Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/175/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211926
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:8813211926.1

Uznesenie

Najvyšší súd F. republiky v spore žalobkyne C. bývajúcej vo X., B., zastúpenej JUDr. Jurajom Kusom,
advokátom v Michalovciach, Námestie osloboditeľov 10, proti žalovanému X., bývajúcemu vo X.,
zastúpenému JUDr. Zuzanou Adamovou Tomkovou, advokátkou vo Vranove nad Topľou, B. O. 1,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom na Okresnom súde Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 5 C 480/2013, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 25.

apríla 2016 sp. zn. 8 Co 319/2015, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalobkyne o d m i e t a.

Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej iba „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 17. júna 2015 č. k. 5

C 480/2013-210 zamietol žalobu žalobkyne o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 20 441,- Eur, ktoré žalobkyňa je povinná nahradiť
advokátovi žalovaného, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej iba „odvolací súd") na odvolanie žalobkyne proti vyššie uvedenému
rozhodnutiu rozsudkom z 25. apríla 2016 sp. zn. 8 Co 319/2015 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške2920,27Euražalobkyniuložilpovinnosťzaplatiťjudo3dníodprávoplatnostirozsudkunaúčetAK
NOVIKMEC, s.r.o., Advokátska kancelária, so sídlom Rázusova 125, Vranov nad Topľou, IČO: 36 868
701. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie.
V predmetnej veci bol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav veci a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver. Odkázal na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Uviedol, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie potvrdil
ako vecne správne.

3. Proti uvedenému rozsudku podala žalobkyňa dovolanie. Namietala, že v konaní postupom súdu došlo
k odňatiu jej možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), s poukazom, že vo veci rozhodol

nezákonný sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). Dôvody dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods.
2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. Namietala nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
a jeho nepreskúmateľnosť. Takisto namietala rozpory vo výpovediach svedkov v rámci vykonaného
dokazovania. Žiadala, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie žalobkyne odmietnuť, resp. zamietnuť.
Nežiadal náhradu trov dovolacieho konania.5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd") ako súd dovolací [(§ 35 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP")], po zistení, že dovolanie podala včas strana

sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP)
preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).

6.Vzhľadomktomu,žedovolaniežalobkynebolopodanépred1.júlom2016,tedazaúčinnostizákonač.

99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p."), dovolací
súdpostupovalvzmysleustanovenia§470ods.2CSP(nazáklade,ktoréhoprávneúčinkyúkonov,ktoré
nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť
dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O.s.p.

7. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak by v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v

§ 237 ods. 1 O.s.p. Dovolateľka procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ O.s.p.
nenamietalaaichexistenciaaninevyšlavdovolacomkonanínajavo;nepreukázanábolatiežžalobkyňou
(dovolateľkou) namietaná vada konania (§ 237 ods. 1 písm. f/ a g/ O.s.p.).

8. Žalobkyňa vyvodzovala procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods. 1 písm.

f/ O.s.p. z toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je odôvodnené, nepreskúmateľné, namietala
rozporné výpovede svedkov a že vo veci rozhodol nezákonný senát a namietala aj nedostatky v
zápisnici o pojednávaní. Dovolací súd považoval námietku dovolateľky pokiaľ ide o nezákonného sudcu
odvolacieho súdu za nedôvodnú. Ako vyplýva z obsahu spisu Krajský súd v Prešove sa vysporiadal s
pridelením veci senátu 8 Co v súlade s aktuálnym znením Rozvrhu práce Krajského súdu v Prešove na

rok 2015. Existencia vady v zmysle § 237 ods. 1 písm. g/ O.s.p. nebola zistená.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na prijaté zjednocujúce stanovisko, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
2/2016,nakoľkodospelkzáveru,žeodôvodnenienapadnutéhorozhodnutiaodvolaciehosúdu(vspojení

s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje
rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia
a jej dôsledkov potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. I. ÚS
184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS
208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS

364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/2015.

10. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že postup súdu v procese zisťovania skutkových podkladov pre
rozhodnutie nebol správny, neúplný a rozporný, dovolací súd uvádza, že v prípade neúplnosti alebo
nesprávnosti skutkových zistení a skutkových záverov nejde o nedostatok, ktorý by bol v rozhodovacej

praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovaný za dôvod zakladajúci procesnú vadu konania
v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. (obdobne tiež R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R
6/2000 a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 2 Cdo 130/2011, 3 Cdo
248/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011 a 7 Cdo 38/2012).
11. Súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky

navrhované dôkazy. Postup súdu, ktorý v priebehu konania nevykonal všetky stranou navrhované
dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nezakladal prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p., lebo týmto postupom súd neodňal
strane možnosť pred súdom konať (porovnaj R 37/1993 a R 125/1999).

12. Pokiaľ dovolateľka namietala, že v konaní došlo k vade podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací
súd uvádza, že tzv. iná procesná vada" je síce relevantný dovolací dôvod, úspešne však môže byť
uplatnený iba v procesne prípustnom dovolaní. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zastáva názor, že takáto vada prípustnosť dovolania nezakladá (por. rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010,

6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).

13. Žalobkyňa takisto namietala, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).14. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tiež R 54/2012 a viaceré
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3

Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde
totiž o vadu konania, ktorá bola uvedená v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,
ktorý by bol uvedený v § 238 alebo § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

15. Dovolací súd uzatvára, že ďalšie námietky dovolateľky považoval za právne nedôvodné.

16. S poukazom na vyššie uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalobkyne
nemožno vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné
odmietol.

17. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.