Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/38/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223727
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116223727.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci navrhovateľa V. B., K..
X.X.XXXX, trvale bytom J. - V. XXX, t.č. bytom K. S. X, proti osobe povinnej z výživného U. Z., Y.. X., K..
X.X.XXXX, trvale bytom V., A. XX, zastúpenej v konaní splnomocnenkyňou X.. U. V., bytom V., Q. XX, za
účasti otca navrhovateľa V. B., K.. XX.X.XXXX, trvale bytom J. - V. XXX, t.č. bytom K. S. X, zastúpeného
v konaní Mgr. Petrom Troščákom, advokátom v Prešove, Hlavná 50, o zvýšenie výživného, o odvolaní
matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 27P/492/2016-114 zo dňa 28.11.2018, v spojení
s opravným uznesením sp. zn. 27P/492/2016-118 zo dňa 11.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením s výnimkou výroku o zamietnutí návrhu otca
a navrhovateľa.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania.

1. Predmetom konania je návrh plnoletého dieťaťa na zvýšenie výživného zo strany matky.

Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:
„m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P 334/2014-48 zo dňa 3.6.2015 tak, že:
z v y š u j e výživné zo strany otca pre navrhovateľa za obdobie od 1.12.2016 do 31.8.2018 zo sumy
60 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne a od 1.9.2018 do budúcna na sumu 120 Eur mesačne, ktoré
bude poukazovať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred,

dlžné výživné za obdobie od 1.12.2016 do 30.11.2018 pre navrhovateľa vo výške 810 Eur p o
v o ľ u j e súd matke splácať v 50 Euro mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok, až do úplného vyrovnania dlhu
v prevyšujúcej časti návrh otca a navrhovateľa z a m i e t a ,
žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“

3. Opravným uznesením zo dňa 11.12.2018 rozhodol cit.:

„o p r a v u j eII. výrok rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/492/2016-114 zo dňa 28.11.2018,
ktorý má správne znieť: „z v y š u j e výživné zo strany matky pre navrhovateľa za obdobie od 1.12.2016
do 31.8.2018 zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne a od 1.9.2018 do budúcna na sumu
120 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám navrhovateľa, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.“4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že naposledy bolo upravené
výživné pre navrhovateľa rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k. 24P 334/2014-48 zo dňa 3.6.2015

tak, že bolo zvýšené výživné zo strany jeho matky ako osoby povinnej z výživného zo sumy 50
Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne. V tom čase bol navrhovateľ žiakom 8. ročníka základnej
školy. Žil v spoločnej domácnosti so svojím otcom a starou matkou v rodinnom dome, ktorý bol
v osobnom vlastníctve starej matky zo strany otca. Osoba povinná z výživného v tom čase žila v
spoločnej domácnosti s dcérou (sestrou navrhovateľa) a priateľom, ktorého príjem bol 400 Eur mesačne.

Pracovala v spoločnosti J. W..Y..R.. ako skladníčka s príjmom 428 Eur mesačne. Otec navrhovateľa
bol poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 408,27 Eur mesačne, bol nezamestnaný. Poberal
prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur mesačne. V súčasnej dobe navrhovateľ navštevuje 3. ročník
Strednej priemyselnej školy strojníckej. V čase podania návrhu na súd jeho otcom, keď bol maloletý,
začal navštevovať 1. ročník Strednej priemyselnej školy strojníckej. V čase podania návrhu na súd platil
v školskom internáte poplatok za skvalitnenie výchovno-vzdelávacej činnosti 20 Eur, čip na stravu 3,50

Eur, žetón na príbor 3,50 Eur, celkovo 27 Eur. Cestovné platí 5 Eur týždenne a v prípade, že cestuje
domov tak, že prestupuje v meste W., cestovné platí ešte plus 2,50 Eur. V čase podania návrhu na súd
v septembri 2016 si uhradil kartu študenta ISIC 20 Eur, pracovný zošit na anglický jazyk 28 Eur, ročný
príspevok pre ZRPŠ 20 Eur, jednotné školské pomôcky 24,10 Eur, poistenie a triedny fond 5 Eur. Na
začiatku tohto školského roka platil v Súkromnom školskom internáte skvalitnenie výchovno-vzdelávacej

činnosti v sume 20 Eur, kľúčik od skrinky na prezúvanie 10 Eur, stravu 64 Eur a ubytovanie 22 Eur, spolu
116 Eur. Zároveň v školskom roku 2018/2019 v škole uhradil poplatok za pracovný zošit na anglický
jazyk 10,60 Eur, jednotné školské pomôcky 9,50 Eur, poistenie a triedny fond 5 Eur, teda spolu 25,10 Eur.
Navrhovateľ uviedol, že si v súvislosti so štúdiom potrebuje zakupovať technické perá, ktoré vyjdú okolo
30 Eur, vydržia rok alebo dva. Okrem toho si pravidelne zakupuje zošity, pričom jeden zošit stojí 1,50 až 2

Eurá. Študuje odbor autodoprava, elektromechanik, potrebuje súčiastky na elektrinu. V tomto školskom
roku bude zostrojovať zosilovač, na ktorý bude potrebovať súčiastky za 15 až 20 Eur. Tiež je potrebné,
aby mal rôzne meracie prístroje, ktoré stoja 20 až 50 Eur mesačne. Na oblečenie si dáva okolo 20 až 30
Eur mesačne. Je zdravý, nosí okuliare na čítanie, naposledy ich mal zakúpené za 75 Eur. Navrhovateľ
nechodí na žiadne krúžky v škole, venuje sa však iným mimoškolským aktivitám, je dobrovoľný hasič,

na čo mu je potrebné kupovať oblečenie a ochranné pomôcky, tiež obuv, čo vyjde okolo 50 Eur ročne.
Okrem toho mu otec platí výdavky na mobil okolo 10 Eur mesačne, tiež potrebuje ochranné pomôcky,
plášť a rukavice v škole na prax, pričom montérky, pracovné pomôcky do školy, pracovný odev stojí
okolo 30 až 40 Eur a montérky stoja okolo 40 až 50 Eur, rukavice a čiapka okolo 10 Eur. V súvislosti
s dobrovoľným hasičstvom si tiež zakupuje kopačky za 30 až 35 Eur a keďže pravidelne chodia na

súťaže, zápisné na súťaž je od 5 do 20 Eur. K svojmu školskému prospechu sa vyjadril, že je slabší v
jazykoch, avšak z odborných predmetov má dobré známky. Na tieto svoje výdavky si dokáže privyrobiť,
pričom brigádnicky pracuje ako čašník v penzióne a zo zarobených peňazí by si chcel uhradiť vodičský
preukaz. Zároveň uviedol, že so svojou mamou sa nestretáva, jedenkrát sa stretli po rozvode, pričom sa
skôr zaujímala o otca, ako oňho. Otec navrhovateľa býva od mája 2017 so synom a svojou priateľkou v

rodinnom dome v K. S.. Ide o rodinný dom, ktorého je výlučným vlastníkom a do ktorého sa presťahoval
z dôvodu sporov s rodinou po smrti otca. Dom zakúpil na hypotéku, ktorú spláca po 88,44 Eur mesačne,
pričom doklad ohľadom toho založil do spisu. Ďalšie náklady na bývanie spočívajú v platbe elektriny,
vodného a stočného, kúrenia a ostatných výdavkov, ktoré sú celkovo v sume 121 Eur mesačne. Otec
navrhovateľa má ďalej výdavky na prevádzku osobného motorového vozidla v sume 80 Eur mesačne,

pričom výdavok sa navýšil zo sumy 60 Eur mesačne, pretože sa auto častejšie používa po presťahovaní
sa, keďže syna vozí na zastávku autobusu, ktorá je vzdialenejšia. Zároveň platí poistenie pre seba
a pre navrhovateľa v sume 50 Eur mesačne a v priebehu konania platil výživné na plnoletú dcéru,
ktorá študovala na vysokej škole v sume 60 Eur mesačne a ktorá v priebehu konania štúdium ukončila.
Telefón a internet platí v sume 40 Eur mesačne, ostatné výdaje sú v sume 70 Eur mesačne. Na stravu a

oblečenie pre seba a pre navrhovateľa dáva mesačne spolu okolo 260 Eur. Celkové výdavky do rodiny
pre seba a pre syna (navrhovateľa) vyčíslil na sumu 626 Eur mesačne. Priateľka otca navrhovateľa
Q. K. na bývanie a hypotéku neprispieva, avšak zakupuje do domácnosti potraviny a oblečenie jeho
synovi. Je zamestnaná vo firme STROPTEL, s.r.o., Stropkov a jej priemerný čistý mesačný príjem za
obdobie august až september 2018 bol 424,05 Eur. Otec navrhovateľa poberá výsluhový dôchodok od

1.7.2018 vo výške 421,03 Eur, predtým poberal výsluhový dôchodok v sume 410,83 Eur. Zároveň je
zamestnaný u zamestnávateľa GS EUROTHERM s. r. o., Benkovce, kde v mesiaci jún 2018 bola jeho
čistá mzda 103,92 Eur a v mesiaci júl 2018 v sume 104,76 Eur. Osoba povinná z výživného (matka
navrhovateľa) býva v 4-izbovom byte spolu so svojím manželom, V. Z., s ktorým uzatvorila manželstvodňa 7.7.2018. Výdavky spojené s bývaním a inkaso platí v sume 195 Eur mesačne a hypotéku, ktorú
zobrala z dôvodu vyplatenia exmanžela titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v sume 212 Eur mesačne. Zároveň platí výživné pre navrhovateľa v sume 60 Eur mesačne, mobilný

telefón 10 Eur mesačne, poistku v sume 10 Eur mesačne, cestovné do práce 16,60 Eur mesačne a
internet 15 Eur mesačne. V roku 2018 mala výdavky s plnoletou dcérou, ktorá študovala na vysokej
škole.Celkovévýdavkyvsúvislostisoštátnicamiapromóciamibolivsume165Eur.Poukončenívysokej
školy nemala jej dcéra nárok na žiadnu dávku od štátu, preto jej výdavky v plnej miere hradila sama,
a to v sume 250 Eur mesačne. V súčasnej dobe plnoletá dcéra pracuje na dohodu o vykonaní práce,

jej čistý príjem je okolo 300 Eur mesačne. Striedavo býva u matky navrhovateľa, aj mimo jej bydliska,
nakoľko prácu vykonáva mimo bydliska svojej matky. Manžel matky je zamestnaný vo firme U. P. Y., W..
Y.. R.. a podľa pracovnej zmluvy sú jeho mzdové podmienky 480 Eur mesačne netto. Osoba povinná z
výživného je zamestnaná vo firme J. W. Y., B..R..W.. a za rok 2017 bol jej čistý mesačný príjem 523,13
Eur, za rok 2018 od januára do júla v sume 572,48 Eur. Výdavky na stravu, oblečenie a drogériu má v
sume okolo 250 Eur mesačne.

5. Prijal právny názor, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
navrhovateľa, ktorý v priebehu konania dovŕšil plnoletosť, pričom už v čase podania návrhu študoval
na strednej škole, bol v 1. ročníku Strednej priemyselnej školy strojníckej, pričom v súčasnej dobe je
už v 3. ročníku tejto školy. Návrh zo strany otca navrhovateľa bol podaný v čase, keď bol navrhovateľ

maloletý, pričom už v tomto období mal súd preukázané u neho navýšené výdavky, najmä v súvislosti
s kúpou učebných pomôcok a školských potrieb, úhrady platieb v súkromnom internáte, kde býval a
kde aj v súčasnej dobe býva. Okrem toho má zvýšené výdavky v súvislosti so svojimi mimoškolskými
aktivitami, keďže sa venuje dobrovoľnému hasičstvu a chodí pravidelne na súťaže, s čím sú spojené
poplatky. Tiež je potrebné, aby si zakupoval pracovnú obuv a pracovné oblečenie na tieto aktivity,

ktoré ho bavia a ako sa vyjadril, aj v budúcnosti by chcel pokračovať v štúdiu na vysokej škole v
tomto zameraní, teda chcel by byť hasičom. V priebehu konania navrhovateľ riadne súdu preukázal a
zdokladoval všetky svoje výdavky súvisiace s návštevou školy a zdokladoval kúpu pracovných pomôcok
a pracovnej obuvi jednak v súvislosti s praxou na strednej škole, ale aj v súvislosti so svojou záujmovou
činnosťou v dobrovoľnom hasičskom zbore. Všetky tieto výdavky mal súd za výdavky odôvodnené,

pričomideomimoškolskéaktivity,ktorýmsapravidelnevenujeaktorýmsachcevenovaťajvbudúcnosti.
Doposiaľ tieto zvýšené výdavky hradil jeho otec, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, resp. si ich
čiastočne hradil sám z brigádnických prác, pričom brigádu vykonáva aj z dôvodu, že si chce uhradiť
vodičský preukaz. Preukázané zvýšené výdavky na strane navrhovateľa odôvodňujú navýšiť výživné
zo strany osoby povinnej z výživného, jeho matky, u ktorej mal súd tiež preukázaný navýšený príjem,

ktorý sa od poslednej úpravy výživného zvýšil zo sumy okolo 428 Eur mesačne na sumu okolo 524
Eur mesačne. Zároveň k zmene pomerov došlo na strane osoby povinnej z výživného v tom, že
uzatvorila manželstvo, jej manžel je zamestnaný a takto sa spoločne podieľajú na výdavkoch v súvislosti
s chodom spoločnej domácnosti. K čiastočnej zmene pomerov došlo aj na strane otca navrhovateľa,
s ktorým navrhovateľ žije v spoločnej domácnosti a ktorý poberá výsluhový dôchodok, ktorý sa od

poslednej úpravy výživného navýšil. Tiež sa príjem na strane otca navrhovateľa navýšil z dôvodu, že
brigádnicky pracuje, z čoho má príjem okolo 100 Eur mesačne. Aj u otca navrhovateľa došlo k zmene
jeho osobných pomerov, keďže začal žiť s priateľkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa tiež podieľa na
chode domácnosti najmä kúpou potravín a ošatenia pre navrhovateľa. Preukázaná zmena pomerov
na strane všetkých účastníkov konania odôvodňuje navýšenie výživného zo strany osoby povinnej z

výživného pre navrhovateľa, pričom súd rozdelil navýšenie výživného do dvoch časových období, tak
ako to zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľa, ale aj možnostiam a schopnostiam na strane
osoby povinnej z výživného. Súd zo strany matky navrhovateľa ako osoby povinnej z výživného zvýšil
výživné za obdobie od 1.12.2016, to je odkedy otec navrhovateľa v čase jeho maloletosti žiadal navýšiť
výživné, až do 31.8.2018, a to zo sumy 60 Eur mesačne na sumu 90 Eur mesačne. V tomto období

mali obaja rodičia navrhovateľa vyživovaciu povinnosť k jeho plnoletej sestre, ktorá študovala na vysokej
škole a ktorá žila v spoločnej domácnosti s osobou povinnou z výživného, pričom otec navrhovateľa
na jej výživu prispieval mesačne sumou 60 Eur. Keďže v tom čase študovala na vysokej škole, boli
jej výdavky podstatne vyššie, ako boli výdavky navrhovateľa, ktorý bol v tom čase maloletý a ktorý
začal študovať na strednej škole. Keďže podstatnejším spôsobom sa na výdavkoch plnoletej dcéry

podieľala matka, to je osoba povinná z výživného, považoval súd za dôvodné v tomto období navýšiť
výživné z jej strany pre navrhovateľa iba o 30 Eur mesačne. Následne od 1.9.2018, to je od doby,
kedy navrhovateľ začal študovať v 3. ročníku strednej školy a kedy mal súd preukázané výpoveďou
osoby povinnej z výživného, že plnoletá dcéra ukončila štúdium na vysokej škole a začala pracovať, čímodpadla vyživovacia povinnosť obom rodičom, bolo dôvodné určiť výživné zo strany osoby povinnej z
výživného vo vyššej sume, pričom sumu 120 Eur mesačne súd považoval za primeranú jej príjmu, ktorý
mal v priebehu konania preukázaný. Súd výživné navýšil z dôvodu, že mal preukázanú zmenu pomerov

na strane osoby povinnej z výživného najmä v súvislosti s navýšením jej príjmu u zamestnávateľa
zhruba okolo sumy 100 Eur. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil súd u osoby povinnej z výživného
skutočnosť, že spláca úver, ktorý bola nútená zobrať z dôvodu, aby sa finančne vyporiadala s bývalým
manželom po rozvode manželstva a keďže nadobudla výlučné vlastníctvo predtým spoločného bytu,
bola nútená si za tým účelom zobrať hypotéku. Keďže osoba povinná z výživného sa s navrhovateľom

nestretáva, nad rámec bežného výživného mu ničím neprispieva, považoval súd navýšené výživné v
jednotlivých obdobiach za primerané a také, ktoré je schopná platiť s prihliadnutím na jej preukázaný
príjem. Keďže otec navrhovateľa v období, keď bol navrhovateľ maloletý a následne aj navrhovateľ od
dovŕšenia svojej plnoletosti do budúcna žiadali určiť vyššie výživné, a to v sume 200 Eur mesačne,
uvedenú výšku výživného súd považoval za neprimerane vysokú vzhľadom na preukázaný príjem na
strane osoby povinnej z výživného. Preto v prevyšujúcej časti ich oba návrhy zamietol ako nedôvodné.

6. Poukázal na ust. 62, ods. 1,2, 3,4,5, § 75, ods. 1, § 77, ods. 1, § 78, ods. 1,3 Zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi náhradu trov nepriznal.

Obsah odvolania
8. Proti rozsudku podala odvolanie matka maloletého, Navrhla, aby odvolací súd návrh na zvýšenie
výživného zamietol. V odvolaní uviedla, že má za to, že súd v konaní nedostatočne zistil majetkové
pomery matky, čo viedlo k neobjektívnemu a nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Súd pochybil,
keď pri rozhodovaní vo veci samej vzal v úvahu len čiastočne zistené náklady matky a náklady na stravu

v domácnosti matky. Súd sa tiež vôbec nezaoberal otázkou nákladov jej manžela, ktoré by takisto mali
byť pri rozhodovaní vo veci samej zohľadnené, nakoľko nemôže byt' jeho príjem braný pri rozhodovaní
v celosti. Zároveň súd nevzal v úvahu skutočnosť, že pri zohľadnení nákladov matky je zrejmé, že jej
mzda nedokáže pokryť jej celkové mesačné náklady a teda sa na jej nákladoch podieľa aj jej manžel.
Otec navrhovateľa je na výsluhovom dôchodku, avšak s ohľadom na jeho vek a schopnosti je stále

osobou v produktívnom veku o čom svedčí aj skutočnosť, že naďalej pracuje. Súd pri rozhodovaní
vo veci samej nevzal v úvahu skutočnosť, že otec navrhovateľa by mohol byt' zamestnaný na plný
úväzok resp. vykonávať' prácu, ktorá by mu priniesla príjem väčší ako cca 100 EUR mesačne, ktoré
momentálne zarába. Súd pri rozhodovaní vo veci samej nevzal do úvahy skutočnosť, že na strane otca
navrhovateľa došlo k ukončeniu plnenia vyživovacej povinnosti voči jeho plnoletej dcére, a teda že otec

má momentálne možnosť vo zvýšenej miere prispievať na výživné.
9. Navrhovateľ a otec navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok potvrdiť
ako vecne správny.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že

rozsudok súdu v napadnutých častiach prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „C.s.p.“).

11. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods.

2 zákona č. 160/2015 Z.z.).

12. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu v čase rozhodovania súdu bolo potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods.
1 Zákona o rodine a § 231 CSP, ktorý je vyjadrením zásady clausula rebus sic stantibus. Rozsudok

ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno zmeniť, ak sa podstatne
zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je
prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho
rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanoveniadohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol
vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je
potrebné prihliadnuť ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len

vtedy môžu byť dôvodom pre zmenu o vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v
pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Právne
relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvale,
nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného, ale aj na strane povinného
rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

13. Súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre
určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či
došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia
o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali
zmenu výživného.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákona o rodine (ďalej len „ZoR“) pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14. Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou

ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené
potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú
subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané
telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním, získanými skúsenosťami.

15. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je daná priamo zo zákona a trvá do doby, kým deti nie sú
schopné sa sami živiť. Základným hmotnoprávnym kritériom pre vznik práva na výživné oprávneného
je danosť jeho potreby (tzv. stav odkázanosti na výživu), resp. neschopnosť sám sa živiť. Samotné
kritérium neschopnosti sám sa živiť je potrebné definovať tak, že oprávnený nedisponuje žiadnym

vlastným príjmom, alebo disponuje príjmom tak nízkym, že nepostačuje pokryť jeho potreby. Schopnosť
samostatne sa živiť znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, a to
hmotné, kultúrne a ďalšie vrátane potreby bytovej z trvalého príjmu finančných prostriedkov, z ktorých
svoje potreby uhrádza.

16. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil existenciu vyživovacej
povinnosti odporkyne voči navrhovateľovi. Navrhovateľ, ktorý síce dovŕšil plnoletosť, študuje na strednej
škole mimo miesta svojho bydliska a pripravuje sa na budúce povolanie. V čase poslednej súdnej
úpravy výživného bola navrhovateľ žiakom 8. ročníka ZŠ. Nepochybne došlo k nárastu jeho výdavkov
na cestovné, ubytovanie, stravu a s tým spojené výdavky so štúdiom.

17. Odporkyňa v odvolaní namieta, že súd pri určení výšky nevyhnutných výdavkov vzal do úvahy
aj príjem jej manžela, ktorý nemá nič spoločné s jej vyživovacou povinnosťou, nezahrnul do výdavkov
na bývanie poistenie za byt, poplatok za odpad a daň za byt. Odvolací súd má za to, že súd prvej
inštancie výdavky osoby povinnej z výživného riadne zistil a zohľadnil. Vychádzal pri tom z listinných

dôkazov predložených matkou v konaní. Vo vzťahu k zohľadneniu príjmu manžela matky, odvolací súd
dáva za pravdu odvolateľke, že príjem nového partnera rodiča, s ktorými zdieľa spoločnú domácnosť,
nie je pre rozhodnutie o výživnom bezprostredne relevantné. Na druhej strane je tento príjem relevantný
pre posúdenie pomerov rodiča z pohľadu jeho podielu na úhrade nákladov domácnosti, pretože partner
matky sa v určitej miere spolupodieľa na úhrade nákladov na domácnosť z titulu, že tam býva. Odvolací

súd súdom zohľadnené výdavky matky považuje za primerané.

18. Matka v odvolaní poukazuje na to, že súd nezohľadnil, že je v možnostiach otca navrhovateľa, ktorý
má tiež vyživovaciu povinnosť dosahovať vyšší príjem. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súdprihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Otec zabezpečuje navrhovateľovi
osobnú starostlivosť, ktorá aj takýmto spôsobom plní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Otec vozí
syna autom na zastávku autobusu, pre navrhovateľa zabezpečuje stravu a oblečenie. Vo vzťahu k

námietke nezrozumiteľnosti vyčíslenia výdavkov navrhovateľa odvolací súd poukazuje na ich podrobné
vyčíslenie súdom prvej inštancie v bode 10. a 11. rozsudku.

19. Matka namieta, že navrhovateľ má možnosť zlepšiť svoju finančnú situáciu brigádnickou činnosťou.
Akceptovaním výkladu súdu, že do príjmov dieťaťa je potrebné zahrnúť finančné prostriedky získané

jeho vlastným pričinením, prípadne vo forme sociálnej dávky by mohlo dochádzať až k takým absurdným
situáciám, že otec by bol súdom prakticky zbavený povinnosti platiť výživné s odôvodnením, že potreby
dieťaťa sú v plnom rozsahu uspokojené. (porovnaj napr. Nález ÚS ČR II.ÚS 3113/10 z 21. 4. 2011).
Je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľ sa denným štúdiom na strednej škole pripravuje na budúce
povolanie a teda nemá schopnosť sa sám živiť, je odkázaný na výživné zo strany matky, ktorá sa má
na jeho výžive podieľať podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Navyše v konaní

bolo preukázané, že navrhovateľ popri štúdiu brigáduje a z peňažných prostriedkov z brigády si uhradil
náklady na autoškolu.

20. Ani ďalšie odvolacie námietky otca nespochybnili vecnú správnosť rozsudku v jeho napadnutej
časti. Odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).