Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 27, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/226/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112216177
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5112216177.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: O. J., nar.
XX.XX.XXXX,bytomX.-P.,W.XXX/XX,právnezastúpeného:AdvokátskakanceláriaHagara-Hagarová,
s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 10 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: G. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, právne zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.

r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/94/2012-470
zo dňa 25. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti
nehnuteľností parcela CKN č. 1020/5 v k. ú. O., vytvorenej geometrickým plánom č. 287/13,
vyhotoveným Ing. Jozefom Polkom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia, a to ako parcela
CKN č. 1020/8 - orná pôda o výmere 126 m2 v k.ú. O.; zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %; štátu Slovenskej republike nárok na náhradu nákladov
vynaložených za účelom dokazovania voči žalovanému v rozsahu 100 %; znalcovi Ing. Jozefovi Polkovi

priznal nárok na náhradu znalečného voči žalovanému v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že vychádzajúc z rozsiahleho dokazovania, vyhodnotiac každý dôkaz jednotlivo a zároveň vo
vzájomných súvislostiach, či už výsledky znaleckého dokazovania ohliadky na mieste samom, výsluchy
svedkov, dospel k záveru, že žaloba žalobcu je odôvodnená. Pokiaľ i žalovaný namietal postup súdom
ustanoveného znalca, nevyužil možnosť zabezpečenia súkromného znaleckého posudku, ako pripúšťa
ust. § 209 CSP. Vykonaným dokazovaním súd posúdil, že žalovaný vydržanie nepreukázal. Nemožno

konštatovať vydržanie z dôvodu, že žalovaný užíval celú časť napriek tomu, že nemal žiaden titul, ktorým
by ho k tomu oprávňoval. Keďže neuniesol dôkazné bremeno, znáša procesné následky za výsledok
sporu na rozdiel od žalobcu, ktorý svoje tvrdenia hodnoverne doložil relevantnými dôkazmi aj znaleckým
dokazovaním.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Vytýkal, že

prvoinštančný súd rozhodol iba na podklade znaleckého posudku a geometrického plánu. Nevzal do
úvahy skutočnosť, že od posledného zápisu v pozemnoknižnej vložke č. 806 uplynulo viac ako 55 rokov
a vo vložke 27 viac ako 81 rokov, že v tomto období došlo k vyporiadaniu vlastníctva medzi pôvodnými
pozemnoknižnými vlastníkmi či ich nástupcami. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania považuje za
preukázané, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku KNC 1020/8 - orná pôda o výmere 126 m2,
ktorý vznikol oddelením z KNC 1020/5, ktorá vznikla oddelením z KNC 1020/5 (vrátane oddelenej KNC

1020/8), a to na základe uznesenia OS Čadca 16D 42/1995 zo dňa 24.06.1997, osvedčenia o dedičstva
JUDr. Andreja Kubaščíka D 1834/01, Dnot 5/02 zo dňa 21.02.2002 po matke žalovaného T. T., ktorázomrela XX.XX.XXXX. V čase rozhodovania o dedičstve bola pôvodná parcela PKN 1019 na základe
zámien v prírode totožná s KNC 1020/5 a 1020/4, vtedy ešte označené ako EN 1020/2 - orná pôda
o výmere 494 m2, EN 1020/3 - zastavané plochy o výmere 96 m2. Parcelu KNC 1020/5 tak, ako je

dnes vedená v katastri nehnuteľností, ako je reálne vydelená v prírode, užíval v celosti od roku 1997 v
dobrej viere, dobromyseľne ako vlastník. Pred ním ju výlučne užívali ako vlastníci jeho rodičia, a to na
základe kúpy a skutočnej držby v rokoch 1935 - 36. Zápis v pozemkovej knihe vložke 27 Pozemkovej
knihy Radoľa potvrdzuje vlastnícke právo rodičov na základe skutočnej držby a skutočného rozdelenia
pôvodnej PKN parcely na r. č. 12 ako PKN 1019 - roľa Ščepnica už od roku 1935 - 1936. Otec zomrel

v roku XXXX a na základe dedičského konania D 284/72 sa stala formálne výlučnou vlastníčkou matka
žalovaného, po ktorej dedil on. Krátko potom, na začiatku vojny sa jeho rodičia dohodli s I. E. a S. E.
(starými rodičmi žalobcu), že parcela PKN 1019 a 1020 sa zarovnajú a rozdelia na polovicu tak, že
pozemok dnes tvoriaci KNC 1020/4 a 1020/5 zostal v držbe a vlastníctve jeho rodičov a pozemok dnes
KNC 1020/1 zostal v držbe a vlastníctve I. E.. Účastníci toto rozdelenie, teda reálnu deľbu od tejto doby
aj dodržiavali. Za nesporné považoval, že už jeho rodičia nadobudli vlastníctvo k parcele dnes CKN

1020/5 titulom vydržania ešte podľa uhorského práva a tzv. Stredného občianskeho zákonníka dňom
31.12.1960 a so započítaním doby vydržania jeho právnymi predchodcami vlastníctvo v dobrej viere
na základe dedičských rozhodnutí nadobudol žalovaný najneskôr dňom 21.02.2012. Pokiaľ potom I. E.
s manželkou previedli vlastníctvo k pôvodnej PKN parcele 1020 zapísané vo vložke 794 Pozemkovej
knihy O. R. a C. J. (dcéra so zaťom), tak prevádzali reálne vydelenú nehnuteľnosť v tvare a lokalizácii

na základe reálnej deľby zo začiatku 40-tych rokov. R. J. s C. J. túto deľbu počas celého svojho života
dodržiavali, vzájomné hranice pozemkov rešpektovali. Je pravdou, že reálna deľba nebola formálne
zapísaná v KN, a preto si R. J. s C. toto vlastníctvo vyporiadali osvedčením vyhlásenia o vydržaní na
Notárskom úrade JUDr. Kubaščíka N 500/93, Nz 7/94. Je nesporné, že si „osvedčili“ len nimi užívanú
reálne vydelenú časť. V osvedčení R. a C. J. nesprávne tvrdia, že nehnuteľnosti užívajú od roku 1958

na základe kúpy od E. E., zámeny od W. a G. V.. Pravdou je, že PKN 1020 nadobudli od I. a S. E. v
roku 1959 a časť PKN 1019 nemohli nadobudnúť do V., pretože táto pôvodne vždy patrila jeho rodičom
a jemu. Oplotenie medzi KNC 1020/5 a 1020/4 postavil R. J. - otec žalobcu po roku 1989. Už vtedy
vzniesol námietku, že zasiahol plotom do pozemku žalovaného, pretože podľa reálnej deľby mal patriť
pozemok 1020/4 žalovanému, avšak pre nedokončené dedičstvo po matke sa ochrany vlastníctva na

súde nedomáhal. Po začatí konfliktov so žalobcom dal vyhotoviť geometrický plán, podľa ktorého by mal
do jeho vlastníctva patriť aj pozemok dnes totožný s KNC 1020/5 a 1020/4. Pravdou je, že by mal žalovať
žalovaný a nie žalobca. Pokiaľ sa týka PKN 1018, tak práve túto parcelu nadobudol R. J. s manželkou na
základezámennejakúpnejzmluvyodW.aG.V.ažvroku1959,čopotvrdzujezápisvpozemkovejvložke
806 v k. ú. O.. Pôvodná parcela PKN 1018 ale nie je súčasťou KNC 1020/1 a 1020/5, ale táto tvorí súčasť

pozemku dnes vedeného v katastri nehnuteľností na LV XXX v k. ú. O. ako KNC 1011/2 - orná pôda
o výmere 536 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Žalobca teda parcelu PKN 1018 využíva k určeniu
vlastníctva k pozemkom v stave CKN 2-krát, raz ako súčasť KNC 1011/2 a ako súčasť KNC 1020/8.
Zmluvu, od ktorej žalobca odôvodňuje svoje právo N 2/2000 za darkyňu podpísala C. J., rod. V., matka
žalobcu, ktorú opakovane navrhoval vypočuť ako svedkyňu. Súd prvej inštancie však ju išiel vypočuť

až v čase, keď vzhľadom na svoj vek nebola schopná vypovedať. Keby ju bol vypočul už na základe
jeho návrhu zo dňa 16.05.2014, bola by sa vedela k veci vyjadriť. Vytýkal prvoinštančnému súdu, že bez
ohľadu na to, aby vyhodnotil hore uvedené skutočnosti a odôvodnil, prečo svojím rozsudkom zasiahol
do existujúceho vlastníckeho a užívacieho vzťahu založeného už začiatkom 40-tych rokov minulého
storočia, založil svoje rozhodnutie na znaleckom dokazovaní. Súdny znalec posúdil priebeh pôvodných

pozemnoknižných parciel dokonca odlišne od pôvodných máp, ktoré sám súdu do spisu doložil, avšak
neriešil právnu otázku. Zastal názor, že súdnoznalecké dokazovanie bolo nadbytočné, nakoľko ku
skutočnému stavu sa znalec kvalifikovane vyjadriť nevedel. Naviac znalecké dokazovanie zachytáva len
grafické zobrazenie vývoja situácie, ktorá sa v lokalite spornej nehnuteľnosti vyvíjala. Nezaznamenáva
však skutočne vývoj vlastníckych a užívacích vzťahov, ktorý je potvrdený Okresným úradom Kysucké

Nové Mesto, katastrálny odbor č. K 265/16, z ktorého okrem iného jednoznačne vyplýva, že pôvodný
pozemok KNC 1020/5 bol vytvorený z pozemnoknižnej parcely 1019 a podľa zoznamu vlastníkov zo dňa
05.10.1966 pôvodnú parcelu KNC 1020/2 (z ktorej bola oddelená parcela KNC 1020/5) užívali právni
predchodcovia žalovaného. Tento stav bol nezmenený aj podľa súpisu parciel podľa stavu k 01.01.1984
a zoznamu užívateľov z rokov 1984 - 89. Nedôvodnosť podanej žaloby preukázala i ohliadka na mieste

samom, výsluchy vypočutých svedkov. Súdny znalec nemal ustálený vývoj hraníc a zámien v minulosti.
Prejavilosatoipočasohliadky,keďjednoznačnepotvrdil,žepozemoknapravoodvykrokovanéhoterénu
patrí žalovanému. V písomnom vyjadrení však súdny znalec už svoje vyjadrenie zmenil. Skutočnosť,
prečo súdny znalec nerešpektoval pôvodnú PKN mapu, podľa ktorej pôvodná PKN parcela 1018 malatvoriť súčasť parcely 1011/2 a nie 1020/5, napriek jeho žiadosti v podaní zo dňa 23.10.2013 znalec
nevysvetlil. Pôvodná parcela PKN 1018 navyše nemala pôvodný priebeh tak, ako je zakreslené na
geometrickom pláne súdneho znalca Ing. Jozefa Polku č. 287/13 zo dňa 16.09.2013. Pôvodná parcela

1018 nekopírovala hranice CKN parcely 1011/2 a 1020/5, ale zabiehala do parcely CKN 1011/2, a teda
na hranici s parcelou 1020/4 sa zužovala. Podľa geometrického plánu Ing. Jozefa Polku sa naopak
rozširuje, a to tak, že z pôvodnej šírky 3,40 m sa rozširuje na šírku 4,23 m, hoci by práve na konci
pôvodne mala byť šírka len 2,5 m. Súdny znalec zrejme hranice pôvodnej PKN parcely napasoval tak,
aby zodpovedali žalobcom označenému záujmovému pásmu. Súd prvej inštancie v konaní nevyhodnotil

potvrdenie, ktoré vydal Okresný úrad Kysucké Nové Mesto oznámením K 293/14 zo dňa 24.04.2014
a ani K 265/16, ktoré svedčia v prospech žalovaného. Súd prvej inštancie svojím postupom zmaril 2
rozhodujúce dôkazy, ktoré ak by boli vykonané riadne a vhodnom čase, boli by svedčali v prospech
žalovaného, a to výsluch matky žalobcu a ohliadku na mieste samom. V bode 36, 37 rozsudku sa
zaoberá otázkou vydržania. So všeobecnými právnymi závermi vyplývajúcimi z ustálenej judikatúry
súhlasiť možno, avšak vo vzťahu k vlastníctvu žalovaného ich posúdil nesprávne. Pokiaľ vyhodnotil,

že KNC 1020/5 nebola predmetom dedičského konania na základe uznesenia OS Čadca sp. zn. 16D
42/1995 zo dňa 24.06.1997 a osvedčenia o dedičstve JUDr. Andreja Kubaščíka D 1834/01, Dnot 5/02
zo dňa 21.02.2002, vyhodnotil skutočnosť, že práve predmetom oboch dedičských rozhodnutí PKN
1019 je, avšak v pozemnoknižnom stave, a to v každom po 1. Pokiaľ i podmienky vydržania nesplnil
žalovaný, splnili ich jeho právni predchodcovia, čo potvrdili i právni predchodcovia žalobcu, ktorí túto

deľbu počas celého svojho života dodržiavali, vzájomné hranice pozemkov rešpektovali. Vlastníctvo ku
svojim pozemkom si vyporiadali osvedčením vyhlásenia o vydržaní na Notárskom úrade JUDr. Andreja
Kubaščíka N 500/93, Nz 7/94. Je nesporné, že si osvedčili len nimi skutočne užívanú reálne vydelenú
časť. Pozemku žalovaného sa nedomáhali, lebo si boli vedomí, že im nepatrí. Oplotenie medzi KNC
1020/5 a 1020/4 postavil R. J. - otec žalobcu po roku 1989. Evidenčný list, ako i všetky dokumenty

orgánu katastra nehnuteľností potvrdzujú, že po celú dobu ako užívateľ spornej nehnuteľnosti sa evidujú
rodičia žalovaného a samotný žalovaný. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu
zamietnuť a žalovanému priznať náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu potvrdiť.

Z prostriedkov procesného útoku jednoznačne podľa neho vyplýva, že k zmene výmery parcely
registra C evidovanej na katastrálnej mape parcely č. 1020/5 došlo na základe geometrického plánu,
ktorý zabezpečil žalovaný a ktorý bez akejkoľvek právne relevantnej listiny predložil na zápis do
listu vlastníctva Okresnému úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor. Nesprávnosť postupu pri
zápise geometrického plánu do katastra nehnuteľností potvrdil aj Katastrálny úrad v Žiline vo svojom

vyjadrení k žiadosti žalobcu. Toto vyjadrenie zo dňa 06.04.2011, rovnako ako jeden z dôkazných
prostriedkov, tvorí súčasť spisového materiálu prvostupňového súdu. Žalovaný v odôvodnení svojho
odvolania nerozlišuje právne pojmy užívanie a vlastníctvo. Odpoveď Okresného úradu Kysucké Nové
Mesto, katastrálny odbor zo dňa 11.04.2016 pod K 265/16 obsahuje údaje o užívateľoch žalovaným
špecifikovaných nehnuteľností, v žiadnom prípade nie je dôkazom preukazujúcim vlastníctvo. Tvrdenie

žalobcu o nedobromyseľnosti žalovaného ako jedného z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním potvrdil sám žalovaný vo svojej výpovedi v priestupkovom konaní, kde uviedol,
že je vlastníkom parcely č. 1019 o výmere 162 m2, na ktoré má i list vlastníctva. V skutočnosti
však obhospodaruje pozemok o výmere 294 m2, čo je časť parcely 1020. Žalovaný ani jeho právni
predchodcovia nedisponovali žiadnym poctivým nadobúdacím titulom ako jedným z elementárnych

podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Hoci namietal závery súdneho znalca,
nezabezpečil súkromný znalecký posudok a ani tvrdenie, že súd prvej inštancie svojím postupom zmaril
rozhodujúci dôkaz, ktorý by svedčil v jeho prospech, a to výsluch matky žalobcu C. J. neobstojí, nakoľko
v zariadení pre seniorov je umiestnená už od roku 2009.

4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Žiadal
rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 C. s. p.) postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 C. s. p. a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu
zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v
súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C. s. p.6. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd na základe vykonaných
dôkazov nedospel k správnym skutkovým zisteniam a následne i vec nesprávne právne posúdil. V
podanej žalobe žalobca tvrdí, že pokiaľ i žalovaný je podľa Správy katastra Kysucké Nové Mesto pre

kat. úz. O. vedený na liste vlastníctva č. XXXX ako vlastník nehnuteľností parcely registra C evidovanej
na katastrálnej mape parcela č. 1020/5 - orná pôda o výmere 294 m2, nemôže byť jej vlastníkom v
celosti, pretože časť tohto pozemku o výmere 132 m2 je výlučným vlastníctvom žalobcu, tvrdiac, že
na základe darovacej zmluvy napísanej vo forme notárskej zápisnice N 2/2010, Nz 3754/2010, ktorej
vklad bol Správou katastra KNM povolený pod č. V 175/2010, sa stal nadobúdateľom spoluvlastníckeho

podielu vo výške 1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. O., ktoré sú zapísané na LV č. XXXX
ako parcely registra E evidované na určenom operáte parcela č. 1018 - orná pôda o výmere 126 m2 a
parcela č. 1020 - orná pôda o výmere 205 m2.

7. Súdom ustanovený súdny znalec Ing. Jozef Polka v znaleckom posudku 20/2013 geometrickým
plánom č. 20/2013 vyčlenil duplicitnú časť pochádzajúcu z parcely registra E evidovanej na mape

určeného operátu parcela č. 1018 - orná pôda o výmere 126 m2 ako parcelu CKN 1020/8 - orná pôda
o výmere 126 m2 a predmetným geometrickým plánom jednoznačne ohraničil časť pozemku parcela
CKN 1020/5, pochádzajúcu z EKN parcely č. 1018 ako parcelu 1020/8 - orná pôda o výmere 126 m2,
pričom konštatoval, že pôvodná parcela EKN 1018 - orná pôda o výmere 126 m2 je identická s časťou
parcely 1020/5 - orná pôda o výmere 294 m2 a vydelená geometrickým plánom ako parcela CKN 1020/8

- orná pôda o výmere 126 m2.

8. Na podklade žalobcom tvrdených a znaleckým dokazovaním ustálených skutočností, s prihliadnutím
na závery Katastrálneho úradu v Žiline v liste zo dňa 06.04.2011 č. OK 503/2011 odvolací súd prípisom z
03.11.2017 požiadal Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, Družstevná 1052, Kysucké

Nové Mesto o zaujatie stanoviska k legitimite zápisu parcely registra E evidovanej na mape určeného
operátu (výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. O.) k pozemku parc. č. 1018 - orná pôda o
výmere 126 m2 v prospech žalobcu, s ohľadom na závery Katastrálneho úradu v Žiline v liste zo dňa
06.04.2011 č. OK 503/2011, podľa ktorého sa šetrením zistilo, že parcela registra EKN 1018 nemala
byť predmetom konania ROEP, nakoľko táto je v celosti súčasťou parcely registra CKN 1011/2 vo

výlučnom vlastníctve O. J. a bolo doporučené, aby pri zápise osvedčenia o dedičstve 30D 400/2010
doručil na správu katastra 17.02.2011 zaevidovaného v registri Z pod č. 233/2011 požiadal príslušnú
správu katastra o vykonanie zosúladenia údajov katastrálneho operátu so skutočným stavom. Napokon
i z viacerých vyjadrení zaslaných Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor vyplýva,
že pozemok parc. č. CKN 1011/2 bol vytvorený z pozemnoknižnej parcely 1018 zapísanej vo vložke 806

položka 156/83 pri II etape preberania údajov EN.

9.OkresnýúradKysuckéNovéMesto,katastrálnyodbornadotazodvolaciehosúduzaslallistvlastníctva
na parc. č. EKN 1018 o výmere 2 m2 a mapu určeného operátu, ktorá je zobrazená na parc. č. EKN
1018 s tým, že parcela je evidovaná v katastri už len v časti pod cestou v zbytkovej výmere 2 m2.

Následne doručil Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor odvolaciemu súdu protokol o
oprave chyby v katastrálnom operáte zn. X 58/2017 z 15.11.2017 s odôvodnením, že z prešetrenia
vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť parcela KNE č. 1018 - orná pôda o výmere 126 m2 vedená na liste
vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území O. je vysporiadaná v stave KNC ako parcela 1011/2. Opravou
katastrálny odbor v súbore popisných informácií katastra nehnuteľností zosúladil písomný operát s

grafickým operátom pri tejto parcele, ktorý pozostáva zo spresnenia výmery predmetnej parcely podľa
výmery uvedenej v katastrálnej mape určeného operátu. Opravou chyby došlo k zosúladeniu písomnej
a grafickej podoby predmetnej parcely v katastri nehnuteľností, a teda k odstráneniu pochybností o
duplicitnom vlastníctve.

10. Ak potom podľa vyjadrenia znalca pôvodná parcela EKN 1018 - orná pôda o výmere 126 m2 je
identická s časťou parcely 1020/5 - orná pôda o výmere 294 m2 a vydelená geometrickým plánom ako
parcela č. CKN 1020/8 - orná pôda o výmere 126 m2 s tým, že práve v predmetnej časti mal žalovaný do
vlastníckeho práva žalobcu zasiahnuť, s ohľadom na odvolacím súdom zistené a vyššie konštatované
skutočnosti neostávalo, než rozsudok prvoinštančného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie s tým, aby v ďalšom konaní zohľadnil nielen zmenu zápisu na liste vlastníctva 2031
ohľadne výmery pozemku KNE 1018 zo 126 m2 na 2 m2, ale i skutočnosti vyplývajúce z protokolu
o oprave chyby v katastrálnom operáte Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor z
15.11.2017 zn. X 58/2017.11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerov hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)