Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, August 27, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116220612
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116220612.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.

Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o. so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom,
so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, XXX XX
L. - U., právne zastúpená Mgr. Ladislavom Riedlom, advokátom, so sídlom Levočská 4703/89, 080 01
Prešov, o zaplatenie 960,04 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Prešov č.k. 14Csp/110/2016-66 zo dňa 18.05.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok vo výroku III. tak, že žaloba sa zamieta.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol:
„I. z a s t a v u j konanie v časti o zaplatenie sumy 264,59 EUR, úroku z omeškania vo výške 5,5
% ročne zo sumy 960,04 EUR od 27.10.2013 do 20.04.2014, úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne
zo sumy 264,59 EUR od 21.04.2014 do zaplatenia, ako aj v časti úroku z omeškania vo výške 0,25 %
ročne zo sumy 695,45 EUR od 21.04.2014 do zaplatenia,
II. z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,5 % ročne od 27.10.2013 do zaplatenia,

III. žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 463,31 EUR a
- 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 583,31 EUR od 21.04.2014 do 23.08.2016,
- 5,25 ročný úrok z omeškania zo sumy 543,31 EUR od 24.08.2016 do 16.09.2016,
- 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 503,31 EUR od 27.09.2016 do 26.10.2016
- 5,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 463,31 EUR od 27.10.2016 do zaplatenia,

i. a to v splátkach po 35 EUR mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, počnúc
mesiacom, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia,
IV. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
V. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo,
VI. v r a c i ažalobcovi súdny poplatok v sume 12,30 EUR.“

2. V odôvodnení uviedol, že zo zmluvy zo dňa 18.04.2013 vyplývajú nasledovné údaje: typ pôžičky:
B., pôžička (S): 1.000 EUR, splátka s poistením 99,35 EUR, sadzba poistenia 2,90 %, ročná úroková
sadzba 32 %, celkové náklady spotrebiteľa 158,60 EUR, splátka: 96,55 EUR, mesačná výška poistenia:2,80 EUR, RPMN (X) 32 %, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 4/2014, celková suma pôžičky:
1.158,6 EUR, počet splátok 12, priemerná hodnota RPMN: 36,73 %.

3. Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaná zaplatila z titulu predmetnej zmluvy sumu 186,55
EUR (96,55 + 50 + 40) a z vkladových dokladov zo dňa 26.09.2016 a 26.10.2016 vyplýva, že žalovaná
uhradila ešte sumu 80 EUR (2 x po 40 EUR).

4. Zmluva neobsahuje všetky zákonné náležitosti, minimálne predpoklady použité pre výpočet RPMN

(§ 9 ods. 2 písm. j)) a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f)). V zmluve je taktiež uvedená priemerná RPMN vo výške
36,73%,avšaksprávnavýškapriemernejRPMNje31,14%,keďžesajednáozmluvusozabezpečením,
čo nepochybne vyplýva zo samotnej žaloby, v rámci ktorej žalobca uvádza, že si neuplatňuje zmluvnú
pokutu (aj keby mohol), pričom dojednanie zmluvnej pokuty je jednoznačne zabezpečovacím inštitútom.
Priemerná RPMN je teda uvedená v neprospech spotrebiteľa, čo ma tiež za následok, že úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Keďže žalobca po späťvzatí žaloby trval iba na zaplatení 7. splátok a súd dospel k záveru, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, tak „čistá“ mesačná splátka predstavuje sumu 83,33 EUR a pri počte
7 splátok to predstavuje sumu 583,31 EUR, pričom žalovaná po splatnosti úveru zaplatila sumu 120

EUR (3 x po 40 EUR), preto jej dlh predstavuje sumu 463,31 EUR a súd v tejto časti žalobe vyhovel
a žalovanú zároveň zaviazal na zaplatenie 5,25 % ročného úroku z omeškania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti rozsudku s tým, že istinu znižoval o jednotlivé platby o 40 EUR, keďže žalovaná dňa
24.08.2016 uhradila sumu 40 EUR, rovnako dňa 26.09.2016 a dňa 26.10.2016 a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Pokiaľ právny zástupca žalovanej namietal, že úkon žalobcu označený ako predžalobná upomienka
zo dňa 18.10.2013 je potrebné považovať za odstúpenie od zmluvy, tak súd sa s takýmto záverom
nestotožňuje, pretože žalobca nepochybne neodstúpil od zmluvy a keďže v konaní nebolo preukázané,
aby medzi stranami sporu bola dohodnutá možnosť predčasného zosplatnenia úveru, žalobca ani

takýto postup nemohol použiť, a pokiaľ v rámci žaloby uviedol, že úver zosplatnil, tak podaním zo
dňa 27.02.2018 sám uviedol, že k platnému predčasnému zosplatneniu nemohlo dôjsť, nakoľko takýto
postup nebol dohodnutý.

7. Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu žalovanej, ktorej príjem predstavuje cca 500 EUR mesačne a

iba výdavky na energie (plyn, elektrina, voda) predstavujú sumu 250 EUR mesačne a splátka dlhu voči
zdravotnej poisťovni 350 EUR mesačne, pričom na tieto platby jej pomáhajú dospelé deti, ktoré s ňou
bývajú v spoločnej domácnosti, súd umožnil žalovanej splatenie dlhu v primeraných splátkach po 35
EUR mesačne z dôvodu, aby nedošlo k jej prípadnému existenčnému ohrozeniu a na druhej strane má
súd za to, že takýmto postupom nedôjde k výraznému ohrozeniu samotného žalobcu.

8. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

9. Proti rozsudku, a to proti vyhovujúcemu výroku III., podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaná. Namietala, že úkon vedúci k predčasnému ukončeniu úveru je platný, pretože zákon ho

veriteľovi dovoľuje vykonať, avšak hľadí sa na neho právne odlišne ako zamýšľal právny predchodca
žalobcu. Vôľu žalobcu Zmluvu ukončiť je potrebné vykladať podľa § 517 ods. 1 OZ ako odstúpenie, čo
Zmluvuodzačiatkuzrušilo.Medziodstúpenímodzmluvydopodaniažalobyuplynuli2rokya6mesiacov.
Navrhla rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a žalobu zamietnuť.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej nevyjadril.

11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až §
381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania.

Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej
stránke.12. Odvolací súd uvádza, že nie je sporné, že zmluva o poskytnutí tzv. „B.“ uzatvorená medzi právnym
predchodcom žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) a žalovanou dňa 05.04.2013 je spotrebiteľskou
zmluvouvzmysle§52anasl.Občianskehozákonníka.Najejzákladebolažalovanejposkytnutápôžička

vo výške 1000 Eur, pričom povinnosť žalovanej vrátiť požičanú istinu spolu s úrokmi bola dohodnutá v
12 mesačných splátkach. Termín konečnej splatnosti úveru bol určený na apríl 2014.

13. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie

je v rozpore s jazykovým prejavom. Z obsahu listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.10.2013 je
zrejmé, že veriteľ svojím úkonom sledoval dosiahnutie stavu, kedy dlžník stráca oprávnenie plniť dlh v
jednotlivých splátkach a je povinný splniť celý dlh jednorázovo, pred dohodnutou dobou splatnosti (na
čo aj žalobca v žalobe poukázal), čo zodpovedá inštitútu zosplatnenia dlhu v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka. Z úkonu veriteľa nevyplýva vôľa zmluvný vzťah ukončiť, zrušiť zmluvu s účinkami ex tunc
(§ 48 Občianskeho zákonníka), preto nebolo možné úkon veriteľa posúdiť ako odstúpenie od zmluvy.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že by sa priečilo zásade spravodlivosti nepriznať právne účinky úkonu
veriteľa, ktorým vyzval dlžníka na predčasné splatenie dlhu odôvodňujúc svoj postup ako súladný,
opierajúci sa o zmluvné dojednania (arg.: „...dôrazne vyzývame k okamžitej úhrade všetkých splátok
jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy...“) za stavu, kedy prvotne
v súdnom konaní na tento svoj úkon žalobca poukazoval odôvodňujúc vznik a okolnosti vzniku jeho

nároku a na druhej strane neskôr počas konania jeho právny nástupca (vedomý si, že v prípade
posúdenia úkonu zo dňa 18.10.2013 ako zosplatnenia dlhu sa v súdnom konaní dostáva do procesne
nevýhodnejšej pozície, kedy mu hrozí neúspech vo veci samej - s ohľadom na premlčanie) poukázal
na skutočnosť, že možnosť zosplatnenia dlhu nebola medzi stranami dohodnutá, a teda jeho úkon
nevyvolal účinky predpokladané zákonom a k splatnosti úveru došlo prirodzene, v zmysle zmluvy

o úvere (č.l. 56). Za danej situácie preto odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že úkon veriteľa
zo dňa 18.10.2013 predstavuje zosplatnenie dlhu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, ktoré
vyvolalo zákonom stanovené konzekvencie. Následkom tohto jednostranného úkonu veriteľa sa dlh stal
predčasne splatným v celosti a premlčacia doba pre dlh ako celok začala s poukazom na ust. § 103
Občianskeho zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k zosplatneniu dlhu,

teda odo dňa 20.09.2013 (ako to vyplýva z prehľadu splátok a úhrad - č.l. 9 a z vyjadrenia žalobcu -
č.l. 32). Keďže konanie v predmetnej veci začalo dňa 11.10.2016, je zrejmé, že žaloba bola podaná
po uplynutí 3 ročnej premlčacej doby (§ 101 Občianskeho zákonníka). Žalovaná v konaní vzniesla
námietku premlčania, preto premlčaný nárok žalobcovi nie je možné priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka) a žalobu bolo nutné zamietnuť. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388

CSP vyhovujúci výrok (III.) rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol.

14. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a 2, §
256 ods. 1, § 396 ods. 1 a 2, § 257 CSP. Žalobca sa pôvodne žalobou domáhal zaplatenia sumy
960,04 Eur. Žalovaná bola v konaní úspešná v časti nároku vo výške 615,45 Eur, ktorý bol súdom

zamietnutý, za úspech žalovanej je potrebné považovať tiež zastavenie konania v časti o zaplatenie
264,59 Eur (k čomu došlo bez zavinenia žalovanej), ako aj čiastočné zastavenie konania vo výške 40
Eur z dôvodu úhrady žalovanej pred začatím konania, dňa 26.09.2016. Žalovaná tak bola úspešná
v rozsahu 95,83 %. Žalovaná úhradou zo dňa 26.10.2016, teda po začatí konania zavinila čiastočné
zastavenie konania čo do sumy 40 Eur, čo de facto predstavuje úspech žalobcu (4,17 %). Keďže

v prvoinštančnom konaní bola v prevažnej miere úspešná žalovaná, vznikol jej nárok na náhradu
trov prvoinštančného konania voči žalobcovi v rozsahu 91,66 %. V odvolacom konaní bola žalovaná
úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi v
rozsahu100%(§255ods.1,§396ods.1CSP).Odvolacísúdvšakvzhliadolexistenciudôvoduhodného
osobitného zreteľa svedčiaci v prospech žalobcu. V tomto prípade dôvod hodný osobitného zreteľa

predstavuje nekonzistentnosť obrany žalovanej, kedy táto primárne vytýkala absenciu obligatórnych
náležitostí zmluvy, neskôr uviedla, že úkon veriteľa zo dňa 18.10.2013 predstavuje odstúpenie, v závere
prvoinštančného konania konštatovala, že na úkon je možné hľadieť aj ako na zosplatnenie dlhu. V
odvolacom konaní opätovne zastávala názor, že došlo k odstúpeniu od zmluvy. Z uvedeného dôvodu
odvolací súd s poukazom na ust. § 257 CSP žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančého a

odvolacieho konania nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).