Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/278/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217767
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115217767.8

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pre samosudcom JUDr. Jánomh Rybárikom v právnej veci žalobcov: 1/
U. C., nar. X.X.XXXX, bytom Q. S. XX, XXXX M., C., 2/ K. C.ová, nar. X.X.XXXX, bytom Q. S. XX, W.
M., C., 3/ Z. C.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XX, W. M., C., 4/ Z. C.ová, nar. XX.XX.W., bytom
Q. S. XX, W. M., C., 5/ U. C., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. S. XX, W. M., C., 6/ Z. C., nar. XX.X.XXXX
bytom Q. S. XX, W. M., C., 7/ Z. C.ová, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. S. XX, W. M., C., 8/ K. C.ová,

nar. X.X.XXXX, bytom Q. S. XX, W. M., 9/ Q. C., nar. XX.XX.W., bytom Q. S. XX, W. M., C., všetci
zastúpení splnomocneným zástupcom: JUDr. Stanislav Jakubčík, so sídlom Kutlíkova 17, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ S. C., nar. X.X.XXXX, bytom T., O. XX, t.č. XXX R. O. C. D., Tallaght M. XX, E.,
zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Štefan Schnelly, Veľká Okružná 2134/76, T., 2/ S. D., nar.
XX.X.XXXX, bytom T., D. XXXX/XX, 3/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F. 1, t.č. ÚVTOS Ilava, o návrhu
škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v rade 1/, 2/ a 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcom v rade 1/ až
9/ každému zo žalobcov nemajetkovú ujmu po 4.000 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd žalobný návrh žalobcov v rade 1/ až 9/ ohľadne náhrady škody, bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia z a m i e t a.

Súd žalobcom v rade 1/ až 9/ p r i z n á v a trovy konania a trovy právneho zastúpenia voči žalovaným
v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Ešte v roku 2006 podali žalobcovia žalobu o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Okrem toho žiadali uhradiť aj sťaženie spoločenského uplatnenia.
Čo sa týka bolestného v trestnom konaní K. C. bolo určené podľa vyjadrenia súdnym znalcom MUDr.

Katarínou Holákovou, bolestné za 210 bodov x 1,99 eur, t.j. 418,24 eur, Z. C. bolestné 340 bodov x
1,99 eur, t.j. 677,16 eur, K. C. bolestné 200 bodov x 1,99 eur, t.j. 418,24 eur, u Z. C. 200 bodov x 1,99
eur, t.j. 418,24 eur. Potom toto bolestné žiadali zvýšiť na 10 násobok, nakoľko ide o prípad hodného
osobitného zreteľa, teda bolestné žiadali uhradiť v celkovej výške 18.781,12 eur.
Ďalej žiadali žalobcovia uhradiť náklady z titulu pohrebu nebohej B. C. v celkovej výške 2.104,30 eur.
Okrem tohto žiadali aj nemajetkovú ujmu v peniazoch, každému zo žalobcov po 16.596,96 eur. Zvlášť

žiadali uhradiť manželovi nebohej za fyzickú a duševnú ujmu, bolesť a útrapy, emocionálnu úzkosť a
šok z nočného prepadu, sumu vo výške 66.387,84 eur. Podľa ich názoru výška náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch nie je stanovená v príslušných vyhláškach a zákonoch ani v medzinárodných
dohovoroch. Túto opierali o závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá bola v tomto prípade smrť matky ôsmych
detí, keď v tomto prípade došlo k zásahu do najvýznamnejšieho ľudského práva, práva na život človeka,
ktorý vyplýva z ústavy ako aj z Európskych dohovoroch o ľudských právach. Poukázali na množstvo

rozhodnutí Európskeho súdneho dvora.2. V priebehu konania svoj žalobný návrh žalobcovia viac krát pozmenili. Napokon
upravili svoju žalobu tak, že žiadali každému zo žalobcov priznať nemajetkovú ujmu po 9.958,18 eur.
Zobrali návrh späť ohľadom nemajetkovej ujmy za smrť B. vo výške 66.387,84 eur. Upravili aj návrh

ohľadom zaplatenia nákladov za pohreb v sume 504,35 eur, ktorá im bola priznaná v trestnom konaní
- v tejto časti zobrali tiež svoj návrh späť.

3. V prvotnom konaní právny zástupca žalovaného v rade 1/ žiadal žalobu žalobcov
v plnom rozsahu zamietnuť. V trestnom konaní bol jeho klient zaviazaný k náhrade škody v zmysle

znaleckého posudku MUDr. Trgiňu a bol zaviazaný aj k úhrade nákladov spojených s pohrebom a
bolestného. V exekučnom konaní sú jeho klientovi finančne prostriedky pravidelne strhávané zo mzdy.
Navyše žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali prečo je potrebné navýšiť výšku bolestného 10
násobne, resp. 50 násobne. Žiadnymi dokladmi písomnými, lekárskymi potvrdeniami, znaleckými
posudkami nebolo preukázané, že im bola spôsobená psychická ujma, resp. psychická trauma. Čo
sa týka nemajetkovej ujmy, tak v tejto časti tiež žiadal žalobu zamietnuť. Jeho klient bol právoplatne

odsúdený, vykonal trest odňatia slobody a žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali, že by sa liečili
na psychické poruchy, dodnes nenavštívili žiadneho odborného lekára.

4. V prvotnom konaní žalovaný v rade 2/ takisto žiadal žalobu zamietnuť. Pred
dožiadaným súdom sa stotožnil s rozsudkom trestného súdu, v ktorom boli zaviazaní k úhrade všetkých

trov preukázateľných nákladov, ktoré vznikli žalobcom. Súhlasil s náhradou za bolesť a úhradou
bolestného. Podľa jeho názoru náklady pohrebu už boli zaplatené. Nesúhlasil ani s výškou nemajetkovej
ujmy.

5. V prvotnom konaní sa žalovaný v rade 3/ k žalobnému návrhu nevyjadril.

V prvotnom konaní sa nachádzal na neznámom mieste.

6. Na tomto mieste súd musí však poukázať na dôležité a zásadné skutočnosti.

7. V tejto veci už bolo rozhodnuté prvý krát rozsudkom 2C/36/2006-248 dňa

6.5.2010. V tom čase súd žalobu žalobcov v rade 1/ až 9/ zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. Rozsudkom
Krajského súdu v Žiline 9Co/357/2010, ktorý bol vynesený dňa 16.6.2011, bolo rozhodnutie súdu prvej
inštancie potvrdené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 18.10.2011.

Nálezom ÚS SR II. ÚS 424/2012-69 dňa 6.11.2014 boli rozsudky Krajského súdu v Žiline a Okresného
súdu Žilina v časti o výroku o zamietnutí žaloby o zaplatenie 9.958,18 eur pre každého zo sťažovateľov
z titulu náhrady nemajetkovej ujmy zrušené a vec im bola vrátená na ďalšie konanie. Navyše ÚS SR
žalobcom priznal finančné zadosťučinenie každému v sume po 1.000 eur, a to U. C. st., K. C., Z. C., Z.

C., U. C. ml., Z. C., Z. C., K. C. a Q. C. a navyše im priznal aj trovy konania vo výške 2.063,82 eur.
V podstate ÚS SR skonštatoval, že došlo k porušeniu práv sťažovateľov zaručených ústavou a
dohovorom. Záverom poukázal na to, že týmto rozhodnutím - nálezom vytvoril priestor pre všeobecné
súdy, ktoré budú v ďalšom rozhodovať o charaktere a výške nemajetkovej ujmy pre sťažovateľov.
Podotkol, že krajský súd je viazaný právnym názorom ÚS SR vyslovený v tomto rozhodnutí.

9. Následne Krajský súd v Žiline svojím uznesením 9Co/163/2015-328 dňa
31.3.2015 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým sa žalobcovia v rade 1/ až 9/ domáhali
nemajetkovej ujmy každý o 9.958,18 eur v časti zamietnutia tohto návrhu konanie zrušil a vec vrátil
Okresnému súdu Žilina.

10. Prvostupňový súd teda opätovne vo veci konal. Znova je však potrebné
podotknúť, že prvostupňový súd zamietol v pôvodnom konaní žalobu jednak ohľadne nemajetkovej
ujmy, ale aj ohľadom zvýšenia bolestného. Napokon súd zamietol ich žalobu v pôdnom konaní aj v
časti, kde žiadali uhradiť pohrebné náklady a sťaženie spoločenského uplatnenia. To znamená, že súd

v prvotnom konaní žalobný návrh v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd potvrdil výrok okresného súdu,
ktorým nároky žalobcov zamietol. Z nálezu ÚS SR je zrejmé, že prioritou bude sa zaoberať výškou
nemajetkovej ujmy. Pokým však v Náleze ÚS SR sa konštatuje, že sa zrušuje rozsudok krajského súdu,ako aj rozsudok okresného súdu, súd v tejto konkrétnej veci sa potom v ďalšom konaní zaoberal aj
ďalšími nárokmi, ako to bolo stanovené v pôvodnej žalobe.

11. Súd na viacerých pojednávaniach vykonal opätovne rozsiahle dokazovanie,
dokonca vypočul žalobcu v rade 1/ U. C. st., žalobcu v rade 6/ Z. C., opätovne čítal rozhodnutie
Vojenského súdu Banská Bystrica 4T/21/01, rozsudok Okresného súdu Žilina 1T/447/2001, oboznámil
sa s hlásením o úraze, lekárskymi správami, znaleckým posudkom MUDr. Jozefa Trgiňu, úpravou výšky
náhrady nemajetkovej ujmy, nálezom ÚS SR, lekárskymi správami Dr. Reversez Anne zo dňa 8.3.2010

a zistil nasledovné:

12. Ešte v pôvodných konaniach súd sa zaoberal a čítal aj ZP MUDr. Jozefa
Trgiň, vypočul aj svedkyňu MUDr. Máriu Holákovú.

13. Skutkový stav súd ustálil nasledovne:

Ešte dňa 20.8.2000 okolo 03.35 hod. žalovaní vykopli uzamknutú kovovú bránu
oplotenia rodinného domu č. 13 na Ul. J. S. v T., ktorého majiteľom je U. C.. Spoločne vytrhli uzamknuté
vchodové dvere a v byte fyzicky napadli žalobcov. S. C. - žalovaný v rade 1/ baseballovou palicovou
napadol spiacu K. C.ovú, ktorej úderom palice do hlavy spôsobil tržnú ranu čela v spánkovej oblasti s
práceneschopnosťou v trvaní 8 dní.

Z. C. úderom palice do čelovej časti hlavy spôsobil otras mozgu a vpáčenie čelovej kosti vľavo s
práceneschopnosťou 4 týždne.
K. C. dvoma údermi palicou do hlavy v oblasti čela spôsobili dve rovnobežne prebiehajúce tržno-hmožné
rany nerovných okrajov s pohmoždením mäkkých tkanív v okolí v trvaní práce neschopnosti 8 dní.
Z. C. spôsobili zranenie na čele vpravo, pomliaždenie mäkkých tkanív bez poškodenia kožného krytu

a pomliaždenie oblasti základného článku tretieho prsta ľavej ruky, ktoré zranenie si vyžiadalo u nej
práceneschopnosť v trvaní 10 dní.
Navyše pri odchode z izby obžalovaný S. C. - žalovaný v rade 1/ jedným úderom udrel do hlavy B. C.ovú,
ktorú zasiahol do pravej čelovej oblasti a úderom jej spôsobil praskliny v spodine lebečnej, pohmoždenie
mozgu, zakrvácanie do podlebnicového priestoru a ťažký poúrazový opuch mozgu s prekrvácaním

mozgového mostu, na následky čoho B. C.ová dňa 22.8.2000 zomrela. Za uvedené činy boli žalovaný
právoplatne odsúdení.

14. Z pripojených spisových materiálov Vojenského obvodového súdu Banská
Bystrica, teraz už len z rozsudku 4T/21/01 mal súd zistené, že žalovaný v rade 1/ S. C. bol uznaný

vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1/, ods. 2 písm. b/, ods. 3/ Tr.
z. spáchaného čiastočne konaním dokonaným, čiastočne konaním nedokonaným v súbehu s trestným
činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1/, ods. 3/ Tr. z. Bol mu uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Zároveň vojenský obvodový súd uložil žalovanému
nahradiť spôsobenú škodu poškodenému U. C. v celkovej výške 616,01 eur a poškodenej K. C. škodu vo

výške 19,92 eur. Ďalej poškodených U. C. a K. C.ovú odkázal so zvyškom svojich nárokov na konania
o občianskoprávnych veciach.

15. Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Žilina, teraz už len z rozsudku
1T/447/2001 mal súd zistené, že S. D. - žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ S. E., t.č. už nebohý,

spáchalitrestnýčinporušovaniadomovejslobodypodľa§238ods.1/,3/Tr.z. spolupáchateľstvompodľa
§9ods.2/Tr.z.atrestnýčinublíženianazdravípodľa§222ods.1/,2/písm.b/Tr.z.spolupáchateľstvom
podľa § 9 ods. 2/ Tr. z. a žalovaný teraz už v rade 3/ Z. K. sa dopustil trestného činu porušovania domovej
slobody podľa § 228 ods. 1/, 3/ Tr. z. účastníctvom formou pomoci podľa § 10 ods. 1/ písm. c/ Tr. z.
pričom žalovanému v rade 2/ bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, žalovanému

nebohémuS.E.oviboluloženýúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere5rokovaterajšiemu žalovanému
v rade 3/ bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky.

16. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal nálezom ÚS SR, teda časťou nálezu,
ktorou bolo vytknuté, že sa súd dôsledne nezaoberal priznaním nemajetkovej ujmy pre žalobcov.

17. Ako to už bolo vyššie konštatované, súd v tejto veci vykonal rozsiahle
dokazovanie, podarilo sa mu dokonca vypočuť aj žalobcov U. C. a Z. C..18. U. C. vypovedal nasledovne:
Pôvodne nikdy nemal úmysel odísť zo Slovenska, narodil sa tu. Do Belgicka odišiel preto, lebo bol
donútený odísť. Po smrti svojej manželky deti odmietali chodiť do školy. Nemohol si dovoliť zostať s

nimi doma, musel pracovať, aby ich uživil. Do školy s nimi chodila najstaršia dcéra, ktorá už bola
dospelá, a to K.. Po ceste do školy ich opľúvali ľudia, nadávali im, mali strach o život. Celému prípadu
nepomohla ani medializácia, pretože na nich ukazovali, že budú milionári, ukazovali na nich, ako keby
žili v zoologickej záhrade. Televízia JOJ im poskytla rehabilitáciu v Nízkych Tatrách. Ľudia to videli v
novinách. Aj na dovolenke sa o nich ľudia zaujímali, ukazovali na nich, pohoršovali sa nad tým, aké

majú výhody. Aj učitelia zmenili k jeho deťom postoj, začali ich trestať. Na základe medializácie sa stali
známymi osobami, čo však nepomohlo jeho rodine. Práve naopak, sústavne sa jeho deťom okoloidúci
ľudiavyhrážali.Viackrátsastalo,žeimporozbíjalioknánadome.OnpracovalnatýždňovkáchvPezinku.
Od dcéry K. sa dozvedel, že im porozbíjali okná a boli to nejakí skinheadi. Na neznesiteľnú situáciu
musel nejakým spôsobom reagovať. Potom sa obrátil na Dr. Columbusa. Spomenul aj prípad, keď chcel
cestovať do Budapešti. V raňajších hodinách išiel na vlakovú stanicu. Sprevádzal ho jeden kamarát.

Na námestí Štefánika v T. zastavilo auto, bola to tmavá octavia, vystúpili odtiaľ štyria muži a začali
ich biť. Vybili mu tri zuby. Toto všetko sa stalo po smrti jeho manželky. Utekali na stanicu. Ako prišli
na železničnú stanicu v T., videli, ako muži, ktorí ich fyzicky napadali, stáli a čakali ich už na nástupišti.
VyhľadalipolicajnúpomocapolicajtiichodviezlidoNemocnice.Lekársakunimsprávalveľmiarogantne.
Takisto postup polície bol absolútne neadekvátny, nespísali žiadnu zápisnicu a uviedli, že ich predvolajú

na políciu. To bola posledná kvapka. Povedal si, že sa nedá zabiť a to ho primälo odísť zo Slovenka.
Viac krát museli prespať aj u suseda, keď im rozbíjali okná na byte.
Ohľadne lekárskej pomoci sa vyjadroval v tom zmysle, že sám Dr. Columbus mu hovoril, aby s deťmi
navštívil odbornú lekársku pomoc. Sám na deťoch videl, že sú vystrašené. Pokým však povedal
niektorému z detí, že pôjdu k lekárovi, tak to kategoricky odmietli, báli sa. Po príchode do Belgicka boli

v záchytnom tábore viac ako štyri a pol mesiaca. Nevedeli ani slovo po Francúzsky. Aj v súčasnosti
prakticky viac ako 15 rokov po tomto útoku sa jeho deti aj v Belgicku boja. Dospelé dcéry nenavštevujú
žiadne diskotéky a aj do kina sa boja ísť. Večer čo večer sa strhávajú zo spánku a kričia. V Belgicku
im bolo pridelený obvodný lekár. Tento ich každý mesiac navštevoval kvôli genetickej chorobe jeho
syna a dcéry. Jej sa viackrát posťažoval na traumy, ktoré prežívajú jeho deti. Táto ich odporučila k

psychologičke, aby chodili 2x do týždňa do Bruselu do univerzitnej nemocnice. On si to však nemohol
dovoliť chodiť s nimi 2x do týždňa do Bruselu 110 km ďaleko. Psychickú traumu jeho deti prežívajú
dodnes. Je to hlavne u dvoch dcér, a to Z. a u Z., u nich sa to prejavuje stále, sú to dvojičky. Z domu
neurobia ani krok. Aj teraz, keď sú jeho deti dospelé, ťažko si vyhľadajú odbornú pomoc. Ako sám
povedal, u cigáňov takéto niečo neexistuje. Záverom vo svojej výpovedi uviedol, že zo Slovenska by sa

nikdy neodsťahoval nebyť tohto brutálneho útoku. Mal byt so záhradkou, mal prácu, žil slušným životom.
Tento útok na jeho rodinu a potom ďalšie ataky, ktoré musel prežívať, ho prinútili opustiť Slovensko.

19. Jeho syn Z. C. spomínal na útok, ktorý sa odohral v kritickú noc. Zobudil
sa na krik a plač. Bol sa pozrieť a videl v izbe cudzích ľudí. Strašne sa bál, schoval sa. Neskôr videl

zakrvácané svoje sestry a takisto mamu. Hrozne sa báli, že ich zabijú. Cestou do školy ich oslovovali
„ešte žijete, kedy už skapete?“, sťažovali sa otcovi. Vysvetľoval, prečo nenavštívili odbornú pomoc. Pre
nich autoritou sa stal otec, ktorý im dával silu a tomu sa sťažovali. Pre Rómov také niečo ako psychológ
alebo psychiater nič neznamená. Morálnou autoritou sú pre nich rodičia. Po príchode do Belgicka sa to
troška zlepšilo, ale každý večer išiel spať s tým, že sa mu to všetko odvíjalo v hlave, ako sa to stalo.

Ani v Belgicku nenavštívil odbornú pomoc. Momentálne je zosobášený, má dve deti a žije zvlášť, mimo
rodiny. Aj ostatní jeho súrodenci stále prežívajú túto traumu. Keď vidia cudzie auto, hneď sa dívajú von,
či sa niečo deje. Stále majú strach.

20. Žalobcovia súdu predložili lekárky správy Dr. Reversez Anne z Belgicka. Zo

správyzodňa6.6.2016vyplýva,ženetrebabyťlekárom,abyčlovekvedel,žetakénásiliemôžezanechať
na malých deťoch traumatické dôsledky. Tieto zostali výrazne poznačené týmto násilím a núteným
odchodom do inej krajiny. Dospievanie prežívali v uzavretom kruhu okolo svojho otca. Ešte aj dnes je pre
nich nemožné emočne zvládnuť myšlienku rozbitia rodiny. Štyri z jeho detí, ktoré sa už stali dospelými,
stále žijú v uzavretom kruhu okolo svojho otca. Ďalšie tri deti si založili rodiny. Noci sú pre nich stál

problematické - nespavosť, úzkosť, pevné zatváranie dverí a okien, premiestňovanie ťažkého nábytku
ku dverám, aby sa cítili bezpečnejšie.
Ďalej z tejto lekárskej správy vyplynulo, že od prvých rokov života v Belgicku sa odporúčala
psychologická starostlivosť. Rodina sa uchýlila do malej dediny, ďalej od veľkých miest, takže nebolomožné využiť služby tlmočníka na zdravotné konzultácie. Jazyková bariéra bola ťažkou prekážkou pri
lekárskej starostlivosti. Niekoľko psychologických sedení sa síce uskutočnilo, ale hĺbková práca sa
nemohla vykonať z dôvodu jazykovej bariéry. Niektoré z detí mali skutočne psychiatrické príznaky, čo

bolo potrebné liečiť liekmi. Ku všetkému sa pripája genetická choroba, kvôli ktorej dve z detí pána
C. podstúpili transplantáciu. Táto rodina, podľa jej vyjadrenia, má teda ťažké prežívanie z hľadiska
lekárskeho, psychologického i sociálneho. Je zrejmé, že ich život by bol úplne iný, keby nedošlo k
tomuto násiliu, ktoré ich okrem iného prinútilo opustiť krajinu, čím sa dostali do komplikovanej sociálnej
a finančnej situácie.

21. Súdu predložili ešte jedno staršie lekárske vyjadrenie z 1.3.2010, je to tiež
vyjadrenie Dr. Reversez Anne. Z vyjadrenia je zrejmé, že je všeobecnou rodinnou lekárkou rodiny C. od
roku 2001, kedy sa usadili v obci Dour. Z rozprávania sa dozvedela, že táto rodina - 8 detí bola v roku
2000 napadnutá skupinou ozbrojených ľudí s xenofóbnou motiváciou, ktorí sa vlámali do ich bytu. Ich
matka pri tomto napadnutí zomrela a viaceré z detí boli zranené. Dnes, takmer po 10-tich rokoch, čo

rodina žije v obci Dour, v tom čase konštatovala, že najmenšie dievčatá išli do školy hneď po príchode a
naučilisafrancúzskyjazyk, ostatnézostalibezčinnostidoma.Dnessúvšetcidospelíabezzamestnania.
Z psychologického hľadiska zostáva rodina veľmi poznačená. Najmä najstaršie dievčatá žijú uzavreté
vo svojej izbe a vychádzajú len veľmi zriedka do okolia domu. Každá vychádzka je pre ne výkonom
a sprevádza ju veľká úzkosť (iracionálny strach stretnúť holohlavého človeka, problém zniesť pohľad

druhého človeka). Dvere ich domu sú vždy starostlivo zamknuté na závoru, niekedy premiestňujú pred
dvere nábytok. Majú nepokojný spánok. Niektorí členovia rodiny začali mať psychiatrické poruchy, ktoré
si vyžiadali medikamentóznu liečbu. Rodina žije veľmi úzko spätá okolo svojho otca U. C., ktorý sa snaží
starať čo najlepšie o túto veľkú rodinu. V roku 2010 teda potvrdila, že násilie v roku 2000 prinieslo tejto
rodine každému členovi veľkú škodu, predovšetkým nepredstaviteľnú stratu, akou len môže byť strata

matky pre svoje deti, manželky pre svojho muža, fyzickú a psychickú traumu, strach, pocit, že nie sú v
bezpečí, ktoré sú vryté do každého z nich.
Živottejtorodinybybolbeztohtokrutéhonapadnutiaurčiteinýajzľudskéhoaajzmateriálnehohľadiska.

22. Napokon ešte predložili vyjadrenie zo dňa 8.3.2010, tak z tejto správy, ktorá bola

adresovaná sociálnej asistentke vyplynulo, že rodina pochádza zo Slovenska. V súčasnosti žije v
Belgicku už niekoľko rokov s úsilím o integráciu. Jej členovia trpia kolektívnou posttraumatickou
stresovou poruchou s opätovným prežívaním násilia, ktoré utrpeli v krajine svojho pôvodu, majú poruchy
spánku s nočnými morami, vážnymi psychickými i fyzickými úzkosťami (búšenie srdca, časté zvracanie),
vyhýbajú sa medziľudským kontaktom, preto je potrebné, aby boli psychoterapeuticky sledovaní z

dôvodu veľmi hendikepujúceho utrpenia, ktoré prehlbuje ich sociálnu izoláciu.

23. Podľa § 11 O.z. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti. Jednou z prvoradých hodnôt osobnosti každej fyzickej
osoby ako celku, ktorej rešpektovanie musí občianske právo zabezpečiť je život, zdravie a telo fyzickej

osoby, teda súhrnne telesná nedotknuteľnosť. Telesná integrita tvorí integrálnu súčasť osobnosti fyzickej
osoby ako aj individuality. Ak majú byť vytvorené aj právne predpoklady pre všestranný slobodný rozvoj
osobnosti fyzickej osoby, je treba v primeranej kvalite a rozsahu zabezpečiť aj náležitú ochranu telesnej
integrity fyzickej osoby.

24. Je zrejmé, že tesným činom obžalovaných - žalovaných došlo k zásahu, ktorý
vážne narušil právo fyzickej osoby na život a zdravie, teda neoprávnene zasiahol do zákonom
chránených zložiek osobnosti poškodených. Ide o zásah protiprávny, úmyselne zavinený a rasovo
motivovaný, čo vyplýva aj z pripojených trestných rozsudkov.
Právnou sankciou za takúto ujmu nemajetkovej povahy v zmysle § 13 O.z. je primerané zadosťučinenie,

a to buď morálne, ak to postačuje a ak to nepostačuje tak zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch. Obč.
z. v § 13 priznáva právo na peňažné plnenie len po splnení dvoch podmienok:
1/ morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade ako nedostačujúce,
2/ nedostačujúce toto zadosťučinenie sa javí najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť
fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.

Je nepochybné, že v danom prípade sa nejedná len o morálne zadosťučinenie. Aj podľa názoru súdu
v značnej miere bola znížená dôstojnosť žalobcov. Zo všetkých prejavov žalovaných je evidentné, že
títo napadli rodinu C.ovú pre ich rasu, etnickú príslušnosť bez akéhokoľvek dôvodu a bez akéhokoľvek
predchádzajúceho verbálneho konfliktu.25. Z hľadiska pozitívnej zákonnej úpravy je právo na život chránené okrem
trestnoprávnych a administratívnych prostriedkov aj prostriedkami občianskoprávnymi. V rámci inštitútu

ochrany osobnosti § 11 až § 16 O.z. sú chránené jednotlivé čiastkové osobnostné práva zabezpečujúce
ochranu jednotlivých stránok osobnosti fyzickej osoby. Do jeho rámca patrí aj právo na súkromie
zahrňujúce širokú oblasť súkromia fyzickej osoby, najmä jej súkromného života, intímnej a rodinnej
sféry, vnútorného myšlienkového a citového života. V širokej škále prejavov a súčasti súkromného
života fyzickej osoby zodpovedá aj možnosť rozmanitých prejavov, zásahov do súkromia a ich

dôsledkov na chránené osobnostné práva. Je nepochybné, že úmrtie blízkej ľudskej osoby je
zásahom do emocionálnej sfére najbližších rodinných príslušníkov zosnulého, u ktorých je prítomnosť
najintenzívnejších interpersonálnych väzieb vo výsostne emocionálnej báze zväčša nespochybniteľná.
Preto zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu. Predovšetkým musí isť o zásah
protiprávny, ktorý je súčasne objektívne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúci v narušení súkromia
pozostalého.

26. Podľa judikatúry NS SR R 53/2010 vyplýva, že difamačný následok nie je jediným
právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na chránených
osobnostných právach. V tejto súvislosti je potrebné akcentovať, do ktorých čiastkových osobnostných
práv bolo neoprávneným zásahom zasiahnuté. Z odôvodnenia vyššie citovaného rozhodnutia NS SR

vyplýva aj nasledovné:
Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú chránené jednotlivé čiastkové práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom
ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie,
telesná integrita) jednak prejavy osobnej povahy (podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného

negatívne dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba pri každom z nich
posudzovať samostatne.
Náhradunemajetkovejujmyvpeniazochmôžesúdpodľa§13ods.2O.z.priznaťvtedy,akbysamorálna
satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo
jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne.

Zákon tu stanovuje jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je
splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto
ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jej vážnosť v spoločnosti“, ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto
podmienka splnená.

Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (tzv. materiálnej satisfakcie) je vždy v
závislosti od individuálnych okolností daného prípadu, existencie a závažnej ujmy.

27. Aj z nálezu ÚS SR vyplýva, že súd prvej inštancie sa nemohol úzko zapodievať
otázkou spojenou s preukázaním akým spôsobom došlo k zníženiu dôstojnosti alebo vážnosti

samotných žalobcov. Súd osvojac si tento nález musel teda konštatovať, že ust. § 13 ods. 2 O.z., už pri
demonštratívnom výpočte dôvodov priznania peňažnej satisfakcie uvádza jednak zníženie dôstojnosti
alebo vážnosti v spoločnosti. Už pri jazykovej analýze uvedeného spojenia možno dospieť k záveru, že
pojem „dôstojnosť“ sa neviaže so spojením „v spoločnosti“, s ktorým sa viaže jedine slovo „vážnosť“.
Predpokladom priznania peňažného zadosťučinenia je tak najmä situácia, ak zásah do osobnosti bol

takej povahy, intenzity alebo takého trvania, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej
osoby (človeka). Pritom je irelevantné, či k zníženiu dôstojnosti došlo v spoločnosti alebo inde, podstatné
je, že išlo o taký zásah, ktorý (pri objektívnom vnímaní) podstatne znížil dôstojnosť dotknutej osoby. Inak
povedané, súd cituje z nálezu ÚS SR - jednoduchým príkladom je aj dehonestujúce zaobchádzanie
lekára s pacientom v úplnom súkromí ambulancie, ktorého svedkom nebol nikto iný, ani sestra, môže

znižovať dôstojnosť pacienta.

28. Podľa názoru ÚS SR, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, je zákonná úprava
ochranyosobnostizreteľnýmprejavomvôlezákonodarcuposkytnúťsúkromnoprávnuochranusúkromiu,
resp. súkromnému a rodinnému životu, ale aj dôstojnosti človeka, teda tým hodnotám, ktorých ochrana

je vyjadrená v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 1 ústavy a čl. 8 dohovoru. V tomto zmysle pritom chápe účel
ochrany osobnosti aj judikatúra všeobecných súdov (porov. citované rozhodnutie najvyššieho súdu, ale
napríklad aj R 38/2012).29. Nepochybne z dokazovanie, ktoré bolo vykonané na pojednávaní po tom, ako
nálezom ÚS SR boli zrušené rozhodnutia prvej aj druhej inštancie, musí znova súd prvej inštancie
uviesť, že skutočne v danom prípade išlo o rasový motív voči rodine C., to konštatoval už aj vo svojom

prvotnom rozhodnutí. Táto skutočnosť nebola žiadnou zo sporových strán spochybňovaná. Napokon
sú tu pripojené rozhodnutia vojenského ako aj Okresného súdu v T. - trestné rozsudky. Súd sa po
náleze zameriaval na ust. § 13 ods. 2 O.z., či v danom prípade teda je potrebné priznať aj nemajetkovú
ujmu. Aj z nálezu ÚS vyplýva, že v tomto konkrétnom prípade je namieste, aby všeobecné súdy sa
zaoberali v tomto prípade aj výškou nemajetkovej ujmy. Súd na pojednávaní vypočul aj poškodených z

rodiny C., a to otca U. C. a jeho syna Z.. Títo podrobne súdu uviedli, aké psychické traumy prežívali po
tomto brutálnom útoku. Popísali akým ponižujúcim spôsobom museli čeliť zo strany školy a zo strany
spoluobčanov. Posledný fyzický útok, ktorý zažil U. C., keď ho opätovne fyzicky napadli neznámi muži,
keď ho opätovne mala ponižovať polícia ako aj ošetrujúci lekár, ho doviedli k tomu, že spoločne s rodinou
opustil Slovensko a požiadal o politický azyl v Belgicku.

30. Lekárske správy z Belgicka, ktoré boli dôkazmi ešte v predošlých konaniach,
doplnil o najnovšiu správy zo dňa 6.6.2016. Je nepochybné, že táto lekárska správa bola vypracovaná
rodinnou lekárkou rodiny C.. Táto popísala útrpný život rodiny C.. Opísala úzkosti aké prežívali samotné
deti, keď začali bývať v Belgicku, ale tieto skutočnosti už boli rozoberané pri prvotnom rozhodovaní
všeobecných súdov. Súd aj vtedy jednoznačne konštatoval, že došlo k porušeniu práva fyzickej osoby

na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti.

31. Súd sa teda už v tomto rozhodnutí venoval len výške nemajetkovej ujmy. Z celého
dokazovania vyplynulo, že rasový útok voči rodine C. nemožno odsúdiť len po morálnej stránke. V
tomto konkrétnom prípade bolo potrebné prikročiť aj k náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch. Už

to bolo viac krát spomínané, že žalobcovia sa žalobným návrhom domáhali zaplatenia nemajetkovej
ujmy každý po 9.958,18 eur. Súd každému zo žalobcov priznal nemajetkovú ujmu vo výške 4.000 eur.
Vo zvyšnej časti žalobný návrh ohľadne nemajetkovej ujmy zamietol. Súdu je jasné a zrejmé akými
útrapami si rodina Balažových musela prejsť, ktorú skutočnosť nikto ani nespochybňuje. Nasvedčuje
tomu aj najnovšia lekárska správa všeobecného lekára rodiny C.. Z tejto je zrejmé, že i keď sú už všetci

dospelí, stále prežívajú úzkosť a strach. Súd chápe rodinu C.ovú ako etnikum rómske, ktoré nemá vzťah
k odborným vyšetreniam charakteru psychologického alebo psychiatrického. Dobre to opísal U. C. st.
ako aj jeho syn Z.. Lekárov s odbornosťou psychológ, psychiater, prakticky takýchto lekárov v celom
živote nepoznali a ani sa o nich nezaujímali. Všetky problémy psychického aj fyzického charakteru
riešia doma vo svojej rodine. V tomto smere nepomáhalo ani naliehanie otca, aby deti vyhľadali odbornú

pomoc. Práve naopak, deti odbornú pomoc vyhľadávali u svojho otca, ktorý ich usmerňoval a pomáhal
im prežiť psychickú traumu.

32. Tunajší súd v konkrétnom prípade zohľadňoval osobitosť veci a dôvod, pre ktorý
bol páchateľmi skutok spáchaný a hlavne jeho následky na rodinu. Na tomto mieste je však potrebné

podotknúť, že páchatelia tohto brutálneho činu boli potrestaní všeobecnými súdmi, a to trestami
odňatia slobody. V časti nároky žalobcov, ako pohrebné a bolestné boli uhradené. V čase terajšieho
rozhodovania súdu od skutku uplynulo skoro 17 rokov, skutok sa stal 20.8.2000. Aj z výsluchu žalobcov
U. a Z. C.ových mal súd preukázané, že rodina v súčasnosti žije v Belgicku. Šesť detí si osvojilo
francúzsky jazyk a pomaly sa začleňujú do spoločnosti. Staršie deti stále bývajú s otcom. Súdu je zrejmé,

že krivda, ktorá sa stala rodine C., sa nedá žiadnymi finančnými prostriedkami nahradiť. Súd sa však aj
vzhľadom na vyššie popísané okolnosti domnieva, že nemajetková ujma v sume po 4.000 eur bude
plne postačovať ako dostatočné zadosťučinenie za to, čo prežili pri brutálnom útoku.

33. Čo sa týka ďalších náhrad, i keď sa dá nález ÚS SR vysvetľovať tak, že prioritou

v tejto veci je priznanie nemajetkovej ujmy, opätovne v rámci dokazovania v predošlých konaniach
rozhodoval súd aj ohľadne náhrady škody a tieto zamietol.

34. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia mali úspech vo veci len

čiastoční, a preto im súd priznal trovy konania v rozsahu 50%.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvejinštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).