Decision was made at the court Okresný súd Prievidza
Judgement was issued by JUDr. Beáta Javorková
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/52/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3618010004
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3618010004.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. septembra
2019 prejednal odvolanie obžalovanej
A. K.,
nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom D. XXX, prechodne bytom B. C. č. XX, Y.,
ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/1/2018 zo dňa 14.01.2019 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovanej z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/1/2018 zo dňa 14.01.2019 bola obžalovaná A.
K. uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., pretože v presne nezistenom čase v
auguste 2016 po tom, ako bola obžalovaná A. K. prostredníctvom emailovej komunikácie kontaktovaná
poškodenou Z. Z., ktorá žiadala poskytnutie pôžičky v sume 5.000,-€ poslala v elektronickej forme
poškodenej zmluvu o pôžičke s tým, aby ju podpísanú a naskenovanú zaslala späť a aby na účet U.: S
previedla poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 150,-€ , ktorú sumu poškodená Z. Z. dňa 23.08.2016
vo K. banke v Z. vložila na daný účet a následne, aby na ten istý účet previedla ďalší poplatok za
poskytnutie pôžičky vo výške 300,-€, ktorú sumu poškodená Z. Z. dňa 25.08.2016 vo K. banke v Z.
vložila na daný účet, čím obžalovaná od poškodenej Z. Z. vylákala spolu 450,-€, pôžičku poškodenej
neposkytla, ani nemienila poskytnúť, prestala s ňou komunikovať, čím poškodenej Z. Z. spôsobila škodu
vo výške 450,-€.
Bola za to odsúdená podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. k, l, § 38 ods. 3 Tr. zák. na
trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. súd
obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu 12 mesiacov.
Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním napadla obžalovaná. Svoje odvolanie
zdôvodnila prostredníctvom zvolenej obhajkyne. V dôvodoch uviedla, že od poškodenej prevzala sumu
450 , - Eur. Vyjadrila ľútosť nad svojim konaním. K právnej kvalifikácii skutku namietla, že už v čase ,
keď jej bolo vznesené obvinenie dňa 02.11.2017 poškodenej vrátila dňa 30.08.2017 sumu 200,- Eur.
Odcitovala ustanovenie § 125 Tr.zák. a uviedla, že v jej konaní preto nešlo o trestný čin , keďže škoda
nedosiahla výšku škody malej teda 266,- Eur. Dala do pozornosti konanie poškodenej, ktorá sa chovala
bez obvyklej miery opatrnosti a odcitovala § 415 Obč. zákonníka. S dôsledkami svojho konania sapoškodená musí vysporiadať sama, za použitia prostriedkov súkromného práva . V zmysle princípu
ultima rátio by mali byť prostriedky trestného práva využívané až ako najkrajnejší prostriedok. V zmysle
§ 34 ods. 4 Tr.zák. trest jej uložený považuje obžalovaná za neprimerane prísny. Škodu v celom rozsahu
poškodenej uhradila, od predmetného skutku vedie riadny život , je zamestnaná. Je schopná splniť
aj peňažný trest . Poukázala tiež na dobu od spáchania skutku, pričom uviedla, že neprimeraná dĺžka
konania môže odôvodniť pri ukladaní trestu zmierňovacie ustanovenie uvedené v § 39 ods.1 Tr.zák.
Navrhlapreto,abykrajskýsúdzrušilrozsudokaoslobodilju spodobžaloby,eventuálnejejuložilpeňažný
trest v primeranej výške.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol
odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaná na dôvodoch svojho odvolania zotrvala.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
odvolacísúdsámnezistiltakéchyby,ktorébyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.por.
Súd prvého stupňa vykonal ohľadom viny v predmetnej trestnej veci všetky do úvahy prichádzajúce
dôkazy, tieto aj dôsledne vyhodnotil, a následne správne ustálil skutkový stav tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.
K právnej kvalifikácii skutku je potrebné uviesť , že trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr.zák.
sa dopustí ten trestnoprávne zodpovedný subjekt, ktorý predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so
skutočným stavom veci, čím spôsobí na cudzom majetku malú škodu, a neoprávnene tým rozmnoží
svoj majetok.
Obžalovanú z naplnenia všetkých zákonných znakov tohto trestného činu usvedčuje predovšetkým
výpoveď poškodenej Z. Z., ktorá bola vypočutá aj na hlavnom pojednávaní. Tam zhodne ako v
prípravnom konaní potvrdila, že poslala obžalovanej peniaze vo výške 450,- Eur na účet, ktorým
obžalovaná disponovala ako poplatok za poskytnutie pôžičky vo výške 5.000,- Eur. Pôžičku jej
obžalovaná neposkytla. Mali aj zmluvu o pôžičke. Bolo preukázané, že obžalovaná peniaze získané
od poškodenej použila pre svoje potreby, pričom nemala žiadne prostriedky na poskytnutie pôžičky
poškodenej. Taktiež listinné dôkazy a to: výpisy z účtu obžalovanej, či poškodenej, emailová
komunikácia medzi obžalovanou a poškodenou preukazujú trestnú činnosť obžalovanej, a vyplynula z
nich pravdivosť tvrdení poškodenej Z. Z..
O vierohodnosti usvedčujúcich dôkazov súd nezistil pochybnosti. Navyše nešlo len o jeden usvedčujúci
dôkaz, ale o viaceré priame a na to nadväzujúce nepriame dôkazy, ktoré spolu dávali ucelenú,
logickú a ničím nenarušenú reťaz dôkazov, vedúcu k jedinému záveru o vine obžalovanej.
Preto jednoznačne neobstojí obrana obžalovanej spočívajúca v namietaní právnej kvalifikácie skutku
s odôvodnením , že časť škody poškodenej uhradila už pred vznesením obvinenia v sume 200,- Eur,
a neskôr doplatila zvyšok dlžnej sumy, a preto v jej konaní nešlo o trestný čin. Je potrebné uviesť, že
obžalovaná sa na jednej strane nemôže domáhať poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v priznaní sa
a úprimnom oľutovaní trestného činu, a na strane druhej spochybňovať právnu kvalifikáciu skutku. V
takomto svetle potom vznikajú určité pochybnosti o úprimnosti jej oľutovania skutku. Na strane druhej
hoci je nahradenie plnej sumy škody spôsobenej trestným činom poľahčujúcou okolnosťou, nemá vplyv
na naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu.
S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto odvolací súd plne stotožnil s podrobne vykonaným
dokazovaním súdom prvého stupňa ohľadom viny, a následným vyhodnotením dôkazov tak jednotlivo,
ako i v celku uvedeným v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, a na toto v plnej miere odvolací
súd poukazuje.
Pokiaľ ide o trest, krajský súd uvádza, že pre trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. možno
uložiť trest odňatia slobody až na dva roky. Súd prvého stupňa potom správne ukladal obžalovanejtrest v upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. až na 16 mesiacov, keďže jej správne priznal
dve poľahčujúce okolnosti.
Obžalovanej uložil bez zistenia priťažujúcich okolností trest odňatia slobody ešte v blízkosti dolnej
hranice upravenej trestnej sadzby vo výmere 4 mesiacov, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu
v trvaní 12 mesiacov. Takýto trest jej bol uložený práve za prevažujúce poľahčujúce okolnosti.
Pri výmere trestu súd prvého stupňa veľmi správne zdôraznil jeho výchovný účel. Vzhľadom k tomu, že
obžalovanej uložený trest nejavil znaky neprimeranosti, ako to vyžaduje Trestný poriadok v ustanovení
§ 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por., nebolo potrebné tento meniť.
Uložený trest odňatia slobody je s poukazom na osobu obžalovanej, aj celkové okolnosti prípadu
primeraný, a zároveň aj potrebný na jej prevýchovu. Zohľadňuje aj všetky zásady na ukladanie trestov
uvedené v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., či zásady generálnej a individuálnej prevencie.
Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho
uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.