Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 11, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202052
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8814202052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 01
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. M. A., N.. XX.XX.XXXX, F. XXX/XX, XXX XX B., 2.
Q. A., N.. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX W., 3. V. V., N.. XX.XX.XXXX, Q. XXX/XX, XXX XX M.
N. C., zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 36, 811 01 Bratislava, za účasti vedľajších
účastníkov na strane žalovaných: 1. Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Nám. Legionárov
5, 080 01 Prešov, IČO: 42 343 828, zastúpený: JUDr. Jaroslava Oravcová, advokát, Dobrianskeho 1651,

093 01 Vranov nad Topľou, 2. Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám.7,
Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Zámocká 36, 811 01 Bratislava,
o zaplatenie 4.821,66 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 3.rade proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 30. 11. 2017, č. k. 8C/31/2014-233 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo vyhovujúcom výroku (I.) vo vzťahu k žalovanému v 3.rade tak, že žalobu zamieta.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (III.) a vo výrokoch o trovách

konania (IV., V., VI.).

III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému v 3.rade trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

IV. Žalovaným v 1. a 2.rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

V. Vedľajším účastníkom náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVranovnadTopľou(ďalejlen„súdprvejinštancie“)napadnutýmrozsudkomrozhodol,cit.:

„I. Žalovaní v 1. až 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 392,07 €
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 22.08.2013 do zaplatenia a to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

II. Konanie o zaplatenie sumy 1.071,48 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 269,65 € a vo výške
8,5 % ročne zo sumy 1.071,48 € od 22.08.2013 do zaplatenia z a s t a v u j e.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade trovy konania vo výške 100 %.V. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajším účastníkom 1, 2 trovy konania, každému z nich vo výške
50 %.

VI. Žalovaným v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a“.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 2 písm. a) zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, § 52 ods. 1 - 4, §

53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 41, § 511 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, § 89 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľ a žalovaní
v 1.a 2.rade ako dlžníci uzavreli dňa 10. 08. 2004 zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej

bolo poskytnutie splátkového úveru v sume 200 000 Sk s výškou úrokovej sadzby 9,80 % ročne, s
výškou splátky 2 690 Sk mesačne splatnou k 20.dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na deň 20. 09. 2004 a konečná splatnosť úveru mala nastať 20. 08. 2014. Zároveň medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným v 3.rade ako ručiteľom bola dňa 10. 08. 2004 uzatvorená dohoda
o ručení. Žalovaní svoj záväzok riadne a včas neplnili, s jeho plnením boli v omeškaní, a preto právny

predchodca žalobcu ku dňu 17. 05. 2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, čím sa
pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
27. 06. 2013 Slovenská sporiteľňa a. s. postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Súd bol toho
názoru, že pri postúpení pohľadávky boli splnené všetky podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 zákona
o bankách. Slovenská sporiteľňa a. s. pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 17. 05.

2013, tiež vyzvala žalovaných k úhrade vzniknutej pohľadávky. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané
doloženým oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, ktoré bolo doručené žalovaným na
adresu podľa zmluvy o splátkovom úvere. Podľa bodu 10.3 všeobecných obchodných podmienok pri
doručovaní písomnosti poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v
cudzinesiedmydeňpojejodoslaní.ŽalovaníuzavrelisoSlovenskousporiteľňoua.s.zmluvu,nazáklade

ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý mal byť dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácaný, čo
však žalovaní porušili a v čase postúpenia pohľadávky evidoval pôvodný veriteľ zo zmluvy meškanie
v rozsahu 1 193 dní.

4. Súd skonštatoval, že vzhľadom na to, že predmetná pohľadávka bola postúpená platne, žalobca je

v tomto konaní aktívne vecne legitimovaný.

5. Uzavretú zmluvu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými súd zároveň podriadil pod
právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme. Súd po preskúmaní náležitosti predmetnej zmluvy zistil, že v zmluve
nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá je v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g) zákona
o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedený
nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a preto

vznikol žalobcovi nárok len na vrátenie istiny poskytnutých finančných prostriedkov. Keďže žalovaní z
poskytnutého úveru vo výške 6 638,78 eura uhradili sumu vo výške 6 246,71 eura, súd ich zaviazal na
zaplatenie sumy 392,07 eura s príslušenstvom a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 3.rade namietajúc,

že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
keď považoval postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu za platné. Zdôraznil, že
prvým krokom pre splnenie podmienky na postúpenie je písomná výzva banky a preukázanie jej
doručenia či aspoň doručovania klientovi. Takéto okolnosti neboli žalobcom preukázané, a teda proces
postúpenie nebol bankou zahájený. Postúpiť je možné iba splatnú časť pohľadávky. Pôvodný veriteľ

síce vyhlásil mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru, ale pre spotrebiteľské zmluvy na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti zákon ukladá povinnosť upozornenia klienta v lehote nie kratšej ako 15 dní.
Takéto upozornenie (výzvu) však žalobca, ani jeho právny predchodca v spore nepreukázal, čím žalobca
nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou.7. Proti zamietavej časti a výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Poukázal na čl. 1 zmluvy o splátkovom úvere, v rámci ktorého je v predmetnej veci uvedený

účel poskytnutého úveru modernizácia domu. Je zrejmé, že v danom prípade boli naplnené predpoklady
ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, t. j. na predmetný úverový vzťah nie je možné
aplikovať ustanovenia tohto zákona. Preto pokiaľ v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, táto skutočnosť nespôsobuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Naviac z predložených
dôkazov je zrejmé, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej boli žalovaným

poskytnuté finančné prostriedky na údržbu nehnuteľností - modernizáciu domu. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti nemožno pri posudzovaní náležitosti zmluvy o splátkovom úvere vychádzať z
ustanovenízákonaospotrebiteľskýchúveroch,nakoľkosapredmetnýzákonnadanýprípadnevzťahuje.
Žalobcasanestotožňujeanisrozhodnutímotrováchkonania,nakoľkoustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku nedovoľujú súdu, aby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ktoré boli začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ust. § 251 - §

264 CSP. Združenie nebolo v tomto prípade stranou sporu, a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá
nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd prizná nárok na náhradu trov konania len strane sporu,
t. j. žalovanému a žalobcovi, a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Na základe
uvedeného navrhol, aby odvolací súd vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania, rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu žalovaný v 3.rade uviedol, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej
inštancie žiadnym spôsobom nenamietal výnimku z aplikácie zákona o spotrebiteľských úveroch z
dôvodu, že predmetná zmluva bola uzavretá za účelom modernizácie domu. Odvolací dôvod žalobcu
preto považuje za tzv. novotu v odvolacom konaní, ktorú v zmysle ust. § 366 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok nie je možné použiť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo
vyhovujúcom výroku zmenil, žalobu zamietol, v ostatných výrokoch rozsudok potvrdil a žalovanému v
3.rade priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %.

9. Žalobca k odvolaniu žalovaného v 3.rade uviedol, že splnil všetky podmienky v zmysle ust. § 92

ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že žalovaní
boli právnym predchodcom žalobcu vyzvaní na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou označenou
ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 20. 05. 2013, ku ktorej žalobca pripojil
kópie doručenky, ktorá preukazovala doručenie tejto výzvy žalovaným. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím

hárkom preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom relevantné oznámenie postupcu
žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka (žalobcu) na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd má preto povinnosť z tohto oznámenia vychádzať bez toho,
aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v
takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky ani jej prípadnej

neexistencie. V ďalšom žalobca upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou č. 1 k
zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 193
dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku
voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách s poukazom na to,
že omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, zastáva názor, že právny predchodca žalobcu

by konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo), aj v
takomprípade,akbypísomnúvýzvužalovanýmnezasielal.Mimoriadnasplatnosťúverubolapostupcom
vyhlásená podaním zo dňa 20. 05. 2013, pričom postup, ktorý postupca pri vyhlasovaní mimoriadnej
splatnosti úveru zvolil, je plne v súlade s odbornou literatúrou, v ktorej možno nájsť odpoveď ohľadom
výkladu ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Postupca v posudzovanom

prípade využil svoje právo zosplatniť pohľadávku a podaním zo dňa 20. 05. 2013 upozornil žalovaného,
že si toto právo uplatňuje. Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej
úhrade pohľadávky, t. j. k zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle
ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Postupca toto svoje právo využil pre nesplnenie splátky, ktorá
využitiu tohto práva predchádzala po dobu troch mesiacov. Na základe uvedeného má žalobca za to, že

v konaní bolo preukázané účinné zosplatnenie úveru zo strany postupcu, v dôsledku ktorého sa všetky
splátky úveru splatné do budúcna stali splatnými.10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,ďalejlen„CSP“)vzhľadomnavčaspodanéodvolaniepreskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379

a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je dôvodné.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa a. s. ako veriteľom a
žalovanými ako dlžníkmi bola dňa 10. 08. 2004 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX

(ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovaným úver 200 000 Sk. Konečná
splatnosťúveruboladohodnutánadeň20.08.2014.Dňa27.06.2013uzatvorilaSlovenskásporiteľňaa.
s. so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, predmetom ktorej bola pohľadávka
banky voči žalovaným. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE vyplýva,
že dátum poslednej úhrady žalovaných je 25. 02. 2010. Ku dňu postúpenia pohľadávky boli žalovaní v
omeškaní s počtom dní 1 193.

12. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia,
ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 odsek 3 Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu na
činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže

nikto vykonávať bankovú činnosť. Žalobca v konaní nepreukázal, aby disponoval takýmto povolením, na
základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaným fyzickým osobám
bankami, teda bankovou činnosťou.

13. Podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;

banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uzavrel, že pri postúpení pohľadávky

boli splnené všetky podmienky ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Slovenská sporiteľňa a. s.
pristúpila k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti ku dňu 17. 05. 2013, tiež vyzvala žalovaných k úhrade
vzniknutej pohľadávky, pričom tieto skutočnosti mal súd preukázané doloženým „Oznámením o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 20. 05. 2013, ktoré bolo žalovaným doručené na adresu podľa
zmluvy o splátkovom úvere. S uvedeným právnym odôvodnením sa však odvolací súd nestotožňuje, a

to z nižšie uvedených dôvodov:

15. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania. (Porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn.
2Cdo 205/2009).

16. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách môže

byť však iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej
písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť
splnené v čase postúpenia pohľadávky.17. Odvolací súd zastáva názor, že v tomto prípade bolo možné platne postúpiť len splátky, ktoré
ku dňu postúpenia už boli splatné v zmysle uzavretej úverovej zmluvy, a to za splnenia podmienky

omeškania a doručenia výzvy podľa ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na to, že žalobca nepreukázal zaslanie ani doručenie písomnej výzvy banky
v zmysle ustanovenia § 92 odsek 8 Zákona o bankách dlžníkom - žalovaným. Tým, že by banka
výzvu neadresovala dlžníkom, resp. táto skutočnosť by nebola v konaní preukázaná, neposkytla by mu
dostatočný priestor na prípadnú úhradu dlžnej sumy, v dôsledku čoho by nebolo potrebné pohľadávku

postúpiť. Aktívna legitimácia žalobcu by preto nebola ani čiastočne daná.

18. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie,
pričom výzva musí byť písomná, musí byť preukázané doručenie výzvy žalovaným zo strany banky a

omeškanie trvá viac ako 90 dní.

19. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v súlade
so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru.

Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie
banka realizuje pred postúpením pohľadávky

20. Z predložených dôkazov žalobcom nevyplýva, aby právny predchodca (banka) zaslal žalovaným
výzvu pred postúpením pohľadávky. Výzvu na úhradu dlhu nenapĺňa ani list adresovaný žalovaným zo

dňa 20. 05. 2013 označený ako „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ (č.l. 184 - 186 spisu).
Výzva v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je výzva, prostredníctvom ktorej banka vyzýva klienta
na uhradenie splátok pred zosplatnením celého úveru, teda pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru. Na základe uvedeného nie je preto možné považovať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru
za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

21. Nepredložením dôkazu o doručení výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách žalobca
neuniesol dôkazné bremeno splnenia tejto povinnosti. Základnou podmienkou konania je aktívna
legitimáciažalobcu,apretožalobcanemôžebyťaktívnelegitimovanývtomtokonaní,keďženepreukázal
platné postúpenie pohľadávky. Je potrebné poukázať na to, že ak by žalobca doložil výzvu so systému

musí preukázať, že túto výzvu aj skutočne banka žalovaným doručila.

22. Z obsahu spisu nevyplýva, aby podmienka predchádzajúcej písomnej výzvy zo strany Slovenskej
sporiteľne a. s. bola dodržaná. Dôkaz o tom, aby výzva bola žalovaným doručená žalobca nepredložil
a v konaní túto skutočnosť žalobca nepreukázal. Žalobca nepredložil výzvu, ktorá by bola adresovaná

žalovaným a za splnenie podmienky predchádzajúcej výzvy nemožno považovať ani „Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 20. 05. 2013. Odvolací súd teda má za to, že predchádzajúca
výzva žalovaným doručená nebola.

23. Povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať svoju aktívnu vecnú legitimáciu a svoje tvrdenia

(ohľadom doručenia výzvy), súdu preukázať i dôkazným bremenom, pričom nepreukázanie tvrdení
žalobcu súdu i dôkazom v konečnom dôsledku vyvoláva (má za následok) nepriaznivý výsledok sporu,
ktorý postihuje účastníka zaťaženého dôkazným bremenom. Žalobca súdu nepreukázal odoslanie, resp.
doručenie výzvy (a tým aj aktívnu legitimáciu v predmetnom konaní). V prejednávanej veci nebola ani
len výzva banky žalovanému odoslaná, a preto nebolo dodržané ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.

V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom konania,
keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie uplatňovať
bankovú pohľadávku.

24. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného

konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP rozsudok vo vyhovujúcom
výroku (I.) zmenil a žalobu vo vzťahu k žalovanému v 3.rade zamietol. Voči predmetnému vyhovujúcemu
výroku žalovaní v 1.a 2.rade odvolanie nepodali, preto rozsudok vo vzťahu k nim nadobudol

právoplatnosť a odvolací súd už nemohol v tejto časti nijako preskúmať vecnú správnosť rozhodnutia.
V zmysle uvedeného, keďže žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom
konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku, a preto rozsudok na odvolanie žalobcu v zamietavom výroku (III)
potvrdil (§ 388 CSP). Žalobca podal odvolanie aj do výroku o trovách konania odôvodňujúc že Združenie

nebolo v danom prípade stranou sporu, a preto v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu
trov konania, nakoľko súd prizná nárok na náhradu trov konania len strane sporu, t. j. žalovanému a
žalobcovi, a to bez ohľadu na to, kedy združenie vstúpilo do konania. K dôvodom odvolania odvolací
súd dodáva:

26. Podľa ustanovenia § 470 odsek 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania

začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27. Podľa odseku 2, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Podľa ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. v znení účinnom v čase vstupu Združenia do konania, ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba,

ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

29. Podľa odseku 3, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov
urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

30. Podľa odseku 4, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však
iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich
súd po uvážení všetkých okolností.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd rozhoduje o odvolaní po 01.07.2016, pri rozhodovaní

postupuje s ohľadom na ustanovenie § 470 odsek 1, § 473 a § 474 C.s.p. už v režime C.s.p.. Pokiaľ však
ide posúdenie otázky náhrady trov konania vedľajšieho účastníka a samotné posúdenie postavenia
vedľajšieho účastníka v konaní po 01.07.2016 (keďže C.s.p. s takýmto subjektom neráta), tu je potrebné
brať zreteľ na procesnú právnu úpravu účinnú do 30.06.2016, t.j. Občiansky súdny poriadok, keďže v
zmysle ustanovenia § 470 odsek 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ku ktorým došlo pred nadobudnutím

účinnostiC.s.p.(t.j.pred01.07.2016)zostávajúzachované.Sohľadomnapotreburešpektovaniazásady
právnej istoty teda zostáva zachované procesné postavenie vedľajšieho účastníka, ktorý do konania
vstúpil pred 01.07.2016 zákonným spôsobom upraveným v ustanovení § 93 odsek 2 a 3 O.s.p. a rovnako
preto zostáva zachované okrem iného aj jeho právo na náhradu trov konania.

32. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 14.04.2014 oznámilo Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa
„POS“, vstup do konania (č. l. 40 - 43 spisu) a dňa 08. 09. 2014 oznámilo občianske združenie
VŠEOBECNÁOCHRANAPRÁVSPOTREBITEĽOVsvojvstupdosúdnehokonania(č.l.77spisu)podľa
ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p. ako vedľajší účastník na podporu žalovaných. Proti vstupu vedľajšieho
účastníka do konania žalobca nepodal námietky.

33. Podľa ustanovenia § 24 prvej vety O.s.p. účinného do 30.06.2016, účastník sa môže dať v konaní
zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.

34. Podľa ustanovenia § 140 odsek 1 O.s.p., každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu

osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a
na konaní.35. Podľa ustanovenia § 142 odsek 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

36. Podľa odseku 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

37.VčaseúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadkusamohlaakovedľajšíúčastníkpoprinavrhovateľovi

alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmet činnosti je ochrana práv podľa
osobitného predpisu. Do konania vstúpila buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého účastníka
urobenúprostredníctvomsúdu.Oprípustnostivedľajšiehoúčastníkasúdrozhodollennanávrh.Vkonaní
mal vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Konal však iba sám za seba. Ak by
jeho úkony odporovali úkonom účastníka, ktorého v konaní podporoval, posúdil by ich súd po zvážení
všetkých okolností.

38. Vedľajší účastník je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt,
ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle ustanovenia § 93 odsek 2 O.s.p.. Právo na právne
zastúpenie je garantované Ústavou SR, ktorá v článku 47 odsek 2 stanovuje, že každý má právo na
právnu pomoc v konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi, alebo orgánmi verejnej správy od začiatku

konania, a to za podmienok ustanovených zákonom. Vedľajší účastník ako právnická osoba, nemôže
byť výnimkou v tom smere, že by sa takému účastníkovi malo toto ústavné právo odopierať. Je nelogické
tvrdiť, že občianske združenie, ktoré bolo založené na ochranu práv občana - spotrebiteľa, musí vo
svojej podstate samo o sebe zabezpečovať aj právne služby a ochranu práv spotrebiteľa po právnej
stránke.Zabezpečenieprávnehozástupcuzradovadvokátovjeplnevsúladesplnenímúčeluaposlania

tohto občianskeho združenia, pretože najmä v súčasnosti pri komplikovanej právnej úprave a často
meniacej sa legislatíve, pri potrebe naštudovania a zvládnutia noriem Európskej únie je nepochybné, že
zastupovanie kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov je nutné a žiaduce, pričom nijakým
spôsobom sa takto nespochybňuje podstata a poslanie občianskeho združenia. Práve naopak, ide o
prejav zodpovedného a kvalifikovaného prístupu pri ochrane práv spotrebiteľa.

39. Keďže ustanovenie § 93 odsek 4 O.s.p. (účinného v čase vstupu vedľajšieho účastníka do konania)
výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z
toho vyvodiť záver, že vedľajší účastník má rovnako ako hlavný účastník právo na právnu pomoc pred
súdmi(čojezákladnéústavnéprávovyplývajúcezčlánku47odsek2ÚstavySR)akoiprávona náhradu

trov konania. Právo na právnu pomoc pred súdmi sa v rámci civilného konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom.

40. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie NS SR z 29.09.2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, v
ktorom NS SR uviedol: „Pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov

nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie
náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na
ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne
vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia
mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z

hľadiskaostatnýchúčastníkovjudiskriminovať.Účastníkaniejemožnésankcionovaťtým,žemunebude
priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť
sám.“ Odvolací súd konštatuje, že uvedené závery sa rovnako vzťahujú na vedľajšieho účastníka.

41. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučoval, aby účastník odborne spôsobilý

hájiť svoje záujmy pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, resp. aby len z toho dôvodu mu
nemá byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Uvedené sa v plnej
miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

42. Zmyslom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej strane

náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela vynaložiť, pričom by
ich nemusela, pokiaľ by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.43. Úkony vtedajšieho vedľajšieho účastníka súviseli aj s jeho vyjadrením sa vo veci samej. Písomné
podania Združenia boli podkladom pre rozhodnutie vo veci a v konečnom dôsledku boli žalovaní (teda
aj Združenie vystupujúce na tejto strane) úspešnejší než žalobca.

44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku o trovách Združení
vystupujúcich na strane žalovaných, ktorým preukázateľne vznikli trovy konania. Keďže do konania
vstúpili dvaja vedľajší účastníci, každému z nich správne priznal súd vo vzťahu k žalobcovi trovy konania
vo výške 50 %.

45. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 255 odsek 1 C.s.p.
v spojení s stanovením § 262 odsek 2 C.s.p. V odvolacom konaní boli žalovaní úspešní. Keďže
preukázateľne trovy odvolacieho konania vznikli len žalovanému v 3.rade, žalobca je povinný nahradiť
žalovanému v 3.rade trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Žalovanému v 1. a 2.rade trovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd vyslovil, že žalovaným v 1.a 2.rade vo vzťahu k

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Z tohto istého dôvodu neboli priznané trovy
odvolacieho konania ani vedľajším účastníkom na strane žalovaných.

46. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).