Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 1, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/261/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616203264
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4616203264.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek

senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
H. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., proti žalovaným: 1. W. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., I.
XXX/XX, 2. P. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. W. XXX, obe žalované zastúpené JUDr. Martinom
Balvanom, advokátom, so sídlom Nitra, Štúrova 74/138, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. júna 2018 č. k. 4C/169/2016-563 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo

výroku o trovách konania (IV.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu, čo do určenia neplatnosti kúpnej a darovacej
zmluvy uzavretej dňa 29. 03. 2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 756/06
a určenia, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1 k
nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pre kat. úz.
S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere

251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369 a určenia, že žalobca je
výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu a o veľkosti 1 k uvedeným nehnuteľnostiam, zamietol.
Súd určil, že darovacia zmluva uzavretá dňa 25. 01. 2008 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade ako
darcami a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 756/06; darovacia
zmluva uzavretá dňa 29. 10. 2008 medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade
ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 3110/2008; darovacia zmluva uzavretá dňa 29. 02.
2016 medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol

povolený pod V 587/2016, sú neplatné. Súd určil, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele 1/1 vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany,
katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 243/1 orná pôda
o výmere 2949 m2, parcela registra „C“ č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C“ č.
243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, parcela registra „C“ č. 243/5 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba -
dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Okresným

úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra
„C“ č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c) CSP, § 35 ods. 1, 2, § 37 ods. 1, §
39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že podmienkou procesnej prípustnosti určovacejžaloby je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, alebo, či zbytočne nevyvoláva ďalšie konanie, ktoré

by malo nasledovať. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak bez tohto určenia by
bolo právo žalobcu ohrozené alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým
(R17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem
na určení, či tu právo je alebo nie je, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha. V konaní o určení
neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže

všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a nasl. OZ). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva
bez ďalšieho zo zákona a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.
Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už
bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z ustanovenia § 35
OZ vyplýva, že ak má právny úkon plniť svoju funkciu, nesmie prejav vôle vzbudzovať pochybnosti o

obsahu, ktorý prejavuje. Výklad prejavu vôle musí predovšetkým zodpovedať skutočnému obsahu vôle.
Pri každom výklade prejavu vôle treba zachovať konkrétny prístup, najmä, že treba zhodnotiť situáciu,
za ktorej k prejavu vôle došlo, prihliadnuť na všetky okolnosti a prejav vôle hodnotiť v jeho celku, a
nehodnotiť jednotlivé jeho zložky odtrhnuto. Pri výklade prejavu vôle treba tiež posúdiť, či sa právny úkon
urobil platne. Ak má pri právnom úkone vôľa účastníka alebo jej prejav vady, a to také, ktoré uvádza v

ustanovení § 37, je to dôvod pre neplatnosť právneho úkonu. V odseku 1 § 37 ods. 1 OZ sú ustanovené
viaceré náležitosti právneho úkonu. Ak právny úkon trpí vadami vôle alebo trpí vadami prejavu vôle,
je absolútne neplatný. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik,
zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo
zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na tom naliehavý právny záujem, môže sa

jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Právny úkon sa urobil slobodne,
ak k prejavu vôle účastník nebol prinútený určitými skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu
nedošlo. Neplatné sú právne úkony, ku ktorým došlo na základe nátlaku na účastníka, ktorý môže byť
vykonaný priamym fyzickým nátlakom alebo môže ísť aj o nátlak psychický. Právny úkon sa urobil vážne,
ak vôľa smeruje naozaj k uskutočneniu právneho úkonu. O vážnu vôľu nemôže ísť napríklad vtedy, ak

ide o právny úkon zastretý, t. j. ak namiesto skutočne uzavretého právneho úkonu sa zamýšľal iný právny
úkon. Platnosť zastretého právneho úkonu treba posúdiť najmä podľa § 39 OZ. Obchádzanie zákona
obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje
síce výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon
dodržaný nebol.

1.2. V danej veci na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca má naliehavý
právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, lebo inak by bolo jeho právne postavenie neisté,
vzhľadom na zápisy na liste vlastníctva, na ktorých sú zapísané predmetné nehnuteľnosti, teda, aby
na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva bol eliminovaný stav právnej neistoty v jeho právnom

postavení. Pokiaľ ide o námietku nedostatku naliehavého právneho záujmu zo strany žalovaných, s
touto sa súd nestotožnil. Pokiaľ poukazovali na to, že otázku platnosti, resp. neplatnosti predmetných
zmlúv možno riešiť ako prejudiciálnu otázku v rámci konania vyporiadania BSM medzi žalobcom a
žalovanou v 1. rade, k tomu súd dodal, že za súčasného stavu manželstvo žalobcu so žalovanou v 1.
rade nie je rozvedené a nedošlo tak ani k zániku BSM. Vo veci sa súd zaoberal najskôr v žalobe žalobcu

domáhajúcou sa neplatnosťou kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 03. 2006, na základe ktorej
žalovaná v 1. rade na základe kúpnej zmluvy nadobudla spoluvlastnícky podiel od sestry žalobcu v 1
k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich sa v kat. úz. S., zapísaným na LV č. XXX ako parcela registra „C“
č. 4369 zastavaná plocha dom súp. č. XXX a nádvorie vo výmere 251 m2 v 1, za ktorú podľa tejto
zmluvy žalovaná v 1. rade ako kupujúca zaplatila 200.000,- Sk. Žalobca na základe predmetnej zmluvy

daroval žalovanej v 1. rade svoj spoluvlastnícky podiel v 1 k uvedeným nehnuteľnostiam. Podľa súdu
predmetná zmluva ako právny úkon obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti pre riadny právny
úkon. Žalobca nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom a neuniesol tak dôkazné bremeno svojho
tvrdenia, že kúpna cena za spoluvlastnícky podiel jeho sestry v 1 k uvedeným nehnuteľnostiam bola
uhradená výlučne žalobcom z jeho peňazí, teda ako tvrdil, že išlo o spoločné peniaze, ktoré mali spolu

so žalovanou v 1. rade za trvania manželstva. Žalovaná v 1. rade jeho tvrdenie jednoznačne poprela a v
tejto súvislosti treba poukázať na znenie samotnej zmluvy článku II, v ktorej samotný žalobca prehlasuje,
že súhlasí, že odkupovaný podiel 1 bude vo výlučnom vlastníctve jeho manželky W. W., keďže finančné
prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti tvoria jej výlučné vlastníctvo nadobudnuté pred uzatvorenímmanželstva. Takisto súd nezistil, že by uvedená zmluva bola uzavretá v rozpore s ustanoveniami §
628 a nasl. OZ, ktoré upravuje náležitosti darovacej zmluvy, čo netvrdil ani samotný žalobca. Takisto
žalobca nepreukázal účelovosť právneho úkonu, ktorý mal byť len ako prostriedok smerujúci k vylúčeniu

jeho detí z prvého manželstva ako budúcich dedičov z dedenia zákonného podielu na nehnuteľnostiach,
opak bol preukázaný vyššie uvedenými svedeckými výpoveďami. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
predmetná kúpna zmluva a darovacia zmluva neboli uzavreté slobodne, vážne a zrozumiteľne. Preto
súd v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

1.3. Súd sa ďalej zaoberal žalobným návrhom, ktorým sa domáhal žalobca vyslovenia neplatnosti
darovacej zmluvy uzavretej dňa 25. 01. 2008. Následne darovacej zmluvy zo dňa 29.10.2008 a
darovacej zmluvy zo dňa 29. 02. 2016 a určenia vlastníckeho práva. Platnosť právneho úkonu treba
posudzovať k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený. V zmysle § 39 OZ
o obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je v rozpore so
zákonom, ale svojimi dôsledkami by viedlo k tomu, že by zákon nebol dodržaný. Z R 6/1979 vyplýva, že

darovanie napríklad rodinného domu patriaceho do BSM jedným z manželov druhému treba posudzovať
ako obchádzanie (§ 39) kogentných ustanovení OZ o rozsahu a trvaní BSM. V bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré
podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí

vydanýchvrámcipredpisovoreštitúciimajetkujednémuzmanželov,ktorýmalvydanúvecvovlastníctve
pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného
vlastníka (§ 143 OZ). Z vykonaného dokazovania je nesporné, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. I., zapísané na LV č. XXX (uvedené vyššie) nadobudli žalobca a žalovaná v 1. rade počas trvania
manželstva ako veci patriace do BSM a rovnako nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. S. zapísanú

na LV č. XXX ako parc. č. 935/8. Z rozhodovacej praxe súdov (R 42/72) vyplýva, že darom môže byť
aj vec darovaná druhým manželom z jeho samostatného majetku. Darovanie medzi manželmi nie je
možné vtedy, ak má ísť o darovanie veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov do výlučného
vlastníctva niektorého z manželov. Ak by predsa len došlo k uzavretiu darovacej zmluvy veci, ktorá
patrí do BSM, do výlučného vlastníctva jedného z manželov, darovacia zmluva by tým obchádzala,

ako to je uvedené vyššie, kogentné ustanovenia OZ o rozsahu BSM, čo má za dôsledok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. V danej veci je nepochybné, že na základe darovacej
zmluvy uzavretej dňa 25. 01. 2008 žalobca spolu so žalovanou v 1. rade darovali žalovanej v 2. rade
nehnuteľnosti patriace do ich bezpodielového spoluvlastníctva, nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.
úz. I., zapísané na LV č. XXX a nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. S. zapísanú v LV č. XXX. Krátko

po uvedenom právnom úkone žalovaná v 2. rade na základe darovacej zmluvy zo dňa 29. 10. 2008
darovala tie isté nehnuteľnosti, teda nehnuteľnosti pôvodne patriace žalobcovi a žalovanej v 1. rade do
BSM, žalovanej v 1. rade ako obdarovanej. Uvedenými právnymi úkonmi v skutočnosti mali strany sporu
záujem vykonať prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam patriacich do BSM žalobcu a žalovanej
v 1. rade tak, aby sa ich vlastníčkou stala výlučne žalovaná v 2. rade. Podľa tvrdenia žalobcu účelom

darovania nehnuteľností patriacich do BSM so žalovanou v 1. rade žalovanej v 2. rade bol dôvod, aby
boli vylúčené v dedičskom konaní jeho deti z prvého manželstva. Toto tvrdenie bolo popreté žalovanou
v 1. rade, ako aj svedeckými výpoveďami. Účelovosť uvedeného právneho úkonu však potvrdzuje
vyjadrenie samotných žalovaných, keď žalovaná v 1. rade poukázala na to, že žalobca pracoval ako
živnostník a ako fyzická osoba by v prípade neúspešného podnikania zodpovedal celým majetkom

a aj preto nemal záujem, aby bol vedený ako vlastník nehnuteľností. Žalovaná vo svojom písomnom
vyjadrení k žalobe uviedla, že v čase uzatvárania zmlúv bol žalobca živnostník, a teda ako fyzická osoba
by v prípade neúspešného podnikania zodpovedal celým majetkom a aj preto nemal záujem, aby bol
vedený ako vlastník nehnuteľností. Tiež poukázala na to, že žalobca sa púšťal do rôznych rizikových,
majetkových a finančných transakcií a mal obavy, aby prípadným neúspešným podnikaním, ako i svojím

nezodpovedným konaním nezaťažil majetok, o ktorý sa nepričinil. Z výpovede žalovanej v 2. rade pritom
vyplýva,žežalobcaspolusožalovanouv1.radesadohodli,pretožežalobcamalpochybnýchkamarátov
a mohli ho vydierať, aby sa nehnuteľnosti prepísali a nemohli ich vydierať. Bolo dohodnuté na začiatku,
že následne sa to prevedie na žalovanú v 1. rade. Z uvedeného je teda zrejmé, že strany sporu boli
vopred dohodnuté, že predmetné veci patriace do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade budú vlastnícky

prevedené tak, aby vlastnícky boli vedené iba na žalovanú v 1. rade. Z dokazovania teda vyplýva, že
strany sporu sledovali ten cieľ, aby zákon nebol dodržaný, teda znenie citovaného ustanovenia § 143
OZ a nasl. Na základe uvedeného vlastne došlo k premene vlastníckeho režimu k nehnuteľnostiam
nachádzajúcimsavbezpodielovomspoluvlastníctvežalobcuažalovanejv1.radenavýlučnévlastníctvoiba jedného z manželov, teda žalovanej v 1. rade. Tým by došlo k obchádzaniu kogentných ustanovení
o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a k zániku spoluvlastníctva k spoločným veciam
manželov. K zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže dôjsť iba v prípadoch zákonom

presne určených, nie však dispozíciou účastníkov, a teda ani darovacou zmluvou a to i v prípade
darovaním tretej osobe, žalovanej v 2. rade, ktorá žalovanej v 1. rade po krátkom čase previedla
darovacou zmluvou nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade. Takže darovacia zmluva, ktorou žalobca a
žalovaná v 1. rade darovali vec patriacu do BSM manželov a následná darovacia zmluva sú so zreteľom
naustanovenie§39OZneplatné.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastalabezďalšiehozozákona

a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, pričom absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. Preto platne nemohla byť uzavretá ani následná darovacia zmluva dňa 29. 02. 2016
medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2. rade, ktoré nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. I.
zapísané na LV č. XXX darovala žalovanej v 2. rade, k čomu došlo vlastne v čase rozvodového konania
žalovanejv1.radeažalobcu.Pretosúdčiastočnežalobežalobcuvyhovelarozhodoltak,akojeuvedené

v odsekoch II. a III. výrokovej časti tohto rozsudku. V konaní žalované v 1. a 2. rade vzniesli námietku
premlčania neplatnosti právnych úkonov, na ktorú námietku súd nemohol prihliadať, pretože námietka
premlčania vo vzťahu k absolútnej neplatnosti právneho úkonu nie je dôvodná, pretože právo domáhať
sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nepremlčuje. Iba právo dovolať sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu podlieha premlčaniu. Pokiaľ ide o predmetné nehnuteľnosti patriace do BSM žalobcu

a žalovanej v 1. rade, pri ktorých tvrdila žalovaná v 1. rade, že sa podstatným podielom pričinila o ich
zveľadenie najmä z finančných prostriedkov jej rodičov, má možnosť v prípade zániku BSM rozvodom
manželstva so žalobcom domáhať sa, aby súd pri vyporiadaní majetku patriaceho do BSM jej tvrdenia
zohľadnil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, a
vzhľadom na čiastočný úspech v konaní, súd žalobcovi a žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podali žalované v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej
lehote odvolanie proti výrokom II., III. a IV. a navrhli, aby odvolací súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania. Odvolanie odôvodnili tým, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je arbitrárne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedli, že
prvým aspektom, ktorý zakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu, je jeho mylné
vyhodnotenie vlastníckeho režimu nehnuteľností, vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany,
katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C” č. 243/1 orná pôda
o výmere 2949 m2, parcela registra „C” č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C” č.

243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274 m2, parcela registra „C” č. 243/5 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba -
dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Okresným
úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra
„C” č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2. Tieto súd zaradil do masy bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcu a žalovanej v 1. rade bez vyriešenia predbežnej otázky, či tieto majú byť jej súčasťou. Nakoľko,
ako bolo v konaní opakovane preukázané, žalobca nikdy nedisponoval finančnými prostriedkami na
ich nadobudnutie, ani sa o toto nijakým spôsobom nepričinil, pričom tieto boli v zmysle tak súhlasných
tvrdení oboch žalovaných, svedka U. H., svedkyne L. W., svedka H. W., ako aj na základe listinných
dôkazov preukazujúcich príjem žalobcu z podnikania, zaobstarané výsostne z finančných prostriedkov

žalovanej v 2. rade a jej manžela, darovaných výlučne žalovanej v 1. rade, ako dcére jej rodičmi,
a teda nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobcom v rámci jeho výsluchu v
konanítvrdenúmajetnosťvčaseporozvodesprvoumanželkou,jednoznačnevyvracajútiežrozhodnutia
Okresného súdu v Topoľčanoch, ktoré prikladajú v prílohe. V súlade s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 5 Cdo 99/2011, ak ale určitú vec nadobudol jeden z manželov počas trvania

manželstva výlučne za prostriedky tvoriace jeho oddelené vlastníctvo, zostáva aj takto nadobudnutá vec
predmetom jeho samostatného vlastníctva. Nie je zrejmé, z akého právne relevantného dôvodu je podľa
súduprvejinštanciekúpnazmluva,nazákladektorejnadobudlažalovanáv1.radezatrvaniamanželstva
do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti od sestry žalobcu s jeho súhlasom a potvrdením, že
finančné prostriedky zodpovedajúce kúpnej cene nadobudla žalovaná v 1. rade pred vstupom do

manželstva, platná, zatiaľ čo darovanie nehnuteľností, ktoré boli taktiež nadobudnuté z jej výlučných
finančných prostriedkov získaných darom od svojho otca a žalovanej v 2. rade, t. j. s totožnou podstatou
a rovnakým výsledkom, už právne neplatné. Žalobca je dobrovoľne dlhodobo nezamestnaný, pričom
počas manželstva so žalovanou v 1. rade hazardoval s finančnými prostriedkami, ku ktorým dokoncapostrádal vlastnícke právo, keď tieto patrili žalovanej v 1. rade, ktorá ich dostávala darom od svojho otca
a matky - žalovanej v 2. rade, respektíve úsporami svojho plnoletého syna F. v sume 33.000 eur, ktoré
mu bez jeho vedomia odcudzil, napriek tomu, že tieto syn dostával a šetril si ich ako každoročný dar

rovnako od svojho starého otca a jeho manželky - žalovanej v 2. rade. Schopnosti a majetkové pomery
žalobcu odzrkadľuje tiež výška výživného, ktorou prispieva na starostlivosť o svoju maloletú dcéru B. X. v
sume 28 eur. Nevyhnutným dôsledkom správania žalobcu boli jeho pôžičky a exekučné konania vedené
voči jeho osobe, na základe čoho boli rodičia žalovanej v 1. rade nútení tejto finančne pomáhať, nakoľko
sa žalobca o svoju rodinu nedokázal postarať. Práve naopak, túto do dnešného dňa traumatizuje, či už

viacerými nedôvodnými a na základe toho neúspešnými žalobnými návrhmi voči svojmu synovi z prvého
manželstva, zámerným predlžovaním a marením rozvodového konania a tiež psychickým a fyzickým
napádaním členov rodiny, v dôsledku čoho bol viacnásobne priestupkovo stíhaný a tiež právoplatne
uznanývinným.Nazákladeuvedenýchskutočnostíbybolopriznanieprávnejochranytvrdeniamžalobcu
tiež v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie uviedol, že neplatná bola iba prvá darovacia zmluva
zo dňa 25. 01. 2008, pričom ostatné, nasledujúce darovacie zmluvy sa stali neplatnými výlučne na jej

základe. Ako je teda možné oddeliť prvú darovaciu zmluvu, posúdiť ju samostatne a zároveň odvodiť jej
absolútnu neplatnosť výlučne od jej vzťahu s druhou absolútne neplatnou darovacou zmluvou zo dňa
29. 10. 2008, na ktorú sa hľadí, ako keby ani nebola urobená, keďže absolútna neplatnosť pôsobí „ex
tunc“? Darovacia zmluva zo dňa 25. 01. 2008 sama o sebe, bez v dôsledku jej absolútnej neplatnosti,
a teda nespôsobenia právnych následkov vo forme vzniknutej darovacej zmluvy zo dňa 29. 10. 2008

(keďže vlastníctvo nehnuteľností v dôsledku uvedeného nikdy neprešlo na žalovanú v 2. rade a platí
princíp „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet“), nie je z dôvodu jej bezvadného
uzatvorenia v súlade so zákonom neplatná. Je predsa nemožné založiť absolútnu neplatnosť právneho
úkonu na jeho väzbe s iným právnym úkonom, ktorý vznikol na jeho základe, nakoľko absolútne neplatný
právny úkon nepôsobí právne následky a na tento sa rovnako hľadí, ako by nikdy nevznikol. Absolútna

neplatnosť darovacej zmluvy nemôže byť založená na jej vzájomnom vzťahu s darovacou zmluvou,
ktorá vôbec nevznikla.
Samotná absolútna neplatnosť konštatovaná súdom je tiež v rozpore s princípom formálnej pravdy, ktorý
je jedným z východiskových inštitútov tvoriacich základ poňatia civilného procesu a jeho dokazovania v
zmysle zákona č. 160/2015 Z. z., keď neplatnosť právneho úkonu zo súdom prezentovaných dôvodov

nebola ani jednou z procesných strán tvrdená, respektíve v priebehu konania, čo i len jediný raz
spomenutá. Prvoinštančný súd nikdy neprezentoval svoj právny názor, čím stranám konania neumožnil
procesne sa brániť a znemožnil žalovaným, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho založil ďalší odvolací dôvod v zmysle
Civilného sporového poriadku. Súd postavil celý svoj petit v časti II., III. a IV. rozsudku na absolútnej

neplatnosti právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona. Zároveň však nikde presne nešpecifikoval,
ktoré zákonné ustanovenie malo byť spoločne žalobcom a žalovanými obchádzané. Za predpokladu,
že sa jedná o § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení, tento darovacia
zmluva platne uzatvorená spoločne tak žalobcom, ako aj žalovanou v 1. rade, t. j. obidvomi manželmi
nijakýmspôsobomneobchádza.Zanesplnenéhopredpokladu,žebyvyššiešpecifikovanénehnuteľnosti

boli súčasťou masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, darovanie z tejto masy zákon nijakým
spôsobom nezakazuje, ani nesankcionuje. Naopak, samotná dispozícia s okruhom vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jej rozšírenie alebo zúženie, či okamih vzniku a zániku
tohto vzájomného spoluvlastníctva bez určenia vzájomných podielov, je manželom zákonodarcom
umožnená v § 143a ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Keď je

platne možné rovnaký stav, výsledkom ktorého je vlastníctvo veci pôvodne patriacej do bezpodielového
spoluvlastníctva, jedným z manželov, dosiahnuť dohodou, či zrušením bezpodielového spoluvlastníctva
za trvania manželstva, z akého dôvodu súd sankcionuje platný právny úkon v podobe darovacej zmluvy
zo dňa 25. 01. 2008 neplatnosťou? V opačnom prípade nie je uvedené, ktoré zákonné ustanovenie
má byť zákonom obchádzané. Súd musí v odôvodnení odpovedať na podstatné a právne významné

dôvody svojho rozhodnutia, inak sa dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces, ktoré je chránené
nielen čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má
podať jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07,
IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Jediný relevantný dôvod neplatnosti, i to len neplatnosti relatívnej, by bol

založený porušením ustanovení § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení. K splneniu
zákonodarcom žiadaných podmienok však preukázateľne prišlo, darovacia zmluva zo dňa 25. 01. 2008
bola uzatvorená žalobcom, aj žalovanou v 1. rade, teda obidvomi manželmi ako disponentmi veci v ich
spoluvlastníctve, v súlade s § 37 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení k tomu spôsobilýmisubjektmi slobodne a vážne, určite, zrozumiteľne, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, bez
akéhokoľveknátlakuajejpredmetomnebolonemožnéplnenie,pričomtátobolapríslušnýmkatastrálnym
úradom, ako orgánom štátnej správy, bezvýhradne riadne zavkladovaná. Žalobca, žalovaná v 1. rade

a tiež žalovaná v 2. rade konali v súlade s ustanovením článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,
podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákazom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo,
čo zákon neukladá. Žalobca a žalovaná v 1. rade, rovnako ako žalovaná v 2. rade, využili článkom
20. ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky garantované a zákonom chránené právo vlastniť majetok a
s týmto podľa svojej úvahy slobodne nakladať. Nikto nemôže byť nútený k akejkoľvek dispozícii s

jeho vlastným majetkom mimo Ústavou Slovenskej republiky v článku 20. ods. 4 stanovené medze. V
zmysle interpretácie súdu prvej inštancie sa žalovaná v 2. rade po riadnom a zákonnom nadobudnutí
predmetných nehnuteľností mala nepochopiteľne dostať do absurdného právneho postavenia, kedy
mohla so svojim majetkom naložiť akokoľvek, len tento nedarovať svojej dcére, aby tým neobchádzala
zákon. Týmto prichádza v rozpore s článkom 20. ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky k inému zásahu do
vlastníckeho práva, a tak k jednoznačnému porušeniu tohto ústavného práva občana. V zmysle ústavne

konformného výkladu v prospech platnosti zmlúv, kedy pri pochybnostiach by mal byť uprednostňovaný
výklad, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý rešpektuje platnosť zmluvy, v zmysle
zásady „pacta sunt servanda“, predstavuje nerešpektovanie zásady „potius valeat actus quam pereat“
tzv. kvalifikovanú vadu, ktorá má za následok porušenie ústavnosti. V súkromnoprávnej sfére platí
zásada, že čo nie je zakázané, je dovolené. Preto každý zákonný zásah do tejto sféry je treba vnímať

ako obmedzenie ľudskej slobody, a preto je nutné vykladať ustanovenie o neplatnosti právnych úkonov
pre rozpor so zákonom reštriktívne, a nie extenzívne (Nález Ústavného súdu Českej republiky z 28. 02.
2013 sp. zn. III. ÚS 3900/12). Súd uviedol, že žalovaná v 2. rade previedla predmetné nehnuteľnosti na
žalovanú v 1. rade v krátkom čase, pričom sledovali ten cieľ, aby zákon nebol dodržaný. V tejto súvislosti
poukázali na skutočnosť, na základe akej právnej normy súd určil, že časový úsek v trvaní viac ako

desať mesiacov je krátky čas. Mali za to, že doba v trvaní takmer jedného roka je dostatočne dlhou na
to, aby sa či už zmýšľanie strán, alebo ich vzájomné vzťahy diametrálne zmenili. V zmysle právnej teórie
nemožno stotožňovať pohnútku s vôľou, či jej prejavom. Strany konania, t. j. žalobca, žalovaná v 1. rade
a žalovaná v 2. rade nijakým spôsobom neprejavili svoju vôľu previesť predmet darovacích zmlúv do
vlastníctva žalovanej v 1. rade. Nikdy neuzatvorili žiadnu zmluvu, či už darovaciu, kúpnu alebo zmluvu o

budúcej zmluve, ktorou by vyššie uvedené demonštrovali. Úmyslom žalobcu a žalovanej v 1. rade bolo
platne scudziť časť svojho majetku na tretiu osobu. Žalovaná v 2. rade bola logickou voľbou z dôvodu
rodinného vzťahu, na základe ktorého zostane majetok za každých okolností deťom žalobcu a žalovanej
v 1. rade, pričom nikdy neexistovala a ani neexistuje žiadna preukázateľná dohoda o úmysle previesť
predmetné nehnuteľnosti na žalovanú v 1. rade, iba dohoda o tom, že tieto zostanú v rodine, tak ako to

mala na mysli tiež žalovaná v 2. rade. Na tomto základe bez podloženia akýmkoľvek dôkazom nemôže
predsa súd prvej inštancie svojvoľne a arbitrárne konštatovať, po viac než desiatich rokoch, absolútnu
neplatnosť troch riadne zavkladovaných darovacích zmlúv, ako titulov nadobudnutia vlastníckeho práva
a dispozície s ním. Priorita právnej istoty a stability právnych vzťahov musí byť jednoznačne preferovaná
pred ich neopodstatnenou neurčitosťou aj s ohľadom na plynutie času. V opačnom prípade by súd prvej

inštancie založil neistotu u všetkých právnych nástupcov, pričom by mohol byť kedykoľvek katastrálnym
úradom, ako orgánom štátnej správy dozorujúcim zákonnosť v prvej inštancii, riadne zavkladovaný,
bezvadný právny titul spĺňajúci všetky zákonné náležitosti, súdom vyhlásený za neplatný, bez ohľadu na
tým spôsobenú nestabilitu všetkých priamo, či nepriamo súvisiacich právnych vzťahov, založených či už
darovacou, alebo kúpnou zmluvou, čo by generovalo zákonom neprípustné reťazenie súdnych sporov.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že podľa jeho názoru je rozsudok správny
a spravodlivý, lebo je založený na dôslednom zákonnom postupe. Súd zohľadnil všetky dôkazy, ktoré
navrhol on, ako i protistrana a správne rozhodol. Odvolanie sa zameriava na skutočnosti, ktoré majú
odpútať pozornosť odvolacieho súdu od podstaty veci. Zvlášť tomu nasvedčujú k odvolaniu pripojené

doklady, ktoré s vecou nemajú nič spoločné.

4. Žalované v 1. a 2. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedli, že trvajú na svojich tvrdeniach
dôsledne súdu prezentovaných v odvolaní žalovaných, keď považujú rozhodnutie súdu prvej inštancie
za zaujaté, arbitrárne a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdenie žalobcu sa

nezakladá na pravde, nakoľko jednotlivé dôvody uvedené v odvolaní sa tak každý zvlášť, ako aj v ich
vzájomnej súvislosti týkajú merita veci, odôvodňujú pochybnosti o zákonnosti rozhodnutia Okresného
súdu Topoľčany, respektíve logicky a právne argumentujú nesprávnosť samotného rozhodnutia v jeho
odvolaním dotknutých častiach. Naopak, samotné vyjadrenie žalobcu je bezobsažné s absenciou čo ilen jediného právne relevantného argumentu svedčiaceho o nesprávnosti úvah žalovaných vo vzťahu k
namietanej absolútnej nezákonnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), viazaný rozsahom (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods.
1 CSP) odvolania žalovaných v 1. a 2. rade, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
s verejným vyhlásením rozsudku a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo výroku o trovách konania (IV.) je potrebné, vzhľadom na dôvody

odvolania žalovaných v 1. a 2. rade, podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy zo dňa 29.
03. 2006, ktorej vklad bol povolený pod V 756/06, darovacej zmluvy zo dňa 25. 01. 2008, ktorej vklad
bol povolený pod V 305/08, darovacej zmluvy zo dňa 29. 10. 2008, ktorej vklad bol povolený pod V
3110/08 a darovacej zmluvy, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 587/16. Ďalej sa

domáhal určenia, že so žalovanou v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností v podiele
1/1 vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. I., obec I., okres
Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 243/1 orná pôda o výmere 2949 m2, parcela registra „C“ č. 243/2
orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C“ č. 243/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 274
m2, parcela registra „C“ č. 243/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, stavba - rodinný dom so

súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba - dvojgaráž so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/5
a nehnuteľností vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz.
S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2. Domáhal sa
tiež určenia, že so žalovanou v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny

odbor, pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a
nádvoria o výmere 251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369 a že
žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k týmto nehnuteľnostiam, teda
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz.
S., obec S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere

251 m2 a stavba rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369. Žalobu odôvodnil tým, že
k úkonom, ktorých neplatnosti sa domáha, došlo medzi ním, žalovanými v 1. a 2. rade a jeho sestrou,
O. W. a to z dôvodu, že žalovaná v 1. rade mala strach a obavu o jeho život, nakoľko po uzavretí
manželstva dvakrát týždenne cestoval do Nemecka a na strane druhej zlé rodinné vzťahy s jeho deťmi
pochádzajúcimi z prvého manželstva. Pri uzatváraní zmlúv si žalovaná v 1. rade bola vedomá, že jeho

deti z prvého manželstva by mali v prípade jeho smrti zákonný nárok na podiel z nehnuteľností, a
preto uvedenými zmluvami chceli obísť zákon, konkrétne ustanovenia o neopomenuteľných zákonných
dedičoch.Uviedol,žepodľajehonázorusúzmluvypodľa§39Občianskehozákonníkaneplatné,pretože
odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom. Jediným cieľom uzatvorenia zmluvy bolo vylúčiť jeho
deti z prvého manželstva N. a H. z dedenia ich zákonných podielov. Proti rozsudku súdu prvej inštancie

podali žalované v 1. a 2. rade odvolanie vo vyhovujúcich výrokoch (II. a III.) a vo výroku o trovách konania
(IV.). Výrok o zamietnutí žaloby, čo do určenia neplatnosti kúpnej a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29.
03. 2006, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V 756/06 a určenia, že žalobca a
žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam vedených
na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor pre kat. úz. S., obec S., okres Topoľčany

ako parcela registra „C“ č. 4369 zastavané plochy a nádvoria o výmere 251 m2 a stavba rodinný dom so
súp. č. XXX postavený na parc. č. 4369 a určenia, že žalobca je výlučným vlastníkom spoluvlastníckeho
podielu a o veľkosti 1 k uvedeným nehnuteľnostiam (I.), je z dôvodu absencie odvolania už právoplatný.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ

v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 379 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací
súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. V danej veci je predmetom preskúmania odvolacím súdom posúdenie platnosti viacerých právnych
úkonov, a to jednak darovacej zmluvy, uzavretej dňa 25. 01. 2008 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade
ako darcami a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 756/06, darovacej
zmluvy, uzavretej dňa 29. 10. 2008 medzi žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade
ako obdarovanou, ktorej vklad bol povolený pod V 3110/2008 a darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 02.

2016 medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako obdarovanou, ktorej vklad
bol povolený pod V 587/2016. Predmetom odvolacieho konania je tiež posúdenie výroku, ktorým súd
prvej inštancie určil, že žalobca a žalovaná v 1. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností
v podiele 1/1 vedených na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, pre kat. úz. I.,
obec I., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 243/1 orná pôda o výmere 2949m2, parcela registra

„C“ č. 243/2 orná pôda o výmere 1425 m2, parcela registra „C“ č. 243/4 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 274 m2, parcela registra „C“ č. 243/5 zastavané plochy a nádvoria o výmere 63 m2, stavba -
rodinný dom so súp. č. XXX postavený na parc. č. 243/4, stavba - dvojgaráž so súp. č. XXX postavený
na parc. č. 243/5 a nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor,
pre kat. úz. S., E. S., okres Topoľčany ako parcela registra „C“ č. 935/8 záhrady o výmere 950 m2 a

výrok o trovách konania.

11. Odvolací súd, vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, dospel k záveru,
že súd prvej inštancie ohľadom posúdenia dôvodnosti žaloby ohľadne určenia neplatnosti darovacej
zmluvy uzavretej dňa 25. 01. 2008 medzi žalobcom, žalovanou v 1. rade ako darcami a žalovanou v

2. rade ako obdarovanou (V 756/06), neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej dňa 29. 10. 2008 medzi
žalovanou v 2. rade ako darkyňou a žalovanou v 1. rade ako obdarovanou (V 3110/2008) a darovacej
zmluvy uzavretej dňa 29. 02. 2016 medzi žalovanou v 1. rade ako darkyňou a žalovanou v 2. rade ako
obdarovanou (V 587/2016) vykonané dôkazy správne vyhodnotil a v týchto výrokoch vec aj správne
právne posúdil, preto odvolací súd v tomto výroku (II.) rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie v tejto
časti sa v plnom rozsahu stotožňuje a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne odkazuje. Vzhľadom k tomu,
že odvolací súd je dôvodmi odvolania viazaný, k odvolacím dôvodom žalovaných dodáva, že aj keď
dôvody neplatnosti týchto právnych úkonov z dôvodov uvádzaných žalobcom v žalobe (zlé rodinné
vzťahy s jeho deťmi pochádzajúcimi z prvého manželstva a vylúčenie jeho deti z prvého manželstva

N. a H. z dedenia ich zákonných podielov) preukázané neboli, práve z výpovedí žalovanej v 1. a 2.
rade vyplýva, že tieto úkony boli iniciované z dôvodu, že žalobca mal finančné problémy, stretával sa
s pochybnými ľuďmi (ktorí ho mohli vydierať), obchodoval na hrane, robil pochybné veci, nepodieľal
sa na nákladoch v spoločnej domácnosti, ako aj z dôvodu, že nadobudnutie majetku financovali jej
rodičia, pričom tieto úkony boli urobené za tým účelom, aby sa žalobca na týchto nehnuteľnostiach nijako

nepodieľal. Žalovaná v 2. rade na pojednávaní uviedla, že od začiatku bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti
sa následne prevedú na žalovanú v 1. rade. Od začiatku bolo teda medzi žalobcom a žalovanými v 1.
a 2. rade dohodnuté, že nehnuteľnosti, ktoré boli pôvodne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a
žalovanej v 1. rade, budú najskôr prevedené na žalovanú v 2. rade a potom na žalovanú v 1. rade, čím
malo dôjsť k tomu, aby nehnuteľnosti pôvodne patriace do BSM žalobcu a žalovanej v 1. rade boli vo

výlučnom vlastníctve žalovanej v 1. rade, a to za trvania manželstva so žalobcom. V takomto konaní
strán sporu videl aj odvolací súd obchádzanie zákona z dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie,
a pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnocoval darovacie zmluvy zo dňa 25. 01. 2008 a zo dňa 29. 10.
2008 vo vzájomnom kontexte, jeho právne posúdenie veci je správne a korešponduje s úmyslom
strán sporu, ktoré uvádzali práve žalované. Ak sú potom darovacie zmluvy zo dňa 25. 01. 2008

a zo dňa 29. 10. 2008 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné pre obchádzanie zákona, teda
nemožnosti darovať majetok v BSM za trvania manželstva jedným z manželov druhému z manželov (v
tomto prípade cez prechodné vlastníctvo žalovanej v 2. rade), je aj následne uzavretá zmluva zo dňa
29. 02. 2016 neplatná. Nebyť zhoršenia vzťahov medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade a rozvodu ichmanželstva by k uzavretiu darovacej zmluvy zo dňa 29. 02. 2016 pravdepodobne ani nedošlo. Keďže
však darovacie zmluvy zo dňa 25. 01. 2008 a zo dňa 29. 10. 2008 sú neplatné, neplatná je aj následne
uzavretá zmluva zo dňa 29. 02. 2016. Pokiaľ ide o poukazovanie na východiskové inštitúty tvoriace

základ poňatia Civilného sporového poriadku, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že strany sporu
nie sú povinné uvádzať právne posúdenie veci (to je vecou súdu), ale len skutkové tvrdenia, pričom
práve zo skutkových tvrdení žalovaných v priebehu konania súd prvej inštancie dospel k neplatnosti
predmetných právnych úkonov z dôvodov, ktoré uviedol (teda iných ako uvádzal žalobca v žalobe),
pričom ide o dôvody absolútnej neplatnosti, na ktoré súd prvej inštancie musel prihliadnuť a zaoberať sa

nimi, keď vyšli z ním vykonaného dokazovania najavo. Súd prvej inštancie sa k predbežnému právnemu
posúdeniu veci vyjadril len na začiatku prvého pojednávania, pričom v tom čase skutkové okolnosti,
z ktorých neskôr vychádzal, ešte neboli súdu zrejmé, preto ani nemohol v tom čase prezentovať svoj
právny názor, k akému dospel po vykonanom dokazovaní. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
postupom súdu prvej inštancie nedošlo k znemožneniu práva žalovaným, procesne sa brániť v konaní
a uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, z dôvodu obchádzania akých ustanovení zákona došlo k
vysloveniu neplatnosti predmetných darovacích zmlúv, preto je táto námietka žalovaných nedôvodná.
Účel, ktorý chceli strany sporu predmetnými právnymi úkonmi dosiahnuť, je možné dosiahnuť právnymi
inštitútmi, ktoré to riešia (zrušenie BSM za trvania manželstva), tak ako na to správne poukázali
v odvolaní žalované, avšak nie takýmto konaním, ktoré obchádzalo zákon. Aj keď podstatou práva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom a integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky, z tohto práva ale pre procesnú stranu nevyplýva
jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal

a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej
vôľou a požiadavkami. Z uvedených dôvodov je aj námietka týkajúca sa prípadnej „len“ relevantnej
neplatnosti právneho úkonu žalovaných nedôvodná. Čo sa týka výkladu námietky, že žalovaná v 2.
rade sa po riadnom a zákonnom nadobudnutí predmetných nehnuteľností mala dostať do absurdného
postavenia,kedymohlasosvojimmajetkomnaložiťakokoľvek,lententonedarovaťsvojejdcére,abytým

neobchádzala zákon, nie je správny a je vytrhnutý z kontextu. Práve žalovaná v 2. rade na pojednávaní
uviedla, že od začiatku bolo dohodnuté, že nehnuteľnosti sa následne prevedú na žalovanú v 1. rade,
teda nešlo o situáciu, kedy by najskôr boli nehnuteľnosti prevedené na žalovanú v 2. rade a po čase
(bez nadväznosti na prvú darovaciu zmluvu) na žalovanú v 1. rade. Všetkým stranám bolo od začiatku
zrejmé, že nehnuteľnosti neskončia vo vlastníctve žalovanej v 2. rade, ale vo vlastníctve žalovanej

v 1. rade. Takýmto posúdením predmetných právnych úkonov teda nedošlo k zásahu do vlastníckeho
práva žalobkyne v 2. rade. Tvrdenie žalovaných, že žalobca, žalovaná v 1. rade a žalovaná v 2. rade
nijakým spôsobom neprejavili svoju vôľu previesť predmet darovacích zmlúv do vlastníctva žalovanej
v 1. rade je v rozpore s ich vyjadreniami na prvom pojednávaní na súde prvej inštancie a ich zmenu
tvrdenia odvolací súd vyhodnotil za účelovú, v snahe zvrátiť záver súdu, vzhľadom na právne posúdenie

veci súdom prvej inštancie.

12. Čo sa týka ďalšieho vyhovujúceho výroku (III.) a odvolacích námietok žalovaných voči tomuto
výroku, odvolací súd dodáva, že z konania žalobcu a žalovanej v 1. rade za trvania manželstva, pokiaľ
ich vzťahy ešte boli dobré, vyplýva, že pri nadobúdaní nehnuteľností za trvania manželstva rozlišovali

nadobúdanie nehnuteľnosti do BSM a do výlučného vlastníctva žalovanej v 1. rade (za súhlasu žalobcu),
tak ako to bolo v kúpnej a darovanej zmluve zo dňa 29. 03. 2006 a ohľadne ktorej bola žaloba žalobcu
zamietnutá (výrok I. napadnutého rozsudku). Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacích zmlúv zo
dňa 25. 01. 2008, zo dňa 29. 10. 2008 a zo dňa 29. 02. 2016, tvorili predtým BSM žalobcu a žalovanej v
1. rade, pričom v priebehu konania nebolo preukázané, že tieto nehnuteľnosti (LV č. XXX kat. úz. I. a LV

č. XXX kat. úz. S.) by boli nadobudnuté len z výlučných prostriedkov žalovanej v 1. rade, preto odvolací
súd aj v tomto výroku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pokiaľ
by si žalobca a žalovaná v 1. rade boli tohto vedomí, mohli sa tak, ako pri nehnuteľnosti LV č. XXX
kat. úz. S. dohodnúť, že ich nadobudne žalovaná v 1. rade do svojho výlučného vlastníctva, čo však
neurobili. Aj keď z dokazovania vyplýva, že rodinu žalobcu a žalovanej v 1. rade rodičia žalovanej v 1.

rade počas celého manželstva výrazne finančne podporovali, nadobudnutie predmetných nehnuteľností
len z ich zdrojov v konaní preukázané nebolo.13. Aj keď predmetom odvolacieho konania bol aj výrok o trovách konania, keďže okrem toho, že
žalované uviedli, že ho napádajú a že chcú priznať trovy konania, žiadne dôvody k tomuto výroku
neuviedli, odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o trovách konania pre absenciu dôvodov, ktorými by

sa mal zaoberať, podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že

žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd síce v zmysle ustanovenia
§ 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale keďže v takom prípade
by o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia musel rozhodovať podľa § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalobcovi
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu

na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).