Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 19, 2007

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/397/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200645
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2007:5019200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

asudcovJUDr.OľgyBelkovejaMgr.MiroslavaŠeptáka,vprávnejvecinavrhovateľov:1/Ľ.C.,nar.X..X..
XXXX,. trvale bytom Š. č. XXXX,. 2/ A. C., nar. XX.. X.. XXXX,. trvale bytom Š. č. XXXX,. obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. I. P., advokátom so sídlom v P. B., K. č. XXX,. proti odporcovi: S.
R. - M. S. SR, so sídlom B., Ž. N. č. XX,. v konaní o zaplatenie sumy Sk 36.626,50 s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu v Žiline č.k. 16C/1030/1994-162, zo dňa 16.
mája 2006, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali náhrady škody
proti odporcovi, ktorá im mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného súdu v Žiline a
Krajského súdu v Banskej Bystrici. Okresný súd vo veci sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania
zo strany odporcu podľa ust. § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka a skúmal, či nárok
navrhovateľov na náhradu škody bol uplatnený v zákonom stanovenej lehote, ktorej plynutie a dĺžka
je špeciálne upravené v § 22 zákona č. 58/1969 Zb. ako úprave lex specialis k všeobecnej úprave

v Občianskom zákonníku. V danom prípade konštatoval, že v prípade rozsudku Najvyššieho súdu
SR zo dňa 27.6.1990 boli zrušené rozsudky prvostupňového súdu a druhostupňového súdu. Oba
rozsudky boli zrušené pre nezákonnosť. Premlčacia doba začínala plynúť odo dňa doručenia alebo
oznámenia zrušujúceho rozhodnutia, v danom prípade rozsudku Najvyššieho súdu SR. Prvostupňový
súd zo spisového materiálu Okresného súdu v Žiline spisu sp.zn. 7C/707/1990 zistil, že navrhovateľom
1/ a 2/ bol rozsudok Najvyššieho súdu SR zhodne doručený dňa 20. augusta 1990. Týmto začínala
plynúť premlčania lehota, v ktorej boli oprávnení podať návrh na náhradu škody v zmysle zákona č.

58/1969 Zb.. Koniec premlčacej lehoty pripadol na deň 20. augusta 1993. Keďže návrh navrhovateľov
na náhradu škody bol podaný dňa 15. 12. 1994 po uplynutí premlčacej doby, súd prihliadol na
vznesenú námietku odporcu a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Odporca ako
úspešný v konaní mal voči navrhovateľovi nárok na náhradu trov účelne vynaložených v konaní, avšak
náhrady trov sa pred súdom výslovne vzdal, a preto prvostupňový súd rozhodol, že mu náhradu trov
konania nepriznáva.

V zákonnej lehote proti rozsudku podali odvolanie navrhovatelia 1/, 2/. Žiadali, aby rozsudok okresného
súdu bol zrušený a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.Vyjadrili nesúhlas s rozhodnutím prvostupňového súdu v tom smere, že by nárok voči odporcovi
bol premlčaný. Podľa ich názoru premlčacia doba začala plynúť až dňom právoplatnosti uznesenia
Okresného súdu v Žiline, t.j. 2. 3. 1993, kedy bolo konanie v pôvodnej veci určenia hranice susediacich

pozemkov zastavené. Tento názor odôvodnili najmä ust. § 101 a § 106 Občianskeho zákonníka, to
znamená, že subjektívna premlčacia trojročná lehota začala plynúť, až keď sa poškodený dozvedel
o vzniklej škode. Podľa ich názoru zrušujúcim rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90
sa poškodení nedozvedeli o spôsobenej škode, nakoľko rozsudkom tento súd zrušil rozhodnutia
prvostupňového a druhostupňového súdu a nariadil vo veci Okresnému súdu v Žiline opätovne

rozhodnúť. Až následne vydaným uznesením Okresného súdu v Žiline, ktoré sa stalo právoplatným
2.3.1993, bolo konanie v spornej veci o určenie hranice susediacich pozemkov právoplatne zastavené,
čím vlastne v celej veci už sa ďalej konať nemohlo, pričom v tomto momente nastala situácia, kedy sa
v konečnom dôsledku poškodení, teda oni, dozvedeli, že im bola konaním štátneho orgánu Okresným
súdom v Žiline tým, že realizoval výkon rozhodnutia, spôsobená škoda. Podľa nich je nelogické
pri súčasných dĺžkach súdnych konaní, aby v neskončenej veci na základe zrušovacieho rozsudku

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 uplatňovali náhradu škody, pričom by nemuseli byť úspešní v
konaní o určenie hranice susediacich pozemkov. Mali za to, že v rámci jednoduchosti a účelnosti procesu
podanie žaloby o náhradu škody až po právoplatnom skončení sporu o určení hraníc susediacich
pozemkov bol správny a v súlade s ust. § 100 a § 114 Občianskeho zákonníka v náväznosti na príslušné
ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb..

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu podľa § 219 O.s.p. ako vecne
správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) po zistení,

že odvolanie podali včas účastníci konania (§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je
vylúčené podľa § 202 O.s.p., preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v
odvolaní (§ 212 ods.1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu vo veci samej podľa ust. § 219 O.s.p. potvrdil
ako vecne správny.

Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/, 2/ sa svojím pôvodným návrhom
domáhali zaplatenia istiny Sk 34.626,50 a náhrady trov konania na tom skutkovom základe, že boli
rozsudkami Okresného súdu v Žiline sp.zn. 7C/586/87 zo dňa 16. 12. 1987 a následne rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14C/197/88 zo dňa 27. 10. 1988, ktoré sa stali právoplatné,

poškodení a to tým, že bola určená hranica medzi pozemkami pôvodne žalovaných odporcov F. M. a
S. M., bytom Š. č. XXXX. a ich pozemkami parcelou EN 571 a 573, pričom zároveň im bolo uložené
odstrániť betónové základy tak, ako to stanovil znalecký posudok znalca Ing. M. K. zo dňa 18. 8. 1987.
F. M. a S. M. požiadali po právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici návrhom zo dňa
12. 4. 1989 o výkon rozhodnutia, ktorý bol nariadený uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. E/679/89

zo dňa 22. 6. 1989 a oprávnenými v danom prípade F. M. a S. M. bol aj výkon rozhodnutia realizovaný
dňa 20. 4. 1990. Navrhovateľom boli odstránené z hranice pozemkov betónové základy a steny pivnice,
zničený a odstránený plot, poškodená kanalizácia, betónová šachta, poškodená strecha drevárne a
následne zamoknutý stavebný materiál. Navrhovatelia proti právoplatným rozsudkom podávali sťažnosti
pre porušenie zákona na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp.zn. 3Cz 34/1990 zrušil predchádzajúce

právoplatné rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu z dôvodu porušenia zákona a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie vo veci. Ďalšie konanie vo veci sa viedlo pod sp.zn. 7C/707/90,
ktoré bolo dňa 12. 1. 1993 zastavené. Navrhovatelia trvali na tom, že realizáciou výkonu rozhodnutia
pôvodnými odporcami F. M. a S. M. vznikla im škoda na majetku celkovo vo výške Sk 34.626,50, a to na
základe realizácie nezákonných rozhodnutí okresného a krajského súdu. Z pôvodného spisu Okresného

súdu v Žiline bolo zistené, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 zo dňa 27.6.1990 bol
zrušený rozsudok Okresného súdu v Žiline sp.zn. 7C/586/87-47 a rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici14C/197/88-87.Oberozhodnutiabolizrušenéprenezákonnosť.RozsudokNajvyššiehosúduSR
zo dňa 27.6.1990 bol doručený navrhovateľom 1/, 2/ zhodne dňa 20. augusta 1990. Z obsahu podanej
žaloby na Okresnom súde v Žiline sp.zn. 16C/1030/94 bolo zistené, že navrhovatelia 1/, 2/ uplatnili

si náhradu škody v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“).Podľa § 1 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o

rozhodnutie o väzbe alebo treste vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny
orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu, spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody podľa tohto zákona

sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie
práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia)
zrušujúceho rozhodnutia.

Podľa ust. § 22 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na
ústrednom orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania,

najdlhšie však po dobu 6-tich mesiacov neplynie.

Prvostupňový súd správne s poukazom na dôvod žaloby a zákonný predpis, podľa ktorého navrhovatelia
uplatnili nárok na náhradu škoda, skúmal vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu. Správne
prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 22 citovaného zákona č. 58/1969

Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánov štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom v tom smere, že sa jedná o úpravu lex specialis k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka,
ktorý má povahu lex generalis. Následne potom preskúmaval, kedy začala u navrhovateľov plynúť
premlčacia lehota na podanie návrhu na náhradu škody. Aj podľa odvolacieho súdu táto začala plynúť
dňom doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cz 34/90 zo dňa 27. 6. 1990, ktorý rozsudok

bol doručený navrhovateľom zhodne obom dňa 20. augusta 1990. Vtedy sa dozvedeli navrhovatelia, že
majú nárok proti odporcovi domáhať sa náhrady škody, ktorá im vznikla nesprávnym úradným postupom.
Navrhovatelia podali návrh na Okresnom súde v Žiline dňa 15.12.1994, teda po trojročnej premlčacej
lehote, a preto správne rozhodol prvostupňový súd, keď v zmysle ust. § 22 ods.3 zákona č. 58/1969 Zb.
skúmal námietku premlčania a z tohto dôvodu návrh navrhovateľov zamietol ako premlčaný.

Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a rozsudok ako vecne správny podľa
ust. § 219 O.s.p.. Dôvody uvádzané navrhovateľmi 1/, 2/ v podanom odvolaní považoval odvolací súd
za nedôvodné.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, a preto by mu v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. v spojení s
ust. § 224 ods.1 O.s.p. vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní však
bolo preukázané, že odporcovi trovy nevznikli, tieto ani neuplatňoval, a preto odvolací súd rozhodol, že
mu trovy odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .