Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 27, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118395887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118395887.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci žalobcu: TLM

INVESTMENT s. r. o., so sídlom Zadunajská 6/A, 851 01 Bratislava, IČO: 46 250 956, zast. JUDr.
Katarína Barinová, advokátka, so sídlom Internátna 35, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 50 141 236, voči
žalovanému: Žilinský samosprávny kraj, so sídlom Komenského 2622/48, 011 09 Žilina, IČO: 37 808
427, o zaplatenie 24.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 24.000,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 24.000,- Eur od 31.05.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 24.000,- Eur spolu
s úrokom z omeškania a trovy konania. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so
žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej žalovaný si objednal dielo. Následne žalovaný navrhol
ukončenie diela, v zmysle čoho došlo k Dohode o ukončení dňa 30.04.2018. Danou dohodou žalovaný
sa zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 24.000,- Eur titulom reparácie všetkých škôd, napriek tomu žalovaný

danú sumu žalobcovi neuhradil.

2. Súd v rámci upomínacieho konania vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica žalobe vyhovel
vydaním platobného rozkazu dňa 18.12.2018, voči ktorému však bol podaný odpor, v ktorom žalovaný
namietal pasívnu legitimáciu, nakoľko na faktúre je označená Liptovská nemocnica s poliklinikou, ktorá
je príspevkovou organizáciou a zo zmluvy o dielo vyplýva, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
úhrady faktúr ako správca. Taktiež namietal absenciu riadneho preukázania vzniku škody, pričom

žalovaný neeviduje predmetnú faktúru.

3. Žalobca sa k podanému odporu písomne vyjadril s tým, že sa s námietkami žalovaného nestotožňuje,
nakoľko objednávateľom diela bol žalovaný a nie je pravda, že zmluva o dielo nezaväzuje priamo
žalovaného, ale správcu. Objednávateľom je žalovaný, ktorý sa zaviazal zaplatiť za dielo s tým, že
bolo dohodnuté, že na faktúre bude označovaný správca, ktorý je len miestom plnenia a zároveň

bol dohodnutý spôsob plnenia tak, že úhrady realizuje správca. Všetky rokovania prebehli na pôde
žalovaného, ako aj Dohoda o ukončení, v rámci ktorej si vysporiadali všetky svoje nároky. Návrh dohody
o ukončení bol iniciovaný žalovaným, ako aj samotný návrh bol ním predložený. (l.č. 59 obsahu spisu)4. Žalovaný sa k danému podaniu žalobcu vyjadril v rámci repliky a dupliky tak, že v podaní
zo dňa 06.05.2009 poukázal na to, že žalovaný môže vykonávať svoju činnosť samostatne alebo
prostredníctvom správcu, ktorý je rozpočtovou a príspevkovou organizáciou a teda môže vo vlastnom

mene nadobúdať práva a zaväzovať sa. Bolo dohodnuté, že správca bude realizovať úhrady faktúr,
teda nie je iba miestom plnenia, ale aj subjektom povinnosti. Taktiež má za to, že faktúra nebola riadne
zdokladovaná, žalobca nebol oprávnený správcovi fakturovať danú faktúru, keďže v procese verejného
obstarávania bol v zozname subdodávateľov označený iba 1 subjekt OTNAVA GROUP a.s., ale na diele
sa zúčastňovali aj iné subjekty. Žalobca nijako nezdokladoval výšku vystavenej faktúry, preto žalobcov

nárok neakceptuje. (l.č. 111)

5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v zmysle CSP súd nariadil pojednávanie,
na ktorom vykonal dokazovanie, a na ktoré predvolal strany konania riadne a včas. Vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd mal preukázané, že dňa 22.07.2016 bola uzavretá Zmluva o dielo č. XXX/XXXX/XX, pričom
žalobca bol označený ako zhotoviteľ. V čl. I. Zmluvy bol za zmluvnú stranu Objednávateľ označený
1. Zriaďovateľ, t.j. žalovaný a 2. Správca - U. nemocnica s poliklinikou O.. L. Z. U. O.. Zmluva
bola podpísaná aj zriaďovateľom, ako aj správcom. Zároveň v časti označenia zmluvných strán -
Objednávateľ, bolo dojednané, že v texte zmluvy zriaďovateľ vystupuje len ako objednávateľ a správca

vystupuje len ako správca. Strany sa dohodli, že zmluva sa riadi ustanovenia Obchodného zákonníka.

7. V zmysle čl. II. Zmluvy objednávateľ sa zaviazal prostredníctvom správcu zaplatiť cenu za dielo.
Podľa bodu 2.4. Zmluvy práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy pre objednávateľa môže vykonať aj
správca na základe poverenia objednávateľa.

8. Podľa bodu 5.1. Zmluvy vo faktúre v označení odberateľ bude uvedený správca podľa čl.1.

9. Podľa bodu 5.3. zmluvy, ak faktúra nebude obsahovať náležitosti stanovené právnymi predpismi,
môže objednávateľ, aj správca vrátiť zhotoviteľovi faktúru.

10. Podľa bodu 5.10. Zmluvy, zmluvné strany sa dohodli, že úhrady faktúr bude realizovať správca.
Objednávateľ bude poukazovať priebežne finančné prostriedky správcovi na základe odsúhlasených
faktúr objednávateľom.
-Vtomtoustanoveníjenepochybnédojednanievzťahumedzisprávcomazriaďovateľom,t.j.žalovaným,

v danom prípade, v zmysle ktorého žalovaný je objednávateľ a správca iba realizátor faktúr, ktoré bude
uhrádzať z prostriedkov zasielaných od žalovaného.

11. Podľa bodu 6.8 Zmluvy, objednávateľ sa zaväzuje, že riadne vykonané dielo prevezme a zaplatí zaň
cenu určenú zmluvou.

12. Podľa § 261 ods.2 a 3 Obchodného zákonníka
(2) Touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa
týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti.

(3) Na účely odseku 2 subjektom verejného práva je
a) štátny orgán,
b) obec,
c) vyšší územný celok,
d) právnická osoba, ktorá spĺňa požiadavky podľa odseku 4,

e) združenie právnických osôb, ktorého členom je aspoň jeden zo subjektov verejného práva uvedených
v písmenách a) až d).

13. Súd posúdil, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o dielo, ktorá je obchodno-záväzkovým vzťahom
a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka.

14. Pokiaľ žalovaný namietal pasívnu legitimáciu, rozporuje si tak so svojou prejavenou vôľou v Zmluve
o dielo, ako aj v Dohode o ukončení, nakoľko zo zmluvných dojednaní jednoznačne vyplýva, že
objednávateľom je žalovaný a Liptovská poliklinika iba ako správca, ktorý realizuje faktúry, v ktorých mábyť označený ako odberateľ. Teda nie objednávateľ. Zároveň v čl. II. Zmluvy sa strany výslovne dohodli,
že práva a povinnosti zo Zmluvy pre objednávateľa môže vykonávať aj správca, ale len na základe
poverenia.

- Z uvedeného nepochybne a jednoznačne vyplýva, kto je objednávateľom, a to žalovaný a aký má
vzťah k veci správca a to bez ohľadu na to, že v čl. I. Zmluvy, ako aj Dohody, je uvedený aj žalovaný, aj
správca, avšak s dôvetkom, že objednávateľ je žalovaný. Tak to mali dohodnuté aj v Zmluve o dielo, aj
v Dohode o ukončení. Súd zároveň poukazuje na to, že žiadne poverenie pre správcu v zmysle zmluvy
nevyplýva. S poukazom na uvedené dôvody a zmluvné dojednania a teda prejav vôle žalovaného, súd

posúdil, že je daná pasívna legitimácia.

15. Dňa 30.04.2018 bola uzavretá Dohoda o ukončení zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/XX. V čl. I. Dohody
boli označené strany dohody tak, že za Objednávateľa je označený 1. Zriaďovateľ, t.j. žalovaný a 2.
Správca - U. nemocnica s poliklinikou O.. L. Z. U. O.. Dohoda bola podpísaná aj zriaďovateľom, ako aj
správcom. Zároveň v časti označenia strán bolo dojednané, že v texte dohody zriaďovateľ vystupuje len

ako objednávateľ a správca vystupuje len ako správca. (l.č. 9 obsahu spisu)

16. Podľa § 261 ods.8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je
rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

17. Podľa § 261 ods.9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a
týmto zákonom.

18. Podľa § 585 Občianskeho zákonníka
(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda,
ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol
pomýšľať.
(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne:

to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

19. Medzi stranami konania nebolo sporné platné ukončenie Zmluvy o dielo. V rámci Dohody o ukončení
si zmluvné strany vzájomne vyporiadali všetky svoje záväzky, v dôsledku čoho súd posúdil, že okrem

dohody o ukončení zmluvy, vzťahu, došlo aj k určitej dohode o urovnaní, v rámci ktorej si vysporiadali
svoje záväzky.

20.Podľabodu2písm.a)čl.III.Dohody,nazákladedohodyzmluvnýchstránsavšetkyprávaapovinnosti
medzi Zmluvnými stranami z dôvodu predčasného ukončenia Zmluvy o dielo usporiadavajú tak, že

Zhotoviteľ má nárok na sumu a) v maximálnej výške 24.000,- Eur titulom reparácie všetkých škôd a
prípadných zmluvných pokút, ktoré vznikli zhotoviteľovi z dôvodu predčasného ukončenia Zmluvy o
dielo. Predmetný nárok je splatný v lehote 30 dní odo dňa protokolárneho odovzdania časti Diela podľa
bodu 1 tohto článku dohody na základe riadne vystavenej faktúry zhotoviteľa, ktorej výška musí byť
zo strany Zhotoviteľa riadne zdokladovaná, pričom samotné zdokladovanie bude tvoriť predpoklad a

prílohu samotnej faktúry.

21. Podľa bodu 3. čl.III Dohody, zmluvné strany zhodne vyhlasujú a svojimi podpismi na tejto dohode
potvrdzujú, že okrem nároku Zhotoviteľa podľa bodu 2 tohto článku voči sebe navzájom zo Zmluvy
o dielo nemajú žiadne práva a ani povinnosti vecnej alebo finančnej povahy a že všetky práva a

povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o dielo majú usporiadané s výnimkou práv Objednávateľa zo záruky
a zodpovednosti za vady diela k odovzdanej časti Diela.

22. Svedok L.. Ľ. C. pred súdom uviedol, že žalovaný navrhoval viackrát ukončenie zmluvy o dielo, s
čím žalobca najprv nesúhlasil, nakoniec došlo k uzavretiu Dohody o ukončení, ktorú predložil žalovaný.

Teda ukončenie inicioval a aj znenie dohody predložil žalovaný. V rámci danej Dohody po rokovaniach
sa dohodli aj na výške, ktorú žalovaný zaplatí žalobcovi, keďže žalobca v rámci vykonávania diela
spolupracoval so subdodávateľom a vznikli mu s tým určité výdavky, či zmluvné pokuty. Svedok
uviedol, že žalovaný sa zaviazal na zaplatenie sumy 24.000,- Eur titulom reparácie všetkých škôd aprípadných zmluvných pokút, pričom bolo dohodnuté, že z daného titulu si žalobca môže uplatniť voči
žalovanému maximálne 24.000,- Eur, pokiaľ bude výška vyššia, žalovaný zaplatí len maximálne 24.000,-
Eur, preto v zmluvnom dojednaní bolo uvedené slovo „maximálne“. Uviedol, že nebolo vymienené zo

strany žalovaného žiadne konkrétne zdokladovanie. Uviedol, že po vrátení faktúry kontaktoval p.W. od
žalovaného, ktorý mu povedal, že sa musela stať nejaká chyba, keď faktúra bola vrátená a následne
mu oznámil, že riaditeľka nemocnice svojvoľne faktúru vrátila, ale že sa to vyrieši. Napriek tomu žiadna
úhrada nebola poskytnutá. Svedok uviedol, že všetky rokovania boli na pôde žalovaného a taktiež
rokovania prebehli na základe iniciatívy žalovaného. Teda nie zo strany správcu.

23. Tvrdenia svedka neboli nikým spochybnené, ani namietané, ani rozporované. Žalovaný nenavrhol
žiadne dokazovanie, nenamietal tvrdenie ohľadom rokovaní žalobcu so žalovaným a ohľadom
vysvetlenia zmluvného dojendnania v čl. III. Dohody zástupcom žalovaného a p.W. pri rokovaniach pred
uzavretím Dohody o ukončení. S poukazom na uvedené skutočnosti a na nerozporovanie žalovaným,
súd si osvojil tvrdenia svedka C., v dôsledku čoho súd vyhodnotil vôľu pri uzavretí Dohody o ukončení

tak, že zmluvné strany skutočne si vysporiadali vzájomné vzťahy z dôvodu ukončenia Zmluvy o dielo,
pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi okrem iného aj sumu v maximálnej výške 24.000,- Eur
titulom reparácie všetkých škôd a prípadných zmluvných pokút s tým, že pokiaľ budú škody vo vyššej
výške než 24.000,- Eur, žalovaný uhradí iba 24.000,- Eur.

24. Medzi stranami bolo nesporné predčasné ukončenie Zmluvy o dielo a to uzavretím Dohody o
ukončení zmluvy.

25. V priebehu konania žalovaný pred súdom namietal neurčitosť čl. III. Dohody o ukončení zmluvy. Súd
zdôrazňuje, že medzi stranami bolo nesporné, že ukončenie zmluvy inicioval žalovaný, ktorý aj predložil

znenie Dohody o ukončení, preto je nelogický jeho postup pred súdom, keď namieta určitosť zmluvného
dojednania, s ktorým súhlasil a ktoré podpísal, dokonca predložil ho v písomnom znení a dokonca ho
sám inicioval, čo žalovaný nerozporoval.
- Teda žalovaný iniciuje ukončenie zmluvy, rokuje so žalobcom o ukončení, navrhne Dohodu o ukončení
a následne ju aj podpíše, pričom sa zaviaže zaplatiť žalobcovi určité sumy a následne napriek danej

dohode, dohodu nesplní a pred súdom dokonca tvrdí neurčitosť zmluvného dojendnania, s ktorým
súhlasil, dokonca aj vysvetlil žalobcovi dané ustanovenie, ako to on vníma a považuje /čo vyplýva zo
svedeckej výpovede C. a žalovaný to nerozporoval/ a s daným ustanovením v takom znení súhlasil.
- Súd neposúdil dané znenie ako neurčité, či nezrozumiteľné, nakoľko v zmysle výkladových pravidiel
s poukazom na zistený prejav vôle, znenie je určité a zrozumiteľné a to aj s poukazom na vykonané

dokazovanie ohľadom vôle žalovaného.

26. Podľa § 266 Obchodného zákonníka
(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav
vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

(2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa
významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy
používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.
(3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s
prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj

následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
(4) Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na
ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.
(5) Pri pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa
spravujú týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(6) Ak podľa tejto časti zákona je rozhodné sídlo, miesto podnikania, miesto závodu alebo prevádzkárne
alebo bydlisko strany zmluvy, je rozhodné miesto, ktoré je v zmluve uvedené, dokiaľ nie je zmena
oznámená druhej strane.

27. Podľa § 267 ods.1 Obchodného zákonníka ak je neplatnosť právneho úkonu ustanovená na ochranu

niektorého účastníka, môže sa tejto neplatnosti dovolávať iba tento účastník. To neplatí pre zmluvy
uzatvorené podľa druhej časti tohto zákona.28. Obchodný zákonník pri výklade prejavu vôle ako rozhodujúce akcentuje význam vôle, ktorú
uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide tu o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle
konajúceho, čo má prvoradý význam. Pritom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej bol určený,

známy alebo jej musel byť známy. V zmysle tohto ustanovia sa prejav vôle vykladá podľa významu,
ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. Teda nejde o význam,
ktorý prejavu vôle prikladá určitá konkrétna osoba. Ide tu o objektivizáciu interpretačného hľadiska v
tom, že sa berie do úvahy abstraktná osoba v rovnakom postavení (podnikateľ, nepodnikateľ, subjekt
dlhodobo alebo krátkodobo pôsobiaci v danej oblasti a pod.) ako osoba, ktorej bol prejav určený. Ide

o ustálenie takého významu prejavenej vôle, ktorý by mu prisúdila osoba v postavení adresáta. Ide o
konštrukciu akejsi objektivizovanej rozumnej osoby, či priemerného riadneho obchodníka. V ust. § 266
ods.3 Obchodného zákonníka je upravené osobitné interpretačné pravidlo, ktoré treba použiť pri výklade
vôle odseku 1 alebo 2. Pokiaľ ide o všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, zákon výslovne akcentuje
3 skutočnosti: rokovanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli a následné správanie
strán.Obchodnýzákonníktedaajpriinterpretáciiprávnychúkonovpriznávaprávnyvýznamrokovaniam,

ktoré sa uskutočnili pri uzavieraní zmluvy, lebo je nepochybné, že práve tieto rokovania môžu napomôcť
objasneniu pravého úmyslu strán. Výklad sa musí opierať o komplexný pohľad na okolnosti prípadu s
prihliadnutím na samotné jednanie o uzavretí zmluvy, prax, ktorú si strany vo vzájomnom obchodnom
styku zaviedli a ich správanie po uzavretí zmluvy.

29. Súd posúdil, že Dohodou o ukončení Zmluvy o dielo zmluvné strany riadne prejavili svoju vôľu
predčasne ukončiť Zmluvu o dielo, pričom zároveň si vysporiadali všetky svoje záväzky vzájomné tak,
že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi okrem iného aj titulom reparácie všetkých škôd a prípadných
zmluvnýchpokútsumumaximálne24.000,-Eur.Tútoreparáciubolžalobcapovinnýpreukázaťdokladom
bez konkrétnej špecifikácie. Svedok C. potvrdil, že žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi škodu,... na

základe predloženia nejakého dokladu, ktorý nebol špecifikovaný a danú škodu žalovaný mal zaplatiť
do výšky 24.000,- Eur, čo malo znamenať, že ak by bola vyššia, tak žalovaný bude akceptovať iba sumu
24.000,- Eur.

30. S poukazom na znenie Zmluvy o dielo, ako aj na Dohodu o ukončení, súd posúdil, že hoci

zmluvnou stranou bol označený žalovaný spolu so správcom, priamo žalovaný trval v zmluve na tom,
že objednávateľom je iba žalovaný. V zmluve je síce daná možnosť vykonať určité úkony aj správcom
(aj to iba na základe poverenia), avšak podstatné je, že objednávateľom bol žalovaný s dohodou, že
faktúry sa budú zasielať správcovi. Pokiaľ bola vnesená do Zmluvy a do Dohody určitá neurčitosť
pri určení subjektu - objednávateľa, s poukazom na znenie obsahu zmluvy súd ustálil, že vôľa strán

bola taká, že objednávateľom je žalovaný. Pokiaľ faktúra bola doručovaná správcovi a na faktúre bolo
označenie správcu a nie žalovaného, bolo tak vykonané na základe Zmluvy o dielo, ako aj na základe
Dohody o ukončení, čo však nemá za následok nesprávneho označenia, či nevzniknutie povinnosti
žalovanému plniť. Žalovaný v daných zmluvách si vymienil, že objednávateľom bude len on. Správca
mal byť predovšetkým pre účely fakturácie, keďže správca bol miestom, kde sa dielo malo zhotoviť.

31. Súd teda skonštatoval, že je daná pasívna legitimácia.

32. Pokiaľ žalovaný poukazoval na zák.523/2004 Z.z. a č. 46/2001 Z.z., súd nespochybňuje jeho
tvrdenie, že žalovaný môže hospodáriť samostatne alebo prostredníctvom správcu majetku, ktorý je jeho

rozpočtová a príspevková organizácia a môže teda vo vlastnom mene nadobúdať práva a zaväzovať
sa, avšak bola vôľa žalovaného, ako sa rozhodne a bude konať. V danom prípade priamo v zmluve
síce označil aj správcu, avšak jednoznačne uviedol, že za objednávateľa vystupuje len on - žalovaný.
Dokonca v zmluve bolo stanovené, že správca môže vykonávať práva a povinnosti zo zmluvy pre
objednávateľa len na základe poverenia objednávateľa. Teda aj v samotných zmluvách sa rozlišuje

medzi objednávateľom a správcom.

33. Pokiaľ bola teda faktúra doručená správcovi s označením správcu ako odberateľ, je nepochybné,
že objednávateľom je žalovaný a priamo v zmluvách bolo dohodnuté, že faktúry má žalobca zasielať
priamo správcovi. Skutočnosť, že žalovaný nevedie faktúru v účtovníctve, neznamená neexistencia jeho

povinnosti. Žalovaný sa totiž v dohode o ukončení výslovne zaviazal, že zaplatí žalobcovi sumu 24.000,-
Eur titulom reparácie všetkých škôd a prípadných zmluvných pokút.34. Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX na sumu 24.000,- Eur za náklady so
splatnosťou 30.05.2018 adresovanú správcovi. Faktúra obsahuje uvedenie: „dňa 30.04.2008 prevzala ...
odsúhlasená.“ Na faktúre je v popise riadne uvedené, že je fakturovaná na základe Dohody o ukončení

Zmluvy o dielo č. XXX/XXXX/OI zo dňa 30.04.2018, čl.3, bod 2., ods.a) za reparácie všetkých škôd a
prípadných zmluvných pokút na akcii „U. nemocnica s poliklinikou O.. I.Z., U. O. - stavebné úpravy a
prístavba pre zriadenie urgentného príjmu. Prílohou danej faktúry bola faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.04.2018nasumu26.720,34Eurakonáhradaškodyazmluvnápokuta,vystavenáprežalobcuodTLM
CONSTRUCT s.r.o., ktorá bola subdodávateľom žalobcu. V danej faktúre je uvedené, že ide o fakturáciu

na základe Dohody o ukončení Zmluvy o dielo č. XXX-XX-XX-S zo dňa 30.04.2018 v súlade s čl. VIII.
ods. 1 a VZP náhradu škody a zmluvnú pokutu. Predmetná Dohoda o ukončení zmluvy o dielo č. XXX-
XX-XX-S bola súdu predložená a vyplýva z nej, že bola uzavretá medzi žalobcom ako objednávateľom
a spol. TLM CONSTRUCT s.r.o. ako subdodávateľom na základe zmluvy o postúpení zmluvy o dielo č.
XXX-XX-XX-S medzi OTNAVA GROUP a.s. ako zhotoviteľom a žalobcom ako objednávateľom.

35. Zo zmluvy o postúpení zo dňa 19.10.2016 vyplýva, že došlo k postúpeniu, predmetom ktorého
bolo postúpenie všetkých práv a povinností vyplývajúce z predmetnej zmluvy o dielo z postupcu
OTNAVA GROUP a.s. na postupníka TLM CONSTRUCT s.r.o., ktorý bol subdodávateľom žalobcu ako
objednávateľa v ich vzťahu. (l.č. 141) Pokiaľ žalovaný namietal faktúru č. XXXXXXXXXX vystavenú
spoločnosťou TLM CONSTRUCT s.r.o. pre žalobcu s tým, že žalovaný nemal vedomosť o postúpení,

súdpoukazuje,ževzmyslebodu6.18Zmluvyodielobolistanovenépravidláprezmenusubdodávateľov
počas plnenia zmluvy tak, že k zmene subdodávateľa môže dôjsť len po odsúhlasení objednávateľom.
Avšak pre nesplnenie tejto podmienky nebola dojednaná žiadna sankcia spôsobujúca neplatnosť zmeny
subdodávateľa, pričom v danom prípade došlo k zmene subdodávateľa nie vznikom nového zmluvného
vzťahu medzi žalobcom a 3.subjektom, ale došlo k zmene z dôvodu postúpenia práv a povinnosti priamo

subdodávateľa na iný subjekt, teda len vzťah medzi nimi. K zmene subdodávateľa nedošlo konaním
žalobcu. Takto vykonaná zmena na strane subdodávateľa nemá za následok neplatnosti, ako ani dôvod
pre neuznanie faktúry od subdodávateľa pre žalobcu.
- Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nemal vedomosť o novom subdodávateľovi, svedok C. pred súdom uviedol,
že na predchádzajúcich rokovaniach na mieste diela počas kontrolných dní, žalovaný sa dozvedel o

novom subdodávateľovi, pričom žalobca mal iba jedného subdodávateľa a iba ten vykonával práce pre
žalobcu a teda aj pre žalovaného. Žalovaný mal o tom vedomosť, nenamietal tú zmenu. Tieto tvrdenia
neboli zo strany žalovaného rozporované, súd ich v zmysle § 11 CSP posúdil za nesporné. Tvrdenie
žalovaného, že „nemal vedomosť“, je nepostačujúce, nakoľko svedkom bol preukázaný opak a žalovaný
žiadnym relevantným spôsobom to nevyvrátil, nenamietal stretnutie na kontrolných dňoch, kde mal byť

aj nový subdodávateľ.

36. Svedok C. uviedol, že pred uzavretím Dohody o ukončení zmluvy po odsúhlasení znenia dohody,
prerokoval výšku danej reparácie a nákladov so svojim subdodávateľom, s ktorým následne musel
ukončiť tiež zmluvu z dôvodu ukončenie zmluvy so žalovaným na danom projekte. Následne po tom,

ako mu subdodávateľ uviedol celkovú výšku nákladov, ktoré žiada od neho zaplatiť, žalobca sa dohodol
so žalovaným na preplatení sumy 24.000,- Eur s tým, že ak bude vyššia suma fakturovaná, žalovaný
zaplatí iba 24.000,- Eur. Následne svedok predložil dňa 30.04.2018 predmetné faktúry žalovanému a
podpísal Dohodu o ukončení v konečnom znení.

37. Dohodou o ukončení sa žalobca so žalovaným dohodli, že žalovaný zaplatí žalobcovi sumu
maximálne 24.000,- Eur titulom reparácie, a to na základe vystavenej faktúry, ktorej výška musí byť
riadne zdokladovaná a bude tvoriť prílohu danej faktúry. Bolo nepochybne preukázané, že faktúra č.
XXXXXXXXXX bola riadne žalobcom žalovanému predložená a prevzatie potvrdené dňa 30.04.2018.
Súčasťou danej faktúry bola aj faktúra č. XXXXXXXXXX ako doklad skutočne vzniknutých nákladov

žalobcovi. Dokonca predložená faktúra bola zo strany žalovaného prevzatá a podpísaná s uvedením,
že je odsúhlasená.

38. Žalovaný listom zo dňa 31.05.2018 oznámil žalobcovi, že uznáva svoje povinnosti v zmysle Dohody
o ukončení zmluvy o dielo, osobitne čl. III. ods.2 písm.a), avšak požaduje riadne preukázanie vzniku

škody, resp. inej právnej skutočnosti, ktorá zakladá právny dôvod plnenia podľa tohto článku. (l.č. 64)

39. Súd zdôrazňuje, že v čl. čl. III. ods.2 písm.a) Dohody o ukončení nie je uvedená, dojednaná žiadna
špecifikácia, aký doklad žalovaný požaduje na preukázanie daných nákladov. Dohodnuté bolo iba to, ževýška musí byť riadne zdokladovaná a bude tvoriť prílohu danej faktúry. Bolo nepochybne preukázané,
že žalobca predložil žalovanému faktúru na sumu 24.000,- Eur spolu s faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
30.04.2018nasumu26.720,34Eurakonáhradaškodyazmluvnápokuta,vystavenáprežalobcuodTLM

CONSTRUCT s.r.o., ktorá bola subdodávateľom žalobcu. V danej faktúre je uvedené, že ide o fakturáciu
na základe Dohody o ukončení Zmluvy o dielo č. XXX-XX-XX-S zo dňa 30.04.2018 v súlade s čl. VIII.
ods. 1 a VZP náhradu škody a zmluvnú pokutu. Súd posúdil, že žalobca riadne predložil ním vystavenú
faktúru spolu s faktúrou, z ktorej vyplýva jeho fakturácia s poukazom na zmluvné dojednanie. Nie je
zrejmé, z akého dôvodu žalovaný túto faktúru s prílohou neakceptoval a nepovažoval za dostatočne

preukázanú výšku a príčinnú súvislosť. Podľa vykonaného dokazovania, predovšetkým podľa výpovede
svedka C., žalovaný mal vedomosť o postúpení a teda o zmene subdodávateľa. Žalovaný toto tvrdenie
žalobcu ničím nespochybnil, ani nenamietal, teda súd s poukazom na § 151 CSP považoval jeho
tvrdenie za nesporné. Keďže žalovaný mal vedomosť o postúpení a teda o zmene subdodávateľa, tak
po následnom predložení faktúr nebol dôvod pochybovať o príčinnej súvislosti. Súd zároveň dodáva,
že pokiaľ žalovaný namietal, či spochybňoval predložené faktúry z dôvodu, že nebola preukázaná

príčinná súvislosť, taká jeho námietka je neurčitá a žalobca nemal mať ako vedomosť, čo konkrétne
žalovaný namieta, keďže mu boli predložené obe faktúry aj s popisom fakturácie. Nešpecifikoval riadne
svoju námietku, nebolo zrejmé, čo považuje za nedostatočné, čo mal konkrétne na mysli. Žalobca
nemoholvedieť,čokonkrétnežalovanýpožaduje.Pokiaľsprávcazaslalžalobcovilistzodňa17.05.2018,
ktorým vrátil faktúru žalobcovi s uvedením dôvodu, že odkaz na dohodu o ukončení zmluvy o dielo

č. XXX-XX-XX-S, ktorej obsah mu nie je známy, považuje za formalistický a nedostatočný a namieta
uvedenie subdodávateľa, vykonaným dokazovaním bolo zistené a žalovaným nerozporované, že bola
žalovanému oznámená zmena subdodávateľa, pričom k zmene došlo v dôsledku postúpenia práv a
povinností jedného subdodávateľa na iného subdodávateľa, pričom prípadné neoznámenie nemá za
následok neplatnosti postúpenia, či dôvod pre neakceptovanie subdodávateľa. K zmene subdodávateľa

nedošlo konaním žalobcu, a to napríklad vznikom nového zmluvného vzťahu s 3.subjektom. čo sa
týka fakturovanej sumy, predsa táto suma bola riadne dohodnutá ako maximálna suma bez ďalšieho
rozporovania s tým, že žalobca bol povinný predložiť faktúru ním vystavenú spolu s nejakým ďalším
dokladom. Žalobca predložil faktúru ním vystavenú spolu s faktúrou vystavenou od jeho subdodávateľa.
Napriek tomu žalovaný to neakceptoval a hľadal neustále spôsoby vyhnúť sa plneniu, ku ktorému sa

riadne zaviazal. Pokiaľ požadoval nejakú konkrétnu prílohu ku faktúre, mal do zmluvy dojednať také
znenie, z ktorého by nepochybne vyplývalo, akú konkrétnu listinu požaduje. Keďže žiadna konkretizácia
v zmluve nebola daná, súd posúdil, že žalobca splnil svoje povinnosti v zmysle Dohody o ukončení a
žalovaný ako subjekt verejného práva mal postupovať obozretne a s odbornou starostlivosťou už pri
samotnom uzatváraní Dohody o ukončení, v rámci ktorej mal požadovať konkrétne doklady a nie na

ďalšíchtrvaťažpouzavretíDohody.Súdpovažujepredloženiefaktúrysprílohouzadostatočné,dokonca
ďalšie listiny k tomu predložil aj následne, z ktorých vyplýva Zmluva o postúpení, Zmluva o dielo, ako
aj Dohoda o ukončení, pričom k všetkému došlo práve z podnetu žalovaného, ktorý inicioval predčasné
ukončenie zmluvy o dielo. Súd poznamenáva, že už samotná Dohoda o ukončení je podkladom pre
vystavenie faktúry žalobcom a pre plnenie žalovaného, a to bez ohľadu na to, či ju žalovaný eviduje v

účtovníctve a či bola vystavená správcovi, keďže na tom sa v Zmluve dohodli.
- Žalobca s faktúrou predložil ako prílohu faktúru jeho subdodávateľa, na základe ktorej bol povinný
plniť subdodávateľovi náklady spojené s ukončením zmluvy iniciovaným žalovaným. Vo faktúre bol
popis a dôvod fakturácie. V Dohode o ukončení nebola uvedená žiadna špecifikácia prílohy - dokladu.
Súd nepovažoval predloženú prílohu za nepostačujúcu. Faktúra je predsa účtovný doklad, za ktorý

zodpovedá vystaviteľ. Preto nebol žiadny relevantný dôvod spochybňovať tento doklad a súd ho posúdil
ako dostatočný doklad v zmysle zmluvných dojednaní Dohody o ukončení.

40. Súdu boli predložené listiny, z ktorých vyplýva, že žalobca skutočne zaplatil náklady v celkovej výške
26.720,34 Eur svojmu subdodávateľovi spojené s ukončením zmluvy. (l.č. 65-70)

41. Súd taktiež uvádza, že žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 31.05.2018 adresovanom
žalobcovi uznáva svoju povinnosť mu zaplatiť sumu maximálne 24.000,- Eur, avšak následne pred
súdom namietal svoju pasívnu legitimáciu. Teda na jednej strane predloží znenie zmluvy, iniciuje zmluvu
o dielo, ako aj dohodu o ukončení, vo svojom podaní uznáva svoju povinnosť zaplatiť, avšak následne

pred súdom namieta svoju pasívnu legitimáciu, že z dôvodu na faktúre je označený správca, hoci v
zmluvách si dohodli, že na faktúrach bude označovaný správca.42. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že je verejnoprávny subjekt, ktorý uzavrie Zmluvu
o dielo, ako aj Dohodu o ukončení na jeho podnet a v rámci ktorej sa zaviaže zaplatiť žalobcovi okrem
iného aj sumu maximálne 24.000,- Eur po predložení faktúry a dokladu daných nákladov bez bližšej

špecifikácie,avšaknadruhejstranežalovanýakosubjektverejnoprávnysasnažízbaviťsvojejpovinnosti
plniť a neakceptuje zásadu pacta sunt servanda - dohody treba zachovávať - čo je jedno zo základných
pravidiel prirodzeného, civilného, aj medzinárodného práva. Pokiaľ žalovaný namieta, že nie je doklad
o úhrade, súd poukazuje na to, že v zmysle Dohody o ukončení nevyžaduje sa pre plnenie žalovaného
doklad o úhrade žalobcu 3.subjektu, avšak napriek tomu bola preukázaná úhrada.

43.Súdzároveňpoukazujenanelogickýrozporžalovaného,keďženajednejstraneoznamuježalobcovi,
že uznáva svoju povinnosť plniť, avšak požaduje preukázanie výšky škody, na druhej strane pred súdom
tvrdí, že on nie je povinný, nie je pasívne legitimovaný, ale správca je povinný. Zároveň súd zdôrazňuje,
že pokiaľ žalovaný požaduje od žalobcu preukázanie výšky škody, predsa v Dohode o ukončení si
riadne vysporiadali svoje záväzky, v dôsledku čoho sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v zmysle čl.III

Dohody o ukončení. Zároveň žalobca zdokladoval uplatnenú sumu 24.000,- Eur, ktorú aj riadne zaplatil,
čo vyplýva z predložených listín. Tvrdenia žalovaného súd považuje len za účelovú a špekulatívnu
obranu s cieľom vyhnúť sa plneniu.

44.Pokiaľžalovanýpoukázalnaodovzdávacíprotokol,vktoromjeuvedené,žepokutyzomeškaniaainé

sankcie podľa zmluvy nie sú, právny zástupca žalobcu správne poukázal na to, že predsa fakturovaná
suma nie je sankciou v zmysle zmluvy, ale je to suma dohodnutá z dôvodu predčasného ukončenia
zmluvy a teda ide o urovnanie vzťahov z toho dôvodu a urovnanie bolo dojednané dňa 30.04. v dohode
o ukončení zmluvy. Pokiaľ žalovaný neeviduje danú faktúru v účtovníctve, je to irelevantné pre toto
konanie.

45. Podľa § 151 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

46. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu

47. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci

a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

48. V zmysle § 215 ods.1 CSP súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov.

49. Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a posúdil, že nárok žalobcu je opodstatnený. Žalobca
svoje tvrdenia riadne preukázal. Dokonca svedok C. potvrdil tvrdenie žalobcu a jeho tvrdenia neboli
nikým a ničím spochybnené. Pokiaľ svedok uvádzal okolnosti preukazujúce vôľu zmluvných strán pri
uzavretí Dohody o ukončení a ohľadom tam zahrnutého urovnania, žalovaný jeho tvrdenia nenamietal,

nespochybňoval. Žalobca navrhoval vypočuť aj svedkyňu G., ktorú však na pojednávanie nezabezpečil
a súd nepovažoval za hospodárne a efektívne odročiť pojednávanie za účelom vykonania výsluchu
svedkyne G., keďže mala sa vyjadrovať k tým istým skutočnostiam ako svedok C., ktorého tvrdenia
neboli spochybnené, ani namietané, dokonca nebol zo strany žalovaného navrhnutý žiadny dôkaz na
vyvrátenie, či spochybnenie menovaného svedka, z toho dôvodu súd si oslovil tvrdenia svedka C.

s poukazom na § 151 CSP a výsluch svedkyne G. nevykonal s poukazom na zásadu efektívnosti,
hospodárnosti a rýchlosti. Žalovaný nenavrhoval žiadne dôkazy. Súd posúdil vykonané dokazovanie za
dostatočné pre právne a skutkové posúdenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako
bolo uvedené.

50. Podľa § 369 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z

omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

51. Podľa § 369c ods.1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

52. Podľa § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1)SadzbaúrokovzomeškaniasarovnázákladnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejk
prvémudňupríslušnéhokalendárnehopolrokaomeškaniazvýšenejoosempercentuálnychbodov;takto
určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.
(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob

určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

53. Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

54. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil vystavenú faktúru v lehote splatnosti, dostal sa
nasledujúcim dňom po splatnosti do omeškania, a preto žalobcovi súd priznal úroky z omeškania od
31.05.2018 v uplatnenej výške, ktorú súd osobitne neodkazoval, výšku posúdil ako primeranú v zmysle
platných právnych predpisov.

55. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania, žalobcovi vznikol nárok aj na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v stanovenej výške.

56. Podľa § 255 CSP

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov voči

žalovanému v rozsahu 100%. O samotnej výške náhrady súd rozhodne samostatným rozhodnutím po
právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

59. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)

Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, pokuty a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia
z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších
predpisov).