Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/229/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217219464
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217219464.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko,a.s.,sosídlomHodžova11,Žilina,IČO:31575951protižalovanému:Z.I.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom H. XX, o zaplatenie 1038,77 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1038,77 eur to všetko v pravidelných mesačných
splátkach po 100 eur splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia.

Súd žalobu v časti 28 % úroku ročne od 19.7.2017 zamieta.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 94,92 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2017 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1038,77 eur s
28 % úrokom ročne zo sumy 1038,77 eur od 19.7.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnený
nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 13.6.2013 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a

nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka (zák č. 513/1991 Zb.) zmluvu č. 3905538001, na základe
ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa príslušných
ustanovení zmluvy, táto sa spravuje aj znením obchodných podmienok banky pre jednotlivé produkty a
VOP, s ktorými sa žalovaný oboznámil pred podpisom zmluvy, čo osvedčil aj svojim podpisom. Podľa
bodu3.8VOPjeklientpovinnýmaťnaúčtedostatokfinančnýchprostriedkovpostačujúcichnavykonanie
požadovaných transakcií. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným tým, že sa dostal
do nepovoleného prečerpania (debetu) na účte vo výške žalovanej istiny a dlh nevyrovnal, žalobca

zatvoril príslušný účet žalovaného, o čom žalovaného informoval posledným výpisom z účtu. Keďže
účet je možné zatvoriť len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, žalobca pred zatvorením účtu vykonal dňa
18.7.2017 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj
vnútorný pohľadávkový účet - táto transakcia má popis „bezhotovostný prevod vyrovnanie zostatku zatv.
účtu“ alebo „prevedenie dlhu klienta“, pričom ide o internú transakciu banky, nie o úhradu zo strany
žalovaného. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky 1038,77 eur
úročená úrokom vo výške 28% ročne. Pretože pohľadávka žalobcu nebola žalovaným uhradená v plnej

výške, s poukazom na uvedený skutkový a právny stav veci a pripojené dôkazné prostriedky, žalobca
žiadal, aby súd jeho žalobe vyhovel.Za dôkaz žalobca označil Zmluvu o bežnom účte č. 3905538001, Všeobecné obchodné podmienky
Prima banka Slovensko, a.s., Sadzobník poplatkov, výpisy z účtu žalovaného, vývesku úrokových
sadzieb produktov žalobcu.

2. Žalovaná vo vyjadrení doručenom súdu 14.2.2018 uviedla, že v rokoch 2015 a 2016 bola
nezamestnaná a jej príjem bol nízky. Nebola schopná svoj dlh uhradiť jednorázovo, ako ju na to vyzvala
banka. V súčasnosti pracuje, a tak by na dlh vedela mesačne poukazovať 100 eur.
3. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval návrhom na uzatvorenie zmieru z 19.3.2018.

4. Súd otvoril vo veci pojednávanie 24.4.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného
žalobcu.

5. Žalovaná uviedla, že je dlhoročnou klientkou Prima Dexia banky. Išla do mínusu, keď jej nebohý syn
chcel vycestoval do USA. Ona v roku 2016 prišla o dobré zamestnanie a platiť nevedela. Kontaktovala
žalobcu, vložila na účet XXXX eur požičaných od mamičky. Žalobcovi to stále nestačilo, chcel, aby

uhradila všetko a naraz. Medzičasom ovdovela, bola bez zamestnania. Vedela by platiť maximálne v
splátkach po 100 eur mesačne.

6. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi zmluvnými stranami nie je sporné uzatvorenie zmluvy
o spolupráci a nie je sporná existencia dlhu, sporný je nárok žalobcu na úrok vo výške 28 %. Súčasne

uviedol,žesúdusajavíbyťuplatnenýnárokčiastočnedôvodný,aževykonádokazovanieoboznámením
s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Súd v súlade s § 295 CSP vykonal dokazovanie a hodnotil vec s prihliadnutím na žalobný petit a
na žalobou vymedzené rozhodujúce skutočností, z existencie, ktorých žalobca opodstatnenosť svojej

pohľadávky vyvodzoval, pričom sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

8. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že medzi žalobcom (ešte pod obchodným
menom Dexia banka Slovensko a.s.) a žalovaným bola dňa 13.6.2005 uzavretá Zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. 390553, predmetom ktorej bola Zmluva o zriadení

osobného účtu v SKK č. XXXXXXXXXX/XXXX, Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty ako aj
Zmluva o poskytovaní služby elektronického bankovníctva. Okrem oprávnenia žalobcu za poskytovanie
produktov/služieb zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko, a.s. v
platnom znení a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy, ktorého
sa poskytnutie produktu/služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu majiteľa účtu vedeného

v banke, iné práva a povinnosti súvisiace s účtom v zmluve upravené nie sú, s výnimkou oprávnenia
vypovedať zmluvu. Podľa zmluvy, práva a povinnosti, ktoré nie sú v zmluve výslovným spôsobom
upravené, sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt/službu v platnom znení. Majiteľ účtu
mal podľa predtlače zmluvy z 13.6.2005 súčasne vyhlásiť, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú
súčasťou zmluvy.

9. Súd v danej veci aplikoval nielen ustanovenia § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ale vzhľadom
na predmet podnikania žalobcu ako banky (§ 52 ods. 3 OZ), súd na daný zmluvný vzťah aplikoval aj
ustanovenia § 52 a nasl. OZ, majúc za to, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ), keď
pri uzatváraní zmluvy z 13.6.2005 nekonal ako podnikateľ.

10. Na základe zmluvy strán sporu z 13.6.2005 žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet,
pričom žalobca na tomto účte evidoval dlh žalovaného vo výške 1038,77 eur, ktorá suma je výsledkom
súčtu kreditných a debetných operácií na účte žalovaného. Súd uvedenú zmluvu považuje za platnú,
keďže má všetky náležitosti zmluvy upravenej v § 708 Obchodného zákonníka. Žalovaný tento dlh

žalobcovi nezaplatil, preto súd žalovaného zaviazal zaplatiť dlžnú sumu vyčíslenú žalobcom k 18.7.2017
vo výške 1038,77 eur. Pokiaľ žalobca dňa 18.7.2017 previedol debetný zostatok na účte žalovaného
na svoj vnútorný pohľadávkový účet a účet žalovaného zatvoril, žalobca tento svoj úkon špecifikoval v
žalobe ako internú transakciu banky. Aj keby bolo možné úkon žalobcu charakterizovať ako odstúpenie
žalobcu od zmluvy, na výšku pohľadávky žalobcu voči žalovanému by prípadné odstúpenie žalobcu od

zmluvy nemalo žiadny dopad.

11. Žalobca v žalobe doručenej súdu 21.8.2017 netvrdil, že by v zmluve z 13.6.2005 bolo určené,
že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď žalovaný nemá na to potrebné peňažnéprostriedky na účte, teda žalobca netvrdil, že by sa sporiace strany v súlade s § 710 Obchodného
zákonníka písomne dohodli, že žalobca poskytne žalovanému úver - povolený debet - v konkrétnej
výške povoleného prečerpania, resp. že by žalobou uplatnený nárok súvisel s inou zmluvou než s tou z

13.6.2005, resp. že by súvisel s povoleným debetom. Pokiaľ sa žalobca domáhal aj zaplatenia úroku vo
výške 28 % ročne zo sumy 1038,77 eur od 19.7.2017 do zaplatenia, zo zmluvy z 13.6.2005 nevyplýva,
že by žalovaného zaťažovala povinnosť platiť akýkoľvek úrok a už vôbec nie vo výške 28%. Pokiaľ VOP
(Všeobecné obchodné podmienky) žalobcu (DEXIA banka Slovensko a.s.) nie sú ani opatrené podpismi
zmluvných strán, nemôžu tvoriť zmluvnú dokumentáciu vzťahu strán sporu (bod 40. - 45. rozsudku

Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9.11.2016 dostupný na www.curia.europa.eu ) a túto nepochybne netvoria ani VOP účinné od 1.8.12017. Navyše žalobcom
predložený Sadzobník poplatkov účinný od 1.8.2017 nie je ani neoddeliteľnou súčasťou zmluvy z 13.6.
2005, a taktiež nie je opatrený podpismi zmluvných strán. S poukazom na uvedené súd nárok žalobcu
v časti 28% úroku ročne od 19.7.2017 nepovažoval za dôvodný.

12. V konaní boli čiastočne úspešné obe strany sporu, žalobca v časti žalovanej istiny a žalovaný v časti
28% úroku ročne zo sumy 1038,77 eur od 19.7.2017 do zaplatenia, pričom takto uplatnený nárok na
úrok ku dňu doručenia žaloby (od 19.7.2017 do 21.8.2017) predstavuje sumu vo výške 27,09 eur. Pre
posúdenie úspechu sporovej strany v konaní je bez významu, že je to (len) nárok na úrok, keďže súd pri
posudzovaní úspechu vychádza z celého predmetu konania, ktorým v danom prípade bol popri nároku

na zaplatenie istiny aj nárok na 28% úrok ročne zo sumy 1038,77 eur od 19.7.2017 do zaplatenia. V
súvislosti so zisťovaním pomeru úspechu strán sporu pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania
je bez významu aj skutočnosť, že v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. sa z takto uplatneného nároku na
28% úrok súdny poplatok nevyrúbil. Z uvedených dôvodov mal žalobca 97,46% úspech a žalovaný mal
2,54% úspech, ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Z uvedených dôvodov súd o náhrade trov konania

rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní procesne
úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu 94,92% náhradu trov konania

13. Lehotu na plnenie súd žalovanému určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP, pričom žalovanému so
súhlasom žalobcu v návrhu na uzavretie zmieru povolil plniť v pravidelných mesačných splátkach, pod

hrozbou straty výhody splátky v prípade omeškania s úhradou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.