Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2008

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/80/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200654
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kazimíra Hallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2008:5019200654.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kazimíry Hallovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Amálie Paulerovej, v právnej veci navrhovateľov: v 1/
rade H. B., nar. X.. XX.. XXXX,. bytom K. - K. č. XXX,. v 2/ rade Ing. M. B., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom
K. - K. č. XXX,. v 3/ rade Ing. J. C., nar. X.. X.. XXXX,. bytom K. - K. č. XXXX,. v 4/ rade P. B., nar. XX..
XX.. XXXX,. bytom Č. - u H., H. č. XXX/XX,. všetci právne zastúpení JUDr. A. K., advokátom v Č., proti

odporcom: v 1/ rade P. B., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. - K. č. XXX,. v 2/ rade RSDr. O. B., nar. XX..
XX.. XXXX,. bytom B. XX,. Česká republika, v 3/ rade A. H., rod. B., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K. -
K. č. XXX,. zastúpená JUDr. M. V., advokátom v Č., v 4/ rade E. K., bytom T. - P. č. XXX,. v 5/ rade A.
R., bytom P., M. č. XXX,. v 6/ rade J. R., bytom R. č. XXXX,. v 7/ rade Š. R., bytom N. ul. č. X/X,. M.,
v 8/ rade V. R., bytom N. ul. č. X/X,. M., v 9/ rade J. B., bytom K., v 10/ rade Š. H., bytom K. č. XXX,.
o určenie, čo patrí do dedičstva, o odvolaní odporcov v 2/ a 3/ rade, proti rozsudku Okresného súdu v
Čadci č. k. 11C/181/1999-218 zo dňa 16. 1. 2006, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Čadci č. k. 11 C/181/1999-218 zo dňa 16. 1. 2006 m e n í tak, že
určuje, že do dedičstva po J. B., zomr. XX.. X. XXXX,. patrí pohľadávka voči M. B., zomr. X.. XX.. XXXX,.
v sume 123.087,- Sk spolu s úrokom z omeškania zo sumy 100.000,- Sk, od 23. 3. 1999 vo výške 17,6
% ročne do 31. 12. 2001 a počnúc od 1. 1. 2002 do 26. 4. 2002 vo výške 15,5 % ročne, počnúc od 27. 4.
2002 do 29. 10. 2002 vo výške 16,5 % ročne, od 30. 10. 2002 do 17. 11. 2002 vo výške 16 % ročne,
od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003 vo výške 13 % ročne, od 26. 9. 2003 do 21. 12. 2003 vo výške 12,5 %

ročne, od 22. 12. 2003 do 28. 3. 2004 vo výške 12 % ročne, od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2004 vo výške 11
% ročne, od 29. 4. 2004 do 30. 6. 2004 vo výške 10 % ročne, od 1. 7. 2004 do 28. 11. 2004 vo výške 9
% ročne, od 29. 11. 2004 do 28. 2. 2005 vo výške 8 % ročne, od 1. 3. 2005 až do zaplatenia 6 %-ý úrok
ročne. Zo sumy 23.087,- Sk od 29. 3. 1999 do 31. 12. 2001 vo výške 17,6 % ročne a počnúc od 1. 1.
2002 do 26. 4. 2002 vo výške 15,5 % ročne, počnúc od 27. 4. 2002 do 29. 10. 2002 vo výške 16,5 %
ročne, od 30. 10. 2002 do 17. 11. 2002 vo výške 16 % ročne, od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003 vo výške
13 % ročne, od 26. 9. 2003 do 21. 12. 2003 vo výške 12,5 % ročne, od 22. 12. 2003 do 28. 3. 2004 vo

výške 12 % ročne, od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2004 vo výške 11 % ročne, od 29. 4. 2004 do 30. 6. 2004
vo výške 10 % ročne, od 1. 7. 2004 do 28. 11. 2004 vo výške 9 % ročne, od 29. 11. 2004 do 28. 2.
2005 vo výške 8 % ročne, od 1. 3. 2005 až do zaplatenia 6 %-ý úrok ročne.

Vo zvyšku návrh navrhovateľov z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že suma 246.174,- Sk spolu s 3 % úrokom z omeškania od
28. 2. 1995 do 30. 4. 1995, so 17,6 % úrokom od 1. 5. 1995 do 31. 12. 2001, s 15,5 % úrokom od 1. 1.2002 do 26. 4. 2002, so 16,5 % úrokom od 27. 4. 2002 do 29. 10. 2002, so 16 % úrokom od 30. 10. 2002
do 17. 11. 2002, s 13 % úrokom od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003, s 12,5 % úrokom od 26. 9. 2003 do 21. 12.
2003, s 12 % úrokom od 22. 12. 2003 do 28. 3. 2004, s 11 % úrokom od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2004, s 10 %

úrokom od 29. 4. 2004 do 30. 6. 2004, s 9 % úrokom od 1. 7. 2004 do 28. 11. 2004, s 8 % úrokom od 29.
11. 2004 do 28. 2. 2005, so 6 % úrokom od 1. 3. 2005 až do zaplatenia, patrí do dedičstva po nebohom J.
B., zomr. XX.. X.. XXXX.. Odporcov v 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/ rade zaviazal nahradiť navrhovateľom spoločne a
nerozdielne trovy konania vo výške 9.844,- Sk a trovy právneho zastupovania vo výške 214.976,- Sk, do
3 dní od právoplatnosti, na účet právneho zástupcu navrhovateľov JUDr. A. K.. Navrhovateľom v 1/ - 4/

rade náhradu trov konania voči odporkyni v 4/ rade nepriznal. Rozsudok odôvodnil tak, že zhodnotením
vykonaného dokazovania po právnej stránke mal preukázané, že navrhovatelia ako zákonní dedičia po
neb. J. B. sa dôvodne domáhali vydania uplatnenej pohľadávky vo výške 246.174,- Sk od právnych
nástupcov pôvodnej odporkyne. V rámci vykonaného dokazovania, podloženého správami S. S., a.s.,
mestská pobočka Č., mal okresný súd preukázané, že vkladná knižka č. 10/469730/9 bola vo vlastníctve
neb. J. B.. Z tejto vkladnej knižky bol realizovaný výber dňa 28. 2. 1995 vo výške uplatnenej pohľadávky.

Vyplynulo to aj z fotokópie dokladu S. S., filiálky T. na čl. 11 spisu. Vzhľadom k tomu, že táto suma bola
prihlásená v rámci dedičského konania, súd vychádzajúc z upraveného návrhu navrhovateľov určil, že
táto suma patrí do dedičstva po neb. J. B.. Skutočnosť, že výber z vkladnej knižky v žalovanej výške bol
uskutočnený odporkyňou, súd mal preukázané aj z výpovede svedkyne I. B., ktorá v priamej blízkosti
videla, že odporkyňa (myslí sa pôvodná odporkyňa M. B., ktorá v priebehu konania zomrela) krátko

po smrti svojho syna, teda J. B., vybrala väčšiu hotovosť v peňažnom ústave. Vkladná knižka na jeho
meno bola zrušená 4 dni po jeho smrti. Sama potvrdila pôvodná odporkyňa, že z danej vkladnej knižky
hotovosť vybrala. Tvrdila však, že táto bola založená ešte v čase, keď J. B. bol maloletý. Táto skutočnosť
bola v konaní vyvrátená správou S. P., ktorou mal súd preukázané, že vkladná knižka bola založená
dňa 25. 7. 1994, kedy bol uskutočnený aj jej prvý vklad vo výške 150.000,- Sk. Odporkyňa pôvodná v

konaní nepreukázala dostatočným spôsobom, teda ani jej právni nástupcovia, svoje tvrdenia, žeby spolu
s neb. J. B. šetrili finančné prostriedky na túto vkladnú knižku. Nepreukázané bolo aj to, žeby finančné
prostriedky na vkladnej knižke patrili len právnej predchodkyni odporcov. Dopytom na peňažný ústav
mal súd preukázané, že odporkyňa vkladné knižky s inými číslami vkladov nemala. Právny zástupca
pôvodnej odporkyne uplatnil v konaní námietku premlčania žalobného nároku, súd na túto neprihliadol,

nakoľko nebola právne dôvodná.
V zmysle § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník svoj dlh riadne a včas nesplatí, je v omeškaní.
Vzhľadom k tejto skutočnosti, že odporcovia sa dostali do omeškania s plnením peňažného záväzku,
súd priznal navrhovateľom v 1/ - 4/ rade nárok aj na zaplatenie príslušenstva pohľadávky tak, ako ho
vo výroku svojho rozsudku bližšie špecifikoval. Výšku úrokovej sadzby určil v zmysle § 3 Vládneho

nariadenia č. 87/1995 Z.z.
V zmysle § 142 ods.1 O.s.p. s poukazom na § 149 ods.1 O.s.p., keďže navrhovatelia v konaní
boli plne úspešní, priznal im okresný súd právo na náhradu trov konania a právneho zastupovania,
ktoré podrobne vo výroku a v odôvodnení špecifikoval. Keďže navrhovatelia si náhradu trov konania
a právneho zastupovania voči odporkyni v 4/ rade, ani proti jej právnym nástupcom, neuplatnili, súd

navrhovateľom náhradu trov konania voči odporkyni v 4/ rade nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie A. H.. Rozsudok okresného súdu
nepovažuje za správny, lebo súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Pokiaľ súd I. stupňa poukazuje na str. 4 rozsudku, že mal preukázané, že vkladná knižka č.

10/469730/9 bola vo vlastníctve neb. J. B., takýto záver súdu nemá oporu vo vykonaných dôkazoch.
Zo správy S. S. B. z 21. 2. 2003 vyplýva, že z vkladnej knižky č. 10/469730/9 s názvom J. B. bol dňa
28. 2. 1995 vykonaný prevod sumy 150.000,- Sk na vkladnú knižku č. 10/469939/4 s názvom M. B..
Vkladná knižka č. 10/469939 je anonymná a nie je možné zistiť jej majiteľa. Zo správy S. S. zo dňa
14. 6. 2004 vyplýva, že vkladná knižka č. 10/469730/9 bola vkladná knižka s 24-mesačnou výpovednou

lehotou, anonymná, s názvom B. J.. Disponovať s ňou mohol ktokoľvek, kto ju predložil. Táto vkladná
knižka bola zrušená dňa 28. 2. 1995. S. S. neoznamovala H. B. výber z tejto vkladnej knižky a ústnu
informáciu nie je možné zistiť.
Zo správy notárky JUDr. Ľ. K. vyplýva okruh dedičov po zomr. M. B. a zomr. J. B.. Po zomr. M. B. sú
dedičia: M. B., H. R., A. H., P. B. a O. B., ktorí sú aj závetnými dedičmi. Po zomr. J. B. sú ako dedičia Ing.

M. B., Ing. J. C., P. B. a ako závetní dedičia J. B. a Š. H.. Aby súd mohol určiť, že žalovaná suma patrí
do dedičstva po neb. J. B., muselo byť nepochybne preukázané, že J. B. bol jej výlučným vlastníkom v
deň smrti, t.j. dňa 24. 2. 1995. Takýto dôkaz nebol zabezpečený, išlo len o tvrdenie navrhovateľov, bez
objektívnych dôkazov. Pokiaľ súd I. stupňa poukazuje v odôvodnení rozsudku na výpoveď svedkyne I.B., táto svedkyňa po zrušení veci krajským súdom vypovedala na pojednávaní dňa 27. 1. 2003, že sa
nevie vyjadriť, kedy bol výber z vkladnej knižky odporkyňou uskutočnený. Ona stála v bezprostrednej
blízkosti za nimi, nevedela sa vyjadriť, kedy to bolo, o akú vkladnú knižku išlo, v akom obnose finančné

prostriedky na nej boli vybrané. Táto svedkyňa podľa A. H. mala uviesť, že sa jej zdá, že to bolo vtedy,
keď neb. syn odporkyne ešte žil.
A. H. (vypočutá vtedy ešte ako svedkyňa) vypovedala, že asi 5. deň po pohrebe J. B. bola s matkou
vybrať peniaze z vkladnej knižky, pričom matka mala svoju vkladnú knižku, aj brat svoju.
V dedičskom konaní po zomr. J. B. dedičia neuviedli túto vkladnú knižku. Z dôkazov, vykonaných súdom

I. stupňa, nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by vyvracali tvrdenia zomr. M. B. a dedičov po nej,
že vklad na vkladnej knižke nebol vo výlučnom vlastníctve zomr. J. B., ale išlo o finančné prostriedky
patriace M. B.. Okresný súd sa nezaoberal a nevyhodnotil skutočnosť, kedy navrhovateľovi začal plynúť
počiatok subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia odporkyne, prípadným
výsluchom svedkyne B.. Svedkyňa I. B. vypovedala, že sa nevie vyjadriť, kedy bol výber z vkladnej
knižky odporkyňou vykonaný, ale zdá sa jej, že vtedy, keď ešte neb. syn odporkyne žil. Táto svedkyňa

zmenila výpoveď oproti pôvodnej výpovedi a súd sa v odôvodnení s týmto nevysporiadal a vychádzal
z pôvodnej výpovede a tak je zrejmé, že návrh na začatie konania bol podaný po uplynutí zákonnej 2-
ročnej premlčacej lehoty.
Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, či navrhovatelia mali preukázaný naliehavý právny záujem na
určenie, že suma patrí do dedičstva po neb. J. B.. Nepreukázali naliehavý právny záujem, ten by bol daný

spravidla len vtedy, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak sa právne postavenie navrhovateľa
bez takéhoto určenia stane neistým.
Súd okrem určenia, že sporná suma patrí do dedičstva, určil, že spolu s touto sumou patria do dedičstva
aj úroky z omeškania s uvedením konkrétnych sadzieb úrokov v jednotlivých obdobiach. Pôvodný
návrh navrhovatelia však podali o vydanie bezdôvodného obohatenia voči pôvodnej odporkyni M. B.

len v sume 200.000,- Sk s 3 % úrokom od 28. 2. 1995 do 30. 4. 1995, so 17,6 % úrokom od 1. 5.
1995 až do zaplatenia. Až v priebehu konania rozširovali návrh, naposledy dňa 18. 1. 2005, v ktorom
žiadali určiť, že suma s úrokom patrí do dedičstva po zomr. J. B.. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k
požiadaniu dlžníka skôr, je treba za kvalifikovanú výzvu považovať návrh na začatie konania a platí preto
ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa po tom, čo ho o
plnenie veriteľ požiadal. Právo na úroky z omeškania podlieha premlčaniu, keď premlčanie je 3-ročné. V
konaní bola vznesená námietka premlčania, pokiaľ sa týka istiny, aj úrokov z omeškania. Z odôvodnenia
rozsudku nevyplýva, aký z uvedených dôvodov bezdôvodného obohatenia mal súd za preukázaný v
zmysle § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka.

Nepreskúmateľný je tiež výrok súdu I. stupňa, ktorým zaviazal odporcov v 1/, 2/, 3/, 5/, 6/ rade nahradiť
spoločne a nerozdielne navrhovateľom trovy konania vo výške 9.844,- Sk a právneho zastúpenia vo
výške 214.976,- Sk.
Navrhovala, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh na začatie konania v
celom rozsahu zamietne a prizná odporkyni v 3/ rade náhradu trov konania. Alternatívne, aby rozsudok

okresného súdu bol zrušený a vec vrátená I. stupňovému súdu na ďalšie konanie.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj Dr. O. B.. Uvádzal, že bol vtiahnutý do sporu ako
odporca, ktorý existoval medzi jeho zomrelou matkou a dedičmi zomrelého brata J. B.. On od svojich
20. rokov, to znamená už 45 rokov, žije v Českej republike, nemal bližší kontakt so zomrelou matkou,

ale ani so zomrelým bratom a nemohol vedieť ani bližšie ich rodinné vzťahy a najmä nie finančné.
Preto sa nemohol ani bezdôvodne obohatiť na úkor navrhovateľov, žiadne peniaze od svojej matky, ani
od súrodencov nedostal, ani nezdedil. Celý spor je vedený po dlhú dobu a v rámci tej doby sa malo
preukázať, kto sa mohol obohatiť o uvedenú čiastku, pretože zomrelá matka žila celý čas až do svojej
smrti u navrhovateľov a u jeho sestry A. H., ktorí by mohli mať najlepší prehľad o spôsobe šetrenia a

výberu peňazí. Žiadal, aby žaloba voči nemu bola zamietnutá, navyše dlhé riešenie súdneho sporu vidí
v tom, že sudkyňa JUDr. P., ktorá o spore rozhodovala, je v príbuzenskom vzťahu s právnym zástupcom
navrhovateľov JUDr. K., a preto nemohol byť spor vyriešený ešte za života neb. matky. Sudkyňa je podľa
jeho názoru zaujatá, čo bolo predmetom sťažnosti, vedenej na Okresnom súde v Čadci pod č. k. Spr.
26/2000.

K podanému odvolaniu odporcu v 2/ rade, odporkyne v 3/ rade sa vyjadril tak, že navrhuje rozsudok
okresného súdu v časti potvrdiť. Mal za to, že vykonané dokazovanie je dostatočné, neb. J. B. založil
vkladnú knižku, ako to vyplýva zo samotných správ Slovenskej sporiteľne a z celého dokazovania.Pokiaľ by nezakladal vkladnú knižku sám, tak by nebola ani ním podpísaná a ako tvrdia odporcovia,
bola by podpísaná neb. M. B.. Pohľadávka, ktorú si navrhovatelia uplatnili, je zabezpečená uznesením
Okresného súdu v Čadci sp. zn. Nc 2521/00, kde predbežným opatrením bolo zakázané vtedy ešte

neb. právnej predchodkyni odporcov, disponovať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v kat. úz. K.,
pretože darovacou zmluvou neb. M. B. svoj podiel v kat. úz. K. previedla na odporcov v 1/ - 4/ rade.
Z tohto dôvodu predmetom dedičského konania boli len tie nehnuteľnosti, ktoré neboli zablokované
predbežným opatrením. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania voči odporcom v 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/
rade, voči právnym nástupcom po neb. H. R. si trovy neuplatnila, pretože ona uznala oprávnený nárok

navrhovateľov a nie je dôvod voči nej si uplatniť trovy konania.
Právny zástupca odporkyne v 3/ rade trval na tom, že nikde nebolo preukázané, žeby vkladná knižka,
ktorá je predmetom sporu, bola vo vlastníctve J. B.. Bol preukázaný len prevod uskutočnený J. B. vo
výške 150.000,- Sk. Nebolo preukázané, žeby bol vlastníkom tejto vkladnej knižky. Kto knižku založil,
kto na ňu šetril, sa nedá zistiť, a to bolo povinnosťou navrhovateľov, aby to preukázali. Podľa odporkyne
v 3/ rade neuniesli dôkaznú povinnosť v spore. Navyše, ak navrhovatelia podali žalobu, v ktorej žiadajú

určiť, že sporná suma patrí do dedičstva, tento spor nič neporieši, ani nezmení na právnom postavení
navrhovateľov.

Ostatní odporcovia taktiež žiadali žalobu voči sebe zamietnuť z dôvodu, že oni nezískali žiadne
bezdôvodné obohatenie.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods.1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 veta prvá O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., vec
prejednal v rozsahu ustanovenia § 212 ods.1 O.s.p. a po nariadení pojednávania podľa § 214 ods.1

O.s.p. napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil z týchto dôvodov:

Navrhovatelia ako dedičia po zomr. J. B. sa podanou žalobou, naposledy upravenou dňa 18. 11. 2005,
domáhali pôvodne proti odporkyni M. B. (právnej predchodkyne odporcov) určenia, že čiastka vo výške
246.174,- Sk s príslušným úrokom z omeškania z tejto sumy patrí do dedičstva po J. B., zomrelom dňa

XX. X.. XXXX.. Skutkovo žalobu vymedzili tým, že ich právny predchodca (J. B.) bol vlastníkom vkladnej
knižky č. 10/469730/9, ktorú po jeho smrti vybrala pôvodná odporkyňa M. B..

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby bolo rozhodnuté o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie, ak je daný naliehavý právny záujem. Navrhovatelia podľa

názoru odvolacieho súdu majú právny záujem na tomto určení, lebo ich postavenie bez tohto určenia by
sa stalo neistým v konaní o zaplatenie tejto sumy, v konaní o prejednanie tejto pohľadávky v dedičstve.
K vzniku navrhovateľovho právneho záujmu na tomto určení podľa názoru odvolacieho súdu stačí také
chovanie odporcu, ktoré ukazuje na úmysel odporcu porušiť navrhovateľove právo.
Navrhovatelia ako zákonní dedičia po neb. J. B. (manželka a deti) pred okresným súdom, ale i v

odvolacom konaní preukázali existenciu vkladnej knižky č. 10/469730/9 s vkladom vo výške 246.174,-
Sk, ako aj tú skutočnosť, že tento vklad ku dňu smrti J. B., t. j. ku dňu 24. 2. 1995, patril do jeho
vlastníctva. Vkladná knižka znela na jeho meno, v konaní sa nepreukázalo tvrdenie pôvodnej odporkyne,
a teda ani jej právnych nástupcov, že táto vkladná knižka bola založená ešte pôvodnou odporkyňou v
čase, keď mal byť J. B. maloletý, resp. že z tejto knižky nasporené finančné prostriedky neskôr pôvodná

odporkyňa vložila na túto spornú vkladnú knižku. Naopak, z potvrdenia S. S., a. s. a ňou predložených
fotokópií dokladov (v spise založené na čl. 46) vyplynulo, že táto vkladná knižka bola založená dňa 25.
7. 1994 s prvým vkladom 150.000,- Sk, druhý vklad na tejto vkladnej knižke bol uskutočnený dňa 20.
2. 1995 vo výške 87.334,- Sk, pričom je preukázané, že obidva vklady vkladal na túto vkladnú knižku
práve zomrelý J. B..

Je nesporné, že túto vkladnú knižku, všetku finančnú hotovosť z nej, vybrala pôvodná odporkyňa. V
konaní je preukázané, že neb. J. B. zomrel. V dedičskom konaní po ňom pohľadávka na sumu 246.174,-
Sk s príslušenstvom nebola prejednaná. Dedičia J. B. ju však zahlásili do dedičstva po neb. M. B..
Odvolací súd má za to, vzhľadom na zistené skutkové okolnosti sporu, že navrhovatelia sa dôvodne
domáhali určenia, že táto suma patrí do dedičstva po nebohom ich právnom predchodcovi. Krajský súd

petit návrhu navrhovateľov upravil v zmysle ustanovenia § 79 ods.1 veta druhá O.s.p. Toto ustanovenie
neukladá navrhovateľovi formulovať petit žaloby, ale iba to, aby bolo zistiteľné, čoho sa žalobou domáha.
Súd preto neporuší ustanovenie § 155 ods.1 veta prvá O.s.p., ak použitím iných výrazov vyjadrí vo
svojom výroku rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa navrhovateľ domáha. Iba súd rozhoduje, ako budeformulovaný výrok jeho rozhodnutia. Pri formulácii výroku v rozsudku nesmie modifikovať iba podstatný
obsah návrhu (judikát MS SR 2 Cdo 274/2004).
Žalobe navrhovateľov ako čiastočne dôvodnej preto vyhovel, avšak s prihliadnutím na existujúce

bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (neb. J. B. a navrhovateľky v 1/ rade H. B.) mohol žalobnému
návrhu navrhovateľov vyhovieť, pokiaľ sa jedná o uplatňovanú sumu 246.174,- Sk, len vo výške 1-ice.
Vo zvyšku žalobe o určenie, že druhá polovica žalovanej sumy patrí do dedičstva, vyhovieť nemohol,
vzhľadom na existujúce BSM s H. B., preto vo zvyšujúcej časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Pôvodná odporkyňa M. B. zomrela v zmysle dedičského rozhodnutia D 1489/2002, jej dedičmi
sú deti P. B., O. B., A. H., neb. J. B. a H. R.. H. R. taktiež zomrela a v dedičskom konaní po nej č. k.
9D/362/2006 sa stali jej právnymi nástupcami E. K., A. R., J. R., Š. R. a V. R.. P. nástupcami pôvodnej
odporkynesúajtestamentárnidedičiaJ.B.aŠ.H.,všetcidedičiapoM.B.súvzmysleustanovenia§460
Občianskeho zákonníka do výšky ceny nadobudnutého dedičstva zodpovední za poručiteľovi dlhy, ktoré
na nich prešli poručiteľovou smrťou, podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

Odporcovia so zaplatením žalovanej sumy, resp. priznanej sumy súdom sú v omeškaní, lebo v zmysle
ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa
ods.2 tohto zákonného ustanovenia, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Výška úrokov z omeškania je ustanovená

vykonávacím predpisom - Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva Občiansky zákonník.
Jeho § 3 stanovuje úroky z omeškania vo výške 2-násobku úrokovej sadzby stanovenej NBS ku dňu
omeškania. Krajský súd pri stanovení času, odkedy je dlžník v omeškaní s plnením dlhu, vychádzal z
toho, že navrhovatelia prvýkrát o zaplatenie sumy žalovali len 200.000,- Sk s príslušenstvom. Odporcov
teda požiadali o zaplatenie sumy až v žalobe, v ktorej zaplatenie istiny s príslušenstvom požadovali

do 3 dní, t. j. od 23. 3. 1999 s príslušným úrokom; t. j. 3 dni potom, čo žalobu o zaplatenie žalovanej
sumy prevzala, resp. bola doručená pôvodnej odporkyni. Následný úrok odvolací súd stanovil podľa
uplatneného návrhu navrhovateľmi, viazaný návrhom, ktorý nemohol prekročiť. Obdobne postupoval
pri stanovení úrokov z omeškania aj vo zvyšnej istine, pôvodne uplatňovanej vo výške 46.174,- Sk, z
ktorej počínajúc od 29. 3. 1999 (kedy navrhovatelia rozšírili návrh na zaplatenie ďalšej sumy) pôvodne

200.000,- Sk rozšírili na 246.174,- Sk, priznal príslušný úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 1-
ice z tejto sumy, vzhľadom na existujúce BSM navrhovateľky v 1/ rade a neb. J. B..
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania odvolací súd aplikoval ustanovenie § 150 O.s.p. Rozsudok
okresného súdu zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov ich právo nepriznal. Obdobne postupoval v
trovách odvolacích. Z ustanovenia § 150 O.s.p. plynie, že žiadnemu z účastníkov súd výnimočne

náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Okolnosti
hodné osobitného zreteľa odvolací súd vzhliadol v tom, že navrhovatelia viackrát v priebehu konania
menili petit svojho žalobného návrhu, návrh nedostatočne formulovali.

Pokiaľ ide o námietku zaujatosti, ktorú vzniesol odporca v 2/ rade voči konajúcej sudkyni JUDr. P., na

túto námietku neprihliadol, vychádzal pritom zo spisu Okresného súdu v Čadci č. k. Spr. 1303/03. Z tohto
spisu je preukázané, že podaním, označeným ako sťažnosť, v konaní 11C/181/1999 zo dňa 11. 8. 2003
bolo poukázané P. B. na príbuzenský pomer sudkyne JUDr. P. k JUDr. K., zástupcovi navrhovateľky
v 1/ rade. Predsedkyňa Okresného súdu v Čadci vtedy zistila, že predbežné opatrenie vydané touto
sudkyňou pod sp. zn. Nc 2521/00 bolo uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 23Co/1940/00 potvrdené,

pričom vec 11C/181/99 už sudkyňa v súčasnosti neviedla, keďže v tom čase (správa zo dňa 2. 9. 2003)
bola konajúca sudkyňa na materskej dovolenke a vec bola prikázaná na vybavenie Mgr. M. Š..

Z vyjadrenia sudkyne JUDr. A. P., Dr., sudkyne Okresného súdu v Čadci, zo dňa 14. 2. 2008 vyplýva,
že sa vo veci necíti zaujatá, nemá vzťah k účastníkom, ani k predmetu konania. S právnym zástupcom

navrhovateľa JUDr. K. neudržiava žiaden vzťah, stretáva sa s ním len pri plnení pracovných povinností.
Nebol preto dôvod na vylúčenie sudkyne JUDr. P. z prejednávania a rozhodovania tejto veci.

O pohľadávke bude v súčasnosti pojednávané a rozhodované v dedičskom konaní po neb. M. B..

Pokiaľ ide o námietku premlčania, vznesenú odporkyňou v 3/ rade voči pohľadávke uplatňovanej
navrhovateľmi, krajský súd uvádza, že pohľadávka je vlastníctvom, takže na námietku premlčania
neprihliadol.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.