Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 7, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/111/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213017
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213017.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s. r. o., IČO: 35 807 598, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka
číslo 23636/B, so sídlom Pribinova ul. 25, Bratislava, zastúpená Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421,
zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, v odd. Sro, vložka číslo 60065/B, so sídlom
Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby žalovanej strane bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu
majetkovej škody sumu 2 633,18 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 526,76 € v plnom rozsahu z
a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar nad
Hronom dňa 27.09.2012 viac ako 600 formulárových žalôb, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu okresného
súdu v exekučných konaniach. Podľa tvrdenia žalobcu, napriek tomu, že vec prejednávaná exekučným

súdom nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi
konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a
rozhodnutiu,rozhodoložiadostioudeleniepoverenianavykonanieexekúcieažpo197dňoch.Exekučný
súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie
dlhu v časti istiny a to bez plnenia zákonných podmienok na takýto postup formálne vyvolal stav, ktorý
založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahom medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom

ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej vyššie označenej zmluvy o úvere. Prekážka
právoplatne rozhodnutej veci tvorí neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadať ex
offo. Takýto postup exekučného súdu je nesprávny, je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Žalovaná strana navrhovala žalobu zamietnuť a to z toho dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by

činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podľa tvrdenia
žalovanej strany, žalobca nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy
a tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúci
v tom, že rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, alebo rozhodol o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia po zákonnom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a
nemajetkovou ujmou. Podľa vyjadrenia žalovanej strany, má skôr za to, že stav, v ktorom sa žalobca

ocitol si zavinil sám spôsobom vykonávania podnikateľskej činnosti, pasivitou pri obhajovaní svojich
práv a najmä, že je už v súčasnosti zrejmé, že žalobca si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničímnepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo nemajetkovej ujmy. Ďalej žalovaná strana
namietala, že žaloba je zmätočná, nemá náležitosti návrhu na začatie konania. Podľa jej názoru, je nárok
uplatnený predčasne, nakoľko prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli

žalovanej strane doručené 23.04.2012 a žaloba na súd bola podaná 27.09.2012, teda neuplynula ešte
šesťmesačná lehota. Žalovaná strana tiež vznášala námietku premlčania, a to z toho dôvodu, že podľa
skutkových okolností uvádzaných žalobcom, v niektorých žalobách k nesprávnemu úradnému postupu
okresného súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009 a podľa § 19 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Z.
z., sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený o škode dozvedel.

Po podaní žaloby na súd, vzhľadom na vznesenú námietku žalobcu o vylúčení sudcov Okresného súdu
v Žiari nad Hronom z prejednania a rozhodovania veci, vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom,
súd predložil spis spolu s pripojeným exekučným konaním a s vlastným vyjadrením Krajskému súdu v
Banskej Bystrici na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici mal možnosť oboznámiť sa s návrhom
žalobcu, s exekučným spisom. O návrhu žalobcu rozhodol svojimi rozhodnutiami v jednotlivých veciach

a jednotlivých sudcov Okresného súdu v Žiari nad Hronom buď vylúčil alebo nevylúčil v konkrétnych
veciach. Týmito rozhodnutiami je Okresný súd v Žiari nad Hronom viazaný.

Skutočnosť, že je súdom prejednávaná vec náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
spôsobenánesprávnymúradnýmpostupomtohoistéhosúduvinejveci,hypotézuprávnejnormyuviedol

v § 14 ods. 1 O. s. p., nenaplňuje. Pomer sudcu k veci zakladajúcu pochybnosti o jeho nestrannosti by
mohol byť, ale za okolností v tomto zákone nastaných iba za predpokladu, napr. vtedy, že by ten istý
sudca prejednával žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy, alebo škody, ktorá mala byť spôsobená jeho
vlastným postupom v posudzovanom konaní, prípadne postupom iného sudcu, či sudkyne, ku ktorému
by bol vybavujúci sudca vo vzťahu osoby blízkej.

Žaloba po dôjdení na súd bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Kamile Haverlovej, ktorá vo veci
rozhodla. Krajský súd v Banskej Bystrici svojim rozhodnutím zo dňa 20.11.2015 rozsudok Okresného
súdu v Žiari nad Hronom zo dňa 15.10.2014 zrušil a vrátil na nové dokazovanie. Zákonná sudkyňa k
1.8.2015 odišla na starobný dôchodok a preto vec bola pridelená inému zákonnému sudcovi.

Účastníci sa na vytýčené pojednávanie na deň 7.3.2016 nedostavili, ospravedlnili svoju neprítomnosť
a preto súd konal v ich neprítomnosti.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu v Žiari nad Hronom 5Er/1129/2010 má súd za

dokázané, že exekučnému konaniu, na ktoré poukazuje žalobca týkajúcej sa povinného H. V., nar.
X.XX.XXXX vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 13486/10 zodpovedá konanie vedené na
Okresnom súde v Žiari nad Hronom 5Er/1129/2010. Z tohto spisu má súd za dokázané, že súdny
exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 26.11.2010 žiadosť o udelenie
poverenia a Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 1.2.2011 svojim rozhodnutím žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
16.3.2011. Súd vo veci rozhodol po 67 dňoch a nie tak ako tvrdí žalobca v žalobe, že došlo k omeškaniu
o viac ako 197 dní.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo v
návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Od 1.6.2010 platí, že táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.c, d. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekútorskej činnosti v znení zmien a doplnkov.

Súd je toho názoru, že v prípadoch, ktorých nie sú splnené podmienky na poverenie exekútora,
zákonodarca nestanovuje súdu lehotu, v ktorej má vydať rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Neznamená to však, že by súd nemusel vo
veci pokračovať plynulo a bez prieťahov. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu a Ústavného súdu za
subjektívne prieťahy v konaní považuje lehotu presahujúcu 6 mesiacov.Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy, prihliada sa síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave alebo
v zákone, ale ich nedodržanie sa automaticky nepovažuje za porušenie uvedeného základného práva,

pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolností danej veci (Ústavný súd IÚS/16/2002).
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na lehoty uvedené v zákone. S ohľadom na konkrétne okolnosti
veci sa totiž ani v týchto prípadoch postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle článku 48 ods.

2 Ústavy (IIÚS/63/2000).

Rozhodnutie súdu v lehote uvedenej vyššie, ako aj samotná dĺžka, v ktorej súd rozhodol sama o sebe
ešte nie je takej povahy, že bola zasiahnutá podstata a účel základného práva podľa článku 48 ods. 2
Ústavy, resp. práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru (obdobne Ústavný súd IÚS/476/2012). Rozhodnutie
neprevyšuje 6 mesačnú lehotu, ktorá je považovaná judikatúrou Najvyššieho súdu i Ústavného súdu za

lehotu, ktorá spôsobuje subjektívne prieťahy v konaní.

Námietka žalovanej strany, že žaloba nemá náležitosti návrhu na začatie konania nie je dôvodná,
pretože nesprávne uvedené čísla exekučných konaní nemajú žiadny vplyv na to, že návrh má
všetky náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 a § 42 ods. 3 O. s. p. Rovnako nie je dôvodná námietka

žalovanej strany o premlčaní nároku vzhľadom na to, že súd vo veci rozhodol 1.2.2011 a do podania
žaloby 27.9.2012 neuplynula premlčacia doba. Nie je dôvodná ani námietka žalovanej strany ohľadom
predčasne uplatneného nároku na súd. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia (§ 154
ods. 1 O. s. p.). Nie je sporné, že žalobca podal u žalovanej strany žiadosť o predbežné prejednanie
nároku dňa 23.04.2012. Žalovaná strana, ako príslušný orgán, neuspokojil nárok na náhradu škody

alebo jeho časť žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti (§ 16 ods. 1 Zákona číslo
514/2003 Zbierky zákonov) a preto v čase rozhodovania súdu dňa 7.3.2016 boli splnené podmienky pre
rozhodnutie vo veci samej.

Súd sa zaoberal aj otázkou, či bolo v právomoci súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok vo veci.

V tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o Európskej únie keď bola uzatvorená
vo forme medzinárodnej dohody predstavuje Ústavnú chartu únie založenú na právnom štáte. Únia
zachováva nový Právny poriadok, v prospech ktorého štáty obmedzili svoje zvrchované práva, ktorý bol
zavedenými zmluvami Spoločenstva a ktorý sa vzťahuje nielen na členské štáty ale aj na ich občanov.
Základnými črtami zavedeného Právneho poriadku Spoločenstva sú najmä jeho uprednostnenie pred

Právnymi poriadkami členských štátov a priama súčinnosť celého súboru právnych predpisov. Okrem
toho, rešpektovanie pridelených právomocí ako boli definované v zmluvách a autonómie Právneho
poriadku Spoločenstva zabezpečuje výlučný Súdny dvor podľa článku 19 Zmluvy o EÚ a článku 344
ZFEÚ. V dôsledku toho sú rozsudky súdu záväzné a sú súčasťou ACQUS, ktoré členské štáty musia
na základe článku 4 ods. 3 druhej vety Zmluvy o EÚ dodržiavať. Slovenské súdy by teda mali teda

uplatňovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor konkrétne v bode 50 uznesenia zo
dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 POHOTOVOSŤ zopakoval svoju judikatúru, podľa ktorej sa článok 6
Smernice 93/13/EHS musí považovať za ustanovenie rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v
rámci vnútroštátneho právneho systému majú právnu silu noriem Verejného poriadku. V situácii, keď
vnútroštátny štát rozhoduje o návrhu na nútený výkon rozhodcovského rozhodnutia, musí aj bez návrhu

zastaviť výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia, ak toto ukladá dotknutej strane povinnosť plnenia, v
ktorej je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Tento súd je takisto
povinný pokiaľ má na tento účel k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom a skutkovom stave aj bez
návrhu posúdiť v rámci exekučného konania, či sankcia obsiahnutá v zmluve o úvere uzavretej medzi
poskytovateľom úveru a spotrebiteľom nemá nekalú povahu. Táto povinnosť je založená uvedenými

ustanovenia ex offo. Preto okresný súd v danej veci postupoval v zmysle vyššie uvedeného, bola daná
jeho právomoc ex offo pri preskúmavaní rozhodcovského rozsudku.

Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom

stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní,
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb
(§ 9 ods. 1 Zákona číslo 514/2003 Zbierky zákonov o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci v znení noviel).Akojeuvedenévyššie,OkresnýsúdvŽiarinadHronomvuvedenejexekučnejvecipostupovalvsúlades
právom a preto v tomto prípade nie je daný zákonný dôvod pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci. Súd preto zistil, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v plnom rozsahu
zamietol.

Žalovaná strana bola vo veci úspešná. V zmysle § 142 ods. 1 O. s .p. by mala právo aj na náhradu trov
konania, tieto si neuplatňovala a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);

ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.