Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 9, 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 33T/61/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111010815
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šuťák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8111010815.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šuťaka a prísediacich Antona

Hanudeľa a Petra Troščáka na hlavnom pojednávaní dňa 9. januára 2012 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

H. I. K. M. M., nar. XX.X.XXXX H. D., trvale bytom D., H. X, t.č. vo výkone
väzby v Ú. D. od 2.3.2011,

j e v i n n ý , ž e

v období od októbra 2010 až do 2.3.2011 v byte na ulici H. Č.. X v D. spôsoboval svojej bývalej manželke
O. I. psychické a fyzické utrpenie tým, že opakovane pod vplyvom alkoholu svoju bývajú manželku
slovne napádal, strkal do nej, denne jej vulgárne nadával a ponižoval ju tým, že ju opľúval, vyhrážal sa
jej zabitím, čím takto svojím konaním spôsoboval svojej bývalej manželke O. I., nar. XX.X.XXXX strach
a stres,

t e d a

- týral blízku osobu spôsobujúc jej fyzické a psychické utrpenie, pohŕdavým zaobchádzaním,
vyvolávaním strachu a stresu, ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie,

č í m s p á c h a l

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á:

Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Tr. zákona, pri existencii poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. j/ Tr. zákona a neexistencii priťažujúcej okolnosti trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch)
rokov.

Podľa 51 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona výkon trestu podmienečne
odkladá a ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 5 (piatich) rokov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. j/ Tr. zákona u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov a

iných návykových látok a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne
o zamestnanie.Podľa § 73 ods. 2 písm. b/, c/ Tr. zákona ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal dňa 20.6.2011 obžalobu na obžalovaného H. I. pre
skutok, ktorý kvalifikoval ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. d) s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov G.. G. I., O.I. I.,
Y. I., znalcov G.. G., D.. D. a oboznámením listinných a ďalších dôkazov.

Obžalovaný spáchanie skutku v celom rozsahu poprel a uviedol, že s manželkou normálne žili a väčšinu
života strávil v zahraničí a problémy nastali po rozvode a potom začali problémy s alkoholom. Robil v
Nemecku a následne v Čechách a vždy sa vracal domov na 3-4 dni. V roku 2007 mal ťažký úraz, kde
bol práceneschopný skoro rok a potom nastúpil do zamestnania a bol prepustený. Od júna roku 2009

nemohol si nájsť stále zamestnanie a rozvod bol koncom roku 2009. Aj po rozvode manželstva normálne
fungovali a občas si vypil, keď mal finančné prostriedky a mali spolu aj pohlavný styk. Hádky sa začali,
keď sa začal deliť majetok, kde žena sa zriekla majetku za niekoľko stotisíc korún a nechcela mu vydať
tri jeho vkladné knižky. Po tom čo mu prišiel návrh na rozdelenie majetku, napľul žene do tváre. Boli
aj hádky, ale nikdy ju neudrel, maximálne ju potľapkal po pleci a on skôr dostal facku a po hádke stále

volala policajtov. Policajti prišli stále po určitej dobe a prvýkrát sedel a pozeral televízor a druhýkrát sa to
dozvedel až na mestskom úrade. Nikdy nemanipuloval so žiadnym nožom a zvyčajne sa zvykli rozprávať
v kuchyni. Dcéry nikdy nenapadol, raz odsotil staršiu dcéru a neboli svedkami hádok a staršia bola v
Bratislave a bola dohoda, že pokiaľ bude doma, nebudú žiadne hádky a zdravotné problémy vyplývali z
toho, že sa sama stresovala, zmenila školu a našla si prácu a nestíhala a zdravotné problémy vyplývali

zo stresu. Dcéry si žili vlastný život, nikdy ich neobmedzoval. Staršiu dcéru sotil, ale nie tak, aby
juhodilostenuamladšiabolasvedkomhádokomajetok.Vpodstatesasnímhádalamanželka,lebomal
vypité a nechodil za ňou. Raz jej povedal, že ju zabije a to vtedy, keď prišiel na rozdelenie majetku a tieto
problémy boli nárazové, stresové kvôli majetku a rozvodu. Staršia dcéra chcela, aby odišiel bývať do Š.,
kde je spoluvlastníkom rodinného domu. Ohľadne alkoholu uviedol, že mesiac až dva pil a potom išiel na

zastavenie ťahu a potom bol mesiac dva pokoj. Keď má, si vypije, ale chodieval na zastavenie ťahu. Po
vypití sa s nikým nebavil, ľahol si a spal. Manželka antidepresíva užíva dlhšiu dobu, lebo bola psychicky
deptaná svojou kolegyňou a tieto lieky dávala aj jemu. Pri hádkach manželka vie pekne nadávať a po
chrbte ju nebil, iba ju priateľsky potľapkal, ale niky ju neudrel. Príčinou rozvodu bol alkohol z jeho strany,
lebo bol na liečení a potom sedem rokov nepil a po liečení v roku 2008 nepil desať mesiacov a potom

mu povedala, keď začne piť, tak sa s ním rozvedie. Hádky kvôli alkoholu boli také ako v každej rodine
a nedá sa povedať, čo bolo spúšťačom hádok, lebo sa začali rozprávať o práčke a už sa hádali a pred
rozvodom bolo dôvodom hádok to, že pil. V domácnosti vždy upratoval, robil nákupy a umýval okná a v
roku 2008 dali 150.000,-Sk do opravy bytu a keby manželka bola týraná, tak v roku 2007 by sa nezriekla
majetku a teraz nemá, kde ísť bývať.

Svedkyňa G.. G. I. uviedla, že problémy začali po rozvode, kedy sa to začalo stupňovať a bolo to
neznesiteľné a mala pocit, že nemá domov, nakoľko žije v R.. Pri ceste domov stále prežívala strach a
stres. Príčinou stresu bolo, že otec pil a pod vplyvom alkoholu bolo jeho správanie strašné, bol agresívny
a vulgárny, najprv iba voči matke a potom aj voči nim. Sotil aj do nej, ale nebolo to cielené. Pod vplyvom

alkoholu mu stačila akákoľvek zámienka a po rozvode všetko obracal voči mame a im. Keď mal vypité,
prosili ho, aby ľahol a spal a mama v tom čase spala v obývačke a stále nadával a na vyplatenie z bytu
nemajú prostriedky. Žili v strese, kedy sa vráti a či príde triezvy a obžalovaný stále nadával mame a otca
stále ľúbi a v poslednej dobe dní keď bol triezvy, bolo málo. Na alkohol mal prostriedky z predaja vecí,
ktoré mal v dielni a domov sa v poslednej dobe prichádzal iba najesť. Sama mala zdravotné problémy

a to tráviaceho rázu a keď otec odišiel, problémy prestali a na vyšetreniach na nič neprišli. Keď bola
hádka a otec pichal nožom mame do ruky až išla krv a nikdy sme nevedeli, ako sa zachová a boli u nich
aj policajti, možno dvakrát. Od augusta pred dvoma rokmi je v R. a domov chodieva každý druhý piatok
a s mamou si často telefonovali, možno aj päťkrát denne. Bola svedkom toho, ako do mamy sácal a raz
sotil aj do nej a keď sa prebral, nič si nepamätal, ale nikdy nevidela, aby mame dal napr. facku. Nebolanútená opúšťať byt a to skôr otec buchol dverami a išiel sa napiť. Do rozvodu to nebolo normálne, ale
dalo sa to vydržať a otec, t.j. obžalovaný aj jej vulgárne nadával.

Svedkyňa O. I. na hlavnom pojednávaní uviedla, že po absolvovaní liečenia nepil sedem rokov, ale
potom začal opätovne piť a po úraze, keď mal zlomené nohy sa rozpil ešte viac. Mal kvôli alkoholu
problémy v práci. Keď bol triezvy, bolo to v poriadku a keď bol opitý, bol agresívnejší, nadával jej a začínal
hádky. Po rozvode to bolo ešte horšie a podľa jej názoru dve tretiny z toho čo vystrájal, si nepamätá. Po
rozvode sa to vystupňovalo, ale nikdy ju nebil, ale bolo to slovné napádanie, strkanie a facka. Dcéry nebil

a keď sa dcéry jej zastávali, nadával jej aj im. Poslednýkrát dostal výplatu v júli 2009 a odvtedy už nebol
zamestnaný a neprispieval ničím na fungovanie domácnosti a deti to zle znášali a boli vystresované.
Deti nebil a nemôže povedať, že bil ju, iba raz dostala facku a raz ju chytil pod krk a hodil o stenu a bola
zároveň aj na ošetrení. Berie lieky V. na spanie a berie ich asi tri roky a keď ju prepustili z O., bola štyri
mesiace nezamestnaná a vtedy mala stres, od
roku 2008 pracuje až doposiaľ. Udrel ju iba raz po rozvode a to jej dal facku a aj päsťou do nosa.

Svedkyňa Y. I. uviedla, že otec - obžalovaný začal piť a potom sa rozviedli a dôvodom rozvodu bol
alkohol a nasledovali hádky a to na mamu a to vulgárne a sem tam aj na nich. Mamu sa snažili chrániť
a keď ju obžalovaný chcel sotiť a reakcia bola, že sa otočil a odišiel preč. Nemala žiadne problémy a
snažila sa byť doma čo najmenej a na liečení bol 2 alebo 3-krát. Videla, že raz sestru hodil o stenu a mal

vtedy zlomené nohy a mamu sácal o opľúval a príčinou hádok bol hlavne alkohol. Nemala zdravotné
problémy zapríčinené jeho správaním a nikdy ju fyzicky nenapadol. Odišla z domu iba raz, keď doniesol
domov psa, ktorý začal skuvíňať a preto odišla preč.

Znalec G.. G. uviedol, že obžalovaný netrpí závažnou duševnou poruchou v zmysle psychózy a ani

v dobe skutku netrpel závažnou poruchou, ktorá by mohla narušovať úroveň jeho rozpoznávacích
schopností.Ideuňhoosyndrómzávislostiodalkoholu,prektorýbolvminulostiliečenýnapsychiatrickom
oddelení. Nemal narušené rozpoznávacie schopnosti, schopnosti ovládacie mal znížené čiastočne,
nepodstatne,keďžeinkriminovanéhosprávaniasamaldopúšťaťvstavochalkoholovejopitosti.Vzmysle
uvedeného navrhujú uložiť protialkoholické liečenie ústavnou formou a pokiaľ ide o prognózu trestnej

činnosti, tá je závislá od abstinovania od alkoholu a keď bude abstinovať, prognóza je priaznivá. Jeho
konanie hodnotíme ako určité nevhodné správanie určitej manželskej disharmónie, ktoré je alkoholom
negatívne potencované. Toxický účinok alkoholu spočíva v utlmení racionálnej kontroly správania a
jednania. Obžalovaný nie je stotožnený s ich výpoveďami a sám to hodnotí ako bežné konflikty a v
posledných štádiách keď došlo k hlbšiemu rozvratu v rodine, vníma to ako pomstu zo strany manželky

a dcér, ktorí ho chcú dostať z bytu. Jeho verbálne útoky je možné považovať ako v obvyklé v období
konfliktoch. Podľa toho nejde o psychopatickú osobnosť, ktorej črtami sú vystupňovaná agresivita, ale
je to banálna hádka v opitosti. Pokiaľ ide o formu jeho liečenia, náplň protialkoholickej liečby je rovnaká
a rovnaké formy psychoterapie. Pokiaľ jedinec dokáže abstinovať, je možné úspešne absolvovať
protialkoholickú liečbu ambulantnou formou. Doba vynútenej abstinencie, ktorá je skoro osem mesiacov,

preto sa dá odporučiť zmena formy liečby, pretože liečba je rovnaká.

Znalkyňa D.. D., ktorá vypracovala znalecké posudky na obžalovaného a na poškodené, ohľadne
obžalovaného H. I. uviedla, že sa prezentoval ako intelektovo výkonný bez nejakých závažnejších
pamäťových deficitov a jeho osobnosť je jednoduchšia s konvenčnými postojmi a hodnotami, s menej

vyzretou emocialitou, prejavoval sa ako menej empatický. Napriek jeho bagatelizácii možno usúdiť, že
nadmieru a dlhodobo zneužíva alkohol a pravdepodobne došlo k zmene osobnosti pod týmto vplyvom
a bol dráždivý, podozrievavý, ľahko popudlivý a verbálne agresívny. Osobnosť sa javila ako menej
vierohodná, z dôvodu bagatelizujúceho postoja k správaniu sa pod vplyvom opitosti. Ide o jednoduchšiu
nenápadnú osobnosť a pitie sa rozvíjalo a nastávala manželská disharmónia a 99 % zlého čo sa

odohrávalo, je z pitia obžalovaného a bolo tam aj dlhodobejšie odlúčenie.

Poškodená G. I. je dominantná cieľavedomá osobnosť v podstate s úspešným spôsobom života. Nedá
sa u nej hovoriť o nejakej ujme na zdraví, ani o nejakých prejavoch týranej osoby. Menovaná žije
dlhodobo od primárnej rodiny a mala silný pozitívny vzťah k otcovi a v čase vyšetrenia vyjadrovala svoje

sklamanie, takú ambivalenciu. Je to bežné v prípade rozpadávajúceho sa manželstva, lebo dospelé deti
sa ťažko v tom orientujú
a ako sa sama vyjadrila, nenávidí ho, ale ho aj ľutuje. Nezistila u nej žiadne znaky domáceho násilia.Ohľadne poškodenej Y. I. uviedla, že v tom čase išlo o adolescentku a dali sa pozorovať prejavy
neurotizácie, narušenej sebadôvery a hanby za otca. Je to hodnoverná osoba bez známok skresľovania.
Je tam citová zmätenosť, v čase vyšetrenia prekrytý strachom a hanbou za otca. Takisto sa nedá hovoriť,

aby vykazovala znaky týranej osoby, skôr ide u nej o to, že žila v strachu a obávala sa o svoju matku
a bolelo ju, že sa jej rozpadla jej primárna rodina.

Poškodená O. I. je uzavretejšia osoba, prispôsobivá, priemerne emočne vybavená so zmyslom pre
rodinu a pre stabilné vzťahy. Zároveň boli prítomné prejavy smútku, bezútešnosti a obáv z budúcnosti.

V čase vyšetrenia bola už dva roky v liečbe psychiatra a medikovaná antidepresívami, z čoho by sa
dalo konštatovať, že vplyv manžela na jej psychickom stave je nepopierateľný a mohli by predurčovať
znaky týranej osoby. Vierohodnosť sa javila ako dostatočná. Z vyjadrení poškodenej je zrejmé, že je
tam príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a uvedenou diagnózou. Bola na psychiatrii liečená
dva roky z dôvodu depresií a v čase vyšetrenia nebola na tom tak zle. Je potrebné poukázať aj na
skutočnosť, že poškodená bola po ťažkej operácii a s nie najlepšou diagnózou a aký to malo to vplyv

na stav poškodenej.

Z oboznámených listinných vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XX V. XXX/XX zo dňa
19.10.2009 bolo manželstvo obžalovaného a poškodenej O. I. rozvedené. Rozhodnutím Obvodného
úradu D., odbor všeobecnej vnútornej správy č. D..XXXXX/XXXX/XXXX/Gč zo dňa 15.7.2010 bol

obžalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa
6.5.2010 proti svojej manželke. Ďalším rozhodnutím Obvodného úradu D. D..XXXXX/XXXX/XXXX/
Gč, D..XXXXX/XXXX/XXXX/Gč zo dňa 18.11.2010 bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu voči poškodenej O. I., ktorého sa dopustil dňa 23.9.2010, kde napadol poškodenú, udrel
ju dlaňou po chrbte a chytil ju pod krk, zdvihol do vzduchu a hodil ju do vchodových dverí a bola mu

uložená sankcia vo výške 30 €.

Obžalovaný je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 15.7.2009 doposiaľ, opakovane bol
hospitalizovaný na Psychiatrickom oddelení FNsP D., nedopustil sa žiadnych iných priestupkov a podľa
odpisu z registra trestov bol v minulosti dvakrát súdne trestaný a to naposledy rozsudkom Okresného

súdu D. sp. zn. XT XXX/XX a v oboch prípadoch sa naňho hľadí akoby nebol odsúdený.

Na základe takto vykonaného dokazovania a na základe ich vyhodnotení jednotlivo ako aj v ich súhrnne
súd zistil nasledovné:

Obžalovaný H. I. spáchanie skutku v celom rozsahu poprel, že išlo o bežné hádky, ktoré sa vystupňovali
po rozvode a po tom čo bol podaný návrh na vyporiadanie BSM a našili to naňho, lebo ho chceli pripraviť
o byt. Naopak zo skutku je usvedčovaný výpoveďami poškodených O. I., ktorá uviedla, že pod vplyvom
alkoholu bol obžalovaný agresívny, vulgárne jej nadával a aj ju napadol a dal jej facku, sotil ju a musela
vyhľadať lekárske ošetrenie. Obdobne vypovedali aj ďalšie svedkyne a to G.. G. I. a Y. I., ktoré zhodne

uviedli, že obžalovaný útočil na ich matku, ale ich nikdy nenapadol.

Znalkyňa D.. D. uviedla, že obžalovaný je priemerne intelektovo vybavený, ktorý nadmieru zneužíval
alkohol, pod vplyvom ktorého bol agresívny a popudlivý a svoj postoj k trestnej činnosti bagatelizuje
a u poškodených G. I. a Y. I. nezistila príznaky týranej osoby a zistila určitú ambivalenciu voči

obžalovanému. Poškodená O. I. vykazuje znaky týranej osoby a toto je v príčinnej súvislosti so
správaním sa obžalovaného a vplyv obžalovaného na jej stav je nepopierateľný. Aj tieto skutočnosti
usvedčujú obžalovaného zo spáchania skutku.

Obžalovaný H. I. je plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, lebo aj ako vyplýva zo znaleckého posudku

G.. G. vyplýva, že obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou psychiatrickou chorobou, ide uňho iba o
závislosť od alkoholu a mohol rozpoznať nebezpečnosť konania pre spoločnosť a mohol ovládať aj svoje
konanie, ale navrhol uloženie protialkoholického ochranného liečenia ambulantnou formou.

Obžalovaný konal nepochybne formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, lebo chcel

spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, teda záujem chránený týmto
zákonom a to právo ničím nerušené rodinné spolužitie.Pokiaľ ide o objektívnu stránku zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.
a), ods. 2 písm. d) Tr. zákona, súd na základe vykonaného dokazovania sa nestotožnil s právnou
kvalifikáciou uvedenou v obžalobe okresného prokurátora. V obžalobe bol skutok kvalifikovaný ako

spáchaný závažnejším spôsobom konania a to, že bol skutok páchaný po dlhšiu a na viacerých osobách.

Z vykonaného dokazovania však súd sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou, lebo z dôkazov a najmä
výsluchu znalkyne D.. D. vyplynulo, že dcéry obžalovaného G. I. a Y. I. nepreukazujú znaky syndrómu
týranej osoby a preto súd uzavrel, že skutok nebol spáchaný na viacerých osobách podľa § 138 písm.

j) Tr. zákona.

Takisto pokiaľ ide o ďalšiu okolnosť podmieňujúci právnu kvalifikáciu a to závažnejším spôsobom
konania a to, že sa mal skutku dopúšťať po dlhšiu dobu, z vykonaného dokazovania nevyplýva, že
mal týrať manželku od roku 2005 doposiaľ, táto skutočnosť nebola preukázaná žiadnym spôsobom,
lebo aj z výpovede poškodenej O. I., je zrejmé, že vzťahy sa vyhrotili až po rozvode manželstva, kde

manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu D. sp. zn. XX V. XXX/XX zo dňa 19.10.2009,
teda ťažko možno hovoriť, že dochádzalo k týraniu aj počas tejto doby. Pokiaľ sa dopustil nejakých
protiprávnych konaní počas doby po rozvode, je potrebné poukázať na vyššie uvedené priestupkové
spisy, kde bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu pre skutky, ktorých sa
dopustil dňa 6.5.2010 a dňa 23.9.2010, kde napadol poškodenú O. I. a preto vychádzajúc zo zásady, že

nikoho nemožno postihnúť dvakrát za to isté konanie, preto z dôvodu, že obžalovaný bol právoplatne
postihnutý za to konanie, súd ohraničil dobu páchania skutku od októbra 2010 do dňa 2.3.2011, keď bol
obžalovaný vzatý do väzby, teda skutok nebol páchaný počas dlhšej doby.

Na základe uvedeného súd upravil skutok, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania, že

obžalovaný sa dopúšťal skutku iba voči svojej manželke O. I. a to tak, že pod vplyvom alkoholu
poškodenú slovne napádal, strkal do nej a denne jej vulgárne nadával, ponižoval ju, strkal do nej
a vyhrážal sa jej zabitím a za fyzický atak chytenie pod krk a hodenie o stenu už bol priestupkovo
postihnutý, preto túto časť skutku vypustil a ohraničil dobu od októbra 2010 do dňa vzatia do väzby, preto
skutok posúdil iba ako zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Pri uznaní viny za skutok upravený na základe vykonaného dokazovania pri ukladaní trestu vychádzal z
trestnej sadzby v rozmedzí tri až osem rokov. Súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním
viedol riadny život, čo posúdil ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a nezistil žiadnu
priťažujúcu okolnosť. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovanému je možné uložiť

trestodňatiaslobodynadolnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzbyapretomuuložiltrestodňatia
slobody v trvaní troch rokov.

Zároveň dospel k záveru, že na obžalovaného nie je potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným
s jeho výkonom, ale účel trestu je možné dosiahnuť aj samotnou hrozbou trestu a preto výkon

trestu podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Vzhľadom na charakter osoby obžalovaného, mu súd určil skúšobnú dobu v trvaní piatich rokov, ktorú
považoval za primeranú. Súčasne mu uložil zákaz požívania alkoholických a iných návykových látok
a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie. Takýto
trest súd považoval za primeraný a dostatočný na zabezpečenie účelu trestného zákona a dosiahnutie

individuálnej a generálnej prevencie.

Znalec z odboru psychiatrie G.. G. v znaleckom posudku uviedol, že obžalovanému navrhujú uloženie
ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, kde na hlavnom pojednávaní uviedol, že
vzhľadom na nútenú abstinenciu v trvaní osem mesiacov a vzhľadom na skutočnosť, že programy u

oboch druhov liečby sú totožné, uviedol, že na dosiahnutie účelu je postačujúce aj ochranné liečenie
ambulantnou formou. Na základe toho súd obžalovanému súčasne uložil ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.