Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200644
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216200644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu

JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej v sporovej veci žalobcu: UNILEASING s.r.o., so sídlom
Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO: 43 869 190, proti žalovaným: 1/ Valva s.r.o., so sídlom Košice, Hlavná
58, IČO: 36 860 123, 2/ I. G., nar. XX.X.XXXX, bytom J., V. X, 3/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. X, 4/
V. O., nar. X.XX.XXXX, bytom J., Ť. XXX/XX, zastúpených: JUDr. Svätoslav Vaško, advokát, so sídlom
v Bardejove, Baštová 5/A, IČO: 42232805, o zaplatenie 7.186,28 eur s prísl., o odvolaní žalovaných 3/
a 4/ proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/12/2016-144 z 29.1.2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 3/ a 4/ v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných 1/, 2/, 3/ a 4/ zaplatiť žalobcovi
7.186,28 eur s prísl. (úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku) do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
ostatných žalovaných. Priznal žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný 1/ dňa 19.7.2013 uzavreli Leasingovú zmluvu č.
130167. Nesporne ide o obchodný záväzkový vzťah, keď žalobca i žalovaný 1/ konali v rámci predmetu
svojho podnikania, svojej podnikateľskej činnosti. Toto medzi stranami nebolo sporné. Ako to vyplýva z
citovaného uznesenia najvyššieho súdu, hlavnému záväzku, ktorý je obchodný, sú podriadené i právne
vzťahy zo zabezpečenia tohto záväzku, teda i ručenie. Na ručenie žalovaných 2/ až 4/ súd prvej inštancie
aplikoval Obchodný zákonník. Podľa tohto, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník
voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Z ustanovenia § 303 Obchodného

zákonníka je zrejmé, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, stáva sa dlžníkovým ručiteľom, za
podmienky, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Z povahy ručenia podľa Obchodného zákonníka
tiež vyplýva, že k ručeniu ručiteľ nemusí pristúpiť v momente vzniku hlavného záväzku ani do času,
kým je schopný plniť dlžník. Ustanovenie § 303 výslovne uvádza, že vyhlásenie možno urobiť, ak
dlžník veriteľovi nesplnil určitý záväzok. Zákon teda sám predpokladá, že v čase vyhlásenia ručiteľa už
dlžník záväzok prípadne aj nesplnil. Zo svedeckej výpovede i z výpovede žalovaného 4/ mal súd prvej
inštanciezapreukázané,žežalobcasručiteľmirokovalotom,akomožnovozidloužívaťinouosobouako

dlžníkom. Prevzatie záväzku žalovaný 4/ odmietol, na ručenie pristal. Žalovaný 4/ potvrdil, že ručiteľské
vyhlásenie podpísal, a že mu bolo žalobcom zaslané e-mailom. Uvažovať o akomsi nanútení alebo
podpísaní v zhone preto nemožno. V ručiteľskom vyhlásení sa uvádza, číslo zmluvy aj deň jej uzavretia,
ako i označenie nájomcu. Žalovaní 2/ až 4/ písomne potvrdili, že si podrobne prečítali leasingovú zmluvuaj všeobecné obchodné podmienky a zmluvnému vzťahu rozumejú. Žalovaní ručiteľské vyhlásenie
nepodpisovali v zhone a po jeho doručení e-mailom mali priestor dať si ho skonzultovať pred samotným
podpísaním, dokonca ho podpísané nemuseli poštou doručiť žalobcovi, ak vozidlo používať nechceli.

Preto ich námietky o neurčitosti a nedostatočnej predstave o povahe a rozsahu záväzku súd prvej
inštancie nemohol akceptovať. Súd prvej inštancie chápe, že chceli žalovanému 2/ pomôcť, na druhej
strane vozidlo užívali a chceli ho užívať, k ručeniu ich nikto nenútil. Avšak zrejme málo venovali
pozornosť tomu, že záväzok zo zmluvy nezanikne tým, že sa raz rozhodnú vozidlo ďalej nepoužívať. Za
splnenie záväzku popri dlžníkovi sa zaručili, žalovaný 4/ sa zúčastnil aj osobného stretnutia a bol podľa

svedkapoučenýopovaheručenia.Otom,žesavsituáciiorientovalsvedčíiskutočnosť,ževedelposúdiť
následky prevzatia záväzku, keď tento návrh odmietol. K ručeniu výhrady nemal. Pri výpovedi svedka ani
potom žalovaní nerozporovali jeho vyjadreniam. Nenamietali, že osobné rokovanie neprebehlo tak, ako
to tvrdil svedok. V podstate tak potvrdili, že svedkom vypovedané sa zakladá na pravde. K výške žalobou
uplatneného práva na zaplatenie nič nenamietali. Žalovaní 1/ a 2/ sa síce vyjadrili k nízkej predajnej
cene vozidla, ale na dôkaz nič nepredložili ani neoznačili. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní 3/ a 4/ a navrhli, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a žalobu zamietol alebo rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Odvolanie odôvodnili ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Poukázali na to, že aj keď vo vyhlásení ručiteľov je uvedené, že žalovaní 3/ a 4/ si podrobne
prečítali leasingovú zmluvu a všeobecné zmluvné podmienky, nikdy tieto dokumenty neboli poskytnuté
žalovaným 3/, 4/ na oboznámenie sa. Túto argumentáciu súd prvej inštancie uznal. Vyhlásenia
žalovaných 3/ a 4/ sa robili na diaľku, prostredníctvom e-mailu.

7. Právny vzťah žalovaných 3/ a 4/ by sa mal spravovať Občianskym zákonníkom s prihliadnutím na čas
podpísania leasingovej zmluvy, čas podpísania ručiteľských vyhlásení žalovanými 3/ a 4/, pričom treba
brať do úvahy aj skutočný stav, v akom došlo k podpísaniu ručiteľských vyhlásení žalovanými 3/ a 4/.

8. Keďže vzťah medzi žalobcom a žalovanými 3/ a 4/ nie je vzťahom súvisiacim s podnikaním

a žalovaní 3/ a 4/ vystupujú v tomto vzťahu ako fyzické osoby, mal by sa tento vzťah spravovať
ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ručení. Na rozdiel od Občianskeho zákonníka, jednoduché
dobrovoľné ručenie podľa Obchodného zákonníka (§ 303 až 311 Obchodného zákonníka) nevyžaduje
pre svoj vznik uzavretie dohody medzi ručiteľom a veriteľom. Podľa Obchodného zákonníka postačí
písomné vyhlásenie ručiteľa, teda jeho jednostranné vyhlásenie. Ručenie podľa Občianskeho zákonníka

predpokladá vykonanie dvoch právnych úkonov. Ručenie žalovaných 3/ a 4/ podľa § 546 a nasl.
Občianskehozákonníkajevrozporescitovanýmustanovením,apretotakýtoúkonjeabsolútneneplatný
podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jeho rozpor so zákonom. Absentuje tu uzatvorenie dohody medzi
žalobcom a žalovanými 3/ a 4/, teda medzi veriteľom a ručiteľmi, že pohľadávka bude zabezpečená
ručením.

9. K predloženiu ručiteľských vyhlásení žalobcom na podpísanie žalovaným 3/ a 4/ došlo až v čase, kedy
žalovaný 1/ už záväzok neplnil, pretože jeho jediný konateľ a spoločník - žalovaný 2/ nastúpil do výkonu
trestu odňatia slobody. Tak došlo k situácii, ktorá odporuje podstate inštitútu ručenia, a teda, že pri vzniku
záväzkového vzťahu má popri dlžníkovi vystupovať ručiteľ, že ak dlh nesplní dlžník, splní ho za neho. V

predmetnej veci k ručiteľským vyhláseniam žalovaní 3/ a 4/ pristúpili až po tom, čo bolo žalobcovi zjavné
a jasné, že žalovaní 1/ a 2/ dlh splácať nemôžu. Tým došlo k obídeniu inštitútu ručenia, pretože, od
začiatku, resp. od podpísania ručiteľských vyhlásení žalovanými 3/ a 4/ sa títo automaticky stali dlžníkmi
s povinnosťou plniť, pretože nebolo možné očakávať, že žalovaní 1/ a 2/ budú plniť predmetný záväzok,
pretože konateľ a spoločník - žalovaný 2/ bol vo výkone trestu odňatia slobody. Žalobca obišiel zákon

tým, že e-mailom zaslal žalovaným 3/ a 4/ na podpísanie ručiteľské vyhlásenia. Preto je predmetný úkon
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ručiteľské vyhlásenia nie sú dostatočne určité a nie je z
nich zrejmé, akého záväzku sa presne týkajú, ako aj, v akom rozsahu strany ručia za splnenie záväzku.10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných 3/ a 4/ navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Žalovaní 3/ a 4/ v následnom vyjadrení (§ 374 ods. 1 CSP) zotrvali na svojom stanovisku a zdôraznili

občianskoprávnu povahu ručiteľského záväzku.

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaných 3/ a 4/ nie je dôvodné.

13. So zreteľom na obsah odvolania žalovaných 3/ a 4/, v odvolacom konaní boli preskúmavané výroky
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe vyhovené vo vzťahu k žalovaným 3/
a 4/, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania vo vzťahu k týmto žalovaným, a preto výroky rozsudku
týkajúcesažalovaných1/a2/,ktoréodvolanímžalovaných3/a4/napadnuténeboli,vodvolacomkonaní
preskúmavané neboli a ako také nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP), so zreteľom na to, že
v prejednávanej veci nejde o nerozlučné spoločenstvo sporových strán na strane žalovaných, pretože

ručiteľský záväzok žalovaných 3/ a 4/ toto nerozlučné spoločenstvo nezakladá.

14. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto

správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ nič sa nezmenilo ani
v štádiu odvolacieho konania, pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia
prejednávanej veci súdom prvej inštancie.

15. Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé, s

prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti (§ 261 ods. 1 Obchodného
zákonníka).

16. Ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy,
ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základom ustanovení

pre každú z týchto zmlúv (§ 269 ods. 9 Obchodného zákonníka).

17. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá (§ 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka).

18. Kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa
dlžníkovým ručiteľom (§ 303 Obchodného zákonníka).

19.Ručenímmožnozabezpečiťlenplatnýzáväzokdlžníkaalebojehočasť.Vznikuručeniavšaknebráni,

ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom
ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel (§ 304 ods. 1 Obchodného zákonníka).

20. Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 Obchodného zákonníka).

21. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ 19.7.2013 uzavreli
leasingovú zmluvu pod č. 130167, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom a leasingovým
prenajímateľom osobného motorového vozidla značky M. E., r.v. 2006, R. J.-XXX-J., ktoré zakúpil
od tretej osoby a žalovaný 1/ sa stal leasingovým nájomcom. Kúpna cena za predmet leasingu bola

dohodnutá na 9.500,- eur, akontácia (v podobe prvej zvýšenej splátky) bola dohodnutá na 30 %, t.j. na
2.850,- eur. Doba leasingu bola stanovená na 48 splátok, ktoré boli splatné vždy k 9. dňu v mesiaci,
pričom žalovanému 1/ bol poskytnutý úver v tejto súvislosti vo výške 6.500,- eur, ktorý bol zabezpečený
ručiteľským záväzkom žalovaných 3/ a 4/ po vzniku leasingového vzťahu. So zreteľom na to, že splátky
predmetného leasingu neboli splácané riadne, došlo k vzniku pohľadávky v sume 7.186,28 eur na strane

žalobcu tak, ako to správne zistil súd prvej inštancie.22. Základnou otázkou, ktorú je potrebné v tomto konaní vyriešiť z hľadiska zodpovednosti žalovaných
3/ a 4/ za nároky uplatňované žalobcom v tomto konaní je otázka platnosti ich ručiteľského záväzku v
závislosti od právneho posúdenia tohto záväzku.

23. V tejto súvislosti treba konštatovať, že súd prvej inštancie správne uviedol, že úverový vzťah medzi
žalobcom a žalovaným 1/, za ktorý prevzali ručiteľský záväzok žalovaní 3/ a 4/ je absolútnym obchodnom
podľa Obchodného zákonníka a záväzok akcesorický, ktorým je aj záväzok ručiteľský, ktorý na seba
prevzali žalovaní 3/ a 4/ je v závislosti od toho záväzkom, ktorý treba taktiež posúdiť podľa Obchodného

zákonníka, teda podľa zákona, ktorým sa riadi hlavný vzťah. V tejto súvislosti treba poukázať na ustálenú
judikatúru Najvyššieho súdu SR, t.j. najmä na rozhodnutie sp.zn. 4Obo/115/99 z 18.5.2000. Nemožno
preto uznať argumentáciu žalovaných 3/ a 4/ uvedenú v ich odvolaní, spočívajúcu v tom, že ručiteľský
záväzok, na ktorý sa zaviazali by mal byť posúdený podľa Občianskeho zákonníka.

24. Na platnosti ručiteľského záväzku žalovaných nič nemení ani okolnosť, že tento záväzok prevzali

žalovaní 3/ a 4/ na seba formou e-mailovej komunikácie (konanie na diaľku so žalobcom), pretože
z dokazovania vykonaného na súde prvej inštancie a z následných skutkových zistení tohto súdu, o
správnostiktorýchnemáodvolacísúdpochybnosti,nepochybnevyplýva,žeobsahaúčeltohtoprávneho
úkonu v podobe prevzatia ručiteľského záväzku bol žalovaným 3/ a 4/ nepochybne známy. Za týchto
okolností je dojednanie ich ručiteľského záväzku platné a spravuje sa Obchodným zákonníkom, bez

ohľadu na to, že žalovaní 3/ a 4/ nevystupovali pri vzniku tohto ručiteľského záväzku ako podnikatelia.

25. Treba poukázať aj na ďalšiu významnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (1Cdo/120/2010 z
29.3.2012), z ktorej vyplýva, že v otázke, kto môže byť zmluvnou stranou, ktorá sa zaviaže ako
veriteľ poskytnúť druhej zmluvnej strane peňažné prostriedky, Obchodný zákonník nemá žiadne

obmedzenia, jej veriteľom môže byť ktorákoľvek fyzická alebo právnická osoba, a to aj osoba, ktorá nie je
podnikateľom.Rovnakojetomuvovzťahukdlžníkoviaručiteľovi.Ajtakvšakideotzv,absolútnyobchod.
V prejednávanej veci naviac sú žalobca i žalovaný 1/ podnikateľskými subjektmi, nimi dojednaný
záväzok vznikol pri ich podnikateľskej činnosti, a preto hlavný záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi
týmito subjektmi má aj z tohto dôvodu obchodný charakter. Z toho vyplýva, že ručiteľský záväzok, ktorý

má vedľajšiu (akcesorickú funkciu) má z hľadiska právneho posúdenia taký istý charakter ako hlavný
záväzok, je teda obchodnoprávnej povahy a jeho posúdenie podľa ustanovení občianskoprávnych
predpisov, ktoré majú spotrebiteľský charakter, ako to naznačujú žalovaní 3/ a 4/ v odvolacom konaní
nie je namieste.

26. Za týchto okolností súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ zaviazal žalovaných 3/ a 4/ ako
ručiteľov na zaplatenie peňažných nárokov uplatňovaných žalobcom v tomto konaní, a preto postupom
podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil so zreteľom na to, že správny
je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalobca, ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trov tohto štádia konania proti žalovaným 3/ a 4/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).