Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 22, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/117/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6304120971
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6304120971.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobkýň I.)
A. P., rod. M., nar. XX.. X.. XXXX,. bytom K., P. č. XXX/X,. II.), J. K., rod. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom
Z., J. č. XXXX/X,. právne zastúpených J.. Z. S., bytom XXX. XX. P., XX.. J. XXX/XX,. proti žalovanému
F. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. bytom K., P. č. XXX/X,. právne zastúpeného J.. J. P., H. XX/XX,. Ž. N. H.,
zástupcom na základe plnej moci, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzavretá dňa 14. 11. 2001 medzi darujúcou A. M., rod.
Ľ., r.č. XX-XX-XX/XXX,. bytom K., P. č. XXX/X. a obdarovaným F. M., r.č. XX-XX-XX/XXXX,. bytom K.,
P. č. XXX/X. o prevode 1,1 nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území B. B., Správa katastra Z., na
Liste vlastníctva č. 27, katastrálne územie K., pre Obec K. ako rodinný dom so súpisným číslom XXX,.
postavený na CKN p.č. 510/1 a CKN parcela č. 510/1 zastavané plochy o výmere 271 m2 a CKN parcela
511/1 záhrady o výmere 525 m2, ktorá bola zavkladovaná na Správe katastra Z. pod V XXXX/XX. dňa
18. 03. 2002 je n e p l a t n á .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyniam každej po 3.500,- Sk znaleckých trov a na účet právnej
zástupkyne žalobkýň trovy konania vo výške 23.360,- Sk, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene trovy konania vo výške
26.262,- Sk do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyne vo svojej žalobe žiadali, aby súd určil, že darovacia zmluva zo dňa 14. 11. 2001, ktorou ich
matka A. M. previedla na žalovaného nehnuteľnosť je neplatná, nakoľko bola spísaná v rozpore s § 34
a nasledujúce Občianskeho zákonníka.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním, listinnými dôkazmi

a zistil tento skutkový stav:

Z darovacej zmluvy uzavretej dňa 14. 11. 2001 medzi A. M., rod. Ľ., bytom P. XXX/X. ako darujúcou a F.
M., bytom K., P. XXX/X. ako obdarovaným súd zistil, že darujúca touto zmluvou darovala svojmu synovi
obdarovanému nehnuteľnosti a to rodinný dom so súpisným číslom XXX postaveným na parcele 510/1
a KN parcele 510/1 zastavané plochy a o výmere 271 m2 a KN parcele č. 511/1 záhrady o výmere 525

m2 v katastrálnom území K., pre obec K.. Uvedené nehnuteľnosti boli zapísané v katastri nehnuteľnosti
na Liste vlastníctva č. 27. Zmluva bola zavkladovaná na Správe katastra Z. pod V XXXX/XXXX. dňa
18. 03. 2002.Z výpovede žalobkýň na pojednávaní súd zistil, že sú sestry žalovaného a darkyňa bola ich matkou.
Táto zo svojho života darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosť na žalovaného. Podľa ich názoru

bola darovacia zmluva uzavretá v rozpore so zákonom, nakoľko matka v rokoch 2000-2001 vážne
ochorela, trpela Alzheimerovou chorobou a teda vzhľadom na psychický stav nebola schopná posúdiť
obsah takto uzavretej zmluvy. Namietali tiež, že matka darovaciu zmluvu nepodpísala a žiadali nariadiť
vo veci znalecké dokazovanie. Trvali na tom, že matka bola v čase uzavretia darovacej zmluvy tak
vážne chorá, že nebola schopná samostatne sa podpisovať a nebola schopná posúdiť obsah a zmysel

darovacej zmluvy. Poukázali na to, že rodinným dom, ktorý je predmetom sporu začali stavať otec s
matkou a vždy hovorili o tom, že ho stavajú pre všetky tri deti, aby mali spolu kde bývať. Keď otec
zomrel, hovorili matke, aby aspoň 1-cu prepísala na nich - na súrodencov, aby potom neskôr nevznikali
problémy ohľadom poplatkov a daní. Matka vtedy povedala, že nedá nič, čo patrí jej, bola veľmi hrdá
na to, čo vlastní. Povedala, že po jej smrti to bude patriť všetkým trom. Už v roku 2000, keď mali v K.
birmovku a bolo prizvaných viacero hostí si všimli, že sa matka správala zvláštne, hovorila z cesty. Boli

s matkou u ošetrujúcej lekárky - neurologičky M.. Š., ktorá zistila, že matka má poškodené mozgové
bunky. Po neurologickom vyšetrení išli na psychiatriu za M.. M., ktorý matke predpísal lieky. Matka sa
po ich užívaní ukľudnila, chodila s nimi na prechádzky, nemala žiadny negatívny postoj. Keď sa choroba
neskôr zhoršila, sami navrhli bratovi, že by bolo vhodné umiestniť ju do sociálneho zariadenia, kde by
mala poskytnutú starostlivosť 24 hodín denne. Žalovaný s tým nesúhlasil. Trvali na tom, že sa obidve

podľa svojich možností o matku starali. Matka v poslednom období pred svojou smrťou už ich nepoznala,
bola ustráchaná, bála sa, rozprávala z cesty. Asi pol roka pred smrťou matka nič nevnímala, len hľadela
do diaľky, mala neprítomný pohľad a sem-tam niečo povedala, čo bolo nezrozumiteľné. Aj vykonané
znaleckédokazovaniejednoznačnepotvrdilo,žedarovaciazmluvabolauzavretávrozporespríslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a preto je neplatná.

Z výsluchu žalovaného na pojednávaní súd zistil, že matka podľa neho vedela, čo robí, keď podpisovala
darovaciu zmluvu a podpísala ju ona vlastnoručne. Predtým, než pripravenú darovaciu zmluvu
podpísala, prišla pracovníčka notárskej kancelárie, ktorá jej obsah prečítala, vysvetlila jej, o čo sa jedná
a opýtala sa, či ju chce podpísať. Na to matka povedala, že áno a zmluvu pred touto pracovníčkou

vlastnoručne podpísala. O tom, že matka mu chcela už dávnejšie túto nehnuteľnosť darovať, sa
dozvedel z výpovedí svedkov, nakoľko podľa nich matka uvažovala, že mu nehnuteľnosť daruje za to, že
sa o ňu staral po otcovej smrti. Otec zomrel v roku XXXX.. Po jeho smrti býval on s matkou v dome, ktorý
patril pôvodne rodičom. Ide o dvojbytovku. Sestra, t.j. prvá žalobkyňa bývala na poschodí a býva tam aj
v súčasnosti, on býval s matkou na prízemí. Druhá sestra, J. K., sa odsťahovala potom, keď sa vydala

do Z.. O matku sa staral odvtedy, ako sa jej zdravotný stav zhoršil. Kým bola zdravá, všetko si porobila
sama. Ešte necelé tri roky pred smrťou chodila na nákupy, potom ju brával na nákupy on, chodil s ňou
na prechádzky, po ošetreniach k lekárom. V poslednom období jej bol vlastne kuchárom, zdravotnou
sestrou, všetko, čo potrebovala, jej urobil. Prvá žalobkyňa, hoci bývala v tom istom dome sa len občas
zastavila, druhá sestra prišla tam jedenkrát za dva týždne. On pritom nikdy nebránil sestrám, aby do

bytu vstúpili. Mohli prísť, kedykoľvek chceli. Podľa jeho názoru v čase podpísania darovacej zmluvy bol
zdravotný stav matky dobrý, choroba sa síce prejavovala len tak, že sa sem-tam nevedela vyjadriť, ale
vedela, o čo sa jedná. Keď sa matka rozhodla darovať nehnuteľnosť jemu, urobila tak zrejme na základe
toho, že mala asi zlé vzťahy s dcérami. Po celý čas žila matka len s ním, mohla sa obrátiť len na neho,
dôverovala len jemu. Povedala mu, že mu chce darovať nehnuteľnosť preto, že sa o ňu stará a bola

spokojná s tým, ako sa o ňu staral, ako jej pomáhal.

Z výsluchu svedkyne M. D., sestry matky účastníkov súd zistil, že so sestrou sa po celý čas stýkala.
Chodievala za ňou v nedeľu, alebo v sobotu. Takto ju navštevovala aj v roku 2001. Už v tom roku bolo
vidieť, že je zmiatnutá, nebola to ona. Niekedy nevedela, čo hovorí. Napríklad na XX-iny, ktoré mala

X. M. bolo vidieť, že je veľmi schudnutá, nevedela si zakrojiť do torty a po psychickej stránke bolo tiež
vidieť, že sa s ňou niečo deje. Bola už zmätená. Čo sa týka jej vzťahu k rodine, hovorila z cesty. Rodinu
poznala, ale bola zmätená. Ona osobne nevedela o tom, že darovala dom synovi. Nikdy to pred ňou
nespomínala. Keď švagor dom staval, sama sa ho pýtala, prečo ho stavia taký veľký, na to jej povedal,
že má tri deti a potrebuje ich zabezpečiť. O matku účastníkov sa starala suseda z vedľajšieho činžiaka. Z

detí to boli najmä obidve žalobkyne, ktoré sa o ňu starali. Či sa o ňu staral aj žalovaný, nevedela uviesť.
Keď boli v roku 2001 podpisovať kúpnu zmluvu na O. Ú. v D., potvrdila, že zmluvu podpísala sestra,
ale bola tak zmätená, že sa podpísala inde a musela jej preto držať ruku dcéra, aby to mohla dokončiť.Myslí si, že ani nevedela, čo podpisuje na týchto kúpnych zmluvách,. Naposledy sestru videla v októbri
pred jej smrťou. V tom čase už nepoznala nikoho. Bola s ňou opatrovateľka.

Z výpovede svedkyne A. P., administratívnej pracovníčky na N. Ú. J.. H., súd zistil, že mala
splnomocnenie od pani notárky na overovanie podpisov na dokladoch. Tak, ako v iných prípadoch, aj v
tomto prišiel pre ňu žalovaný, išli spolu na K.. Matku žalovaného oboznámila s tým, o akú zmluvu ide,
kto je darca, kto obdarovaný. a o akú nehnuteľnosť ide. Sama matka žalovaného jej povedala, že chce
darovať synovi dom za to, že sa o ňu stará. Darovaciu zmluvu podpísala pred ňou matka účastníkov

vlastnoručne.

Svedkyňa V. B. uviedla, že opatrovala matku účastníkov od 01. 07. 2003 do XX. XX. XXXX, kým
nezomrela. Keď k nej prišla, pýtala sa jej, ako sa volá, povedala, že M.. Zo začiatku jej čítavala,
chodievala s jej pomocou na WC. Neskôr musela matku účastníkov chovať. Jej zdravotný stav sa zhoršil,
najmä keď bol žalovaný hospitalizovaný na internom oddelení, čo bolo v septembri roku 2003. Neprešla

už ani zo spálne. S dcérami sa stretla tak, že dvakrát sa stretla s druhou žalobkyňou, keď bola navštíviť
matku. Prvá žalobkyňa sa mala starať namiesto žalovaného o matku, keď pri nej nebola. Dohodli sa tak
so žalovaným. Potvrdila, že medzi ňou a žalobkyňou vznikli nezhody. Matku účastníkov opatrovala od
07.00 hod. ráno do 15.30 hod. poobede, kým neprišiel pán M. z roboty. V tom čase bolo jej správanie
sa rôzne. Niekedy vedela, čo hovorí, inokedy nie. Potvrdila, že žalovaný sa o matku staral, prebaľoval

ju, varil jej, pral jej.

SvedkyňaE.K.potvrdila,žesapoznalasmatkouúčastníkovviacrokov,chodievalaknímnanávštevyso
synom. Takto ich navštevovala až do svojej smrti, naposledy bola u nich v lete v tom roku, keď zomrela.
Ona na nej nevidela nič, že by nebola v poriadku po psychickej stránke. Konkrétne ani v roku 2001

nespozoroval, že by nebola v poriadku. Rozprávali sa o kadečom, pred ňou spomínala, že chce dať dom
synovi F.. Jej osobne sa to nepáčilo, odhovárala ju od toho, vedela však, že ju neposlúchla. Preto už
potom pred ňou otázku darovania domu nespomínala. Z toho dôvodu ani nevedela, že matka účastníkov
darovala dom žalovanému. Hovorila pred ňou, že sa o ňu stará jej syn F.. V lete pred svojou smrťou,
keď bola naposledy u nich, bola po fyzickej stránke veľmi slabá, málo rozprávala, ale poznala ich po

mene, vedela, kde je. O tom, že dom dá synovi, hovorila matka účastníkov asi v roku 1998.

Svedkyňa M. T. uviedla, že pozná všetkých účastníkov konania. Medzi ňou a žalovaným nie je blízky
vzťah, sú len dobrí známi. Pracovala ako vedúca na filiálke S. v B. a jedenkrát prišla s matkou účastníkov
do styku pri podpise účtu. Bolo to v lete roku 2002. V tom čase vedela matka účastníkov, že si otvára

účet a dôchodok jej bude chodiť na tento účet. Vedela teda, čo sa deje, o čo ide. Pred ňou vtedy matka
účastníkov všetko, čo bolo potrebné podpísala. Triasli sa jej ruky, ešte predtým si skúsila podpis na
nečisto.

Z výsluchu svedkyne E. N. pred dožiadaným súdom v Českej republike, sestry matky účastníkov súd

zistil, že bola sestrou A. M.. Zo Slovenska odišla v roku 1963 a chodila sem len na dovolenky jeden,
či dvakrát do roka. Naposledy bola na Slovensku v júni 2001, bývala u netere J. K. a sestru A. M.
navštívila. Potom bola na Slovensku ešte v septembri roku 2001 a vtedy bývala u sestry M. D.. Podľa
jej názoru mala matka účastníkov rovnaký vzťah k deťom, možno že k synovi F. M. mala vzťah trochu
bližší možno že i preto, že s ním bývala, bola na neho odkázaná, bol doma, nakupoval jej. V júni roku

2002 sa jej zdalo, že je to so sestrou oveľa horšie, nebola to ona, bola popletená, nemohla trafiť na
záchod. Hovorili o tom s príbuznými, že ju nechajú vyšetriť u psychiatra. Myslí si, že už vtedy sa zistilo,
že sestra má Alzheimerovu chorobu. Keď tam bola v septembri, chovala sa sestra popletene, hovorila,
že pôjde za maminkou, ktorá už bola v tej dobe mŕtva. Chcela mať zelené šaty, všetko chcela zelené.
Chvíľami ju poznala, chvíľami nie. Keď si uvedomila, že je to ona, plakala. Podľa toho, čo videla, myslí

si, že zmluvu už nemohla podpísať, že došlo k niečomu, čo synovec urobil špatne. Nemohla už vedieť,
čo podpisuje, chvíľami mala úplné výpadky. Aj ona v čase, keď žil ešte manžel sestry sa pýtala, prečo
stavajú taký veľký dom, ktorý bol snáď pre tri generácie. Už vtedy jej hovorili, že majú tri deti a že sa
to musí nejako rozdeliť.

Svedok V. P., bývalý manžel prvej žalobkyne uviedol, že býva v dome od roku 1984 do roku 1996. Aj po
rozvode chodil deti navštevovať, bolo to dvakrát do týždňa, niekedy častejšie. Pri tej príležitosti navštívil
aj svokru. Už v roku 2000 badal, či síce normálne rozprávala, ale bola iná. V roku 2001 už vyprávala z
cesty. Vídaval ju búchať na vchodové dvere kľučkou, lebo dvere boli zatvorené, chodila stále dookola,neskôr nadávala, vykrikovala, aby ju pustili, že čo ju zatvárajú. So švagrom bolo ťažko vychádzať, má
zvláštnu povahu. O svokru sa starali aj jeho deti, vie to z ich rozprávania. Okrem detí sa starali o svokru
aj prvá žalobkyňa. Pred ním svokra nikdy nespomínala, že by chcela darovať dom synovi. Keď ešte

boli manželia s prvou žalobkyňou, mali záujem stavať iný dom. Sama svokra im povedala, že načo by
stavali, že dom je veľký a môžu v ňom všetci bývať.

Svedkyňa K. P., vnučka A. M. a dcéra prvej žalobkyne uviedla, že bývala v rodinnom dome so svojou
matkou a býva v ňom v súčasnosti. S babkou dobre vychádzala. Staral sa o ňu žalovaný, nakoľko bývali

spolu. Chodila ju navštevovať a jej matka takisto chodila za svojou matkou porozprávať sa s ňou. Sem-
tam jej navarila. Taktiež sa o ňu starala aj druhá žalobkyňa, navštevovala ju, doniesla jej jedlo. Starala
sa o ňu tak normálne, ako dcéra. Čo sa týka zdravotného stavu babky, začalo sa to tým, že začala
zabúdať, neskôr bola agresívna. Rozprávala sa sama so sebou, až sa nakoniec už nehýbala a bola
odkázaná na pomoc iných. Pred smrťou sa o ňu starala opatrovateľka, inak sa staral o ňu žalovaný. Aj
oni mu chceli pomáhať, ale im to nedovolil. Keď ju chceli prebaliť, alebo obriadiť, povedal, že to urobí

sám, že to sám zvládne. Keď začala babka zabúdať, nevedela si spomenúť, ako sa volá, kto sú, ju volala
mamička A. a na brata kričala vulgárne slová.

V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu nariadil súd vo veci znalecké dokazovanie. Znalec
A. D., súdny znalec z odboru písmoznalectva vo svojom znaleckom posudku okrem iného uviedol,

že podpis M. obsiahnutý na origináli darovacej zmluvy zo 14. 11. 2001 v kolónke darujúca označený
modrou farbou X/XX-XX vlastnoručne vyhotovila A. M.. Podpisy M. obsiahnuté na ďalších dvoch
výtlačkoch darovacej zmluvy zo 14. 11. 2001 predložených vo forme xeroxových kópií s vysokou
pravdepodobnosťou vyhotovila A. M.. Podpis M. obsiahnutý v osvedčovacej knihe N. Ú. J.. D. H. z 21.
11. 2001 pod poradovým číslom XX, ktorého menej kvalitná xeroxová kópia s výraznejšie narušeným

písmom pravdepodobne vyhotovila A. M.. Nepresnosť záveru v bodoch 2,), 3.) je spôsobená tým,
že sporné podpisy M. označené číslo X-X/XX-XX. boli skúmané so xeroxových kópií, ktoré nie sú
spracovateľné s jednoznačným záverom. Nakoniec treba zdôrazniť, že nie je vonkoncom jednoduché
sfalšovať podpisy chorej osoby s narušeným písmom.

Zo znaleckého posudku znalca M.. K. M., znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatrie
a gerontopsychiatrie súd zistil, že matka účastníkov bola prvýkrát psychiatricky vyšetrená 24. 04. 2001 a
kvyšetreniujupriviedladcéra.Danévyšetreniebolorealizovanéprevýraznéporuchysprávania,konania
a orientácie matky účastníkov, ku ktorým dochádzalo v jej pôvodnom sociálnom rodinnom prostredí.
Týmto psychiatrickým vyšetrením bola zistená jej neorientovanosť vlastnou osobou, časom i miestom,

pri vyšetrení pôsobila a podobne i pri nasledovných kontrolách bezradne. Prevádzala žmolivé pohyby
prstami rúk, čo je pomerne typicky príznak stareckého úbytku rozumových a pamäťových schopností.
Nedokázala uviesť dátum svojho narodenia, nedokázala pomenovať názvom ani deň vyšetrenia a
taktiež nedokázala uviesť dátum vyšetrenia, ani svoju adresu, ani miesto, kde sa nachádza. Na základe
takýchto vyšetrení, ako aj zdravotnej dokumentácie znalec uzavrel, že v čase podpisu predmetnej

darovacej zmluvy, t.j. 14. 11. 2001 mala matka účastníkov vymiznuté rozpoznávacie i ovládacie zložky
svojho konania. Jej rozhodovanie bolo nesamostatné, sugestibilne ovplyvniteľné, pričom si vôbec
neuvedomovala spoločenský, právny a morálny dosah a dosah svojho rozhodovania. Trpela už
dňa 14. 11. 2001 dementným syndrómom vaskulárnej genézy, ktorý pretrvával dlhodobo. V dôsledku
rozvinutéhodementnéhosystémumalavymiznutéúsudkovéschopnostiakritickosť,bolanesamostatná,

bezradná, dezorientovaná, sugestibilná, v plnom rozsahu odkázaná na pomoc inej osoby. V dôsledku
tohto psychického ochorenia vôbec nedokázala rozpoznať následky a dôsledky svojho konania a
rozhodovania, nebola spôsobilá k samostatnému logickému uvažovaniu a rozhodovaniu. Vôbec nebola
spôsobilá správne a logicky hodnotiť žiadnu svoju činnosť a taktiež žiadny právny úkon, ktorý sa týka,
jej osoby.

Z kontrolného znaleckého posudku znalkyne M.. Z. K. z P. O. F. N. S. P. F. D. R. B. B. súd zistil, že
na základe štúdia vyšetrovacieho spisu a zdravotnej dokumentácie berúc do úvahy teoretické poznatky
o demencii (vývoj, priebeh, prognóza, schopnosť medikamentózneho ovplyvnenia stavu) a klinické
skúsenosti z psychiatrickej praxe konštatovala, že u posudzovanej nebohej A. M., rod. L., nar. XX.. XX..

XXXX,. naposledy bytom K., P. XXX/X. sa v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 14. 11. 2001 sa
jednalo o demenciu zmiešaného typu v pokročilom štádiu, v dôsledku čoho menovaná nebola schopná
rozpoznať dôsledky svojho konania a nemala spôsobilosť na uzavretie takéhoto právneho úkonu. Tedavzhľadom na svoj duševný stav nebola schopná rozpoznať dôsledky svojho konania, v čase zavretia
predmetného právneho úkonu.

Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá
spôsobilosť na právne úkony.

Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka je takisto neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

V zmysle uvedeného ustanovenia je tak predpokladom platnosti právneho úkonu spôsobilosť účastníka
na právny úkon, ktorý účastník robí. Ak túto spôsobilosť nemá a právny úkon urobí, je takýto úkon
absolútne neplatný. V danom prípade žalobkyne nenamietali, že darovaciu zmluvu, ktorou ich matka
previedla nehnuteľnosti na žalovaného matka nepodpísala a taktiež trvali na tom, že v čase uzavretia
darovacej zmluvy matka nemala spôsobilosť takúto zmluvu uzavrieť. Súd nariadil znalecké dokazovanie

znalcom z odboru písmoznalectva, ktorý nepotvrdil tvrdenia žalobkýň o tom, že by darovaciu zmluvu
matka účastníkov nepodpísala. Na druhej strane však zo znaleckého posudku znalca M.. M. mal súd
preukázané, že matka účastníkov v dôsledku psychického ochorenia vôbec nedokázala rozpoznať
následky a dôsledky svojho konania a rozhodovania, nebola spôsobilá k samostatnému logickému
uvažovaniu a rozhodovaniu, vôbec nebola spôsobilá právne a logicky hodnotiť svoju činnosť a taktiež

žiadny právny úkon, ktorý sa týkal jej osoby. Obdobne sa vo veci vyjadrila kontrolná znalkyňa M.. Z.
K., ktorá uviedla, že v čase podpisu darovacej zmluvy zo dňa 14. 11. 2001 sa u matky účastníkov
jednalo o demenciu zmiešaného typu v pokročilom štádiu, v dôsledku čoho menovaná nebola schopná
rozpoznať dôsledky svojho konania a nemala spôsobilosť na uzavretie takéhoto právneho úkonu.
Takýto právny úkon je v zmysle zákona neplatný, jedná sa o absolútnu neplatnosť, preto súd žalobe v

celom rozsahu vyhovel. Nepovažoval za potrebné dopĺňať dokazovanie výsluchom ošetrujúceho lekára,
nakoľko zdravotná dokumentácia M.. L. M. bola obsiahnutá v znaleckom posudku. Súd preto určil, že
darovacia zmluva, ktorou matka účastníkov darovala nehnuteľnosti svojmu synovi, t.j. žalovanému je
neplatná.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalobkyniam, ktoré mali v konaní
úspech. Súd preto zaviazal žalovaného, aby im zaplatil trovy konania pozostávajúce zo súdneho
poplatku vo výške 1.000,.- Sk, ďalej každej z nich nahradil po 3.500,- Sk, ktoré zložili ako zálohu na
znaleckédokazovanieazktorejzálohybolivyplatenéznaleckétrovyznalcaD..Vkonanívznikliznalecké
trovy znalca D. vo výške 18.510,- Sk, znalecké trovy M.. M. vo výške 12.956,- Sk a znalecké trovy

znalkyne M.. K. vo výške 16.796,- Sk. Na trovy znaleckého dokazovania zložili zálohu po 3.500,- Sk
každá zo žalobkýň a 15.000,- Sk žalovaný. Po odpočítaní týchto záloh zostáva zaplatiť na účet súdu
26.262,- Sk. Túto sumu zaviazal súd zaplatiť žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech.

Okrem toho vzniklo právo na náhradu trov právneho zastúpenia, nakoľko žalobkyňu zastupovala

advokátka, ktorá si uplatnila náhradu trov v zmysle § 13 vyhlášky č. 655/2004 Zbierky zákonov.
Vychádzal z 1/13-iny výpočtového základu a pri zastupovaní dvoch osôb si vyúčtovala náhradu podľa §
13 ods. 3 vyhlášky zníženej o 20 % u každej z osôb. Vyúčtovala si tak náhradu za prevzatie veci s prvou
poradou klientov, za zastupovanie dvoch účastníkov vo výške 1.674,- Sk, za podanie žaloby na súde vo
výške1.674,-Sk,zazastupovanienapojednávanídňa08.06.2005vovýške1.848,-Sk,zazastupovanie

na pojednávaniach dňa 21. 09. 2005 a 16. 11. 2005 po 1.848,- Sk, za zastupovanie na pojednávaní dňa
19. 09. 2007 sumu 2.194,- Sk, za vyjadrenie ku znaleckému posudku č. XX/XXXX. vo výške 2.346,- Sk
a tú istú sumu na zastupovanie na pojednávaní dňa 22. 09. 2008. Spolu za 8 úkonov právnej služby si
vyúčtovala odmenu 15.778,- Sk. K tomu žiadala priznať režijný paušál dvakrát po 150,- Sk, trikrát po
164,- Sk, jedenkrát po 178,- Sk, jedenkrát po 190,- Sk, t.j. 1.350,- Sk, stratu času šesťkrát polhodiny po

273,- Sk, dva a pol krát dve polhodiny po 297,- Sk, dve polhodiny po 318,- Sk, t.j. 2.868,- Sk. Uplatnila
si tiež cestovné náklady osobným motorovým vozidlom Š. O. ŠPZ D. XXX. A. na päť pojednávaní,
z D. do Zvolena a späť jedna cesta 26 km, pri priemernej spotrebe 7,23 a cene benzínu 40,- Sk za
liter benzínu predstavuje náhrada 2.364,- Sk. Spolu náhrada trov konania predstavuje 22.360,- Sk, so
súdnym poplatkom 1.000,- Sk sumu 23.360,- Sk. Keďže žalobkyne zastupovala advokátka, zaviazal

súd žalovaného, aby takto vzniknuté trovy zaplatil na jej účet podľa § 149 ods. 1 O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).