Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 2T/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010459
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Roháč
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315010459.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2018 v Humennom samosudcom
JUDr. Ivanom Roháčom, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku súd o s l o b o d z u j obžalovaného I. Č., W.. X. X. XXXX U. Q., F.
Q.,N.XXXX/XX spodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryHumennépreskutokkvalifikovanýako
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že dňa 26. 5. 2014 v
čase okolo 01.00 hod v pohostinstve Pčolník na železničnej stanici v Humennom, keď I. Č.U.K. po
predchádzajúcej hádke s R. F. z Humenného toho udrel päsťou pravej ruky do tváre, vtedy na I. Č. skočil
E. Š., zvalil Č. na zem a držal ho okolo krku, následne Y. J. z Humenného a R. F. A. Humenného Š.
I. Č. odtiahli, na čo I. Č. a následne i E. Š. z pohostinstva vybehli von na autobusovú stanicu, kde vo
vzdialenosti približne 30 metrov od pohostinstva sa postavili oproti sebe a E. Š. raz udrel I. Č. do tváre,
pričom päsť sa mu šmykla po líci I. Č. a pri druhom pokuse o úder na I. Č.U. sa zatackal a vtedy I. Č.

udrel E. Š. minimálne dva razy päsťou pravej ruky do tváre do oblasti stánky, čím takto I. Č. spôsobil Š.
zranenie a to zlomeninu uhla sánky vľavo s dobou liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života
viac ako 7 dní,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného E. Š., W.. XX.XX.XXXX, F. Q., M. X s nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného obžalobu pre prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods.1 Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené v obžalobe zo dňa 06.07.2015 č.
1Pv 409/14-7702-10. Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, výsluchom
svedkov, výsluchom znalca a oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu.

Súd vo veci rozhodol dňa 17.10.2016 rozsudkom sp.zn. XT XXX/XXXX, ktorým uznal obž. I.
Č. vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný v
jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, výkon ktorého súdu podmienečne odložil a
určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka. Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný prostredníctvom

obhajcu odvolanie, v dôsledku čoho bola vec predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Krajský
súd v Prešove uznesením sp.zn. XTo XX/XXXX zo dňa 19.04.2017 odvolaním napadnutý rozsudok
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.Tunajší súd viazaný názorom odvolacieho súdu opätovne na nariadených hlavných pojednávaniach
vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného, svedkov, znalca, oboznámil sa s

obsahomceléhospisovéhomateriáluanazákladetaktovykonanéhodokazovaniazistilaustálilskutkový
stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný trval na tom, že on nikoho nenapadol, ale napadli oni jeho. Priebeh skutku popísal, tak,
že v Pčolníku sedel najprv vonku s kamarátmi. Prišiel tam F. a Š.. Už po príchode na obžalovaného

nadávali, cítil, že ho chcú provokovať. Obžalovaný na to nereagoval. Potom išiel dnu niečo objednať,
pristúpil k nemu F., že čo si predstavuje, že čo má s jeho priateľkou, lebo sedela oproti obžalovanému.
F. ho začal ťahať vonku, lebo dnu je kamera, že si to vonku vybavia. F. ho začal ťahať za mikinu, ťahal
viac a viac, vtedy ho obžalovaný sotil. Na to na obžalovaného skočil Š., priľahol ho a dusil, do toho
skočil J. L. F., ktorí sa snažili ich odtiahnuť. Potom obžalovaný utekal vonku. J. L. F. zabránili, aby ho Š.
nenaháňal. Š. ho aj tak dobehol, udrel ho, no obžalovaný mu ten úder opätoval, pretože nenechá sa

zbiť, hlavne sa bál, že sa bude opakovať to, čo bolo v Pčolníku. Pripustil, že Š.Á. U.onku udrel dvakrát
päsťou do hlavy, ale iba sa bránil. Š. spadol, potom obžalovaný utekal do taxíka. Pred údermi na neho
útočil Š.. Pri tom, keď obžalovaný udrel Š., bol prítomný J. E. F.. Bolo to v strede autobusovej stanice.
Obžalovaný mal odreté líce a pery. Ten incident trval cca 15 minút.

Poškodený E. Š. v prípravnom konaní uviedol, že niečo po polnoci prišiel do Pčolníka s F.. Sadli si
k barovému pultu, prišiel obžalovaný, ku ktorému prišiel F., najprv sa len zhovárali, potom sa začali
naťahovať a obžalovaný udrel F. päsťou pravej ruky z boku na oko. F. spadol na zem. Vtedy Š.Á. išiel
brániť F., sotil do Č. a zrejme pri tom spadli obaja na zem. Potom sa už na nič nepamätal, pretože bol
opitý. Pamätal si len to, ako vonku dostal ranu na sánku a pocítil ostrú bolesť po údere do tváre.

Nepamätal si ani to, že ho udrel Č..
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že došlo k roztržke vo vnútri pohostinstva medzi F. a obžalovaným.
Poškodený dostal ranu zozadu, bol v bezvedomí. Tvrdil, že nemal s obžalovaným v ten večer nijaký
konflikt. Obžalovaný udrel F. ako prvý, F. ostal ležať na zemi. Predtým bola medzi nimi výmena názorov.
Vtedy tam bolo veľa ľudí. F. ostal ležať na zemi, poškodený tam potom priskočil. Trval na tom, že on

obžalovaného neudrel, ani nikoho. Vtedy sa tam naťahovali, ale neudrel nikoho. Podľa neho všetko
začali F. E. Č.. Obžalovaný udrel prvý F.. Či udrel aj F. obžalovaného, nevedel uviesť, ale po údere
od obžalovaného F. spadol na zem. Poškodený išiel brániť F.Á. a to tak, že ho odťahoval. Všetci mali
vypité. Poškodený utrpel zlomeninu sánky, ktorú mu spôsobil Č. vonku, kde dostal ranu, potom si už
nič nepamätal. Prebral sa až v sanitke. Predtým žiadne nedorozumenie s Č. nemal, poznal sa s ním.

Ani s F.Č. nemal žiadne nedorozumenie. Priebeh bitky vonku popísal tak, že ranu dostal rukou od Č.
zozadu do oblasti líca. Vnútri sa len naťahovali bez rán. Tvrdil, že pri incidente vonku sa poškodený
obžalovaného ani nedotkol, len predtým vo vnútri pohostinstva sa naťahovali. Poškodený bol PN 8
týždňov, ležal aj v nemocnici v Košiciach. Trval na tom, že on nevie o tom, že by utekal za obžalovaným
po stanici. Na to, čo bolo vonku, si veľmi nepamätal. Vie, že dostal ranu, zobudil sa v sanitke. Popieral,

že by obžalovaného naháňal po stanici alebo za ním utekal.

V konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí boli v predmetnom čase pri pohostinstve alebo v pohostinstve.

Svedok R. F. v prípravnom konaní uviedol, že sa rozprával s obžalovaným pri barovom pulte, chcel,

aby sa išli rozprávať von, avšak sa pohádali ešte dnu, naťahovali sa za oblečenie, vtedy ho obžalovaný
päsťou udrel zboku do hlavy na úrovni oka na pravú stranu hlavy. Svedok spadol na zem a na ostatné
okolnosti si už nepamätá. Keď vstal zo zeme, všetci už boli vonku. Potom ako išiel von, videl E. Č. udrel
Š. päsťou pravej ruky do hlavy. Š. spadol na polobok, obžalovaný ho aj na zemi udrieral päsťou do
hlavy, asi 2-3 rany mu dal. Š. bol v bezvedomí, Č. odišiel taxíkom preč. Nevidel, či Š. prvý udrel Č.,

pretože, keď vyšiel z pohostinstva, akurát Č. udrel Š..
Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl, ako napadol Č. Š. päsťou do tváre vonku na parkovisku
pred zastávkou. Potom Š. spadol, ostal v bezvedomí a potom svedok privolal záchrannú službu a odišiel
preč. Príčinou bitky ich dvoch podľa neho bolo to, že Š. bránil svedka pred obžalovaným. Č. zaútočil
aj na svedka, dôvod svedok nevedel. Po údere svedok spadol na zem. Ako prvý Č. udrel svedka, on

na to spadol a ostal ležať na zemi. Priznal, že predtým mal s obžalovaným slovné nedorozumenie,
hádali sa. Keď ho obžalovaný udrel, spôsobil mu zranenie, ale asi PN nebol, ani nedával trestné
oznámenie. Bitka sa odohrala vonku pred pohostinstvom Pčolník. Tam bolo viac ľudí, bol tam Š., Č., F.,
J., V.. Príčinu bitky ich dvoch nepoznal, ale asi to, že poškodený bránil svedka. Svedok nevedel uviesť,prečo Č. na neho zaútočil. Keď Š. s Č. vybehli z pohostinstva do priestorov autobusovej stanice, svedok
ležal medzi vchodovými dvermi, postavil sa, oni boli vzdialení, ale videl ako mávajú s rukami, potom aj
on vybehol vonku. Č. trafil Š., ale kto začal prvý, to svedok nevedel uviesť. Vo vnútri Č. udrel svedka.

Potom oni vybehli von, svedok sa medzitým postavil a išiel vonku. Svedok len videl, ako obžalovaný
udrel Š.E. a ten potom spadol.

Svedok N. Č. zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, kedy uviedol, že sedel na terase
pohostinstva Pčolník spolu s kamáratmi, medzi nimi bol aj obžalovaný Č.. Dnu v pohostinstve bol

poškodený Š. s F.. V jednu chvíľu sa obžalovaný postavil a šiel dnu do pohostinstva. Bolo počuť hádku,
tak sa išli pozrieť dnu. Od vchodových dvier videl Č. pred barovým pultom, pred ním stál F., za ktorým
stál Š.. F. ťahal Č. von, ktorý nechcel ísť von pred pohostinstvo. Ako ho ťahal F. za tričko von, Č. udrel
F. päsťou pravej ruky do tváre. Vtedy na Č. skočil Š., zvalil ho na zem a držal mu pod svojou rukou jeho
hlavu a krk. Svedok vtedy vyšiel von. Z vonku videl, že vtedy Š. chytil F. E. J. a odtiahli ho od Č.. Č.
vybehol von a Š. bežal za ním. Na autobusovej stanici Č. prvý udrel Š. päsťou ľavej ruky na tvár. Chcel

ho ešte raz udrieť, ale sa zatackal, spadol na zem do pokľaku, vtedy ho udrel päsťou pravej ruky do
tváre asi dva-tri krát Č.. Š. spadol a bitka sa skončila. Č. nasadol do taxíka a odišiel spolu s F. E. V..
Svedok trval na tom, že napadnutý bol Č.. F. začal prvý. Potom sa do toho zamiešal Š., V. M. W. Č..

Svedok Y. S. videl, ako sa vonku pobili Č. L. Š., aj vo vnútri, kde sa najprv medzi sebou bili F. L.

Č., a potom do toho skočil Š.. F. ťahal Č. von, začal to F. a vtedy ho Č. udrel päsťou do tváre. Vzápätí
pribehol Š.Á., skočil na neho a spadli na zem, kedy ho Š. dusil, potom ich už odťahovali. Svedok
nevedel uviesť, či Š. bránil F.. Prvý vybehol Č., za ním Š.. Vonku Š. prvý udrel Č., potom ho asi išiel
druhýkrát udrieť, Č. sa uhol a potom ho buchol tiež. Videl ako Š. Č. prvý zasiahol. A následne Č. päsťou
jeho. Podľa neho Š. utekal za Č., pretože sa chcel biť. Nevidel koľkokrát Č. G.drel Š. vonku. Nevedel

uviesť, či Č. útočil na Š., keď tento spadol na zem.

Svedok R. F. videl, ako Č. ležal na zemi. Následne svedok potom Š.Á. a odťahoval od Č.. Š. ležal a
rukou tlačil Č. na krk. Neudieral ho vtedy. Potom Č. išiel vonku, oni sa snažili zabrániť Š., aby išiel vonku,
ale on išiel aj tak. Videl, ako Š. bežal za Č. a potom videl, ako Č. Š.Á. dal jednu ranu. Ale videl aj to, že

ho chcel Š. napadnúť. Svedok uviedol, že Š. sa len zahnal, neudrel vonku Č.U., pretože ho netrafil.
Vtedy Č. mu opätoval úder, iba raz. Š. spadol po tom údere.

Svedkyňa V. V. k skutku uviedla, že sedela vonku na terase v pohostinstve, obžalovaný Č. vošiel dnu.
Videla, ako sa na terase naťahovali Č. so Š.. Nevidela, kto prvý koho napadol vonku, videla len to, ako

Č. udrel možno aj dvakrát do tváre Š..

Svedok Y. J. odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní. V prípravnom konaní uviedol, že sedel na
terase pohostinstva Pčolník spolu s kamáratmi, medzi nimi bol aj obžalovaný Č.. Dnu v pohostinstve
bol poškodený Š. L. F.. V jednu chvíľu sa obžalovaný postavil a šiel dnu do pohostinstva. Bolo počuť

hádku, tak sa išli pozrieť dnu. Od vchodových dvier videl Č. ležať na zemi, na ňom čupel alebo ležal Š.,
ktorý ho škrtil. Vtedy svedok spolu s F. Š. odtiahli od Č.. Č. vybehol von a Š. E. F. bežali za ním. Na
autobusovej stanici Č. prvý udrel Š. päsťou ľavej ruky na tvár. Chcel ho ešte raz udrieť, ale sa zatackal,
spadol na zem do pokľaku, vtedy ho udrel päsťou pravej ruky do tváre dva krát Č.. Š. spadol a bitka
sa skončila. Č. nasadol do taxíka a odišiel spolu s F. E. V.. Svedok išiel pešo.

Rozsah poranení, ktoré utrpel poškodený E. Š. vyplýva zo znaleckého posudku a lekárskych správ, ktoré
sú súčasťou znaleckého posudku, ktorý spracoval MUDr. Sukovský.

Znalec MUDr. Dušan Sukovský, z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie, ktorý vo veci vypracoval

písomný ZP zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, uviedol, že poškodený v predmetný
deň utrpel zlomeninu uhla sánky vľavo bez posunu úlomkov a pohmoždenie okolia ľavého oka stredne
ťažkého stupňa. Poranenie zlomenina uhla sánky vľavo bolo komplikované vznikom zápalu kosti v
oblasti lomnej čiary, čo vzniklo v dôsledku nesprávneho postupu pri prvotnom ošetrení zlomeniny dolnej
čeľuste. Zlomenina uhla sánky vľavo bez posunu úlomkov mohla vzniknúť udretím päsťou do oblasti

brady vľavo, kde prenesením pôsobiacej sily do oblasti uhla sánky došlo k vzniku poranenia. Z hľadiska
posúdenia intenzity sily vedeného úderu znalec konštatoval, že úder bol vedený stredne veľkou silou na
dolnej hranici stupňa závažnosti. Poranenie nevzniklo úderom rukou spôsobom facky, ani pádom alebo
nárazom do tvrdej podložky. Pri vzniku zranenia „ Pohmoždenie okolia ľavého oka stredne ťažkéhostupňa“ bol úder vedený stredne veľkou silou v dolnom pásme rozpätia. Ani toto poranenie nevzniklo
úderom rukou spôsobom facky, ani pádom alebo nárazom do tvrdej podložky. Z hľadiska posúdenia
obmedzeníaliečby poukázalnato,žepoškodenýbolsveľkýmodstupomčasuprijatýnašpecializované

pracovisko - kliniku dňa 30.05., pričom úraz sa stal 26. 5., čiže o 5 dní s tým, že v čase prijatia na
kliniku maxilofaciálnej chirurgie bola už u poškodeného dokázaná komplikácia zlomeniny v oblasti uhla
sánky a to v zmysle vniknutého ťažkého zápalu mäkkých častí ako aj kostí. Tento postup z hľadiska
časového odstupu a nezaradenia adekvátnej liečby od prvého dňa možno hodnotiť ako neštandardný
prinajmenšom. Ak by boli dodržané všetky atribúty liečby zlomeniny sánky, tak poškodený by mal

fixáciu čeľuste po dobu cca 4 týždňov, a teda po dobu týchto 4 týždňov by bol obmedzený v obvyklom
spôsobe života tým spôsobom, že by mal problémy alebo zmenu prijímania stravy, nakoľko bol odkázaný
na tekutú a kašovitú stravu. Poškodený bol obmedzený vo fyzicky namáhavejších činnostiach, ktoré
by mohli spôsobiť spomalené hojenie kostí a štandardne s takýmto opuchom a hematóm v oblasti
tváre sú dotyční niekoľko dní, v tomto prípade cca 14, obmedzení v bežnom kontakte s okolím,
nakoľko tieto hematómy a opuchy spôsobujú pocity menejcennosti. Po 28 dňoch štandardnej liečby je

uvoľnená medzičeľustná fixácia a štandardne sa dáva 7-10 dní na rozcvičenie čeľustných kĺbov. V tomto
prípade vzhľadom na komplikáciu, ktorá nevznikla zavinením pacienta, došlo k predlženiu liečby na
51 dní. Poškodený prišiel včas na vyšetrenie, avšak postup lekárov bol neštandardný. Počas nutnej
doby liečenia s prihliadnutím na najzávažnejšie poranenie mohol byť poškodený obmedzený vo fyzickej
aktivite, v ťažkých prácach, v športovaní. Poškodený počas doby opuchu tváre t. j. počas cca 14 dní

mohol byť obmedzený v bežnom kontakte so svojím okolím. Počas nutnej doby imobilizácie sánky, t. j.
počas 28 dní mohol byť poškodený obmedzený pri slovnej komunikácii z dôvodu nemožnosti otvárania
úst a prirodzenej artikulácie, takisto mohol byť obmedzený v toalete ústnej dutiny ako aj hlavne prijímania
normálnej stravy, nakoľko počas tejto doby bol odkázaný na príjem tekutej, prípadne kašovitej stravy. V
ostatných bežných činnostiach ako je toaleta, hygiena tela, obliekanie, obúvanie a pod. nebol poškodený

obmedzený. Taktiež počas nutnej doby liečenia s prihliadnutím na vek mohol byť odkázaný čiastočne na
pomoc pri príprave špeciálnej stravy. Tieto obmedzenia sa zväčšia v najväčšej miere týkajú zlomeniny
uhla sánky vľavo a toto ho obmedzovalo po dobu 34-40 dní, lebo 28 dňová fixácia je nutná a následne
sa predpokladá aspoň týždeň až 10 dní na rehabilitáciu. Obmedzenie dominantne bolo v tom, že
nemohol vykonávať ťažšie fyzické aktivity, doma, v okolí. So stravou mal problém až do odstránenia

fixácie, bol viazaný len na príjem tekutej a kašovitej stravy. Po 28 dňoch znova v rámci rehabilitácie
nemohol spracovávať hneď stravu, nástup tej plnej potravy s normálnym žuvaním nastupuje až po týždni
resp. 10 dní. Na základe poranení, ktoré boli popísané v zdrav. Dokumentácii, možno priznať dva údery.
Jeden vedený na oblasť sánky vľavo a druhý úder samostatný päsťou na oblasť ľavého oka. Ten úder
na oblasť sánky bol stredne veľký až veľký na dolnej hranici stupňa závažnosti a úder na oblasť ľavého

oka bol stredne veľký ale v dolnom pásme. Nešlo o strkanie, fackovanie a podobné „machanie“ rukami,
jednalo sa o cielené, aktívne údery. Samozrejme, že obrana môže byť vedená rôznym spôsobom, ako aj
aktívnym úderom na protivníka za účelom odvrátenia ďalšieho fyzického napadnutia. Takéto poranenia
štandardne nevytvárajú predpoklady trvalých následkov.

Súd prihliadal aj na listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Súčasťou spisu sú lekárske
správy z ošetrenia poškodeného v Nemocnici v Košiciach v Humennom, ako aj ošetrovateľská
prepúšťacia správa z 05.06.2014, z ktorých vyplýva, že poškodený bol hospitalizovaný v nemocnici v
čase od 30.05.5014 do 05.06.2014. Ďalej je to správa z 27.05.2014, kedy bol poškodený ošetrený v
Nemocnici Humenné na chirurgickom oddelení, v správe sa uvádza, že dostal bitku na autobusovej

stanici, obj. nález: zlomenina mandibuly vpravo tesne pod uhlom mandibuly vľavo. Ďalej sa v
spise nachádza lekárska správa zo stomatologického ošetrenia poškodeného. Súčasťou spisu je aj
fotodokumentácia poškodeného ( tvár, RTG snímok)

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo

i v súhrne, nadobudol vnútorné presvedčenie a dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaním
nenaplnil pojmové znaky žalovaného prečinu, a preto o obžalobe okresnej prokuratúry súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Súd vychádzal čiastočne aj z hodnotenia
dôkazov zabezpečujúcich na predchádzajúcich hlavných pojednávaniach, ktoré čiastočne hodnotil
aj Krajský súd v Prešove, a na ktoré poukázal aj vo svojom uznesení. Po zhodnotení dôkazov

vykonaných v prípravnom konaní ako aj na hlavných pojednávaniach súd po ich vzájomnom
prehodnotení dospel k záveru, že bol to práve spoluobžalovaný Š., ktorý celý incident začal voči
obž. Č., obžalovaný Č. sa aktívne len bránil a to primerane. Bolo preukázané, že v danom prípade
prvý konflikt nastal v priestore pohostinstva Pčolník, tento konflikt vyvolal svedok F.. Začal tým, žesnažil sa obžalovaného dostať vonku, mimo kamery pohostinstva a došlo k vzájomnému naťahovaniu
sa. Obžalovaný sa bránil tým, že udrel raz svedka F., vtedy na obžalovaného zaútočil poškodený Š..
Všetci svedkovia potvrdili, že poškodený Š.Á. dusil obžalovaného na zemi. Je zrejmé, že v tomto útoku

poškodeného Š. na obžalovaného I. Č. zabránili iba tam prítomní svedkovia, ktorí Š.Á.E. odtiahli od
obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že bol napadnutý Š., sa snažil uniknúť z pohostinstva,
vybehol na autobusovú stanicu, kam ho Š. prenasledoval. Keď obžalovaný už nevládal bežať pred
poškodeným, zastal a v tom čase, keď zastal, zaútočil opätovne na neho Š.. Obžalovaný tento útok
odvracal tým, že ho udrel dvakrát do tváre a po páde Š. z miesta odišiel. Súd obrane a tvrdeniu

obžalovaného Č. uveril a považoval viac za vierohodné s poukazom jednak na jeho predchádzajúcu
minulosť, jeho bezúhonnosť a na druhej strane súd neuveril tvrdeniu poškodeného s poukazom na jeho
predchádzajúce odsúdenia, ako aj minulosť, kde je zrejmé že bol opakovane odsúdený, aj pre násilnú
trestnú činnosť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za
mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.