Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, April 20, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10C/105/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711206569
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8711206569.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu SIKERS, spol. s r. o.,

Športovcov 2112, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 580 131, zastúpený spoločnosťou Beňo & partners
advokátska kancelária, s.r.o., Nám. sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej D.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., ul. X.mája XXX/XX, zastúpenej Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom so
sídlom Stará Ľubovňa, Okružná 871/65, IČO: 37 877 291, o zaplatenie sumy 70 326,90 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne

samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná
povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 70.326,90 eur ako doplatku ceny za vykonanie diela, a to
rekonštrukcie bytového domu súp. č. XXX na ul. U. vo H..
Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá ústna zmluva o dielo,
žalobca ako zhotoviteľ dielo vykonal a odovzdal žalovanej objednávateľke a dňa 14.3.2011 vyfakturoval
celkovú cenu za vykonané dielo v sume 80.326,90 eur so splatnosťou k 28.3.2011. Žalovaná uhradila
zálohunavykonaniedieladňa30.3.2009vsume10.000,-eurazvyšokvsume70.326,90eurneuhradila.

Z dôvodu omeškania žalovanej s úhradou si žalobca uplatňuje voči žalovanej tiež úrok vo výške 9 %
ročne od 29.3.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca poukázal na to, že dňa 21.3.2011 žalovaná vrátila faktúru č. 110002 splatnú k 28.3.2011 na
zaplatenie sumy 70.326,90 eur späť žalobcovi s tým, že vyfakturované práce v uvedenom rozsahu a
cenách si u žalobcu neobjednala, doložil tiež príjmový pokladničný doklad z 30.3.2009 o zložení zálohy
na dielo v sume 10.000,- eur, rozpis prác a materiálu a rozpočtových nákladov na rekonštrukciu domu.
Na pojednávaniach súdu žalobca trval na podanej žalobe s tým, že medzi účastníkmi ide záväzkový

vzťah z ústnej zmluvy o dielo a ktorú žalovaná plne akceptovala. Svedčí o tom skutočnosť, že zložila
zálohu na vykonanie diela v sume 10.000,- eur dňa 30.3.2009, odovzdala kľúče od bytu č. 5 v podkroví
( mezanín ) v bytovom dome súp. č. XXX na ul. U. č. XX vo H. za účelom vykonania dohodnutého diela
a so žalobcom komunikovala buď sama alebo prostredníctvom svojho priateľa p. X.. Žalobca poukázal
na § 634 Obč. Zák., z ktorého ustanovenia vyplýva, že, ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo
ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu a cena sa má platiť až po skončení
diela. Žalobca preto rešpektuje obvyklú cenu, ktorá bola vyčíslená v znaleckom posudku, keďže medzi

účastníkmi nebola dohodnutá zmluvná cena. Podľa žalobcu, ak žalovaná mala tretej osobe (p. X.) mala
poskytnúť finančné prostriedky na zaplatenie diela, ale on ich použil na svoje obchodné aktivity, nejedná
sa o plnenie žalobcovi. K ústnej zmluve o dielo došlo z dôvodu, že v prípade žalovanej a p. X. išlo o
dobrých známych konateľa žalobcu, a že žalovaná a zamestnankyňa žalobcu p. M. sú v príbuzenskomvzťahu, takže sa predpokladalo, že medzi účastníkmi nevzniknú rozpory. Preto žalobca navrhol žalobe
vyhovieť a ponecháva na súd, či žalobcovi prisúdi pôvodne žalovanú sumu alebo nezaplatenú cenu
diela zistenú znaleckým posudkom súdneho znalca M.. J. V. a vo zvyšku žalobu zamietne.

2. Žalovaná sa k podanej žalobe písomne vyjadrila a poprela žalobné tvrdenia žalobcu. Vzniesla
námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko so žalobcom žiadnu zmluvu neuzavrela, a
to ani ústene a písomne. Nerokovala so žalobcom ani o prípadne budúcej zmluve o dielo. Navrhla
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávaniach súdu súhlasila s vyčíslenou hodnotou diela

zistenou v znaleckom posudku súdneho znalca M.. J. Zimu v sume 55.374,39 eur vrátane konštrukcie
zimnej záhrady v sume 3.853,37 eur, ktorá nebola žalovanej nainštalovaná, a preto ju žalovaná navrhla
odpočítať, takže vykonaná a dodaná hodnota diela žalobcom je v sume 51.521,01 eur.
Napriek tomu, že žiadnu zmluvu neuzavrela, rekonštrukcia bola vykonaná, avšak po dohode s jej
vtedajším priateľom X., s ktorým byt v dome súp. č. XXX kupovali spoločne, i keď v evidencii
nehnuteľností je evidovaná ako výlučný vlastník nakoľko X. je cudzím štátnym príslušníkom. Poukázala

na skutočnosť, že sa v prípade domu súp. č. XXX nejedná o rodinný dom ani bytový dom so zriadeným
spoločenstvom vlastníkov, ale o stavbu so siedmymi bytovými jednotkami, a rekonštrukčné práce by
museli byť dohodnuté s každým vlastníkom samostatne.
Navzdory neexistencii dohody žalobcovi zaplatila jednak sumu 10.000,- eur a jednak sumu 20.315,- eur
za predaj jej mot. vozidla zn. D. Y., trieda A žalobcovi, ktorú jej žalobca v skutočnosti nevyplatil. Pokiaľ

sa týka zvyšku žalovanej sumy, žalovaná poukázala na to, že urobila celkom 5 výberov zo svojho účtu
a to v celkovej sume 38.300,- eur ( z nich 10.000,- eur sama zaplatila ako preddavok na dielo a zvyšok
28.300,- eur dala v tom čase svojmu druhovi p. X., ktorý peniaze odovzdal konateľovi žalobcu v rámci
ich spoločného projektu).
Skutočnosť, že žalovaná dala peniaze bývalému druhovi p. X., potvrdil sám p. X. počas výsluchu

svedka na pojednávaní súdu dňa 7.3.2012 a skutočnosť, že p. X. spolupracoval so žalobcom, potvrdila
aj svedkyňa p. M.. V. tak dala sumu 28.300,- eur bývalému druhovi na zaplatenie diela žalobcovi. Z
uvedeného teda vyplýva, že žalovaná zaplatila žalobcovi za neobjednané dielo sumu 58 615,- eur
(10.000,- eur + 20.315,- eur + 28.300,- eur), ktorá prevyšuje hodnotu rekonštrukcie stanovenú znalcom
M.. V. v znaleckom posudku (55.374,39 eur, z toho nedodaná konštrukcia zimnej záhrady predstavuje

sumu 3.853,37 eur). Preto žalovaná navrhla žalobcu zamietnuť.

3. Rozsudkom zo dňa 6.11.2015 súd žalovanú zaviazal na úhradu sumy 21.206,01 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9% ročne od 29.3.2011 do zaplatenia. Po odvolaní podanom oboma stranami
sporu Krajský súd Prešov ako súd druhej inštancie rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa

25.7.2017 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v zmysle pokynu súdu druhej inštancie mal
súd prvej inštancie vec opätovne prejednať a prihliadnuť pritom na konštatované záväzné právne
názory súdu druhej inštancie. Súčasne v uznesení súd druhej inštancie uviedol, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaná odovzdala bývalému druhovi X. finančnú hotovosť
vo výške 38.500,- eur za účelom uhradenia platby žalobcovi ako zhotoviteľovi diela. Bývalý druh

žalovanej mal vedomosť za akým účelom mu žalovaná túto finančnú čiastku odovzdala a aj napriek tejto
skutočnosti, bez súhlasu žalovanej, zverené finančné prostriedky, svojvoľne spolu so žalobcom použili
na svoje podnikateľské aktivity, ktoré sa žalovanej vôbec netýkali a ani nijako nesúviseli so záväzkom
žalovanej voči žalobcovi. Z uvedeného sa teda javí, že suma 38.500,- eur (suma, ktorú si nárokuje
žalobca) bola zo strany žalovanej zaplatená prostredníctvom spoločného podnikateľa.

4. Súd druhej inštancie tiež konštatoval, že v spotrebiteľských vzťahoch je treba chrániť dobromyseľnosť
spotrebiteľa a za dodávateľa považovať aj osobu, ktorá s dodávateľom spolupodniká (Obchodníkom je
akákoľvek osoba, ktorá v rámci obchodných praktík koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej
podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej činnosti a ktokoľvek, kto koná v mene alebo zastúpení

obchodníka. [ čl. 2 písm. b/ Smernice EP a Rady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách
podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu]. Mala by tam spadať aj osoba, o ktorej spotrebiteľ
sa mohol dôvodne domnievať, že má spoločné obchodné praktiky s dodávateľom.) Iným účelom
bolo financovanie spoločných podnikateľských aktivít žalobcu a bývalého druha žalovanej. Súd prvej
inštancie však mal prihliadať na skutočnú vôľu žalovanej a vo vzťahu k nároku žalobcu vyvodiť právne

závery (v súlade so skutočnou vôľou žalovanej).

5. Konanie bývalého druha žalovanej bolo voči žalovanej účelové, podvodné a nekalé. Okrem toho mal
súd druhej inštancie za to, že žalobca pri priemernej dávke obozretnosti mohol mať vedomosť o tomodkiaľpochádzajúfinančnéprostriedkyvovýške38.500,-eur,použiténaspoločnépodnikateľskéaktivity
žalobcu a bývalého druha žalovanej a na aký účel ich žalovaná bývalému druhovi odovzdala. Je viac ako
nepravdepodobné, že by žalobca nemal vedomosť o tom, že suma 38.500,- eur, ktorú bývalý druh spolu

so žalobcom použili na ich spoločné podnikateľské aktivity, pochádza práve od žalovanej a mala slúžiť
výhradne na úhradu platby žalobcovi ako zhotoviteľovi diela za žalovanú. Je nevyhnutné posudzovať
vo vzájomných súvislostiach všetky skutočnosti, s ktorými sa súd oboznámil v priebehu celého súdneho
konania a súd prvej inštancie je povinný zohľadniť uvedené skutočnosti a vyrovnať sa aj s otázkou, či
bolo dielo odovzdané, kedy, kým a za akých podmienok a rovnako so zľavou za nekvalitu diela, ak už

bolo podľa objednávky dodané.

6. Po vrátení veci súd doplnil dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu a žalovanej,
opätovne vyhodnotil vykonané dôkazy, z čoho zistil tento skutkový stav:

7. Z doplňujúceho výsluchu G. U., štatutárneho zástupcu žalobcu súd zistil, že žalobca vykonal

rekonštrukciu bytu žalovanej, pričom žalovaná si práce mala objednať osobne. Sesternica žalovanej D.
M., zamestnankyňa žalobcu, žalobcu oslovila s požiadavkou na rekonštrukciu. Následne druh žalovanej
pán X. byt sprístupnil a ukázal o čo vlastne ide. Druhé stretnutie sa konalo aj za prítomnosti žalovanej,
kde sa nejako dispozične riešili veci, čo by si ako predstavovali. Žalobca vypracoval cenovú ponuku a
začalo sa rekonštruovať po tom, ako žalovaná uhradila zálohu 10.000,- eur. Z toho žalobca usudzuje,

že žalovaná od začiatku vedela, čo sa ide robiť a ako sa ide robiť, a technické veci nechala riešiť svojho
druha. Podľa žalobcu keď to bolo potrebné, žalovaná vždy prišla, či už kvôli streche k susedom, alebo
kvôli úradom. S vykonanými rekonštrukčnými prácami bola spokojnosť až do štádia, keď žalobca žiadal
úhradu. Keďže úhrada vykonaná nebola, žalobca nedodal zvyšok diela, a to zimnú záhradu. Rozsah
diela mal byť dohodnutý ústne, žiadne písomnosti sa nerealizovali. Cenová ponuka mala byť na sumu

45.000,- eur, záloha 10.000,- eur a zvyšok po dokončení. Žalovaná sa zaujímala o vzhľad kúpeľne a
kuchynskej linky, avšak kvalitou prác sa nezaoberala. Toto riešil jej druh X., ale podľa žalobcu žalovaná
bola pri všetkých dôležitých rozhodnutiach.
Poprel, že by mal akékoľvek obchodné aktivity s X. a jedinou platbou bola záloha od žalovanej. S
odstupom času zistil, že X. bol podvodník hľadaný Interpolom, na čo aj žalovanú upozornil. Uviedol,

že X. bol následne zadržaný a odovzdaný poľským justičným orgánom. Súčasne uviedol, že cenovú
ponuku odovzdával X., ale podľa žalobcu bola žalovaná o všetkom informovaná. Kú kúpnej cene za
predaj vozidla zn. D. Y. trieda A štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že sa jednalo o vozidlo žalovanej,
toto žalobca odkúpil a zaplatil, ale žalovaná si kúpnu cenu neprišla ani prevziať a prevzal ju X.. Na otázku
kedy žalobca skončil či prerušil práce uviedol, že asi v roku 2010 - 2011, faktúra bola vystavená v roku

2013 a odstup odôvodnil nemožnosťou dohody so žalovanou. Čo sa týka rozsahu a ceny diela, cenová
ponuka bola na 45.000,- eur, avšak počas rekonštrukcie sa pridávali ďalšie práce.

8. Z doplňujúceho výsluchu žalovanej súd zistil, že podrobnosti rekonštrukčných prác dohadoval žalobca
s X., žalovaná s prácami súhlas nevyslovila, ale nebola ani proti rekonštrukcii. V priebehu rekonštrukcie

sa dozvedela od X., že rekonštrukcia prebieha, a že sa dohodol s pánom U. v priebehu rekonštrukcie.
Osobne nevydávala žiadne pokyny ani so žalobcom nekomunikovala. Sumu 10.000,- eur odovzdala
žalobcovi na požiadanie X., ktorý ju požiadal, že ich potrebuje. V čase rekonštrukcie žila s X. v spoločnej
domácnosti. Mala vedomosť o tom, že X. niečo hradil, poznačila si keď mu poskytla hotovosť, ale čo sa
s hotovosťou stalo uviesť nevie. Jednalo sa o hotovosť za rekonštrukciu. O vzťahu žalobcu a X. a ich

spoločných obchodných aktivitách nemala informácie.

9. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

10. Podľa § 631 Obč. zák. zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané

( zhotoviteľ diela ) , že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

11. Podľa § 634 ods. 1 a 2 Obč. zák. ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená
osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu. Ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až
po skončení diela. Ak sa však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné

náklady, je ten, komu bolo zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávanie diela od objednávateľa
primerané preddavky.12. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej
miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu,
ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene

nerovnovážne postavenie strán sporu.

13. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

14. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Podstatou zmluvy o dielo je výkon činnosti, prevaha plnenia spočíva vo výkone činnosti. Podstatnými
náležitosťami zmluvy o dielo je označenie zmluvných strán a dohoda o predmete diela. V prejednávanej
veci nemal súd za preukázané, že by medzi žalobcom a žalovanou platne k uzavretiu zmluvy o

dielo došlo, nemožno však vylúčiť uzavretie zmluvy medzi žalobcom a X., ktorý je podľa žalovanej
spoluvlastníkom bytu, i keď nie zapísaným v evidencii nehnuteľností. Z vykonaného dokazovania
nemožno ani zistiť, aký mal byť skutočný rozsah diela, nakoľko dielo nebolo žalobcom nikdy oficiálne
dokončené ani odovzdané. Toto potvrdil sám štatutárny zástupca žalobcu (nedodal napr. zimnú záhradu
a je uložená u žalobcu).

V prospech tohto záveru svedčí skutočnosť, že sám žalobca potvrdil, že sa dohodol nie so žalovanou,
ale jej druhom X., ktorému odovzdal cenovú ponuku a komunikoval s ním aj o technických záležitostiach.
Svedok X. v konaní potvrdil, že so štatutárnym zástupcom žalobcu mali spoločné podnikateľské aktivity,
ažerekonštrukčnéprácebolivcelomrozsahuuhradené.Akzmluvusvedoksožalobcomuzavrel,zrejme
mal väčší prehľad o obsahu uzavretej zmluvy ako žalovaná, ktorá sa dohody o rozsahu a cene diela

nezúčastnila, a s ktorou ani žalobca v podstate nekomunikoval.

16. Za predpokladu, že by aj bola zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovanou uzavretá ústnou
formou, chýba tu podstatná náležitosť zmluvy o dielo, a to stanovenie jej odplatnosti a rozsah diela.
Povinnosť určiť pevnú cenu alebo cenu určenú aspoň odhadom je daná vtedy, keď sa takéto určenie

so zreteľom na vôľu zmluvných strán stane podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo, bez ktorej by
k uzavretiu zmluvy nedošlo. Vyplýva to z ustanovenia § 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré
obligatórne nepredpokladá dohodu o výške ceny. Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam,
kde žiadna zo strán nemôže vopred určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah
diela v takomto prípade sa spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme

ochranyobjednávateľavtakomtoprípadeprichádzadoúvahyurčeniecenyodhadom,ktorájereguláciou
ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim medze vzájomne
už dohodnutých práv i povinností, do doby pokiaľ nebude takto vzniknutá situácia riešená dohodou.
Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho rozsahu, pozostávajúceho z viacerých
prvkov,ktorésazhotovujúpočastiach,prípadnevnadväzujúcejčasovejpostupnosti.Rozpočetspravidla

spracováva zhotoviteľ, alebo projektant, ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v
zhode s projektovou dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu
úplnosti dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu
zodpovedajúcemu štrukturalizovanému financovaniu objednávateľom (resp. investorom) z pohľadu
rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo

305/2008). Uvedené závery predpokladajú, že dôjde k riadnemu uzavretiu zmluvy, dokončeniu a
odovzdaniu diela.

17. Za predpokladu platného uzavretia zmluvy medzi žalobcom a žalovanou ďalej súd poukazuje na
skutočnosť, že žalovaná by vo vzťahu vystupovala ako spotrebiteľ. Ako konštatoval súd druhej inštancie,

v spotrebiteľských vzťahoch je treba chrániť dobromyseľnosť spotrebiteľa a za dodávateľa považovať aj
osobu, ktorá s dodávateľom spolupodniká (Obchodníkom je akákoľvek osoba, ktorá v rámci obchodných
praktík koná na účely spadajúce do rámca jej obchodnej podnikateľskej, remeselnej alebo profesijnej
činnosti a ktokoľvek, kto koná v mene alebo zastúpení obchodníka. [ čl. 2 písm. b/ Smernice EP aRady 2005/29/ES o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom
trhu]. Mala by tam spadať aj osoba, o ktorej spotrebiteľ sa mohol dôvodne domnievať, že má spoločné
obchodné praktiky s dodávateľom.)

Žalobca i žalovaná potvrdili intenzívny kontakt so svedkom X., bývalým druhom žalovanej, i keď sa podľa
žalobcu sa jednalo o spoločné pitie kávy v sídle žalobcu, kde svedok prezentoval svoje nerealizovateľné
plány, avšak tieto svoje tvrdenia žalobca nijako nepreukázal. Možno tak dôvodne predpokladať, že
k spoločným aktivitám žalobcu a X. skutočne dochádzalo. Bolo preukázané, že žalobkyňa svedkovi
X. poskytovala hotovosť na úhradu prác. Pokiaľ svedok X. hotovosť prevzal pre žalobcu a túto mu

neodovzdal, jeho konanie skutočne bolo voči žalovanej účelové, podvodné a nekalé.
Žalobca pri priemernej dávke obozretnosti mohol mať vedomosť o tom odkiaľ pochádzajú finančné
prostriedky vo výške 38.500,- eur, použité na spoločné podnikateľské aktivity žalobcu a bývalého druha
žalovanej a na aký účel ich žalovaná bývalému druhovi odovzdala. Ako konštatoval súd druhej inštancie,
je viac ako nepravdepodobné, že by žalobca nemal vedomosť o tom, že suma 38.500,- eur, ktorú bývalý
druh spolu so žalobcom použili na ich spoločné podnikateľské aktivity, pochádza práve od žalovanej a

mala slúžiť výhradne na úhradu platby žalobcovi ako zhotoviteľovi diela.

18. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich
tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so

zásadou rovnosti účastníkov konania.
Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,

predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom
kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom
konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde
svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému,

ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných
ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne
dôkazy.
V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní

vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j.
dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

19. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
Žalobca svoj nárok síce uplatnil, avšak nepreukázal žiadne zo svojich tvrdení o tom, že uzavrel
riadne zmluvu o dielo so žalovanou, ani že dielo riadne podľa zmluvy dokončil, teda splnil svoju časť
záväzku. Naopak sám uviedol, že dielo nebolo ani dokončené ani odovzdané. Bez dokázania uvedených

skutočností je nárok žalobcu nepreukázaný a nepreskúmateľný. Rozhodnutie v prospech žaloby by
nepochybne bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v konaní úspešnej žalovanej priznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých súd rozhodne v zmysle § 262
C.s.p. samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.