Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, August 6, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/54/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718010701
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Deák

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718010701.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 6. augusta 2019 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jána Deáka a sudcov JUDr. Jozefa Mikluša a JUDr. Štefana Nováka, LL.M.,
o odvolaní obžalovaného E. O. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 3T/143/2018 zo dňa
12.04.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp.zn.
3T/143/2018 zo dňa 12.04.2019 vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Krajský súd rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného E. O., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 208 ods. 3, § 37 písm. m), § 38 ods. 4, § 39 ods. 1
písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody na 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. E. O. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr.zák. na tom

skutkovom základe, že

od presne nezistenej doby od roku 2010, približne dva mesiace po návrate z výkonu trestu odňatia
slobody do 20.2.2018 v spoločnej domácnosti na adrese B. R., G. XX/XX, okres B. opakovane
spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojej družke L. H., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom G. č. XX/
XX, B. R., najmä tým, že opakovane a nepravidelne hlavne pod vplyvom alkoholu jej rôznym spôsobom
vulgárne nadával, fyzicky na ňu útočil udieraním a bitím do tváre, hlavy a iných častí tela, kopaním,

ťahanímzavlasy,vyhrážanímsajejzabitím,občasnýmvyháňanímzdomácnosti,pričomtotojehovyššie
uvedené konanie vyústilo dňa 20.02.2018, kedy v čase približne medzi 16.30 h až 17.00 h v rodinnom
dome na ulici G. č. XX/XX v obci B. R., okres B. pri slovnej potýčke, pri ktorej sa viackrát vyhrážal zabitím
svojej družke, sa s nožom v ruke vyhrážal svojej družke L. H., kedy od nej žiadal peniaze na alkohol so
slovami: „daj mi tie peniaze a keď tie peniaze nedáš, zabijem Ťa" a nútil ju, aby mu vydala hotovosť vo
výške 40,-Eur, čím vyššie uvedeným konaním spôsoboval svojej družke L. H. dlhodobé psychické a
telesné utrpenie a bolesti, opakované obavy o život a zdravie a tiež rôzne drobné zranenia bez potreby

lekárskeho ošetrenia, kedy dňa 20.2.2018 bola poškodená nútená privolať hliadku PZ a zároveň od
presne nezistenej doby od roku 2012 do 20.02.2018, v spoločnej domácnosti na adrese B. R., G. XX/XX,
okres B. opakovane spôsoboval psychické utrpenie synovi E. K. O., nar. X.X.XXXX, bytom B. R., G. č.
XX/XX, najmä tým, že opakovane a nepravidelne pod vplyvom alkoholu mu rôznym spôsobom vulgárnenadával, vyháňal ho z domácnosti, vyvolával v ňom strach, vyhrážaním sa, že ho zabije, ponižoval ho
nadávaním do darmožráčov, čím uvedeným konaním spôsoboval svojmu synovi E. K. O. v uvedenom
období psychické utrpené, opakované obavy o život a zdravie a nadbytočné stresy, z ktorého dôvodu

sa okrem iného nemohol sústrediť na prípravu v škole a iné činnosti,

s výnimkou skutku, za ktorý bol obžalovaný právoplatne odsúdený trestným rozkazom OS Zvolen 0T
132/15 zo dňa 23.10.2015, kde sa obžalovaný dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania podľa 360
ods. 1,2 písm. a), b) Tr. zákona na tom skutkovom základe,

že
dňa 21.10.2015 v čase okolo 18.00 hod. vo B. R. na ul. G. XX, okres B., sa vyhrážal svojej družke L. H.,
nar. XX.XX.XXXX tak, že po tom, ako odmietla utrieť zašpinenú zem ju fyzicky napadol na dvore domu
tak, že jej dal odzadu facku na líce, pričom v ruke nad hlavnou držal kuchynský nôž a povedal jej, že
ju pichne a dnes už dýchať nebude, následne zapichol nôž do drevárne, pričom L. H. následne odišla
do domu k deťom a zamkla sa s nimi v spálni, nato prišiel ku dverám spálne, kde päsťou a nohou rozbil

sklenenú výplň dverí, pričom kričal zabijem ťa, dneska tu dýchať nebudeš, čím vzbudil u nej dôvodnú
obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Bol za to odsúdený podľa § 208 ods. 3, § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, Tr.zák. k trestu odňatia slobody na
9 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradená do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Tr.zák. bolo obžalovanému uložené aj ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou, ktoré podľa § 74 ods. 2 Tr.zák. potrvá dovtedy, kým to bude vyžadovať jeho účel.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostrecnítvom obhajcu, aj sám, v zákonnej lehote odvolanie.
V odvolaní cestou obhajcu uviedol, že napáda rozsudok do viny, kedže poškodená vypovedala o
jej týraní až po 8 rokoch, čo spochybňuje vierohodnosť tejto výpovede. Spochybňuje tiež výsledok

znaleckého skúmania J.. D., ktorá nemá odborné zameranie sexuológiu, napriek tomu sa vyjadrovala k
orientácii E. K. O., čo spochybnil znalec H.. Y.. Má tiež za to, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s
výpoveďou svedkyne H.. U. F., ktorá pri zisťovaní pomerov v domácnosti obžalovaného vypočúvala aj
poškodenú, ktorá sa nesťažovala na nevhodné správanie obžalovaného voči nej. Odvolanie smerovalo
aj do trestu, keďže odvolateľ uvádza, že ani jeden z poškodených netrpel syndrómom týranej osoby a

to je okolnosť, ktorá umožňuje použitie ust. § 39 ods. 1 Tr.zák. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne aby ho krajský súd spod obžaloby
oslobodil alebo zrušil výrok o treste a uložil mu miernejší trest odňatia slobody.

Obžalovaný v odvolaní, ktoré podal sám, uviedol, že jeho družka po výkone trestu vyvinula iniciatívu,

aby obnovili prerušené súžitie a chceli spoločne dosiahnuť, aby im boli zverené opätovne deti. Tieto deti
boli medzičasom v detských domovoch. Po obnovenom súžití sa nikdy neuchýlil k tomu, aby družku a
syna týral, napokon so synom mal pekný vzťah. Syn nepredložil ÚPSVaR potrebné doklady a preto jeho
rodina prišla o príjem rádovo okolo 150,- €. Potom, keď sa ich vzťahy zhoršili, syn si vymyslel, že ho
týral. Jeho družka tvrdí, že chcela byť s ním, i keď hneď ako bol vzatý do väzby, začala si s iným mužom.

Podľa neho jeho družka klame, keď tvrdí, že ju fyzicky napádal. Toto tvrdí preto, aby si mohla užívať aj
s ďalším partnerom dom. V odvolaní poprel, aby od družky pýtal peniaze, podľa neho to bola družka,
ktorá ho psychicky týrala a tiež sa nestarala o deti a pila alkohol. Nie je pravdou, aby družku vyhadzoval
z domu, podľa neho to bola práve družka, ktorá nahovorila syna k nepravdivej výpovedi.

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokovrozsudku,protiktorýmodvolateľpodalodvolanie,akoajkonanie,ktoréimpredchádzaloadospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je sčasti dôvodné, najmä čo sa týka uloženého trestu.

Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že okresný súd vykonal všetky dostupné dôkazy,

tieto zhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Dospel následne potom k správnym skutkovým
zisteniam a tiež k správnym právnym záverom.Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie žalovaného trestného činu. Obhajoval sa tým, že aj keď
dochádzalo k hádkam medzi ním a poškodenou, ale bolo to kvôli tomu, že poškodená zanedbávala
starostlivosť o deti a domácnosť a tiež pila alkohol. Obžalovaný popieral, že by poškodenej pri takýchto

hádkach nadával. V jednom prípade jej dal facku a povedal jej, aby odišla z domu, inak bude zle. Priznal
tiež, že v danom období pil častejšie alkohol, pretože sa nedokázal zmieriť so smrťou svojej dcéry.
Odmietol tvrdenie, že by sa zle správal voči svojmu synovi. Ten ho nemal rád, lebo mu viacero vecí
prikázal, čo sa poškodenému nepáčilo.

Obžalovaný bol usvedčovaný výpoveďou svojej družky L. H. a výpoveďou svojho syna E. K. O.. Družka
obžalovaného popísala, ako ju potom, čo si vypil, bil, vyhrážal sa jej zabitím a musela utekať z domu. V
minulosti bol odsúdený za to, že ju pichol nožom. Obžalovaný jej často hrubo nadával aj keď bol triezvy,
inokedy bolo zase všetko v poriadku, následne opäť začal piť a všetko sa znovu opakovalo. Správanie
obžalovaného sa veľmi rýchlo menilo v závislosti od jeho nálad a frekvencia, keď sa voči nej správal zle,
sa stále zväčšovala. Ako ďalej uvádzala, často od nej pýtal peniaze na alkohol a keď mu ich nedala,

začal byť voči nej zlý a agresívny. Potvrdila, že niekedy sa vyhrážala obžalovanému privolaním polície.
Uvádzala,žeobyčajnejejrôznepríkoriaspôsobovalvobydlí,niekedysusediamohliajpočuť,akosavoči
nej správa, ale stavali sa k tomu nevšímavo. Takéto správanie obžalovaného voči poškodenej potvrdil aj
syn obžalovaného E. K. O.. Ten uvádzal, že obžalovaný sa takto správal voči poškodenej veľmi často,
ale najmä v čase vyplácania sociálnych dávok, keď zlé zaobchádzanie s poškodenou bolo v takomto

prípade skoro pravidlom. Vedel, že obžalovaný za zlé správanie voči poškodenej bol aj vo väzení. Keď
sa obžalovaný vrátil z väzenia, boli aj so súrodencami zverení do starostlivosti rodičov, čo on nechcel,
lebo v detskom domove mu bolo lepšie a mal tam pokoj. Vytýkal aj matke, že keď obžalovaný išiel do
väzby, odišla s iným mužom a on ako najstarší zo súrodencov sa musel o nich postarať.

Aj svedkyňa H. L., sociálna pracovníčka, potvrdila, že poškodená sa zhruba od r. 2010 sťažovala na
obžalovaného, že pije, berie jej peniaze na pitie a automaty, sťažovala sa aj na fyzické útoky zo strany
obžalovaného a na pitie obžalovaného s kamarátmi. Obec riešila rodinu obžalovaného preto, lebo deti
nechodili do školy. Ako uvádzala, bola svedkom toho, keď obžalovaný poškodenej nadával a nadával
aj synovi E. K. O..

Znalec psychiater obžalovaného označil za osobnosť abnormne štrukturovanú, s rysmi impulzivity, čo
je považované za trvalú poruchu osobnosti, neznižujúcu ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.

Znalkyňa psychiatrička a psychologyčka nezistili u poškodenej sklony ku konfabuláciám, i keď sa

jedná o jednoduchú osobnosť. Nemá sklon ku klamstvu ani k skresľovaniu informácií. Správanie
obžalovaného pod vplyvom alkoholu u poškodenej spôsobovalo dlhodobé fyzické a psychické utrpenie.
Jej osobnosť ale nevykazuje trvalé poškodenie z dôvodu spolužitia s obžalovaným, neboli zistené u
nej ani psychotraumatické problémy, pretože u poškodenej sa jednalo o dlhodobo štandardné situácie,
spočívajúce vo verbálnych a fyzických konfliktoch a poškodená po odznení konfliktu dokázala fungovať

a uspokojiť sa aj psychicky.

Znalkyne psychiatrička a psychologička zistili, že poškodená E. K. O. netrpí duševnou chorobou
a nejaví známky týranej osoby. Nemá sklony k zľahčovaniu a udalosti popisuje pravdivo ako ich
prežíval spôsobom zodpovedajúcim jeho intelektu. Poškodený sa kriticky vyjadril nielen k obžalovanému

ako otcovi, ale aj voči matke poškodenej. Za najšťastenšiu časť života považoval život v detskom
domove. Znalkyňa psychologička sa vyjadrila aj k pohlavnej orientácii poškodeného, kde sa nezhodla
so závermi H.. Y.. Táto skutočnosť nemala vplyv na objasňovanie skutočností dôležitých pre závery o
vine obžalovaného, čo je odpoveďou na jeden z odvolacích dôvodov obžalovaného.

Svedkovia, ktorých poškodená označila za osoby, ktoré pili s obžalovaným v ich domácnosti G. L., K.
C. a H. O. ako kamaráti obžalovaného uvádzali, že neboli svedkami zlého zaobchádzania zo strany
obžalovaného vo vzťahu k poškodenej. Naopak označovali poškodenú za osobu, ktorá vytvárala v
domácnosti nesprávnu atmosféru a ktorá sa riadne nestarala o deti, pričom vyhľadávala kontakty s inými
mužmi. E. K. O. svedkovia označili za mladého človaka, ktorý sa vyhýba práci a správa sa arogantne.

Vychádzajúc z dôkazov ani krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, ktorého správne
uznal okresný súd vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/,
ods. 3 písm.d/ Tr.zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b/ Tr.zák., pretože blízkej osobe (teda svojejdružke a svojmu synovi) spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, teda po dlhší čas.

Za trestný čin, ktorého sa obžalovaného dopustil, je hrozené trestom odňatia slobody na 7 rokov až
15 rokov, navyše obžalovanému priťažovalo, že v minulosti už bol súdne trestaný. Okresný súd potom
uložil obžalovanému trest odňatia slobody na 9 rokov a 8 mesiacov, pričom uložený trest vzhľadom na
okolnostiprípadusajavilakoneprimeraneprísny,pričomajobžalovanýsadožadovalvodvolaníuloženia

nižšieho trestu. Krajský súd zobral v úvahu tak, ako to popísal aj syn obžalovaného a poškodenej, že i
poškodená v čase, keď bol obžalovaný vzatý do väzby, ale i predtým, vyhľadávala známosti, pričom sa
prestala starať o domácnosť a deti a starostlivosť ponechala na syna ako najstaršieho zo súrodencov.
Čiže do určitej miery poškodená dávala obžalovanému zámienky na zlé zaobchádzanie. Obžalovaný
ako osobnosť so sklonmi k výbušnosti sa potom voči poškodenej správal neadektávne a protizákonne.
Nemožno nevidieť, že poškodená netrpela syndrómom týranej osoby, keďže takéto správanie páchateľa

v tomto etniku nie je ničím výnimočným. Krajský súd zohľadňujúc všetky tieto skutočnosti dospel k
záveru, že u obžalovaného možno použiť zmierňujúce ustanovenie a za aplikácie tohto ustanovenia
potom uložil obžalovanému trest pod spodnou hranicou zákonom určenej trestnej sadzby vo výmere 6
rokov. Tento trest podľa názoru krajského súdu bude dostatočný na prevýchovu obžalovaného a bude
výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, pretože v minulosti už bol vo výkone trestu odňatia slobody. Vychádzajúc
z uvedeného preto krajský súd zrušil výrok o treste, tomuto uložil trest miernejší, pričom výrok o uložení
ochranného protialkoholického liečenia zostal zrušním nedotknutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.