým spôsobom jednotlivé spoločnosti, ktoré
riadil obžalovaný, sa podieľali finančne na týchto prácach, ani sa nevedeli vyjadriť k tým skutočnostiam,
ako a akým spôsobom financovali spoločnosti obžalovaného tieto práce a aký vplyv mala táto havária
na bežnú činnosť uvedených dvoch spoločností v rámci dopadu na platenie finančných prostriedkov
v rámci odvodov do sociálnej poisťovni a platenie daní uvedených spoločností pre daňový úrad a aký

to malo celkový dosah na financovanie oboch spoločností. Títo svedkovia nemali prehľad o tom, či za
obdobie, ktoré je presne špecifikované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v skutkoch pod bodom 1/ -
6/, či bol alebo nebol dostatok finančných prostriedkov na splnenie si týchto povinností, t.j. odvedenie
finančných prostriedkov do Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec alebo na odvedenie a zaplatenie
týchto finančných prostriedkov pre Daňový úrad Lučenec. Okrem tvrdenia svedkyne C. J., ktorá tvrdila

uviedla na záver svojej svedeckej výpovedi na hlavnom pojednávaní, že nebolo dostatok finančných
prostriedkov na pokrytie uvedených platieb, ale presné sumy finančných prostriedkov, ktoré by mali byť v
pokladni jednotlivých spoločností, nevedela špecifikovať. Súd teda vyhodnotil tieto svedecké výpovede
takým spôsobom, že tieto nepodporili ani nevyvrátili obranu obžalovaného“.

Prvostupňový súd neakceptoval ani námietku obhajoby o nezákonnosti prípravného konania, s
poukazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/122/2013 z 08.04.2014.

Neakceptovanie okolnosti krajnej núdze okresný súd zdôvodňuje napokon stručne: „Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania v tejto trestnej veci v skutkoch pod bodom 1/ - 6/ nie je preukázaná

zrejmá príčinná súvislosť medzi opravou zosunutých hradných schodov a neplnením si daňových
povinností zo strany obžalovaného, ako to uvádza vo svojej obrane, a preto súd jeho obranu v tomto
smere vyhodnotil ako neopodstatnenú a neodôvodnenú a tejto jeho obrane neuveril“.

Zistené konanie obžalovaného bolo potom právne kvalifikované ako už označený pokračovací zločin

neodvedenia dane a poistného a pokračovací prečin nezaplatenia dane a tresty uložil okresný súd také,
ktoré považoval za primerané za spáchanú trestnú činnosť.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania obžalovaný a okresný prokurátor.

Obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil pomerne obsiahlo ako sám, tak aj prostredníctvom svojho
obhajcu a primárne sa domáhal oslobodenia spod obžaloby.

Obhajoba namieta najmä nasledovné:

1. Porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní (obžalovaný nemal za teraz prejednávané skutky
obhajcu od 26.05.2010).

2. Neakceptovateľné znalecké dokazovanie (okrem iného znalkyňa I. C. nemala dostatok podkladov pre
splnenie znaleckej úlohy).

3. Nevyhodnotenie a opomenutie dôkazov o krajnej núdzi, ktorou obžalovaný argumentuje od počiatku
trestného stíhania (akcia „Zámocká ulica v Bratislave“; sanácia havárie, následky, jednanie a pod.).4. Nevyhodnotená subjektívna zodpovednosť za stíhané skutky (neexistencia úmyslu na strane
obžalovaného).

5. Nesprávne vyhodnotený súhlas u poškodeného (písomné zápisy, odklad splatnosti, jednania napr. s
W.. C., W.. Q. a W.. B.).

6. Napadnutý rozsudok je nejasný a nepreskúmateľný.

7. Námietka zaujatosti orgánov prípravného konania a činného predsedu senátu okresného súdu.

8. Za stíhané skutky nebolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie.

9. Porušenie zákazu retroaktivity.

Okresný prokurátor podal odvolanie len ohľadom uložených trestov odňatia slobody a zákazu činnosti,
nakoľko ich považuje za neprimerane mierne, navrhol, aby po zrušení výrokov o týchto trestoch bol
obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody zodpovedajúci zákonnej sadzbe (4 až 10 rokov) a
trest zákazu činnosti minimálne vo výmere 5 a pol roka.

Keďže napadnutý rozsudok je problematický primárne v otázke viny (a najmä skutkových zistení),
neprichádza do úvahy bližšie zaoberať sa argumentáciou okresného prokurátora ohľadne uložených
trestov.

Z námietok obhajoby nemožno považovať za opodstatnené č. 7 a 8 (vyrovnal sa s nimi v už citovanom

rozsudku z 21.03.2018 Najvyšší súd SR) a ani č. 9 (ak by bola obžaloba opodstatnená, žalovaná trestná
činnosť by mohla byť posudzovaná podľa Trestného zákona č. 300/2005 Zb., pretože dokonaná mala
byť až po 01.01.2006).

Ďalšie námietky obhajoby, ktoré spolu súvisia, resp. na seba nadväzujú, však možno považovať za

prevažneopodstatnené.Napadnutýrozsudokokresnéhosúdu,ktorýmbolauznanávinaobžalovanéhov
zmyslepodanejobžaloby,jepretopredčasný.ZcitovanéhorozsudkuNajvyššiehosúduSRz21.03.2018
okrem iného vyplýva, že v prípravnom konaní došlo (v časti, v ktorej je obžalovaný obžalovaný) k
zásadnému porušeniu práva obžalovaného (v tom čase obvineného) na obhajobu najmä v tom, že odo
dňa 29.12.2010 nebolo celé konanie pokryté legitímne ustanoveným obhajcom a právne korektným

spôsobom nebolo vykonané ani skončenie vyšetrovania v zmysle § 208 Tr. por. dňa 20.03.2012.

Krajskému súdu z toho vyplýva predovšetkým, že procesnú hodnotu nemajú výsluchy relevantných
svedkov v prípravnom konaní - hlavne účtovníčky C. J. (vysluchnutá dňa 31.05.2011) a riaditeľa
Daňového úradu Lučenec W.. G. C. (vysluchnutý dňa 30.05.2011), ako aj nedostatočné preverenie

početnej obhajoby obžalovaného v prípravnom konaní, čo napokon nebolo uspokojivo odstránené ani
v súdnom konaní.

Znalecké zistenia bývalej znalkyne I. C. (narodená v roku XXXX) v troch znaleckých posudkoch v
prípravnom konaní v roku 2009 nemožno považovať za postačujúce z viacerých dôvodov. Znalkyňa

nebola k týmto znaleckým posudkom, ktoré vyžadovali vysvetlenie (aj vo vzťahu k viacerým námietkam
zo strany W.. I. K. a C. J. v odbornom vyjadrení - Zväzok II, č. l. 287 až 294), v prípravnom konaní ako
znalkyňa vypočutá, pričom jej dopočutie v procesnom postavení svedkyne na hlavnom pojednávaní dňa
09.12.2014 (lebo od októbra 2009 nevykonávala znaleckú činnosť zo zdravotných dôvodov) nemožno
akceptovať. Napokon, vo veci treba pribrať nového znalca v odbore ekonómia aj preto, lebo náležité

preverenie obhajoby vyžaduje väčší rozsah podkladov, ktoré treba znalecky posúdiť.
K námietkam obhajoby číslo 3 až 6 (krajná núdza, nedostatok úmyslu na strane obžalovaného, súhlas
poškodeného, nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku) treba na úvod uviesť, že hoci z
hlavného pojednávania dňa 28.04.2015 existuje ako zápisnica, tak aj zvukový záznam, nevedno najmä,
ktorý „ďalší podstatný obsah spisu 2T/16/2013 OS RS“, okresný súd oboznámil, pretože toto nie je

rozvedené v zápisnici z hlavného pojednávania a už vôbec sa nenachádza na zvukovom zázname.

Naviac, na množstvo dôkazov v spise okresného súdu, ktoré môžu byť relevantné, okresný súd vôbec
nereaguje (už spomenuté odborné vyjadrenie zo zväzku II., 2 znalecké posudky vo zväzku IV. atď.).Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zaraďuje medzi svedkov, ktorí nepodporili ani
nevyvrátili obranu obžalovaného aj W.. I. G.. Nevedno však, prečo sa okresný súd pri výsluchu tohto

svedka na hlavnom pojednávaní dňa 20.01.2015 nezaoberal jeho čestným prehlásením z 08.12 2004,
ktoré mal k dispozícii a ktoré podporuje obhajobu obžalovaného a prečo sa s ním nevyrovnáva ani v
odôvodnení napadnutého rozsudku.

Aby mohli byť na označené námietky obhajoby dané zodpovedajúce odpovede a aby mohlo byť vo veci

jasne a preskúmateľne rozhodnuté, treba náležite objasňovať najmä:

- v akom obchodnom kontexte spoločnosti A-Holding a.s. a Gard-Invest s.r.o. pôsobili v rozhodnom
období (roky 2000 až 2008), aký bol ich ekonomický vývoj, prečo a kedy sa dostali do konkurzu;

- ako sa podieľali (najmä finančne a v ktorom čase) tieto spoločnosti na akcii „Zámocká ulica v Bratislave“

a aký dopad mala táto akcia na ich schopnosť plniť si svoje záväzky;

- kto všetko a akým spôsobom sa podieľal na riešení problémov týchto spoločností pri odvádzaní resp.
platení daní a poistného a ako boli tieto problémy riešené (napr. odklad splatnosti a pod.);

- mali tieto spoločnosti v čase označenom obžalobou reálny dostatok prostriedkov na odvádzanie resp.
platenie daní a poistného?

K zodpovedaniu týchto otázok bude sčasti slúžiť doterajšie dokazovanie (ktoré sa nachádza v
spise, avšak ohľadne početných listinných dôkazov ho bude potrebné náležite vykonať, primárne ich

prečítaním) a sčasti jeho doplnenie.

Bude aj na obhajobe (ktorej nemožno vyčítať v doterajšom konaní nedostatok aktivity, treba ju však
už viac sústrediť na vecnú stránku prípadu) aby konkretizovala a predložila dôkazy, ktorých vykonanie
môže prispieť k objasneniu vyššie naznačených skutočností.

Zo strany krajského súdu treba zdôrazniť, vzhľadom na odstup času, najmä potrebu zabezpečenia
listín týkajúcich sa relevantných skutočností (akcia „Zámocká ulica v Bratislave“; zápisy z rokovaní,
správy z bánk, exekúcií a pod.); kompletného účtovníctva spoločností A-Holding a.s. a Gard-Invest s.r.o.;
znaleckého dokazovania v odbore ekonómia a výsluchov svedkov, ktorí sa ukážu byť dôležití (doposiaľ

nebol vypočutý napr. W.. W. B., bývalý člen predstavenstva Sociálnej poisťovne a.s. Bratislava).

Až po náležitom vykonaní dokazovania bude na okresnom súde, aby definoval, ktoré dôkazy resp.
skutočnosti podporujú obžalobu, ktorá obhajobu, ako ich vyhodnocuje, k čomu dospieva z hľadiska
skutkového a právneho a aby to všetko vyjadril jasne a preskúmateľne v rozhodnutí o podanej obžalobe.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.