Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/201/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208134
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2316208134.4

Rozsudok pre zmeškanie

OkresnýsúdvGalantevkonanívedenompredsudcomJUDr.MáriomKARAFFOMvsporežalobcu:SPP
- distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený
Mgr. Miroslavom Hanecom, advokátom, so sídlom Hruštiny 602, 010 01 Žilina, proti žalovanému: M. U.,
D.. X.X.XXXX, N. XXX XX W. Z. XXX, o zaplatenie 5.445,12 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5.445,12 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne

zosumy5.445,12Eurod10.05.2016dozaplatenia,všetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené
osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.5.2016 sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie istiny v sume 5.445,12 Eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje skutočnú náhradu škody
spôsobenú neoprávneným odberom plynu bez uzavretej zmluvy o dodávke plynu na odbernom mieste
XXXXXW.Z.XXX,vyúčtovanáfaktúrouč.XXXXXXXXXX.Skutočnouškodoujemnožstvoneoprávnene
odobratého plynu zaznamenané na číselníku plynomera t.j. 16.228 m3. Návrh na začatie konania, výzva
na vyjadrenie sa k návrhu spolu s poučením, že ak sa k žalobe v lehote 15 dní nevyjadrí, môže súd
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, boli žalovanému doručované na adresu trvalého pobytu. Zásielku

žalovaný prevzal dňa 17.1.2017.

2. Na preukázanie svojho nároku žalobca označil a predložil listinné dôkazy, a to vyúčtovanie škody
za odber zemného plynu, zápis zo dňa 5.1.2015, montážny list meradla zo dňa 5.1.2015, výpis z listu
vlastníctva č. XXX, G.. Ú.. W. Z. (dátum tlače 5.1.2015), výpočet škody spôsobenej neoprávneným
odberom, list zo dňa 15.1.2015 a neoprávnený odber zemného plynu zo dňa 15.1.2015.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a listinným dôkazom uviedol, že po preštudovaní priložených dokladov
zistil, že zmluva na odoberanie plynu mu bola na dome zrušená v čase (10.1.2012), keď jeho manželka
bola ťažko chorá a následne dňa 23.1.2012 aj zomrela, pričom ona mala na starosti všetky dokumenty,
teda aj zmluvu o odoberaní plynu. Vzhľadom na odstup času si nepamätal, či od žalobcu dostal
upozornenie o odstúpení od zmluvy. Od príbuzných vedel, že plynári boli niečo kontrolovať, plynomer

nikto nezobral, plyn ďalej išiel, a preto veci ďalej neriešil. Nevedel o skutočnosti, že po smrti manželky
sa pravdepodobne zmluva o dodávke plynu ukončí. Naďalej posielal platby za plyn, ktoré sa mu po
čase však vracali naspäť. Túto skutočnosť nechápal, myslel si, že ide o nejaké preplatky. Celá záležitosť
vznikla tým, že jeho manželka zomrela.

4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný záväzok a všetky tvrdenia v žalobe uznáva, nepopiera

povinnosť uhradiť žalovanú sumu s príslušenstvom, keď zatiaľ ani dobrovoľne neuhradil žiadnu čiastkuna zaplatenie dlhu. Keďže ide o relatívne vyššiu sumu, splátky nemôžu byť nižšie 270 Eur mesačne
pod stratou výhody splátok.

5. Na pojednávanie v danej veci vytýčené na deň 27.8.2019 sa osobne dostavil len právny zástupca
žalobcu. Žalovaný mal doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, svoju
neúčasť nijako neospravedlnil a rovnako tak nežiadal ani o odročenie pojednávania. Súd teda vo veci
pojednával v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že vzhľadom na to, že
sú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žiada, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom

pre zmeškanie.

6. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného a skonštatoval, že vo veci boli splnené podmienky pre
vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p. a § 167 ods. 1 až 6 C.s.p.

7. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber

elektriny
a) bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,
2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku, alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,

b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,

d) ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve
prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

8. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal,
povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe
objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1

písm. i).

9. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta
vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa

odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2.

10. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny2) (ďalej len "denná
spotreba") zistenej podľa odsekov 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval.

Ak nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

11. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami nad 52 kV, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kV do 52 kV, sa vypočíta tak, žea) menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber
elektriny sa vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,

b) na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c) za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol
dohodnutý, považuje sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých
transformátorov.

12. Podľa ods. 6 cit. ustanovenia, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kV, sa vypočíta
tak, že ak
a) je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet
sa použije menovitá hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové
využitie 12 hodín za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej

neoprávneným odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný
z jednej alebo z viacerých fáz,

b) nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

13. Podľa ods. 7 cit. ustanovenia, k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady
prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

16. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17.Podľa§3ods.1nariadeniač.87/1995Z.z.,(platnéhoaúčinnéhood1.2.2013),ktorýmsavykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

18. Podľa § 167 ods. 1 C.s.p., ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení
konania, doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.

19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote

určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo
vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení.

20. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd

neurobíinévhodnéopatrenia,súddoručívyjadreniežalovanéhožalobcovidovlastnýchrúkaumožnímu
vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd
poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.21. Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu
podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej

súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a
označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej
koncentrácie konania.

22. Podľa § 273 C.s.p., súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.

a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a

c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

23. Podľa § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak

a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

24. Podľa § 275 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

25. Podľa § 279 C.s.p., odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého
nárok na náhradu trov konania vznikol žalobcovi, ktorý bol v danej veci stopercentne úspešný, trovy

konania mu vznikli a ich náhradu si riadne uplatnil. O výške priznaných trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po tom ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) C.s.p.).

Za splnenia vyššie uvedených podmienok prípustnosti odvolania je možné odvolanie podať do 15
odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. písomne alebo ústne do
zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných

náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.