Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, October 19, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116212616
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116212616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci žalobcu :

TELERVIS PLUS a. s. so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený
JUDr. Vratislav Šteffek, advokát, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému : C. J.Ž.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom: C. XX/XX, J. M., zaplatenie 543,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 353,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,05 %
ročne z tejto sumy od 10.10.2014 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 30 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 11.05.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 543 eur, úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 543 eur
od 10.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 28.01.2014 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako
s dlžníkom zmluvu o úvere č. 320140227 na sumu 500,- eur za úrok vo výške 100,- eur, pričom
veriteľ si účtoval za poskytnutie úveru servisný poplatok vo výške 90,- eur. Zmluvou sa žalovaný

zaviazal celkovú čiastku 690,- eur uhradiť v 13 mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných
splátkach po 2,50 eur (splátky úroku) a ďalej v pravidelných 10 mesačných splátkach po 68,25 eur
(istina 73,26%, úrok 13,55%, servisný poplatok 13,19% z každej splátky). Prvá splátka bola splatná
10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti
predchádzajúcej splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je
veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa zmluvné strany nedohodnú
inak. Celkovo bolo uhradené 147,- eur. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas v zmysle

splátkového kalendára, žalobca mu oznámil stratu výhody splátok. V upomienke zo dňa 19.06.2014
žalobca upozornil žalovaného na uplatnenie práva žiadať zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení
o zosplatnení záväzku zo dňa 14.10.2014 žalobca oznámil žalovanému, že celý dlh sa stal splatným
dňa 09.10.2014. Ku dňu podania žaloby činí dlžná čiastka sumu 543,- eur, ktorá predstavuje rozdiel
medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v celkovej sume 690,- eur a čiastkou vo výške 147,- eur,
ktorá bola žalovaným uhradená.
3.Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), Súd na prejednanie sporu nariadi
pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje
1 000 eur.5.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami prejednal vec bez nariadenia pojednávania a vyhlásil
verejne rozsudok dňa 19.10.2017, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na

úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 10.10.2017.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a na základe vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
8. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ prostredníctvom obchodného
zástupcu a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 28.01.2014 zmluvu označenú ako zmluva o

spotrebiteľskom úvere č. 320140227, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 500,- eur. Tento úver mal byť poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 %.
Za poskytnutie úveru si žalobca mohol účtovať servisný poplatok vo výške 18 % z istiny. Žalovaný
svojím podpisom na zmluve potvrdil prevzatie uvedenej peňažnej sumy, na základe čoho mal súd za
preukázané, že žalovaný prevzal v deň uzavretia zmluvy, t. j. dňa 28.01.2014 uvedenú peňažnú čiastku

v hotovosti (čl. I. zmluvy).
9. Žalovaný sa v zmluve zaviazal, že žalobcovi splatí istinu vo výške 500,- eur, úroky vo výške 100,- eur
a servisný poplatok v sume 90,- eur, spolu sumu 690,- eur v 13 mesačných splátkach a to v prvých 3
mesačných splátkach vo výške 2,50 eur (splátky úroku) a v pravidelných rovnomerných 10 mesačných
splátkach vo výške 68,25 eur ( istina vo výške 73,26%, úrok vo výške 13,55% a servisný poplatok

vo výške 13,19%) so splatnosťou prvej splátky na 10. deň po uzatvorení zmluvy, pričom každá ďalšia
splátka až do úplného zaplatenia mala byť splatná na 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
V obchodných podmienkach, podpísaných žalovaným, sa uvádza, že konečná splatnosť pripadá na
370.deň po uzatvorení zmluvy. Ďalej sa účastníci zmluvy dohodli, že veriteľ je oprávnený žiadať od
dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením jednotlivej

splátky, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. Priemerná RPMN v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm.
y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu podpisu zmluvy pri splatnosti úveru 13 mesiacov uvedená vo
výške 45,94 %. RPMN bola 67,70%.
10. Súd v ďalšom považoval za nesporné tvrdenie žalobcu , že žalovaný doposiaľ na daný záväzkovo-
právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy uhradil sumu 147,- eur, keďže žalovaný nepreukázal, že by

pohľadávku žalobcu uhradil vo väčšom rozsahu.
11. Listom zo dňa 19.06.2014 označeným ako „Predžalobná upomienka“ žiadal žalobca žalovaného o
úhradu sumy vo výške 543,- eur do 5 dní od obdržania výzvy s upozornením, že inak si uplatní svoje
právo a po uplynutí 15-dňovej lehoty v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka bude žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky a budú voči žalovanému uplatnené aj všetky dojednané zmluvné sankcie.

12. Listom zo dňa 14.10.2014 oznámil žalobca žalovanému, že ku dňu 09.10.2014 bol z dôvodu
omeškania so splácaním úveru zosplatnený dlh v celkovej sume 543,- eur, pričom oznámenie o
zosplatnení dlhu bolo žalovanému doručované podľa priloženého poštového podacieho hárku dňa
14.10.2014.
13. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom, na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane
najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné

spotrebiteľovi.
Podľa ods. 2, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase vzniku

omeškania odporcu: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 01.02.2013, výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny

vzťah na základe vyššie uvedenej uzavretej zmluvy zo dňa 28.01.2014. Aj s poukazom na to, že zo
strany žalobcu išlo o činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a zo strany žalovaného
nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na výkon povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov, súd dospel k záveru, že medzi stranami vznikol právny vzťah
v zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
15. V konaní mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému ako dlžníkovi spotrebiteľský úver vo
výške 500,- eur, pričom prevzatie tejto sumy žalovaný potvrdil podpisom na zmluve. Na druhej strane
žalovaný porušil svoj záväzok splácať spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach, pričom celkovo
uhradil len sumu vo výške 147,- eur. Rozdiel v nesplatenej istine úveru tak predstavuje sumu 353,- eur,

v ktorej časti súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel, nakoľko nebolo v konaní preukázané,
že by žalovaný zostávajúcu časť istiny úveru uhradil.
16. Ďalej súd uvádza, že dotknutá zmluva uzavretá medzi sporovými stranami neobsahovala minimálne
náležitosť podľa citovaných ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. znení platnom ku dňu
uzavretia zmluvy. V zmluve sa nikde nenachádza riadny údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. Ustanovenie zmluvy, ktoré stanovovalo termíny jednotlivých splátok odpočtom počtu dní od
uzavretia zmluvy a počet splátok, nemožno podľa názoru súdu za konformné so zmyslom a účelom
sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru
súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,

t. j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. V obchodných
podmienkach je ako termín konečnej splatnosti uvedený 370.deň po uzatvorení zmluvy, čo však
vzhľadom na uvedené nespĺňa podmienku riadnej určitosti údaju o konečnej splatnosti. Naviac aj
zákon používa pojem termín, čo znamená, že má byť presne uvedený termín, na ktorý pripadá konečná
splatnosť úveru a nie je možné nahradiť uvedenú náležitosť zmätočným odpočtom termínov splatnosti 1.

až 13. splátky a odpočítaním 370 dní odo dňa podpisu zmluvy tak, že sa sám spotrebiteľ musí dopátrať
k termínu, na ktorý pripadá konečná splatnosť úveru.
17. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení
§ 11 ods. 1, písm. b/ sankcionuje tým, že takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Z uvedených dôvodov súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 353,- eur uplatňovanej
titulom úroku a servisného poplatku za poskytnutie úveru zamietol. Pre úplnosť, čo sa týka právneho
posúdenia, súd uvádza, že nemohol vec posúdiť vo svetle rozsudku Súdneho dvora EÚ C -42/15 z

09.11.2016, ktorý sa týkal výkladu smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a v zmysle ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a
s istotou identifikovať dátumy týchto splátok ( s uvedeným názorom celkom zrejme súvisí potreba ne/
uvedenia dátumu konečnej splatnosti úveru, ktorá je vlastne splatnosťou poslednej splátky úveru). Pri

konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto
rozhodnutia ako konflikt medzi uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. prijatým za účelom
implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či môže smernici
priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad, ktorý súd rieši).
Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátny
súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon č. 129/2010

Z.z. vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný výklad zákona) však nie
je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože by sa jednalo
o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť ústavný princíp
právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých náležitostí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru, nemožno v tomto

svetle vykladať zákon č. 129/2010 Z.z., ktorý vyslovene hovorí, že práve absencia tých istých náležitostí
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by došlo k neprípustnému výkladu
contra legem. Súčasne, ak by aj súd v tejto veci postupoval tak, že by použil výklad načrtnutý v
predmetom rozsudku Súdneho dvora, má za to, že by došlo k nedôvodnému narušeniu ústavného
princípu právnej istoty a nedôvodného odklonu od ustálenej súdnej praxe. Uvedené je neprípustné aj

s poukazom na č.l 2 ods. 2 CSP, podľa ktorého právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že
jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
18. Pokiaľ sa týka žaloby v časti uplatnených úrokov z omeškania, súd tento uplatnený nárok na

zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne posúdil v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníkavspojenísust.§3nariadeniavládySRč.87/1995Z.z..Vzhľadomkzamietnutiužalobyvčasti
o zaplatenie sumy 190,- eur, súd zamietol aj žalobu v časti uplatneného príslušenstva, t. j. príslušných
úrokov z omeškania z tejto sumy.
19. Pokiaľ sa týka zvyšného rozsahu uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy

353,- eur od 10.10.2014 do zaplatenia, súd v tejto časti žalobe vyhovel. Keďže sa žalovaný dostal
do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu, vzniklo žalobcovi právo popri istine aj na úroky z
omeškania. Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení výška úrokov z omeškania v čase, keď sa
žalovaný dostal do omeškania s platením svojho peňažného záväzku, predstavovala 5,05 % ročne (k
10.10.2014, vzhľadom na to, že dlh sa stal splatným dňa 09.10.2014). Žalobca si uplatňoval úroky z

omeškania v správnej výške, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania z priznanej istiny 353,- eur
odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa stal dlh v zmysle oznámenia o zosplatnení záväzku splatným.
20. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo.

21. Žalobca sa domáhal celkovo zaplatenia sumy 543,- eur s úrokom z omeškania. Žalobca však bol
len čiastočne úspešný, keď mu súd priznal sumu 353,- eur s úrokom z omeškania, čo predstavuje
úspech žalobcu v rozsahu 65 %. Úspech žalovaného je potom 35 %. Čistý úspech žalobcu (úspech
- neúspech) predstavuje 30 %. Žalobca má preto proti žaloanému právo na náhradu trov konania v
rozsahu 30 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto

rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.