Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Križanová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/169/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915206262
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6915206262.2
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Miroslavy Púchovskej,
v exekučnej veci oprávneného BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831
04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50
361 368, proti povinnému U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX Z., zastúpenému spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47
234 466, o vymoženie 1.957,35 Eur s príslušenstva, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom
Gasperom, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Kálmana Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota, pod
sp.zn. EX 3610/2015, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
15Er/520/2015-137 zo dňa 25.apríla 2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 15Er/520/2015-137 zo dňa 25.apríla 2019 v
napadnutej časti II. výrokovej vety p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením č.k. 15Er/520/2015-137 zo dňa 25.apríla 2019 I. výrokovou
vetou rozhodol o pokračovaní v konaní ako s oprávneným so spoločnosťou BENCONT COLLECTION,
a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, II. výrokovou vetou návrh povinného na
zastavenie exekúcie zamietol a III. výrokovou vetou návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie
zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave
sp.zn. IA-C/0314/1590 zo dňa 13.06.2014. Nemal za sporné, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 03.12.2009 je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.
3. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že povinným uplatňované
dôvody zastavenia exekúcie sa prekrývajú s obsahom jeho skôr podaného návrhu na zastavenie
exekúcie, o ktorom rozhodol uznesením č.k. 15Er/520/2015-94 zo dňa 20.04.2017 tak, že návrh na
zastavenie exekúcie zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2017. Právoplatné
rozhodnutie súdu v otázkach, ktoré boli predmetom rozhodovania sa vyznačuje znakmi záväznosti a
nezmeniteľnosti (§ 226 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ v spojení s §
234CSP).Toznamená,žeopakovanémurozhodnutiuotýchistýchotázkachbrániprekážkaprávoplatne
rozhodnutej veci. Návrh povinného na zastavenie exekúcie preto nemohol byť úspešný z pohľadu
namietanej neplatnosti uzavretej rozhodcovskej doložky. To isté platí o námietke, že veriteľovi bolo v
rozhodcovskom rozsudku priznané plnenie v rozpore s dobrými mravmi.4. Konštatoval, že povinný ostatnými svojimi argumentmi v podstate spochybňuje vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku. K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že rozhodcovský rozsudok je
zásadne rovnocenný rozsudku súdu vydanému v občianskom súdnom konaní. Exekučný súd nemá
právomoc rušiť, či meniť rozhodcovské rozhodnutie, rovnako ani naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. Súd preto neskúma, či je rozhodcovský rozsudok meritórne správny alebo nie, a
to vrátane skúmania otázky, či bola celková výška nákladov na úver a miera ročnej percentuálnej
miery nákladov určená správne, či sa do RPMN mali zahŕňať aj náklady poistenia, resp. či sa
mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v dôsledku neuvedenia členenia splátok na
istinu, úrokov a iných poplatkov. Namietaná vecná nesprávnosť exekučného titulu sama osebe
nemôže viesť k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b) a g) Exekučného poriadku.
Žiadne ustanovenie vnútroštátneho právneho poriadku neumožňuje exekučnému súdu preskúmavať
rozhodcovský rozsudok z hľadiska jeho súladu s hmotným právom. Zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. l) Exekučného poriadku prichádza do úvahy len v tých prípadoch, ak by sa
výkon rozhodnutia priečil fundamentálnym hodnotám vyplývajúcim z ústavného a právneho poriadku
Slovenskej republiky. Výkon rozhodcovského rozsudku, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným,
takýto rozpor s verejným poriadkom nevykazuje. Tento záver súd prvej inštancie uviedol už vo
svojom uznesení č.k. 15Er/520/2015-94 zo dňa 20.04.2017. Súd prvej inštancie v skoršom rozhodnutí
skonštatoval aj to, že plnenie priznané rozhodcovským súdom nie je objektívne nemožné ani právom
nedovolené. Z uvedených dôvodov návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.
5. Keďže návrh povinného na zastavenie exekúcie sa ukázal byť nedôvodným a súd prvej inštancie
nezistil ani iné dôvody, ktoré by mali viesť k zastaveniu exekúcie, návrh povinného na povolenie odkladu
exekúcie ako nedôvodný zamietol.
6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie povinný. Na odôvodnenie uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci V odvolaní sa pridržiaval svojej argumentácie uvedenej v návrhu na
zastavenie exekúcie. Namietal, že rozhodcovský súd napriek zákonom stanovenej povinnosti nevykonal
kontrolu neprijateľnosti zmluvných podmienok zmluvy o úvere podľa ustanovení § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Navyše opomenul, že predmetný úver obsahuje množstvo ustanovení, ktoré
je možné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Rozhodcovský súd priznal oprávnenému plnenie, na ktoré tento nemal nárok, v rozpore s princípom
ochrany spotrebiteľa, so zákonom a v rozpore s verejným záujmom z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom. Namietal, že rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných
obchodných podmienkach nespĺňa zákonom stanovenú formu. Uzatvorením rozhodcovskej doložky
došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia povinného ako spotrebiteľa. Mal za to, že rozhodcovská
zmluva nebola platne individuálne dojednaná tak, ako to predpokladá § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Mal za to,
že predmetný rozhodcovský rozsudok je potrebné považovať za nulitný právny akt - paakt v dôsledku
toho, že rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom poukázal na názor
vyslovený viacerými súdmi v exekučných konaniach. Mal za zrejmé, že výkon exekučného titulu vydaný
rozhodcovským súdom je v rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi a v neposlednom rade
s princípom ochrany spotrebiteľa vyjadrenom v primárnom práve Európskej únie, a teda v rozpore
s hodnotovým zázemím spoločnosti, ako i v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a
porušuje základy spoločenského poriadku. Vykonanie predmetného exekučného titulu by teda bolo v
rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore s verejným poriadkom. Rozhodcovský súd navyše opomenul
skutočnosť, že predmetný úver je z dôvodu absencie podstatných náležitostí v zmluve o úvere podľa
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“)bezúročným a bez poplatkov. Namietal, že v zmluve o úvere absentujú
náležitosti vyžadované § 4 ods. 2 zákona zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na závery
rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 a na judikatúru súdov Slovenskej republiky týkajúcu sa
výkladu priamej a nepriamej aplikácie smerníc EÚ. Uviedol, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebnépovažovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí vyžadovaných
zákonom o spotrebiteľských úveroch. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.
7. K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie vec správne
posúdil a rozhodol v súlade so zákonnými ustanoveniami, na ktoré v rámci svojho rozhodnutia poukázal.
Odvolanie povinného považoval za zmätočné, pretože sa z neho nedá presne určiť čoho sa povinný
domáha.Navrhol,abyodvolacísúduzneseniesúduprvejinštancievnapadnutejčastiakovecnesprávne
potvrdil.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal odvolanie povinného v rozsahu
danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP,
nenariadil pojednávanie, nakoľko nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385
ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti I. výrokovej vety ako vecne správne potvrdil.
9.Odvolacísúdzospisuzistil,žedňa30.03.2015bolsúdnemuexekútorovidoručenýnávrhnavykonanie
exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 29.09.2015 vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom v predmetnej veci je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IA-C/0314/1590
zo dňa 13.06.2014. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného V. O., a.s., O. a povinným dňa 03.12.2009.
Rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
(oprávnenému) sumu 1.957,35 Eur s príslušenstvom. Právomoc rozhodnúť spor medzi účastníkmi
konania si rozhodcovský súd odvodil od rozhodcovskej doložky. Podaním zo dňa 08.12.2015 povinný
podal návrh na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie exekúcie. Návrh odôvodnil tým, že
rozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesozákonom,pretoženevykonalkontroluneprijateľnýchzmluvných
podmienok zmluvy o úvere v zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere
neobsahuje všetky obligatórne náležitosti, čo zákon sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
poskytnutého úveru. Z uvedených dôvodov navrhol predmetnú exekúciu zastaviť ju podľa § 57 ods.
1 písm. g) a l) Exekučného poriadku. Uznesením č.k. 15Er/520/2015-94 zo dňa 20.04.2017 súd
prvej inštancie návrh povinného na zastavene exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovskú doložku
nepovažovalzazmluvnúpodmienku,ktorábyzakladalatakúvýraznúnerovnováhuvprávachzmluvných
strán na úkor spotrebiteľa, v dôsledku ktorej by ju bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku a z dôvodu, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré
je exekučným titulom. Nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom súd prvej inštancie s prihliadnutím
na výšku priznaného príslušenstva súd prvej inštancie nepovažoval za rozporný s dobrými mravmi a
nemohol konštatovať ani to, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené. Súd prvej inštancie v tomto
rozhodnutí nevidel ani dôvod na vyslovenie záveru o tom, že by sa výkon rozhodcovského rozsudku
priečil verejnému poriadku. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 07.07.2017. Následne podaním zo dňa 22.01.2019 povinný opätovne podal návrh
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie z tých istých dôvodov ako v podaní zo
dňa 08.12.2015, t.j. z dôvodu, že rozhodcovský súd nevykonal kontrolu neprijateľných zmluvných
podmienok predmetnej zmluvy o úvere a že exekučný titul bol vydaný v rozpore s verejným poriadkom.
Uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy medzi pôvodným veriteľom a povinným došlo k jednoznačnému
zhoršeniu postavenia povinného, ako spotrebiteľa s ohľadom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú
vo všeobecných obchodných podmienkach. Rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná. Ďalej v opätovnom návrhu
namietal, že zmluva o úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch, čo zákon sankcionuje tým, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov. O opätovnom návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd prvej inštancie rozhodol
uznesením č.k. 15Er/520/2015-137 zo dňa 25.04.2019 tak, že rozhodol o pokračovaní v konaní ako s
oprávneným so spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
47 967 692, návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a návrh povinného na povolenie odkladu
exekúcie zamietol.10. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie.
11. Odvolací súd zo spisu zistil, že povinný sa opätovným návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa
22.01.2019 domáhal zastavenia predmetnej exekúcie z rovnakých dôvodov ako v jeho návrhu na
zastavenie exekúcie zo dňa 08.12.2015. O návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 08.12.2015 súd
prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 15Er/520/2015-94 zo dňa 20.04.2017 tak, že návrh povinného
na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným
titulom a z dôvodu, že nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom nepovažoval za rozporný s dobrými
mravmi a že rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené. V uvedenom rozhodnutí súd prvej inštancie
nedospelkzáveru,žebysavýkonrozhodcovskéhorozsudkupriečilverejnémuporiadku.Podľa226CSP
právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť
rozhodnutia. Vzhľadom na to, že predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2017 a
povinný podal návrh na zastavenie exekúcie z rovnakých dôvodov, odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že opakovanému rozhodnutiu o tých istých otázkach bráni prekážka právoplatne
rozhodnutejveci,pričomodvolacísúdpoukazujeajna§230CSP,podľaktoréhoaksaoveciprávoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
12. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj v odvolaní namietal, že rozhodcovský súd
vo svojom rozhodnutí neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky v zmluve o úvere, a to, že zmluva
neobsahuje všetky náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, čo zákon sankcionuje
tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd uvádza, že z podstaty exekučného konania
vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím
príslušného štátneho orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné,
aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom
konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť
už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva,
ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom
konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia,
ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať vecnú stránku exekučného titulu, pretože je viazaný rozhodnutím súdu v základnom konaní,
to znamená, že rozhodnutie súdu v základnom konaní nemôže byť exekučným súdom posúdené ako
rozporné so zákonom. V exekučnom konaní súd skúma len to, či došlo k zániku práva vyplývajúceho z
exekučného titulu po jeho vydaní. Vzhľadom na to, že povinný v základnom konaní nenamietal uvedené
skutočnosti, pričom nevyužil ani možnosť v zákonom stanovenej lehote žalobou podanou na príslušnom
súde domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v súlade s § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní a exekučný súd vo vykonávacom konaní už nie je oprávnený skúmať skutočný
obsah hmotnoprávneho vzťahu medzi oprávneným a povinným a rozhodovať tak meritórne vo veci. Z
dôvodu, že súd prvej inštancie už v skoršom rozhodnutí dospel k záveru, že rozhodcovská doložka
nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, že exekučným titulom priznané plnenie nie je v rozpore s
dobrými mravmi a nie je objektívne nemožné ani právom nedovolené, odvolací súd odvolanie povinného
považoval za nedôvodné.
13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti I. výrokovej vety podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.