Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 3T/33/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010602

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Čech

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112010602.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Čechom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. júna
2013 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Q. Č., nar. XX.X.XXXX N. S., trvale bytom D. Č.. XXX, X.. S.

j e v i n n ý

- z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona v spojení s § 138
písm. b) Tr. zákona, ktorý spáchal tak,

ž e

- v období do 1.1.2008 doposiaľ v D., X.. S. a inde si z nedbanlivosti neplnil zákonnú vyživovaciu
povinnosť na svoje maloleté deti Q. Č., H.. XX.X.XXXX, S. E., H.. XX.XX.XXXX, H. Č., H.. X.XX.XXXX,
Q. Č., H.. X.X.XXXX B. Q. Č., H.. X.X.XXXX, a to aj napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu vyplývala

priamo zo zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a to z § 62, ako aj mu bola ručená rozsudkom
Okresného súdu v S. č. k. XXP XXX/XXXX zo dňa 15.7.2009, právoplatného dňa 22.7.2009 a to tak, že
na ich výživu mal prispievať sumami po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa, vždy do 25 - teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. E., počnúc dňom 1.1.2008, čo v období
do 1.1.2008 do 30.6.2008 na jedno dieťa predstavovalo sumu 23,30 Eur, od 1.7.2008 do 30.6.2009
sumu 24,50 Eur, od 1.7.2009 do 30.6.2010 sumu 25,36 Eur, od 1.7.2010 do 12.8.2010 sumu 25.38 Eur,
čím takto na výživnom P. E. dlhuje doposiaľ sumu najmenej 3.817,50 Eur,

t e d a

- z nedbanlivosti najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa§207ods.3Tr.zákona,§38ods.2Tr.zákonaprinezistenípriťažujúcichapoľahčujúcichokolností
uvedených v § 36 a § 37 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 4 (štyroch) rokov.

Podľa§50ods.2a§51ods.4Tr.zákonaprikazujeobžalovanémuzaplatiťvskúšobnejdobezameškané

výživné.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry S. podal na obžalovaného Q. Č. dňa 30.04.2012 obžalobu, pre skutok,
ktorý po právnej stránke kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. b) Tr. zákona. Uvedeného skutku sa obžalovaný mal dopustiť tak, že v období do 01.01.2008
doposiaľ v D., X.. S. a inde si z nedbanlivosti neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté

deti Q. Č., H.. XX.X.XXXX, S. E., H.. XX.XX.XXXX, H. Č., H.. XX.XX.XXXX, Q. Č., H.. XX.XX.XXXX B.
Q. Č., H.. XX.XX.XXXX, a to aj napriek tomu, že vyživovacia povinnosť mu vyplývala priamo zo zákona
o rodine č. 36/2005 Z. z. o rodine a to z § 62, ako aj mu bola ručená rozsudkom Okresného súdu v S.
č. k. XXP XXX/XXXX zo dňa 15.7.2009, právoplatného dňa 22.07.2009 a to tak, že na ich výživu mal
prispievať sumami po 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, vždy do 25

- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky P. E., počnúc dňom 01.01.2008, čo v období do 1.1.2008
do 30.6.2008 na jedno dieťa predstavovalo sumu 23,30 Eur, od 01.07.2008 do 30.06.2009 sumu 24,50
Eur, od 01.07.2009 do 30.06.2010 sumu 25,36 Eur, od 01.07.2010 do 12.08.2010 sumu 25.38 Eur, čím
takto na výživnom P. E. dlhuje doposiaľ sumu najmenej 6.513,55 Eur.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného Q. Č., poškodenej P. E.,
ako aj ostatnými listinným dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Obžalovaný Q. Č., na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou P. E. žil v družskom pomere od

roku1995asidoroku2007,kdezichvzťahupochádza5maloletýchdetí.Vroku2007odišielobžalovaný
za prácou do Čiech, kde zarábal rôzne, v závislosti od práce od 9.000 do 15.000 Kč. Domov chodieval
každý mesiac, pričom deťom kupoval oblečenie a taktiež prispel sumou 13.000 až 15.000 Kč na výživu
detí. Po tom, ako nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody, si družka našla iného partnera a on prestal
prispievať na výživu detí, jednak z dôvodu, že nebol pracovne zaradený a nemal z čoho a taktiež z

dôvodu, že nedostal rozhodnutie o tom, koľko má platiť na deti. V období kedy nebol vo výkone trestu,
nebol nikdy zamestnaný, dávku v hmotnej núdzi nedostával, keďže bol spoločne posudzovanou osobou
so svojou družkou. Býval u svojej matky v obci Hermanovce, občas navštívil deti u bývalej družky.

Poškodená P. E. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným Q. Č. má päť

spoločných detí a žili v spoločnej domácnosti do júla 2008. Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn.
XXP XXX/XXXX zo dňa 15.07.2009, právoplatným dňa 22.07.2009 boli deti zverené do jej starostlivosti
a obžalovanému bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé
nezaopatrené dieťa mesačne, počnúc 01.01.2008. Dlžné výživné mu povolil súd splácať v splátkach po
20,- € mesačne.

Uloženú vyživovaciu povinnosť si obžalovaný plnil len príležitostne, keď prišiel domov z Čiech, kde
pracoval, dal poškodenej raz či dva krát sumu asi 7.000,- Kč, neskôr keď už nežili spolu, dostávala
peniaze, asi 1.000,- Sk od matky obžalovaného. Podľa toho ako sama mala, avšak len počas obdobia,
kedy obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Toho času musí vyžiť zo sumy 360,- €ur mesačne, avšak deti netrpia hladom, keďže jej so starostlivosťou

o ne pomáha jej druh.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo
výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Súd mal nepochybne preukázané, že
obžalovaný z nedbanlivosti riadne neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým

deťom Q., S., H., Q. B. Q., teda najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil svoju zákonnúpovinnosť vyživovať iného a takýto čin spáchal závažnejším spôsobom konania, keďže uvedeného
skutku sa dopúšťal po dlhší čas.

Obžalovaný týmto svojím konaním po objektívnej stránke naplnili skutkovú podstatu prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona.

Subjektívna stránka konania obžalovaného pri oboch skutkoch je daná formou vedomej nedbanlivosti
podľa § 16 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže ohroziť resp. porušiť

záujem chránený zákonom t.j. záujem štátu na ochrane rodiny a mládeže, pričom bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že riadnym neplatením výživného na svoje maloleté deti, takéto ohrozenie
nespôsobí.

Podľa názoru súdu obžalovaný počas obdobia kedy nebol vo výkone trestu odňatia slobody, mal
možnosť svojim aktívnym prístupom, snahou obstarať si prácu, vytvoriť podmienky, aby si zákonnú

vyživovaciu povinnosť plnil riadne a včas. Argument, že nevedel koľko má platiť resp. dôvod, že deti
s ním už nežili v spoločnej domácnosti, nemá podľa súdu právnu relevanciu, keďže minimálnu výšku
výživného určuje samotný zákon o rodine, ktorý zároveň rodičom detí ukladá povinnosť starať sa o
svoje deti až do obdobia, kedy nadobudnú schopnosť postarať sa sami seba. Obžalovaný takto svojim
nedbanlivostným prístupom k tejto povinnosti vystavil svoje deti riziku strádania, nakoľko im chýbali

prostriedky, ktoré bol povinný zabezpečiť.
Súd vo svojom rozhodnutí zohľadnil obdobie, kedy obžalovaný z objektívnych príčin mal sťažený prístup
k získaniu zamestnania, čo ovplyvňovalo jeho schopnosť plniť svoju povinnosť. Obžalovanému preto
nie je možné pripisovať za vinu neplnenie si tejto povinnosti počas obdobia, kedy k jej riadnemu
výkonu nemal vhodné podmienky. Počas výkonu trestu odňatia slobody je obžalovaný limitovaný

pracovnými ponukami (zaradením do práce) podľa dostupnosti práce v ústave na výkon trestu. Nemá
možnosť vlastnou snahou a úsilím zaobstarať si príjem zo zamestnania, čím je vylúčená možnosť konať
úmyselne resp. mať nedbanlivostný prístup k plneniu si vyživovacej povinnosti. Podľa názoru súdu
obžalovanému je možné pripisovať za vinu len neplnenie si tejto povinnosti počas obdobia, kedy výlučne
na jeho proaktívnom prístupe záviselo, či poukáže resp. nepoukáže z disponibilných príjmov, výživné

svojim maloletým deťom. Skutočnosť, že tak obžalovaný z dôvodu svojej nedbanlivosti neurobil, má za
následok, že teraz musí znášať dôsledky svojho konania.

Podľa § 34 ods.1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Obžalovaný Q. Č. v mieste bydliska je hodnotený všeobecne, je slobodný, má absolvovaných päť
tried Základnej školy v D. a s bývalou družkou päť spoločných detí. Doposiaľ bol 10 x súdne
trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a marenia výkonu úradných rozhodnutí. Počas

ostatnýchvýkonomtrestovodňatiaslobodybolojehosprávanienapožadovanejúrovni,pokynydozorcov
rešpektoval, voči spoluväzňom sa neprejavoval negatívne. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne
potrestaný ani odmenený.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na

pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. U obžalovaného súd nezistil
priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 a 37 Tr. zákona.

Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona umožňuje zákon uložiť jeho
páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného Q. Č. dospel k záveru, že vzhľadom na
jeho doterajší život, prostredie z ktorého pochádza, prispievanie na chod domácnosti a výživu detí počas
obdobia, kedy ešte žili v spoločnej domácnosti a skutočnosť, že ide o prvé jeho odsúdenie pre neplnenie

si tejto zákonnej povinnosti, nie je potrebné uložiť trest, ktorý by bol spojený s obmedzením jeho osobnej
slobody. Zároveň by uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody len opätovne vytvorilo stav, kedy
je prístup k získaniu zamestnania obžalovanému sťažený jeho pobytom vo väzení. Súd je toho názoru,
že preventívny účel trestu do budúcna je možné dosiahnuť aj uložením podmienečného trestu odňatia
slobody v trvaní osemnástich mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v

trvaní štyroch rokov.

Obžalovaný tak počas skúšobnej doby má možnosť preukázať, že aj hrozba trestu postačí nato, aby
sa do budúcna vyvaroval protiprávnemu konaniu a svojim aktívnym prístupom si splnil svoju zákonnú
vyživovaciu povinnosť. Z uvedeného dôvodu súd uložil obžalovanému aj povinnosť uhradiť v skúšobnej
dobe dlžné výživné. V opačnom prípade súd, i počas plynutia skúšobnej doby, nariadi výkon takto

odloženého trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 ( pätnástich ) dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský
súd v Prešove prostredníctvom Okresného súd Prešov.