Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 27, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230515
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115230515.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

členovJUDr.JanyUrbanovejaMgr.AnnyMihálikovej,vprávnejvecižalobkyne:O.D.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom R. Q. XX, zastúpená spoločnosťou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Čadca, Fraňa Kráľa
2080, IČO: 47 246 863, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v konaní o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 7C/476/2015-119 zo dňa 17. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 7C/476/2015-119 zo dňa 17. januára 2018 m e n í t a k , že
určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2014 uzavretá medzi žalobkyňou

a žalovaným j e n e p l a t n á .

Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

N a r i a ď u j e sa oprava záhlavia rozsudku okresného súdu uvedením správneho obchodného mena
žalovaného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne (výrok I.) a priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania proti žalobkyni v celom rozsahu (výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa
19.10.2015 domáhala súdneho výroku, ktorým by súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa
17.12.2014 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.
3. Okresný súd rozsudkom č. k. 7C/476/2015-79 zo dňa 24.05.2017 žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol z dôvodu, že Civilný sporový poriadok v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej
skutočnosti,pričomvýnimkutvoríurčenieprávnychskutočností,pokiaľtakéurčenievyplývazosobitného
právneho predpisu. Naopak, za takýto právny predpis nemožno považovať zák. č. 250/2007 Z.z. o

ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 nepripúšťa žalobu
o určenie právnej skutočnosti. Žalobu o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, t.j. žaloba
o určenie právnej skutočnosti je v takomto prípade žalobou neprípustnou, na základe čoho žalobu
zamietol. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predmetný rozsudok okresného súdu uznesením č.k.
6Co/163/2017 zo dňa 31. októbra 2017 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
4. Po zrušení a vrátení veci okresný súd vytýčil pojednávanie a na základe vykonaného dokazovania

mal preukázané, že medzi stranami sporu, a to žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom,
bola dňa 04.11.2010 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 500700160, na základe ktorej veriteľ
poskytol dlžníkovi úver vo výške 1400 Eur. Strany konania ďalej uzavreli dňa 17.12.2014 Dohodu o
zrážkach zo mzdy, z ktorej jednoznačne vyplýva, že ide o zabezpečenie a uspokojenie pohľadávkyveriteľa, ktorá vznikla na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 04.11.2010, t.j. Zmluvy č.
č. 500700160. Okresný súd sa nestotožnil s argumentmi žalobkyne, že v tomto prípade samotná
Dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 OZ, a teda

je neplatná podľa § 53 ods. 5 OZ, a to z dôvodu, že táto Dohoda nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Podľa § 551
OZ sa jedná o zabezpečovací inštitút občianskeho práva na zabezpečenie ako aj na uspokojenie
veriteľovej pohľadávky. Z osobitných predpisov, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy (§ 52 a nasl. OZ ,
zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a ďalšie)

totiž nevyplýva, že tento zabezpečovací inštitút je neprípustný spôsob zabezpečenia pohľadávky, ktorá
vyplýva zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. V danom prípade bola Dohoda uzatvorená na osobitnej
listine, žalobkyňa vyhlásila, že bola pred jej uzatvorením osobitne poučená o dôsledkoch jej uzatvorenia,
pričom mala možnosť ju prijať alebo odmietnuť. Aj zo samotnej smernice Rady 93/13/ EHS vyplýva,
že neprijateľnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy, tak
ako to je aj v tomto prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenú v § 551 OZ. Z

predmetného zákonného ustanovenia a ani zo zákonnej úpravy spotrebiteľských vzťahov nevyplýva
záver, že hrubú nerovnováhu v neprospech žalobkyne spôsobuje to, že žalovaný ako veriteľ si môže
uplatniť nárok z neprijateľných klauzúl, a to bez súdnej kontroly a bez súdneho rozhodnutia, v ktorom
by boli preskúmané neprijateľné, a teda neplatné zmluvné podmienky v úverovej zmluve, ku ktorej na
zabezpečenie pohľadávky bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy. Z právnej úpravy totiž nevyplýva,

že uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy musí predchádzať súdna kontrola samotného zmluvného
vzťahu, na základe ktorého vznikla pohľadávka veriteľa. Na základe týchto skutočností okresný súd
uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovací inštitút podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktorý je možné použiť aj v spotrebiteľských vzťahoch a nespôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tento inštitút zabezpečuje a

uspokojuje pohľadávku veriteľa, a to aj bez súdnej kontroly oprávnenosti pohľadávky veriteľa, na ktorej
zabezpečenie bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy. K všeobecnému konštatovaniu žalobkyne
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky prvoinštančný súd uviedol, že žalobkyňa v ničom ďalšom bližšie
nešpecifikovala dôvody neprijateľnosti a teda neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a na základe
predložených listinných dôkazov konštatoval, že nebol zistený žiaden dôvod, na základe ktorého by

bolo možné konštatovať, že Dohoda je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá má za následok jej
neplatnosť. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá samostatne medzi stranami konania, so značným
časovým odstupom a nie ako súčasť úverovej zmluvy a je riadne podpísaná žalobkyňou ako dlžníkom
a je aj presne špecifikovaná pohľadávka veriteľa, ktorú zabezpečuje, ide o právny úkon, ktorý je jasný,
určitý a zrozumiteľný a vyjadruje vôľu strán konania. Výkladom je možné zistiť iba obsah právneho

úkonu, ale nemožno prejav vôle doplňovať alebo meniť. Na základe predloženej listiny je teda nesporné,
že vôľou strán, a to aj žalobkyne ako dlžníka a spotrebiteľa, bolo uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy
na zabezpečenie a uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorá vznikla zmluvou o spotrebiteľskom úvere č.
500700160. Nakoľko neboli dané dôvody neplatnosti predmetného právneho úkonu, súd žalobu ako
nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Nesúhlasila s
názorom prvoinštančného súdu o tom, že predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Poukázala na charakter pohľadávky, ktorá je medzi sporovými stranami

Dohodou zabezpečená (spotrebiteľská zmluva) a Dohodu považovala za formulárovú, ktorej znenie bolo
vopred pripravené zo strany veriteľa (žalovaného). Do Dohody sa vpisovali len konkretizované údaje
o dlžníkovi (spotrebiteľovi) v nadväznosti na poskytnutý spotrebiteľský úver. Aj keď bola uzatvorená
na samostatnej listine, jej podmienky neboli individuálne dojednané. Súdu podľa názoru odvolateľky
nič nebráni judikovať Dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 OZ, hoci má

základ v znení zákona - aj iné právne dohody (napr. kúpna zmluva, rozhodcovská doložka) majú
tak ako inštitút dohody o zrážkach zo mzdy základ v znení zákona, pričom môžu byť za určitých
okolností súdom vyhlásené za neplatné. Odvolateľka ďalej poukázala na nespornosť spotrebiteľského
charakteru zmluvného vzťahu vzniknutého medzi sporovými stranami a poukázala na právnu úpravu
Smernice 93/13/EHS a rozhodnutia vnútroštátnych ako aj medzinárodných súdnych rozhodnutí (napr.

rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/156/2017 zo dňa 25.10.2017, Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 14Co/6/2016 zo dňa 28.04.2016, rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240/98,
C-168/05, C-30/12 a pod.). Napadnuté rozhodnutie je v rozpore s článkom 2 ods. 2 Základných princípov
Civilného sporového poriadku, keďže zasahuje do právnej istoty a ako príklad rozhodovacej praxeKrajského súdu v Žiline týkajúcej sa otázky platnosti Dohody o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľských
vzťahoch uviedla napr. rozhodnutia sp. zn. 9Co/200/2017 zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 9Co/229/2017
zo dňa 21.09.2017, sp. zn. 5Co/96/2017 zo dňa 30.05.2017 a iné. Žalovaný požiadal zamestnávateľa

žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ukladalo
povinnosť plniť. Žalovanému predmetná Dohoda umožňuje bez súdnej kontroly mimosúdne domôcť sa
aj vymoženia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva bez akejkoľvek súdnej kontroly. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu ale na subjektívnej
predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky môže mať oporu v zmluve,

ale ako uvádza aj Súdny dvor ES, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom
posúdeniasúdualeboinejobjektívnejinštitúcie,jerelevantnéexoffosúdnepreskúmanieprávezdôvodu
nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy
tak, ako je upravená v Občianskom zákonníku, umožňuje postihnúť majetok žalobkyne v podobe jej
mzdy aj na plnenia z nekalých zmluvných podmienok alebo v rozpore s kogentnými predpismi bez
predchádzajúceho posúdenia nezávislým súdom.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Právny vzťah uzatvorený medzi sporovými stranami nemožno
označiť za právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzatvorená platne podľa § 551 OZ, na základe dobrovoľnosti zmluvných strán. Predmetná Dohoda

spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. OZ. Výšku splátky a
pohľadávky neurčuje veriteľ svojvoľne a samostatne, nejedná sa o nástroj pre svojvoľné stanovenie
či už výšky záväzku žalobkyne alebo výšky mesačnej zrážky zo mzdy žalobkyne. V prípade, že by
každému predloženiu Dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi predchádzalo rozhodnutie súdu,
tento zabezpečovací inštitút by stratil opodstatnenie.

7. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré jej bolo doručené prostredníctvom právneho zástupcu
dňa 30.04.2018, ďalej nevyjadrila. Žiadne ďalšie podania procesných strán neboli v konaní podané.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobkyne bolo podané včas

a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré je možné napadnúť týmto opravným prostriedkom, preskúmal
rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a toto rozhodnutie po dokazovaní
vykonanom v súlade s ust. § 384 CSP na pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP) podľa ust. § 388 CSP zmenil
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

9. Žalobkyňa, splnomocnený zástupca žalobkyne a žalovaný sa na pojednávanie pred odvolacím súdom
nedostavili, hoci naň boli riadne a včas predvolaní a mali lehotu na prípravu pojednávania zachovanú.
Všetci ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 27.02.2019 a žiadali, aby odvolací súd
konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Odvolací súd preto vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti
(§ 180 CSP s použitím § 378 ods. 1 CSP).

10. Odvolací súd v súlade s ust. § 384 CSP doplnil a zopakoval dôkazy na svojom pojednávaní
postupom podľa § 204 CSP, a to prečítaním a oboznámením obsahu listinných dôkazov: Dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 17.12.2014 (č.l. 7 spisu), Žiadosťou o zrážky zo mzdy
adresovanou spoločnosti GLOVIS Slovakia, s.r.o. zo dňa 29.04.2015 (č.l. 4 spisu), vyjadrením k listu zo

dňa 12.06.2015 vyhotoveným žalovaným v Bratislave dňa 23.06.2015 (č.l. 5 spisu), rozpisom prijatých
úhradzodňa07.10.2015(č.l.6spisu)askópiouzvýplatnejpáskyžalobkynezamesiacseptember2015.

11. Predsedníčka senátu na pojednávaní v súlade s ust. § 382 CSP konštatovala, že sa na vec
vzťahujú ustanovenia právnych predpisov, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a sú

pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to konkrétne ust. § 37 Občianskeho zákonníka, § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 3 a 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

12. Odvolací súd preskúmal námietky žalobkyne prezentované v jej opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní a doplnení dokazovania dospel k záveru, že tieto sú dôvodné.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.14. V ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).

To neplatí iba v prípade, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa však nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa

vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení,
dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské zmluvy a pod.).

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách (§ 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

17. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa proti porušeniu práv
a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže spotrebiteľ proti porušiteľovi

na súde domáhať ochrany svojho práva.

18. Po zopakovanom a doplnenom dokazovaní mal odvolací súd preukázané, že Dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom dňa 17.12.2014 je
právnym úkonom, ktorý bol medzi účastníkmi uzatvorený v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom

úvere č. 500700160, ktorú sporové strany uzatvorili dňa 04.11.2010. Uvedenú Dohodu o zrážkach zo
mzdy, uzatvorenú medzi sporovými stranami ako zabezpečovací inštitút podľa § 551 OZ, je potrebné
posudzovať podľa charakteru originárneho zmluvného vzťahu, ku ktorému sa viaže, a teda rovnako ako
Zmluva o úvere zo dňa 04.11.2010, aj Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 17.12.2014 má spotrebiteľský
charakter.

19. Preskúmaním samotnej Dohody o zrážkach zo mzdy dospel odvolací súd k záveru (na rozdiel
od prvoinštančného súdu), že takáto Dohoda, vzhľadom na jej formulárové znenie, nemá charakter
individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobkyňa mohla prípadne ovplyvniť
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť,
že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je
príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú
charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej

klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je

v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods. 4 písm.
o) Občianskeho zákonníka). Práve predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť tieto vyššie
uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobkyne (spotrebiteľa)
a oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať
zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby žalovaným požadovaná pohľadávka voči žalobkyni prešla

súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Aj napriek tomu, že v dohode o zrážkach zo mzdy je uvedená
výška, v odseku b) dohody sú uvedené rôzne alternatívy zabezpečenej pohľadávky, na základe ktorých
sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu,
na základe čoho je Dohoda o zrážkach zo mzdy neurčitá, a tým pádom v zmysle § 37 OZ neplatná.
Výška pohľadávky síce môže mať oporu priamo v Zmluve a následne aj v Dohode, ktorou je Zmluva

zabezpečená,alepriZmluvesozmluvnýmipodmienkami,ktorénebolipredmetomposúdeniasúdualebo
inej objektívnej inštitúcie, je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že
spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy
už preto musí dlžník, o to viac v postavení spotrebiteľa, vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje aaká je jej konečná výška. V opačnom prípade by bol nastolený nerovnovážny stav v prospech veriteľa,
ktorý by si mohol autoritatívne určiť výšku pohľadávky, pričom by mu nič nebránilo do sumy pohľadávky
zahrnúť aj čiastky, ktoré prípadne neboli riadne dojednané v zmluve, od ktorej sa odvodzuje uzatvorenie

dohody o zrážkach zo mzdy. Je tomu tak aj v danom prípade, nakoľko zmluvné strany sa mali v dohode
o zrážkach zo mzdy dohodnúť na tom, že súčasťou pohľadávky je aj náhrada škody, ktorá vznikne
veriteľovi na základe zmluvy o úvere, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku a v súvislosti s odstúpením
a vypovedaním zmluvy, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, pohľadávky, ktoré vzniknú
na základe odporovateľného právneho úkonu. Ak teda nie je určito a zrozumiteľne v dohode o zrážkach

zo mzdy vyčíslená pohľadávka, ktorá sa má zabezpečiť, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez
akýchkoľvek možností dlžníka na obranu uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej
súdnej kontrole nárok v plnom rozsahu. Inak povedané, sám žalovaný meritórne rozhodne o celkovej
výške dlhu žalobkyne ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje, že
jeho plnenie je v súlade s Úverovou zmluvou (Zmluvou o spotrebiteľskom úvere). Výkon zrážok zo mzdy
je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobkyňa je vystavená

neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemal inú možnosť
ako konštatovať, že Dohoda o zrážkach zo mzdy, tak ako je formulovaná, umožňuje žalovanému ako
dodávateľovi obchádzať účinnú justičnú kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi
zmluvnými stranami v neprospech práv žalobkyne ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za
neprijateľnúpodmienkuvZmluveospotrebiteľskomúvereakoajneplatnýprávnyúkonvzmysle§37OZ.

20.OdvolacísúdpoukazujeajnakonštantnújudikatúruSúdnehodvoraEÚ,naktorúsprávnepoukazoval
aj žalobca v priebehu prvoinštančného, i odvolacieho konania (napr. rozsudky Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores C-240/98 až C-244/98, Elisa Maria Mostaza Claro C-168/05, Pannon
GSM ZRT C-243/08 a vec Asturcom C - 40/08 a ďalšie), v ktorej sa zdôrazňuje, že systém ochrany

zavedený smernicou rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
aj „smernica") vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom
nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a
táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na predmetné nerovné

postavenie jednej zo zmluvných strán čl. 6 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje, že nekalé podmienky
nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana
zavedená smernicou pritom odôvodňujú, že vnútroštátny súd má povinnosť ex offo posudzovať nekalú
povahu zmluvnej podmienky (príp. nekalosť zabezpečovacieho inštitútu spotrebiteľskej zmluvy), a tým
vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom a taktiež

má povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo
strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby
bola zmluva podľa takýchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia je možná bez
nekalých podmienok (čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS). Tomu zodpovedá aj právna úprava Civilného
sporového poriadku v druhej hlave v prvom dieli, označená ako spotrebiteľské spory (§ 290 a nasl. CSP).

Súdu teda nič nebráni Dohodu judikovať ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má
základ v znení zákona. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností
vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a pod.). Pre záver súdu bolo relevantné,
žespornáDohodavzhľadomnajejosobitnývýznambolavyhotovenázhľadiskapodceneniajejvýznamu
zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia

poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

21. Zároveň odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia
nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s

obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje
nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento
inštitút obchodník aktivuje.

22. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy je odvolaciemu súdu známy z jeho
rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvekpoučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár
zmluvy.

23. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

24. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach
zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia

spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom
či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju
nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej
výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť

ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.
25. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi sporovými
stranami dňa 17.12.2014 je absolútne neplatná s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1 OZ, v zmysle
ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Dohoda
o zrážkach nebola určitá v pohľadávke, ktorá mala byť touto dohodou zabezpečená a rovnako nebola

medzi stranami individuálne dojednaná. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov zo dňa 17.12.2014 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

26. O nároku na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane priznal nárok
na ich náhradu v rozsahu 100 %, proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Je pritom potrebné
zdôrazniť, že trovy konania na súde prvej inštancie, aktuálneho i predchádzajúceho odvolacieho konania
tvoria jeden celok, a preto v tomto prípade odvolací súd o nich rozhodol jedným výrokom.

27. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu
prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).

28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).