Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915201648
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Krajčiová
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2018:5915201648.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Renátou Krajčiovou v spore žalobcu v 1.rade: Ing. L. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom G. L. č. XX a žalobcu v 2. rade: L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. č. XXX, obaja
zast. JUDr. Zuzanou Ďurišovou, advokátkou, Advokátska kancelária Kollárova 3, 0XX 01 G. Mikuláš,
proti žalovanému: Nelux, s.r.o., so sídlom Vrábeľská 6, 821 09 Bratislava, IČO: 35 740 710, zast. JUDr.
Rastislavom Posluchom advokátom, Advokátska kancelária, Jakubovo námestie 1, 811 09 Bratislava,

o zrušenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Vecné bremeno zriadené na pozemkoch parcela č. CKN XXX/X a N. XXX/XX katastrálne územie V.
zapísané na liste vlastníctva č. XXX na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor, spočívajúce
v povinnosti vlastníka týchto pozemkov strpieť vstup, prechod, prejazd a prelet cez alebo nad pozemky
zaťažené vecným bremenom, a to peši alebo akýmikoľvek dopravnými prostriedkami za účelom prístupu
na pozemky parcela č. N. XXX/X, XXX/X a XXX/XX, vo vlastníctva žalovanej, s a z r u š u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom.

III. Súd vzájomnú žalobu žalovaného, ktorou sa domáha zriadenia za náhradu vecného bremena
spočívajúce v povinnosti vlastníka nehnuteľnosti zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom

Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXX, okres E., obec V.,
katastrálne územie V., pozemok parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/XX, ako povinného z vecného
bremena strpieť vstup, prechod a prejazd cez tieto pozemky v prospech vlastníka nehnuteľností
zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor, na
liste vlastníctva č. XXX, okres Ružomberok, obec V., katastrálne územie V., pozemok parc. č. XXX/X,
pozemok parc. č. XXX/X, pozemok parc. č. XXX/XX, pozemok parc. č. XXX/XX a stavba na parc. č.
XXX/X, v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1.a v 2.rade sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.3.2015 domáhali, aby súd
zrušil vecné bremeno zriadené na pozemkoch parcela č. CKN XXX/X a parcela č. CKN XXX/XX k.ú.
V., zapísané na LV č. XXX, spočívajúce v povinnosti vlastníka týchto pozemkov strpieť vstup, prechod,
prejazd a prelet cez alebo nad pozemky zaťažené vecným bremenom a to peši alebo akýmikoľvek
dopravnýmiprostriedkamizaúčelomprístupunapozemkyparcelač.CKNXXX/X,parcelač.CKNXXX/X
a parcela č. CKN XXX/XX vo vlastníctve žalovaného. Žalobcovia v 1.a v 2.rade uviedli, že sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX k.ú. V. každý v podiele 1/2. Kúpnou zmluvou a
zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010 bolo na pozemkoch žalobcov parcela č. CKN
XXX/X a parcela č. CKN XXX/XX zriadené v prospech žalovaného vecné bremeno popísané vyššie. Vzmysle článku V bod 5.zmluvy, sa zmluvné strany dohodli, že vecné bremeno sa zriaďuje bezodplatne
a zaniká po uplynutí 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom kupujúci nadobudne vlastnícke právo k
pozemku parcela č. CKN XXX/XX, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného

bremena zo dňa 19.3.2010 nebol zapísaný v KN vznikol na základe zmien vykonaných geometrickým
plánom č. 36672769-012/10. V súčasnosti je pozemok parcela č. CKN 289/24 ostatné plochy o výmere
787 m2 zapísaný na LV č. XXX k.ú. V.. Žalobcovia, ako vlastníci pozemku parcela č. CKN XXX/
XX vyzvali žalovaného listom zo dňa 8.1.2015 na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod vlastníctva k
predmetnému pozemku s tým, aby v lehote 7 pracovných dní podpísanú zmluvu v 5 vyhotoveniach

zaslal predávajúcemu, prípadne oznámil mu dôvody, pre ktoré odmieta uzavrieť kúpnu zmluvu, na
čo žalovaný reagoval emailovou komunikáciou zo dňa 15.1.2015 tak, že z finančných dôvodov v
najbližšej dobe nebude nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok. Odmietnutím žalovaného uzavrieť túto
kúpnu zmluvu sa podstatne zmenili podmienky a pomery, z ktorých vychádzali zmluvné strany pri
uzavieraní kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobcovia ako spoluvlastníci vyššie
popísaných nehnuteľností sú povinní strpieť vstup, prechod, prejazd, prelet cez alebo nad pozemky

zaťažené vecným bremenom a to peši alebo akýmikoľvek dopravnými prostriedkami za účelom prístupu
na pozemky parcela č. CKN XXX/X, XXX/X, XXX/XX vo vlastníctve žalovaného a to bezodplatne bez
akejkoľvek náhrady. Pri uzavieraní uvedenej kúpnej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena
žalobcovia s takýmto riešením súhlasili, malo však byť len dočasným riešením. Trvanie bezodplatného
vecného bremena obmedzili lehotou 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom kupujúci - žalovaný

nadobudne vlastnícke právo k pozemku parcela č. CKN XXX/XX, čo žalovaný odmieta a nastáva pre
nich neúnosný a neprimeraný stav, kedy musia trpieť právo žalovaného. Žalovaný využíva pozemky
parcela č. CKN XXX/X a parcela č. CKN XXX/XX v k.ú. V. na prístup k svojim nehnuteľnostiam, kde
má zriadený soľný sklad. V tesnej blízkosti príjazdovej cesty, po ktorej prechádzajú plne naložené
kamióny sa nachádza penzión súpisné číslo XXX na parcele č. CKN XXX/XX a XXX/XX, ktorý prejazd

spôsobuje poškodzovanie penziónu, vznik prasklín, narušenie statiky, nehovoriac o veľkom hluku a
prašnosti. V dôsledku veľkej hmotnosti kamiónov minimálne 30 t dochádza k nadmernej záťaži cesty
a jej poškodzovaniu. Z uvedeného je zrejmé, že po uzavretí kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadenie
vecného bremena a po odmietnutí žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe ktorej by nadobudol
dovlastníctvapozemokparcelač.CKNXXX/XXvk.ú.V.,cezktorýbymalžalovanýzabezpečenýprístup

k svojim nehnuteľnostiam, došlo k zmene pomerov a v jej dôsledku aj k hrubému nepomeru medzi
zaťažením povinného z vecného bremena a výhodou oprávneného, vlastníkom zaťaženého pozemku
vzniká ujma, jednak v tom, že sú obmedzení vo využívaní pozemkov parcela č. CKN XXX/X a XXX/
XX k.ú. V. bez akejkoľvek náhrady a jednak realizovaním práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
zo strany žalovaného, ktorým dochádza k poškodzovaniu majetku vo vlastníctve žalobcov. Žalobcovia

sú kedykoľvek pripravení odpredať žalovanému do jeho vlastníctva pozemok parcela č. CKN XXX/XX v
k.ú. V., na ktorom si môže zriadiť príjazdovú komunikáciu k jeho pozemkom.

2. Žalovaný podaním doručeným tunajšiemu súdu faxom dňa 12.5.2015 vyjadril sa k návrhu o zrušenie
vecného bremena nasledovne. K argumentu Žalobcov týkajúcemu sa odmietnutia žalovaného uzavrieť

kúpnu zmluvu, žalovaný uviedol, že neexistuje absolútne žiaden záväzok, na základe ktorého by
žalovaný bol v minulosti alebo je v súčasnosti alebo by bol v budúcnosti zaviazaný kúpiť parcelu č. CKN
XXX/XX, na kúpu ktorej ho vyzvali žalobcovia. Medzi žalobcami a žalovaným nie je uzatvorená žiadna
zmluva o budúcej zmluve, ktorá musí mať v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka písomnú formu,
zároveň ani kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010 neobsahuje žiaden

záväzok žalovaného v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka kúpiť túto parcelu. Rovnako neexistuje
ani žiaden záväzok predať alebo inak previesť parcelu č. XXX/XX do vlastníctva žalovaného. Voľnosť
žalobcov previesť túto parcelu inej osobe ako žalovanému alebo len nepreviesť ju do vlastníctva
žalovaného nie je vôbec obmedzená. Ďalej neexistuje ani žiaden záväzok, na základe ktorého by
žalovaný bol v minulosti alebo je v súčasnosti alebo by bol v budúcnosti zaviazaný nadobudnúť iným

spôsobom vlastnícke právo k označenej parcele ako kúpou. K argumentu žalobcov, že odmietnutím
žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu sa zmenili pomery, žalovaný uviedol, že predmetné vecné bremeno
bolozriadenívsúladesplatnýmipredpisminadobuohraničenúrozväzovacoupodmienkoutak,ževecné
bremeno zaniká uplynutím 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom žalovaný nadobudne vlastnícke
právokparceleXXX/XX.Splneniedanejpodmienkymárovnakýúčinokakouplynutiedobyaohraničenie

trvania vecného bremena rozväzovacou podmienkou je len iným spôsobom určenia doby, na ktorú
je vecné bremeno zriadené. Žalovaný uviedol, že doterajšie nenaplnenie rozväzovacej podmienky
nemožno považovať za zmenu podmienok alebo pomerov. Pokiaľ žalobcovia uviedli, že ide o zmenu
podmienok alebo pomerov, z ktorých vychádzali zmluvné strany pri uzavieraní zmluvy, žalovaný uviedol,že zo žiadnej podmienky povinnosti kúpiť parcelu XXX/XX odporca pri uzavieraní zmluvy nevychádzal.
Žiaden záväzok odporcu kúpiť túto parcelu neexistuje, ani neexistoval. § 151p Občianskeho zákonníka
predpokladá zmenu pomerov po vzniku vecného bremena a nie zmenu pomerov pred vznikom vecného

bremena, a teda v prípade žalobcov tvrdenom okamihu pri uzavieraní zmluvy podľa komentára k
Občianskemu zákonníku vypracovaného JUDr. Imrichom Fekete, predpokladom postupu podľa § 151p
ods. 3 Občianskeho zákonníka je, že k zmene pomerov došlo po vzniku vecného bremena. Žalovaný
uviedol, že bez zriadenia vecného bremena by od žalobcov v žiadnom prípade nekúpil nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom prevodu na základe zmluvy, čoho si žalobcovia pri uzatváraní zmluvy boli plne

vedomí. Rovnako by bez zriadenia tohto vecného bremena nekúpila tieto nehnuteľnosti ani tretia
osoba, nakoľko jediný existujúci prístup k daným nehnuteľnostiam je cez nehnuteľnosti žalobcov. V
kúpnej cene 330 000 eur za nehnuteľnosti, ktoré odporca nadobudol na základe zmluvy už bola
zahrnutá odplata za zriadenie vecného bremena.. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že prejazdom kamiónov
dochádza k nadmernej záťaži cesty a jej následnému poškodzovaniu, žalovaný uviedol, že žalobcovia
nepreukázali, že k poškodeniu komunikácie dochádza práve prejazdom kamiónov. Žalovaný z vlastných

finančnýchprostriedkovbezakejkoľveknáhradyodžalobcovuskutočnilopravukomunikácie.Žalobcovia
neuskutočnili žiadnu opravu komunikácie od času, od ktorého je žalovaný oprávnený z vecného
bremena. K argumentu žalobcov o zabezpečení prístupu žalovaného k nehnuteľnostiam žalovaný cez
parcelu XXX/XX, žalovaný uvádza, že uvedené sa netýka tohto sporu o zrušenie vecného bremena.
Ďalej toto vyjadrenie žalobcov sa ani nezakladá na pravde, parcela č. XXX/XX nenadväzuje na verejnú

komunikáciu tak, aby mohol byť zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam žalovaného, nakoľko parcela
XXX/XX a miestna komunikácia má len jeden styčný bod, ako vyplýva z katastrálnej mapy a žalovaný
by nadobudnutím parcely XXX/XX vôbec nenadobudol prístup k svojim nehnuteľnostiam. V zmysle
vyjadrení obce V., obec V. nepovolí prejazd nákladných motorových vozidiel cez verejnú komunikáciu,
ktorá má styčný bod s parcelou XXX/XX. K argumentu žalobcov týkajúcemu sa zmeny pomerov a

hrubého nepomeru žalovaný uviedol, že k zmene pomerov po vzniku vecného bremena nedošlo a
vzhľadom k tomu je nadbytočné posudzovať hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Napriek tomu žalovaný uviedol, že medzi vecným bremenom a výhodou žalovaným ako
oprávneného nie je hrubý nepomer. Žalovaný vykonáva práva z vecného bremena plne v súlade s
platnými právnymi predpismi a žalobcovia sú na základe vecného bremena v zmysle platných právnych

predpisov povinní strpieť prejazd kamiónov s poukazom na znenie ustanovenia § 151n Občianskeho
zákonníka. V zmysle konštantnej judikatúry právne významným je len hrubý nepomer, ktorý vznikol
v dôsledku zmeny pomerov i keď k zmene pomerov došlo a je daný hrubý nepomer medzi vecným
bremenom a výhodou oprávneného nie sú dané podmienky pre zrušenie vecného bremena, pokiaľ tento
hrubý nepomer existoval už pred zmenou pomerov. Vzhľadom na uvedené žalovaný dospel k záveru,

že nie sú splnené predpoklady na prípadné zrušenie vecného bremena súdom., preto žiada, aby súd
návrh v celom rozsahu zamietol.

3. Žalobca v 1.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázal, že ešte predtým ako došlo k uzavretiu
kúpnej zmluvy a zriadeniu vecného bremena, mal pán B. prenajatý veľký sklad vedľa ich pozemku,

kde skladoval soľ, ktorý nevyhovoval hygienickým podmienkam. Prístup k nemu realizovali po obecnej
ceste, ktorá išla mimo ich pozemkov a možno aj po železničnej vlečke, ktorá je tam vybudovaná.
Potom pán B. ich žiadal o odkúpenie pozemku tam, kde má teraz vybudovaný sklad. Zo začiatku
neboli tomu predaju naklonení, dojednali nižšiu cenu ako on pôvodne požadoval. Vedeli, že prevádzka
prináša nebezpečenstvo znehodnotenia celého majetku v okolí. Rokovali s ním o tom ako zabrániť

znehodnoteniu penziónu a pozemku, cez ktorý prechádzajú kamióny. Vyčlenila sa parcela, čo mala byť
teraz predmetom kúpy. Je tam všetko vyasfaltované, normálne tam jazdili traktory, kombajny, ťažké
vozidlá. V časti je tam betónový chodník, osvetlenie, v časti trávny porast. Keď to členili, dohodli sa, že sa
to odkúpi aj s tou vyčlenenou parcelou. Žalovaný tvrdil, že momentálne nemá toľko peňazí. K naplneniu
tohto bodu nedošlo, žalovaný to neodkúpil. Žalovaný ich oslovil so žiadosťou o súhlas s elektrickou

prípojkou, s čím žalobca v 2.rade nesúhlasil, nakoľko dochádza k znehodnoteniu pozemku. Pán B.
na tvári miesta sa mu osobne zaručil, že všetky svoje povinnosti si splní, na základe čoho prehovoril
žalobcu v 2.rade. Následne s žalovaným sa už stretával len žalobca v 2.rade. Pokiaľ po pozemku začali
chodiť kamióny, začalo dochádzať k problémom s penziónom, pokles tržieb, nespokojnosť zákazníkov,
zhoršovanie vzťahov.

4. Žalobca v 2.rade vo svojej výpovedi na pojednávaní doplnil, že po vybudovaní elektrickej prípojky sa
niekoľkokrát stretol s žalovaným, riešili to, čo uvádzala jeho PZ, žalobca v 1.rade, nedoriešili to, žalovaný
s ničím nesúhlasil.5. Konateľ žalovaného Ing. G. B. vo svojej výpovedi na pojednávaní poprel, že bol aktívny v prípade
uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena. Žalobcovia mu sľubovali

plnú nápomocnosť pri všetkých otázkach, t.j. napojení areálu na infraštruktúru, či už siete, cestnú
infraštruktúru, internet, čokoľvek iné. V plnej miere spochybnil vyjadrenie PZ žalobcov, kde uvádzala,
že areál bude nadobúdať v dvoch častiach, t.j. predmetná parcela z titulu nedostatku peňažných
prostriedkov. Žalovaný do areálu investoval 40 000 000,- Sk, 10 000 000,- Sk bola kúpna cena
nehnuteľností, spodná parcela, ktorú by mal odkúpiť má hodnotu 1 000 000,- Sk, čo predstavuje 1/40

celkovej investície, čím vyvrátil tvrdenie, že z titulu nedostatku peňazí parcela odkúpená nebola.
Tvrdenia PZ žalobcov, resp. samotných žalobcov založené na telefonických rozhovoroch a osobných
rokovaniach sú vykladané polopravdou a jednostranne v ich prospech. Kúpnu zmluvu podpisoval
slobodne, vážne, rozumel jej, takisto rozumie ustanoveniu o nadobudnutí predmetného pozemku,
čo je jeho právo a nie povinnosť. K nehnuteľnostiam žalovaného nie je možný iný prístup ako ten,
ktorý je dnes zriadený. V roku 2010 sa nejaká šanca javila, ale táto definitívne zanikla. Jeho vôľa

pri uzatváraní predmetnej zmluvy bola nadobudnúť nehnuteľnosti a mať právo a nie povinnosť kúpiť
predmetnú parcelu. Vecné bremeno je zriadené dobromyseľne zmluvnými stranami, žalovaný si plní
povinnosti ohľadom údržby. Za uplynulých 5 rokov investoval do predmetnej komunikácie 12 000 eur
bez spolupodielu vlastníkov, nech vlastník preukáže investíciu za posledných 5 rokov. Ročne je tu 1
000 áut ubytovaných, ktorí komunikáciu využívajú. Je pravdou, že rozprávali o kúpe predmetnej parcely,

ktorú žalobcovia vyčlenili. Je pravdou, že uvažovali o tom, že v budúcnosti je možné presmerovať ťažkú
prepravu inou komunikáciou. Žalobcovia však neuviedli, že oni ho mali napojiť na obecnú komunikáciu,
keďže chýba tam doriešenie zákruty na obecnú komunikáciu, lebo je to cudzí pozemok. Prístupová
komunikácia vo vlastníctve obce má byť vhodná na 3 - 40 t vozidiel a samozrejme má byť daný súhlas
na prejazd týchto vozidiel touto komunikáciou. Vecné bremeno dojednané v zmluve je vecné bremeno

na dobu neurčitú, kto by tie pozemky kúpil, keby to bolo zriadené na určitú dobu. Bolo dojednané
bezodplatne, na údržbe komunikácie sa podieľa. Odplata za zriadenie vecného bremena bola zahrnutá
do enormnej kúpnej ceny. Poukázal na zámer žalobcov urobiť z penziónu starobinec a tam kamióny
vadia.

6. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 14.05.2015 č.k.3C/80/2015-190 žalobu zamietol a priznal žalovanému
náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 716,97 eur, ktorú sumu žalobca v 1.
rade a žalobca v 2. rade je povinný zaplatiť spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho zástupcu do
troch dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uznesením

č. k. 10Cl/557/2015-305 zo dňa 27.10.2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že podľa názoru odvolacieho súdu
bolo vo veci vydané predčasné rozhodnutie, keďže Okresný súd spor neposúdil komplexne z pohľadu
ustanovenia §36 Občianskeho zákonníka čo má bezprostredný dopad na uzavretie sporu s poukazom
aj na ustanovenie §151 T ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutkové tvrdenie

žalobcov v žalobe a na skutkové zistenia, ktoré v konaní vyšli najavo mal Okresný súd posudzovať vec
nie len z pohľadu §36 ods. 1 veta prvá a §36 ods. 2 veta 2 Občianskeho zákonníka, ale aj z pohľadu
§ 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V záujme objektívneho záveru o opodstatnenosti žaloby je preto
v ďalšom štádiu konania nevyhnutné, aby sa súd zaoberal aj týmto, až následne bude možné spor
posudzovanej veci uzavrieť.

7. Substitút PZ žalobcov v 1. a v 2. rade sa vyjadril k ustanoveniu § 36 ods. 3 Občianskeho
zákonníka nasledovne: Ak by pripustili, že článok V. bod 5 kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena je rozväzovacou podmienkou, ide o podmienku podstaty t.j. podmienku, ktorá závisí od
vôle strán uzavrieť právny úkon o prevode nehnuteľnosti. Žalobcovia svoju vôľu prejavili keď vyzvali

žalovaného k uzatvoreniu kúpnej zmluvy listom zo dňa 08.01.2015. Žalovaný reagoval na túto ponuku
mailom tak, že spoločnosť NELUX z finančných dôvodov v najbližšej dobe nebude nadobúdať žiadny
nehnuteľný majetok. V tomto období spoločnosť NELUX nemala žiadne finančné problémy, ktoré by im
neumožňovali nadobudnúť nehnuteľný majetok o čom svedčia účtovné závierky spoločnosti z roku 2014
a 2015 - v roku 2014 spoločnosť mala zisk 338 645 eur a v roku 2015 zisk 738 321 eur. Žalobca sa teda

svojim vyjadrením len snažil vyhnúť splneniu podmienky čomu nasvedčuje fakt, že následne keď mu
bol ponúknutý pozemok XXX/XX bezodplatne, tak uviedol, že on nemá záujem a že zmluva ho k jeho
nadobudnutiu nezaväzuje. Keďže splnenie podmienky vyžaduje uzatvorenie dvojstranného právneho
úkonu pričom neexistuje objektívna prekážka, ktorá by niektorej zo strán bránila v jeho uzatvorení.Nemožno takéto konanie žalovaného hodnotiť inak, než úmyselné zmarenie podmienky, ktoré mu je
na prospech. Keďže môžu naďalej využívať vecné bremeno, ktoré je zriadené bezodplatne, keďže on
odmieta pozemok nadobudnúť v podstate bez časového obmedzenia. Potestatívna podmienka závisí

od vôle účastníkov, ale túto vôľu nemožno vykladať ako svojvôľu, inak by strana donekonečna mariť
jej splnenie a druhá strana by sa nemohla tomu účinne brániť. Ustanovenie článku V. bod 5 kúpnej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena treba chápať komplexne v znení celej zmluvy v znení
účelu, ktorému malo toto ustanovenie slúžiť. Toto ustanovenie síce výslovne nehovorí o povinnosti
zmluvných strán, ale pokiaľ sú dané podmienky na uzatvorenie právneho úkonu neexistuje objektívna

prekážka, ktorá by bránila v jeho uzatvorení, nemožno konanie žalovaného hodnotiť ako vyhýbanie
sa splnenia podmienky a úmyselné marenie. Súd by mal v tejto súvislosti vyhodnotiť skutočnosť, že
žalovaný má možnosť zabezpečiť si prístup k svojim nehnuteľnostiam aj inou cestou po 1. odkúpiť
pozemok XXX/XX, vybudovať si tadiaľ komunikáciu a napojiť sa na miestnu komunikáciu, alebo priamo
cez areál Agropodniku uzavrieť buď nájomnú zmluvu alebo zmluvu o zriadení vecného bremena a
opäť sa napojiť na túto komunikáciu, alebo ďalšia možnosť, navážať soľ po železnici zo zadnej strany

areálu Agropodniku a soľného skladu pomocou vlečky, ktorá na to slúži aj iným prevádzkam, ktoré
v Agropodniku pôsobia. Žalovaný neuviedol ani jeden pádny dôvod pre ktorý by nemohol využívať
niektorý z týchto prístupov, keďže využívanie vecného bremena mu vyhovuje, nakoľko je bezodplatné
a je to pre neho pohodlnejšie. Argumentácia žalobcu, že zrušenie vecného bremena nebude mať
prístup k nehnuteľnostiam neobstojí. Otázku možnosti prenájmu svojich priestorov pre účely prechodu

kamiónov žalovaného na vývoz a dovoz posypových materiálov do soľného skladu sa zaoberala
dozorná rada Agropodniku s. r. o. a prijali uznesenie podľa ktorého sú ochotní uzavrieť nájomnú
zmluvu s návrhom na 15eur na plný kamión. Toto rokovanie sa konalo v roku 2012, ale Agropodnik
stále prenajíma svoje priestory aj iným spoločnostiam a majú informáciu od konateľa Agrodpodniku
p. T., tieto firmy majú prenajatých zhruba 2000m2 za nejakých 850 eur mesačne. Ak by žalovaný

vyvinul iniciatívu bolo by možné dohodnúť aj výhodnejšie podmienky, ako pôvodne schválila dozorná
rada spoločnosti. Obvodné oddelenie PZ Liptovskej Teplej potvrdilo, že do areálu Agropodniku denne
chodia nákladné motorové vozidlá nakoľko v tomto areály vykonávajú činnosť minimálne 2 spoločnosti
drevospracujúceho charakteru a to PK Wood Trans s. r. o. a Tatra Fores s. r. o., taktiež po osobnej
obhliadke na mieste samom zistili, že v areály vykonávajú činnosť aj ďalšie prevádzky, napr. autoservis,

ktorý opravuje nákladné automobily, chemické systémy, ktoré sú napájané priamo z koľajnice vedúcej
poza areál Agropodniku. Žalovaný ako soľný sklad využíval v minulosti budovu, ktorá sa nachádzala v
areály Agropodniku. Využíval aj miestnu komunikáciu cez ktorú prevádzal a navážal posypový materiál
do tohto soľného skladu, takže čo sa týka technickej spôsobilosti miestnej komunikácie žalovaný
využíval túto miestnu komunikáciu areál Agropodniku pred rokom 2010, teda predtým než nadobudol

nehnuteľnosti od žalobcov a miestnu komunikáciu doteraz využívajú aj iné nákladné motorové vozidlá
nie s hmotnosťou menšou ako 25 ton. Všetky tieto skutočnosti nasvedčujú tomu, že konaním žalovaného
došlo k úmyselnému zmareniu rozväzovacej podmienky. Pokiaľ sa teraz žalovaný dovoláva, že miestna
komunikácia bude obmedzená, alebo že nemá finančné prostriedky poukázal, že táto situácia tu bola
už od roku 2012 a bolo to ponúknuté žalovanému ešte v čase, keď finančné prostriedky mal. Žalovaný

zakaždým nemôže uvádzať iný dôvod. Raz, že nemá finančné prostriedky, raz, že je zlá miestna
komunikácia, vyhovárať sa, tá podmienka potom nebude nejakým spôsobom vymožiteľná a takýto výkon
práva by bol v rozpore so zákonom a nemožno mu poskytnúť súdnu ochranu.

8. Právny zástupca žalovaného sa k otázke komplexného posúdenia veci z pohľadu §36 ods. 3

Občianskeho zákonníka vyjadril nasledovne: Žalovaný nehnuteľnosti nadobudnuté do vlastníctva na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2010 kupoval s jednoznačným zámerom využívania pozemkov na
účely prevádzkovania skladu posypovej soli jej distribúcie t.j. dovoz a vývoz soli a za účelom riadneho
výkonu predmetu činnosti žalovaného o čom žalobcovia v čase podpisu kúpnej zmluvy vedeli. Súčasťou
kúpnejzmluvyzodňa19.03.2010jeajzriadenievecnéhobremenavprospechžalovanéhoatozdôvodu,

že preukázateľne neexistuje alternatívne využiteľný primeraný prejazd od obecnej cestnej komunikácie
k nehnuteľnostiam žalovaného čoho sú si vedomí aj žalobcovia. Poukázal na nesúhlasné stanovisko k
využívaniu miestnej komunikácie od obecného úradu V. zo dňa 07.11.2017. Ako vlastník pozemkov na
ktorých má postavenú prevádzku, túto by bez existencie vecného bremena nebolo možné riadne užívať.
Zriadenie vecného bremena k pozemku parcela č. XXX/XX bolo pred uzavretím predmetnej kúpnej

zmluvy podmienkou zo strany žalovaného, splnením ktorej predstavovalo pre žalovaného podmienku
kúpi pozemkov CKN parcely č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX a 289/22. Bod 5. článok V. kúpnej zmluvy
zo dňa 19.03.2010 upravuje zriadenie vecného bremena, ktorého právo náleží žalovanému po dobu
ohraničenú rozväzovacou podmienkou tak, že vecné bremeno zanikne uplynutím 24. mesiacov odkonca mesiaca v ktorom kupujúci nadobudne vlastnícke právo k pozemku CKN parcela č. XXX/XX.
Splnenie tejto podmienky má rovnaký účinok ako uplynutie doby trvania vecného bremena na ktoré bolo
zriadené a na ktorého doba trvania bola upravená konkrétnym dátumom, ak je vecné bremeno viazané

nasplnenieurčitejpodmienkyzanikneažjejsplnením.Vecnébremenovovzťahukvlastníkovipozemkov
CKN parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, 289/22 ako oprávnenému z vecného bremena zanikne len
v prípade, že sa vlastník týchto pozemkov stane vlastníkom pozemku a CKN parcela č. XXX/XX ku
ktorému bolo v jeho prospech zriadené vecné bremeno a tvrdenia žalobcov, že im vzniká ujma z dôvodu,
že žalovaný užíva právo vyplývajúce z vecného bremena bez poskytnutia protiplnenia nie je pravdivé.

Žalovaný kúpil pozemky za kúpnu cenu, ktorá prevyšuje hodnotu, resp. v dobe uzatvorenia kúpnej
zmluvy prevyšovala hodnotu prevádzaných nehnuteľností a pristúpil k zaplateniu tejto navýšenej kúpnej
ceny aj z dôvodu, že sebe mala zahŕňať aj odmenu za zriadenie vecného bremena. Strany sa dohodli
na uzatvorení kúpnej zmluvy, ktorej súčasťou bude zriadenie bezodplatného vecného bremena, majú
na vedomí nemožnosť užívania nehnuteľnosti, ktoré boli premetom prevodu v prípade jeho nezriadenia.
Žalobcovia v dobe rokovania o uzatvorení kúpnej zmluvy súhlasili s ustanovením bodu 5. článku V.

kúpnej zmluvy strpieť túto povinnosť im prináležiacu bezodplatne až do doby, keď bude možné iné
riešenie vstupu a vjazdu na pozemky vo vlastníctve žalovaného tak, že žalovaný nebude závislí od
vôle tretej strany. Je preukázané, že pokiaľ by žalovaný od žalobcov parcelu č. XXX/XX kúpil, nemal
by prístup na miestnu komunikáciu, keďže táto parcela sa miestnej komunikácie dotýka len v jednom
bode tak, že tento nie je možné užívať ani na prechod, ani na prejazd a vlastník parcely č. 289/13

(Agropodnik s. r. o.) s predajom potrebnej časti svojej parcely vyslovil nesúhlas, súhlasil by len s nájom
časti pozemku, avšak nájom by nezabezpečil nerušené užívanie vlastných pozemkov žalovaného,
keďže by bol vždy závislí na vôli vlastníka parcely č. 289/13. Dojednanie ohľadom odkúpenia pozemku
parcela č. CKN XXX/XX boli vždy hypotetické a neexistuje žiadny záväzok na základe ktorého by
žalovaný bol v minulosti, alebo súčasnosti, budúcnosti zaviazaný kúpiť tento pozemok, rovnako sa

nezaviazal uzatvoriť zmluvu o budúcej zmluve, v ktorej by mu táto povinnosť vyplývala. Takáto
povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.03.2010. Zmluvne dohodnutá
podmienka predstavuje časové ohraničenie doby trvania vecného bremena, žiadnym spôsobom v sebe
neobsahuje povinnosť ani právo pre žalovaného konať či nekonať. Je len udalosťou spôsobujúcou
zánik účinkov založených kúpnou zmluvou zo dňa 19.03.2010. Zo strany žalovaného k zámernému

zmareniu splnenia podmienky nedošlo. Dohodnutou podmienkou zániku vecného bremena je uplynutie
doby24mesiacovodnadobudnutiavlastníctvapozemkuparcelač.XXX/XXžalovaným.Zmariťuplynutie
doby 24 mesiacov nie je vôbec možné. Výzva žalobcov zo dňa 08.01.2015 so súčasným zaslaním
návrhu kúpnej zmluvy s určenými podmienkami kúpy, nie okolnosťou, ktorou by bolo možné označiť, ako
súčasť podmienky, ktorá by bola žalovaným zámerne zmarená. Ustanovenie článku V. kúpnej zmluvy

zo dňa 19.03.2010 neobsahuje povinnosť žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu na predmetný pozemok
za podmienok navrhnutých žalobcami a preto neakceptovanie tohto návrhu nemožno považovať za
zámerné zmarenie podmienky podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že by strany o
podmienkach kúpy predmetnej parcely mali uzavrieť predchádzajúcu dohodu a to v prípade dosiahnutia
súladu požiadaviek žalobcov a žalovaného. V odpovedi žalovaného na návrh žalobcov na uzavretie

kúpnej zmluvy vyplýva tiež dočasnosť neprijatia návrhu žalobcov na rozdiel od zákonom požadovanej
definitívnosti. Nedosiahnutie dohody je o chýbajúcom obsahu zmluvy nie je možné pokladať za zámerné
zmarenie odkladacej podmienky v zmysle § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vyjadril nesúhlas s
tvrdením PZ žalobcov označujúcim konanie žalovaného za svojvôľu z čoho vyvodzuje, že žalobca
úmyselne marí splnenie podmienky. Vyjadril súhlas s názorom, že pokiaľ by boli dané podmienky na

uzatvorenie právneho úkonu a neexistuje objektívna prekážka, ktorá by bránila v jeho uzatvoreniu
právneho úkonu by došlo. V danej veci nie sú dané podmienky na jeho uzatvorenie a existuje objektívna
prekážka, ktorá bráni jeho uzatvoreniu. Podmienkou právneho úkonu v prípade kúpnej zmluvy je
dohoda strán o podstatných náležitostiach medzi stranami však nedošlo k dohode o výške kúpnej
ceny. Neakceptovanie jednostranného určenia podmienok dvojstranného právneho úkonu nemožno

považovať za úmyselné marenie. Obrana žalovaného voči svojej vôli žalobcov spočíva v neakceptovaní
jednostranných zmluvných podmienok z čoho vyplýva objektívna prekážka uzatvorenia právneho úkonu.
Pokiaľ PZ žalobcov uvádza tvrdenie o finančnej schopnosti žalovaného v roku 2015 ide o tvrdenie
účelové, bez znalosti podmienok podnikania, ak dosiahnutie zisku obchodnej spoločnosti bez ďalšieho
označujú za splnenie podmienky uzavretia kúpnej zmluvy. Obchodná spoločnosť žalovaného za účelom

podnikania každoročne kúpi tovar v hodnote 2-3 miliónov eur, ktorý následne v zimnej sezóne predáva,
na to používa najmä cudzie zdroje v prípade, že v hospodárskom roku dosiahne zisk, tento je použitý na
vrátenie cudzích zdrojov a na opravy a udržiavanie majetku spoločnosti. Obchodná činnosť žalovaného
počínajúc koncom roku 2014 mala klesajúcu tendenciu. Z týchto dôvodov PZ žalovaného navrhol, abysúd neaplikoval rozhodnutí ustanovenia § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže nedošlo zo strany
žalovaného k zámernému zmareniu splnenia podmienky, nakoľko žalovanému nenáleží povinnosť
odkúpiť predmetný pozemok.

9. Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil s obsahom listín založených v spise a to
najmä so spisom Okresného úradu Ružomberok, odbor katastrálny č.V XXX/XX vo veci kúpnej zmluvy
s vecným bremenom, t.j. so samotnou kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena
vrátane pripojeného geometrického plánu vypracovaného Ing. Martinom Mičudom, Ružomberok dňa

10.10.2010 č. 36672769-012/10, okrem iného na zriadenie vecného bremena parcela č. XXX/XX, kúpna
zmluva uzavretá dňa 19.3.2010 medzi žalobcami ako predávajúcimi a zároveň povinnými z vecného
bremena a žalovaným ako kupujúcim a zároveň oprávneným z vecného bremena, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti tam označené za kúpnu cenu dojednanú v celkovej výške 330 000 eur. Zároveň v článku
V došlo k zriadeniu vecného bremena. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva a zriadenia vecného
bremena do KN tejto zmluvy došlo dňa 24.3.2010 pod č. V XXX/XX. V zmysle výpisu z LV č. XXX pre

k.ú. V. vyhotoveného dňa 5.5.2015 žalobcovia v 1.a v 2.rade sú podielovými spoluvlastníkmi každý v
podiele 1/2 nehnuteľností a to pozemku parcela č. CKN XXX/XX a parcela č. CKN XXX/X. Zároveň
v zmysle časti CLV: ťarchy, je pre oboch vlastníkov zapísaná ťarcha vecného bremena spočívajúca
v povinnosti vlastníka strpieť vstup, prechod, prejazd a prelet cez alebo nad pozemkami zaťaženými
vecným bremenom, parcela CKN č. XXX/X a parcela CKN č. XXX/XX a to peši alebo akýmikoľvek

dopravnými prostriedkami za účelom prístupu na, k alebo do dohodnutých nehnuteľností, a to parcela
č. CKN XXX/X a parcela č. CKN XXX/X, stavba so súpisným číslo 0 na pozemku parcela č. CKN XXX/
X, parcela č. CKN XXX/XX, parcela č. CKN XXX/XX titulom č. V XXX/XX. Zároveň z predmetného LV
vyplýva vlastníctvo žalobcov v rovnakom podiele k pozemku parcela č. CKN XXX/XX. PZ navrhovateľov
listom zo dňa 8.1.2015 adresovaným žalovanému vyzvala ho na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku

parcela č. CKN XXX/XX s poukazom na ustanovenie článku 5 bod 5.uzavretej kúpnej zmluvy a zmluvy
o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010 s tým, aby v lehote 7 pracovných dní od jej obdržania
podpísanú zmluvu v 5 vyhotoveniach zaslali jej, prípadne v stanovenej lehote oznámili dôvody, pre ktoré
odmietajú kúpnu zmluvu uzavrieť. Žalovaný prevzal túto zásielku dňa 12.1.2015. Konateľ žalovaného
mailovou komunikáciou zo dňa 15.1.2015 oznámil PZ žalobcov, že žalovaný z finančných dôvodov v

najbližšej dobe nebude nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok. Súd sa tiež oboznámil s katastrálnou
mapou na predmetné nehnuteľnosti v k.ú. V.. Súd sa oboznámil s fotodokumentáciou preukazujúcou
možnosti prístupu žalovaného k svojim nehnuteľnostiam vrátane informatívnej kópie z katastrálnej
mapy na dotknuté parcely, so stanoviskom obce V. na žiadosť žalovaného zo dňa 07.11.2017, keď
táto vyjadrila nesúhlas s užívaním ich komunikácie na parcele č. CKN XXX/X na prepravu tovaru do

areálu žalovaného, z výpisom z uznesenia dozornej rady Agropodniku s. r. o. V. prijatého na zasadnutí
konanom dňa 07.03.2012 z ktorého vyplynulo, že dozorná rada nesúhlasí s odpredajom pozemku na
účely príjazdovej cesty v súvislosti s dovozom soli pre firmu NELUX s. r. o., ale súhlasí s prenájom
pozemku na účely príjazdovej cesty za cenu 15 eur/plný kamión. Súd sa oboznámil tiež s odpoveďou
ORPZ v RBK odbor poriadkovej polície OOPZ Liptovská Teplá adresovanou žalobcovi v 2. rade listom zo

dňa 08.06.2017 v zmysle ktorej miestna komunikácia, ktorá vedie od cesty tretej triedy popri futbalovom
ihrisku v Bešeňovej je využívaná okrem osobných motorových vozidiel aj nákladnými motorovými
vozidlami a to denne vzhľadom k tomu, že v objekte firmy Agropodnik V. s. r. o. sa nachádzajú ešte dve
firmy t.j. PK Wood Trans s. r. o. a Tatra Forest s. r. o. a tieto disponujú nákladnými motorovými vozidlami,
ktoré denne využívajú túto miestnu komunikáciu na dovoz a odvoz rôzneho materiálu. Pri využívaní a

spracovávaní z hľadiska predmetu podnikateľskej činnosti. Súd sa oboznámil s čestným prehlásením
konateľa žalovaného zo dňa 05.02.2018, kde vyplynulo, že skutočne prevažujúci dôvod prečo konatelia
žalovaného doposiaľ neuzatvorili kúpnu zmluvu na predmetnú parcelu je ten, že by sa dobrovoľne
vzdali prístupu k svojmu majetku, lebo nadobudnutou predmetnou parcelou sa nie je možné napojiť na
verejnú komunikáciu. Zároveň súd sa oboznámil s listinou vyhotovenou žalovaným Rozobratie možností

napojenia areálu žalovaného na verejnú komunikáciu zo dňa 01.02.2018, kde vyplynulo, že aktuálne
riešeniejejedinémožnériešenie,riešeniezvýchodnejstranyjetechnickynemožné,riešeniezosevernej
strany je technicky nemožné a riešenie z južnej strany cez areál Agropodniku s.r.o. je do zmeny nového
vlastníka nemožné následne neurčité. Agropodnik s. r. o. listom zo dňa 05.02.2018 oznámil žalovanému,
že neodpredanie prenajme, ani nezaťaží vecným bremenom nehnuteľnosti v ich vlastníctve v k.ú. V..

Treos spol s. r. o. Liptovský Mikuláš listom zo dňa 05.02.2018 adresovaným žalovanému oznámil mu,
že neodpredanie zaťaží vecným bremenom, ani neprenajme časť parcely 287/28 k.ú. V. z dôvodu, že
na predmetnej parcele už stoja garáže. Zo zápisnice z rokovania strán sporu, ktoré sa konalo dňa
02.02.2018 vyplynulo, že riaditeľ žalovaného sa vyjadril, že žalovaný nebude nič nadobúdať od svojichobchodných partnerov bezodplatne, ako navrhli žalobcovia v 1. a v 2. rade a preto predmetom jednaní sú
podmienkyuzatvoreniakúpnejzmluvykpredmetnémupozemku.Riaditeľžalovanéhostálepodmieňoval
kúpu predmetného pozemku napojením na miestnu komunikáciu, k podmienkam uzatvorenia kúpnej

zmluvy sa na rokovaní účastníci nedostali.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Podľa § 151p ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za

primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje.

11. Zo zákonnej dikcie vyplýva, že súd môže svojim rozhodnutím zrušiť na návrh vecné bremeno
za náhradu, a to vtedy, ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného. Taká situácia by mohla nastať napr. ak by sa oprávnený z vecného bremena
stal vlastníkom ďalšej inej nehnuteľnosti, ktorá by mu umožnila dosiahnuť to, čo mu umožňovalo vecné

bremeno (napr. vstup, prístup na pozemok). Za nespravodlivé možno považovať také plnenie, keď
presahuje únosnú mieru, a to aj so zreteľom na to, ak by táto zmena v obsahu vecného bremena bola
v súlade s dobrými mravmi s poukazom na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, K zmene
pomerov môže pritom dôjsť tak na strane povinného, ako aj na strane oprávneného. Predpokladom pre
zrušenie vecného bremena sú tieto podmienky, ktoré musia byť nevyhnutne splnené kumulatívne: trvalá

zmena pomerov, hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou žalovaného ako oprávneného,
príčinná súvislosť medzi nimi.

12. V tomto prípade žalobcovia v 1.a v 2.rade domáhajú svojou žalobou zrušenia vecného bremena
vyššie popísaného s poukazom na skutočnosť odmietnutia žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu na

pozemok parcela č. CKN XXX/XX k.ú. V., cez ktorý by mal mať žalovaný zabezpečený prístup k svojim
nehnuteľnostiam, čím malo dôjsť k zmene podmienok a pomerov, z ktorých vychádzali zmluvné strany
pri uzavieraní kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010, keď tvrdili, že
bezodplatné zriadenie vecného bremena malo byť len dočasným riešením, jeho trvanie bolo obmedzené
lehotou 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom žalovaný nadobudne vlastnícke právo k pozemku

parcela č. CKN XXX/XX. Zo znenia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa
19.3.2010 článok V bod 5., že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne a zaniká po uplynutí 24
mesiacov od konca mesiaca, v ktorom kupujúci nadobudne vlastnícke právo k pozemku parcela č. CKN
XXX/XX.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti
možno viazať na splnenie podmienky.

Podľa § 36 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia
závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.

Podľa § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech,
jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

13. Citované ustanovenie zakotvuje právnu úpravu podmienok, ktoré sa môžu stať obsahom právneho

úkonu v prípade, keď to zákon výslovne nevylučuje. Patria k náhodilým zložkám právneho úkonu a ich
zmyslom je urobiť účinky alebo následky právneho úkonu závislými od určitej právnej skutočnosti. Pre
podmienky je charakteristické, že sú to neznáme, budúce, možné, dovolené a zároveň neisté právne
skutočnosti. Rozlišujú sa odkladacie, rozväzovacie, nemožné a nedovolené podmienky. Rozväzovacou
podmienkou je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje, že účinky právneho úkonu, ktoré už nastali, zaniknú.

Právna neistota v tomto prípade spočíva v tom, že účastníci právneho úkonu nevedia napriek tomu, že
sú takto podmieneným právnym úkonom od začiatku viazaní, či právny úkon nestratí účinnosť. Právne
účinky, ak sa splní rozväzovacia podmienka, pominú ex nunc, t.j. od okamihu splnenia podmienky.
Ak splnenie, alebo nesplnenie podmienky závisí od vôle účastníka treba skúmať aj to, ako účastník
zasiahol do procesu splnenia, resp. nesplnenia náhodilej zložky právneho úkonu. Zámerné zmarenie

splneniapodmienky,t.j.zámernéspôsobenienemožnostijejsplnenia,účastníkomktorémujenesplnenie
na prospech spôsobuje, že právny úkon sa stane nepodmieneným a podmienka sa považuje podľa
konkrétnej situácie za splnenú alebo nesplnenú. Zámernosť treba stotožniť s úmyselným konaním
účastníka, iné než úmyselné konanie nemôže spôsobiť dôsledky uvedené v citovanom ustanovení §36ods. 3 Občianskeho zákonníka. Východiskom v tejto súvislosti je zásada, že ovplyvňovanie podmienky
je neprípustné.

14. Súd dospel na základe gramatického výkladu k záveru, že v tomto prípade ide o rozväzovaciu
podmienku upravenú v článku V. bod 5.označenej zmluvy zo dňa 19.03.2010 - „okamihom uplynutia
24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom kupujúci t.j. žalovaný nadobudne vlastnícke právo k pozemku
parcela č. CKN XXX/XX k.ú. V., dôjde k zániku vecného bremena“. Právne skutočnosti, ktoré spôsobia,
že účinky dohody o zriadení vecného bremena zaniknú sú jednak nadobudnutie vlastníckeho práva k

označenému pozemku a jednak uplynutie času 24 mesiacov od tohto nadobudnutia vlastníckeho práva.
Medzi stranami sporu je nesporné, že doposiaľ žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k pozemku
parcela č. CKN XXX/XX v k.ú. V., ako aj skutočnosť, že žalobcovia v 1.a v 2.rade vyzvali žalovaného k
odkúpeniu tohto pozemku, ktorý je v ich vlastníctve, a to listom zo dňa 8.1.2015, elektronickou formou
reagoval žalovaný na predmetnú výzvu oznámením, že z finančných dôvodov v najbližšej dobe nebude
nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok. Ďalej je nesporné, že v priebehu sporu žalobcovia predložili

žalovanému ponuku na bezodplatné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetného pozemku, ani
túto ponuku však žalovaný neakceptoval. Súd teda konštatuje, že je preukázané tvrdenie žalobcov,
že žalovaný odmietol uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva k tomuto pozemku, teda nadobudnúť
vlastníctvo k tomuto pozemku. Je nepochybné, že citované ustanovenie článku V. bod 5. zmluvy zo dňa
19.03.2010 neobsahuje zakotvenie žiadnej právnej povinnosti, či už pre žalovaného odkúpiť predmetný

pozemok od žalobcov, či pre žalobcov tento pozemok odpredať žalovanému, napr. na základe zmluvy o
budúcej zmluve v zmysle § 50a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k obsahu dojednanej rozväzovacej
podmienky však nepochybne došlo odmietnutím nadobudnutia vlastníctva k predmetnému pozemku
zo strany žalovaného k zmareniu splnenia podmienky, t.j. podmienka nemôže byť následkom postoja
žalovaného splnená.

15. Súd skúmal, či je možné v danom prípade aplikovať ustanovenie § 36 ods. 3 Občianskeho zákonníka
to znamená, či zo strany žalovaného nedošlo k zámernému zmareniu splnenia dojednanej rozväzovacej
podmienky, či žalovaný neprípustne neovplyvnil splnenie podmienky. Z hľadiska obsahu dojednanej
rozväzovacej podmienky možno ju vyhodnotiť ako podmienku, ktorá je závislá od vôle účastníkov

daného právneho úkonu t.j. od vôle uzavrieť zmluvu o prevode vlastníckeho práva k pozemku parcela
č. CKN XXX/XX. Ako už bolo uvedené, je nesporné, že zo strany žalobcov došlo k prejavu vôle, keď z
ich strany bol daný návrh na uzatvorenie kúpnej zmluvy listom zo dňa 08.01.2015, k uzavretiu zmluvy
však nedošlo, nakoľko žalovaný návrh kúpnej zmluvy zo strany žalobcov neprijal, čo odôvodnil tvrdením,
že žalovaný z finančných dôvodov v najbližšej dobe nebude nadobúdať žiadny nehnuteľný majetok.

Zo strany žalovaného nebol v tom čase daný žiadny nový návrh na uzavretie kúpnej zmluvy resp.
inej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Následne v priebehu tohto sporu bol zo
strany žalobcov ponúknutý tento pozemok žalovanému bezodplatne, ani táto ponuka nebola žalovaným
akceptovaná, k uzavretiu zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo,
keď v tejto súvislosti konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 15.02.2018 sa vyjadril, že nemieni

niečo od žalobcov nadobúdať bezodplatne, nakoľko je s nimi v súdnom spore a taktiež to predstavuje
účtovný problém. Právny zástupca žalovaného jasne deklaroval, že žalovaný nechce tento pozemok
nadobudnúť odplatne, ani bezodplatne, nakoľko nie je schopný si ani po nadobudnutí vlastníctva tohto
pozemku zabezpečiť prístup k svojim nehnuteľnostiam. Predovšetkým súd považoval za nadbytočné
dokazovanie k otázke, či finančná situácia spoločnosti v priebehu roku 2014-2015 mu umožňovala

nadobudnúť tento pozemok, resp. akúkoľvek nehnuteľnosť, nakoľko žalovaný v konečnom dôsledku
odmietol nadobudnúť tento pozemok do svojho vlastníctva odplatne, či bezodplatne a z tohto dôvodu
súd návrh žalovaného na vykonanie dôkazu, a to nariadenie znaleckého dokazovania znalcom z
odboru ekonomika a výsluch konateľa žalovaného k otázke finančného hospodárenia spoločnosti v roku
2015, zamietol ako nedôvodný. Súd vyhodnotil, že motívom žalovaného, na základe ktorého odmieta

uzatvoriť akúkoľvek zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému pozemku, je otázka neschopnosti
žalovaného zabezpečiť si prístup k svojim nehnuteľnostiam. Je pravdou, že zmluvou zo dňa 19.03.2010
žalovaný na seba neprevzal záväzok kúpiť predmetný pozemok, avšak z hľadiska skúmania, či z
jeho strany došlo k zámernému zmareniu splnenia rozväzovacej podmienky, bolo potrebné ustáliť, či
existuje objektívna prekážka k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tomuto pozemku žalovaným, ktorá

mu bráni v uzatvorení tejto zmluvy, resp. odmieta nadobudnúť tento pozemok z iného dôvodu. Pokiaľ
žalovaný argumentuje, že nechce tento pozemok nadobudnúť do vlastníctva, nemá oň záujem z dôvodu,
že nemá možnosť zabezpečenia prístupu k svojim nehnuteľnostiam, tento argument podľa názoru
súdu nepredstavuje objektívnu prekážku pre nadobudnutie vlastníctva k tomuto pozemku žalovaným.Dôvodom neuzavretia takejto zmluvy je výlučne subjektívna prekážka na strane žalovaného spočívajúca
v nedostatku vôle (nechce nadobudnúť pozemok). Súd poukazuje, že už aj v čase uzatvorenia zmluvy
zo dňa 19.03.2010 bolo zrejmé, že len samotná parcela č. CKN XXX/XX prístup žalovanému k jeho

nehnuteľnostiam nezabezpečí, je to len čiastočné riešenie a bude nevyhnutné doriešiť tento prístup. Je
nesporné, že alternatív zabezpečenia tohto prístupu je viacero (okrem zabezpečenia prístupu formou
zriadeného vecného bremena cez pozemky vo vlastníctve žalobcov je tu aj možnosť využitia areálu
Agropodniku s.r.o. V. formou nájmu, využitie miestnej komunikácie,...), čo mal súd aj preukázané na
základe listín nachádzajúcich sa v spise - výpis z uznesenia dozornej rady Agropodniku s.r.o. V. prijatého

na zasadnutí zo dňa 07.03.2012, odpoveď OO PZ Liptovská Teplá žalobcovi v 2. rade z 08.06.2017
týkajúcasareálnehovyužívaniamiestnejkomunikácienákladnýmimotorovýmivozidlamifiriemvobjekte
Agropodniku s.r.o. V.. Hľadanie najvhodnejšej alternatívy prístupu pre žalovaného je na samotnom
žalovanom. Podľa názoru súdu nemožno hovoriť o existencii objektívnej prekážky pre nadobudnutie
vlastníctva k predmetnému pozemku žalovaným. Toto tvrdenie žalovaného súd teda v rámci tohto sporu
o uplatnenom nároku zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade nemohol zohľadniť z uvedených dôvodov.

Naviac je potrebné zdôrazniť, že právny poriadok SR umožňuje v prípade, že nie je zabezpečený prístup
k nehnuteľnostiam cez priľahlé pozemky súdnu ochranu a takejto súdnej ochrany v tomto spore napokon
žalovaný sa aj domáhal, a to prostredníctvom podanej vzájomnej žaloby, o ktorej súd rozhodol tak, že
ju vylúčil na samostatné konanie s poukazom na ustanovenie §129 CSP, keď je toho názoru, že táto
vec z hľadiska jej predmetu - uplatnenie nároku na zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3

Občianskeho zákonníka sa na spojenie s vecou o zrušenie vecného bremena v zmysle ustanovenia
§151p ods. 3 Občianskeho zákonníka nehodí. Súd prihliadol aj k štádiu sporu vo veci zrušenia vecného
bremena v nadväznosti na ustanovenie §151p ods. 3 Občianskeho zákonníka (skončenie dokazovania).

16. Pokiaľ teda žalovaný odmieta, nemá záujem, nechce nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku

parcela č. CKN XXX/XX, a to ani len bezodplatne, bez existencie objektívnej prekážky, ktorá by
mu v tom bránila, súd dospel k záveru, žalovaný tak úmyselne marí splnenie podmienky v zmysle
článku V. bod 5. označenej zmluvy (ide o priamy úmysel), pričom bez akýchkoľvek pochybností je
zrejmé, že toto marenie podmienky mu je na prospech, nakoľko v rámci zriadeného vecného bremena
môže prakticky donekonečna využívať prístup cez pozemky žalobcov. Takýto postoj žalovaného súd

považuje za svojvôľu bez zohľadnenia objektívnych skutočností, na základe ktorej by potom k splneniu
rozväzovacej podmienky nemohlo nikdy dôjsť. Hoci žalovaný v zmluve z 19.03.2010 sa k nadobudnutiu
vlastníctva k predmetnému pozemku nezaviazal, je zrejmé zo znenia článku V. bod 5. tejto zmluvy, že
zriadenie vecného bremena predstavovalo len dočasné riešenie práve do momentu, kedy žalovaný
nadobudne vlastníctvo k predmetnému pozemku (a uplynie lehota 24 mesiacov od konca mesiaca, v

ktoromžalovanýnadobudnevlastníctvoktomutopozemku), čomunasvedčujeajskutočnosťdojednania
bezodplatnosti zriadeného vecného bremena. Tvrdenie žalovaného, že odplata za zriadenie vecného
bremena bola zahrnutá v kúpnej cene za pozemky, je sporné a žalovaný ho nepreukázal. Tvrdenie
žalovaného,žeanion,aniniktoinýbynekúpiltietopozemkybezzabezpečeniaprístupuformouzriadenia
tohto vecného bremena, nie je v rozpore s charakterom dočasnosti zriadeného vecného bremena

tak, ako vyplýva z článku V. bod 5. zmluvy z 19.03.2010. Pokiaľ teda žalovaný odmieta (úmysel)
svojvoľne nadobudnúť vlastníctvo k predmetnému pozemku bez existencie objektívnej prekážky, ktorá
by mu v tom bránila, nemožno hovoriť o dočasnosti zabezpečenia takéhoto prístupu, ale v podstate o
definitívnom vyriešení prístupu žalovaného k svojim nehnuteľnostiam takýmto spôsobom z jeho strany,
čo predstavuje zmenu pomerov oproti stavu v čase uzavretia zmluvy. Je zrejmé, že prejazd kamiónov

o takej hmotnosti a v takej frekvencii, ako zodpovedá charakteru podnikateľskej činnosti žalovaného,
nadmerne zaťažuje cestu na pozemkoch žalobcov, poškodzuje žalobcov a obmedzuje žalobcov vo
využitíichpozemkovpresahujúcúnosnúmieru, čímjedanýhrubýnepomermedzizaťaženímpovinného
z vecného bremena a výhodou oprávneného, z tohto dôvodu nemožno spravodlivo trvať na ďalšej
existencii vecného bremena. Súd má za to, že sú splnené podmienky zakotvené v ustanovení §151p

ods. 3 Občianskeho zákonníka a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, teda žalobe, ktorú považoval za dôvodnú, v celom rozsahu vyhovel.

17. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie §255 ods. 1 CSP v spojení s §262
ods. 1 CSP a priznal žalobcom v 1. a v 2. rade, ktorý boli v spore úspešní v celom rozsahu nárok na

náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom v zmysle
ustanovenia §262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti výrokom rozsudku č. I. a II. možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom
súde Ružomberok, písomne v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
i)
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Proti výroku rozsudku č. III. odvolanie nie je prípustné.