Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118265662
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118265662.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: SetCar
sk, a.s., so sídlom Sučany, Ulica priemyselná 10, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného advokátom
JUDr. Tomášom Zbojom, so sídlom R., Q. XXX/X, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému
advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, so sídlom P., E. V. X/A, o zaplatenie 140 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 17C/13/2018-121 zo dňa
10. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 140 eur s 5 % úrokom z omeškania od 3.2.2017 do zaplatenia. Na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že prevádzkou motorového vozidla poisteného
u žalovaného vznikla škoda (škodová udalosť), v ktorej súvislosti bola poškodená nútená si požičať
na zabezpečenie svojich potrieb náhradné vozidlo. Aktívnu legitimáciu žalobcu považoval za danú na

základe zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom T. P. a postupníkom SetCar sk, a.s. Výška
nájomného za požičanie motorového vozidla činila 560 eur, ktorú čiastku žalovaný krátil o 140 eur.
2. V danej spojitosti súd prvej inštancie konštatoval, že „dĺžka nájomného“, správne nájomný vzťah
trval počas doby nevyhnutnej na opravu poškodeného motorového vozidla, ktorú dobu poškodená nemá
možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť. Zdôraznil, že poškodenej bolaškodovou udalosťou „vnútený
daný skutkový a právny stav“, keď nemohla užívať svoje motorové vozidlo, čím sa ocitla v stave nutnosti
zabezpečenia si náhradného vozidla po dobu opravy. Nie je tiež možné od nej spravodlivo požadovať,

aby si v takej situácii robila prieskum, v ktorom zo servisov jej poškodené motorové vozidlo opravia za
najkratšiu dobu.
3. Okresný súd uzavrel, že škoda (resp. v súdenej veci posudzovaná jej časť) spočívala v tom,
že poškodená vynaložila náklady na vypožičanie náhradného osobného automobilu. Túto škodu je
žalovaný povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. S poukazom na § 4
ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. tak vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ (žalovaný) za neho nahradil poškodenej (v danom prípade žalobcovi ako jeho právnemu

nástupcovi) „uplatnené a preukázané nároky na náhradu škodu“. Z tohto dôvodu považoval uplatnený
nárok - 140 eur - ako rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a žalovaným priznanou/
krátenou sumou poistného plnenia za dôvodný/preukázaný.4. Keďže lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula 1.2.2017, žalovaný bol od 2.2.2017 v
omeškaní; avšak žalobca požadoval úrok z omeškania až od 3.2.2017, čo okresný súd akceptoval. O
trovách konania rozhodol tak, že v spore plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na

ich 100 %-nú náhradu (§ 255 ods. 1 CSP).

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Mal za to, že okresný súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú
navyše nedostatočne odôvodnil, keď sa žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal s námietkou

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v súdenom spore. Poškodenej T. P. bola spôsobená
škodová udalosť prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného, v ktorej súvislosti mala byť
poškodená nútená užívať náhradné vozidlo zapožičané u žalobcu v zmysle príslušnej zmluvy o nájme.
Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru a dňa 14.12.2016 poškodená uzatvorila so
žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá jej vznikla z titulu účelne vynaložených nákladov na
prenájom náhradného vozidla.

6. Z uvedeného - podľa odvolateľa - vyplýva, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval
v neuhradenej faktúre. Potom poškodená (a nie žalovaný) predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom
žalobcu, a teda nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Jej uzatvorením
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu, lebo túto pohľadávku pred cesiou
poškodená žalobcovi neuhradila, a teda jej pohľadávka nevznikla.

7. Odvolateľ tvrdil, že uvedeným postúpením došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom
ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Obč. zák. V zmysle
zmluvy o postúpení pohľadávky prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu (neexistujúcej)
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu.
Žalovaný zhrnul, že ak poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením,

nemohla túto postúpiť na žalobcu a tomu následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenej
na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Predmetné
postúpenie (neexistujúcej) pohľadávky je tak pre obchádzanie zákona absolútne neplatné v zmysle §
39 Obč. zák.

8.Vpísomnomvyjadreníkpodanémuodvolaniužalobcažiadalnapadnutýrozsudokpotvrdiť.Zopakoval,
že postupovaný bol nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý
má poškodená voči žalovanému ako poisťovni škodcu. Nesprávne a zavádzajúce je preto tvrdenie
odvolateľa, že predmetom postúpenia mala byť pohľadávka, ktorú žalobca eviduje voči poškodenej ako
dlžníkovi. Napokon, akceptovanie predmetného postúpenia pohľadávky žalovaným je zrejmé aj z toho,

že čiastočné poistné plnenie už poukázal na účet žalobcu ako postupníka; obdobne z oznámenia o
poistnom plnení.
9. Žalobca uviedol, že v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a zároveň k
postúpeniu danej pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za prenájom
náhradného vozidla voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať

sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Išlo teda o odplatné postúpenie pohľadávky, v dôsledku čoho
došlo k započítaniu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za
postúpenie, a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. V
zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodená v rámci jedného dokumentu uhradila
predmetnú faktúru za nájom a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči

žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

10. Na predmetné vyjadrenie žalovaný/odvolateľ už nereagoval.

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané subjektívne

legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods.
1 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 219 ods. 3 v spojení s 378 ods. 1 CSP)
rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.

12. Odhliadnuc od evidentnej nekonzistentnosti postupu žalovaného v rámci vybavovania celej
záležitosti (t.j. nielen v priebehu sporu, ale aj v rámci predchádzajúcej likvidácie poistnej udalosti), keď
primárne poskytol čiastočné plnenie nákladov za použitie náhradného motorového vozidla, následne
však modifikoval svoj postoj tak, že aktuálne namieta/tvrdí neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky,z určujúceho hľadiska (v zmysle vymedzených odvolacích námietok) okresný súd náležite posúdil
otázku aktívnej legitimácie žalobcu (body 10 a 21 odôvodnenia napadnutého rozsudku). Podstatou
argumentácie odvolateľa je následne snaha zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodenou a

žalobcom z 14.12.2016 (č.l. 59 spisu) „rozfázovať“ a rozborom jej takto rozčlenených častí navodiť dojem
obchádzania zákona. Predmetná zmluva však tvorí jeden celok upravujúci navzájom prepojené viaceré
práva a povinnosti jej strán/subjektov. Nespochybnenou vôľou poškodenej a žalobcu bolo dotknuté
vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, čo vôbec nie je v rozpore s tým, že bolo
možné na ich usporiadanie použiť/uzavrieť viacero relatívne samostatných právnych úkonov.

13. Náležite ďalej argumentuje žalobca, že v rámci zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k odplatnému
postúpeniu pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie náhradného
vozidla s odplatou za postúpenie pohľadávky. Pri striktnom (až puristickom) prístupe k výkladu práva by
bolo možné trvať na tom, aby poškodená najprv uhradila žalobcovi sumu za nájom náhradného vozidla
a ten mu vzápätí/ihneď v rámci postúpenia pohľadávky voči žalovanému tie isté peniaze (doslova tie isté
bankovky a mince) vrátil. Takýto odvolateľom požadovaný postup v kontraktačných procesoch odporuje

bežnej realite každodenného života, pri ktorej tak fyzické, ako aj právnické osoby takmer permanentne
vstupujúdomnožstvarôznychprávnychvzťahov.Určitesapritomnejednáoobchádzaniezákona,keďže
právny úkon poškodeného a žalobcu nesmeroval k tomu, aby zákon dodržaný nebol. Naopak, takým
počínaním by skôr bolo formálne vygenerovanie viacerých právne až perfekcionalistických zmlúv, ktoré
by však nekorešpondovali s bezprostrednou realitou.

14.Nakoľkoodvolacienámietkyvymedzenéžalovaným,ktorýmijeodvolacísúdviazaný,nebolidôvodné
a odvolací súd nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré prihliada z úradnej povinnosti
(§ 380 ods. 2 CSP), v meritórnej časti napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

15. Žalovaný síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ale vo vzťahu k výroku
o trovách prvoinštančného konania nevymedzil žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie
posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý,
zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.
Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §

429 ods. 2 CSP.