Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, April 25, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14Csp/198/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217218966
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217218966.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia, s.r.o. so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanej: O. W., nar.
XX.X.XXXX, bytom A. XXX/X, E., o zaplatenie sumy 3.221,25 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 639,15 € s príslušenstvom z a s t a v u j e.

Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaná n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (obchodná spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len
„VÚB,a.s.“))sapodanoužaloboudoručenousúdudňa21.7.2017domáhaluloženiapovinnostižalovanej
zaplatiť mu sumu 3.221,25 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so
žalovanou uzatvoril zmluvu, na základe ktorej poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 33202231.
Tiež jej poskytol úver v podobe povoleného prečerpania so schváleným úverovým rámcom ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu vo výške 1.500,- €. Poskytnutý úver žalovaná riadne nesplatila, keď
ku dňu 31.5.2017 eviduje konečný stav z doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku vo výške 3.221,25

€. Tiež si uplatnil na zaplatenie úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.221,25 € od 21.6.2017
do zaplatenia.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania z obchodnej
spoločnosti VÚB, a.s. na žalobcu. O návrhu na pripustenie zmeny strany sporu na strane žalobcu
rozhodol tunajší súd uznesením č.k. 14Csp/198/2017-47 zo dňa 3.10.2017.

3. Písomným podaním zo dňa 23.4.2018 doručeným súdu dňa 24.4.2018, vzal žalobca podanú žalobu v
časti o zaplatenie sumy 639,15 € titulom vyčíslených poplatkov a sankčného úroku ako aj v časti úhrad
žalovanej realizovaných od mesiaca jún 2017 do januára 2018 späť a konanie žiadal v uvedenej časti
zastaviť. Na podanej žalobe v časti o zaplatenie sumy 2.582,10 € s príslušenstvom zotrval.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Vec v zmysle § 180 CSP prejednal v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Vo veci po vypočutí si prednesu

žalovanej a po oboznámení sa s obsahom žiadosti o vydanie karty O2, obchodných podmienok,
dodatku č. 1 k zmluve, žiadostí o zvýšenie úverového rámca, výpisov z bankomatky Quatro,
prílohy č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, rámcovej zmluvy o postúpenie pohľadávok,
oznámenia o postúpení pohľadávky, podacieho hárku, uznesenia č.k. 14Csp/198/2017-47 zo dňa3.10.2017,vyjadreniažalovanej,rozhodnutiaSociálnejpoisťovnezodňa30.11.2011,dokladovoúhrade,
čiastočného späťvzatia žaloby, lekárskych správ ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 3.221,25 €
s príslušenstvom, keď v priebehu konania pred otvorením pojednávania vzal podanú žalobu v časti o
zaplatenie sumy 639,15 € titulom vyčíslených poplatkov a sankčného úroku ako aj titulom čiastočných
úhrad žalovanej späť.

6. Ako vyplynulo z listín predložených žalobcom spolu s podanou žalobou, písomným podaním zo dňa
23.8.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že ku dňu 22.8.2017 došlo k postúpeniu
pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (rámcová
zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 30.6.2017). Predmetné oznámenie bolo žalovanej odoslané dňa
23.8.2017.

7. Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila dňa 30.7.2009 zmluvu o vydanie karty O2 č.
33202231. Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu vydal žalovanej kreditnú platobnú kartu
a poskytol jej úver do výšky úverového rámca 300,- € pri štandardnej mesačnej splátke vo výške 10,-
€ a ročnej úrokovej sadzbe 22,80 % za podmienok uvedených v zmluve, obchodných podmienkach
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.

v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. účinných od 15.1.2009 a cenníku. Dňa
12.8.2009 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovanou dodatok č. 1 k zmluve, predmetom ktorého
bolo poistenie úveru. Po uzavretí predmetných zmlúv žalovaná požiadala právneho predchodcu žalobcu
o zvýšenie úverového rámca a to dňa 9.12.2011 na sumu 450,- €, dňa 19.7.2012 na sumu 750,- €,
dňa 20.3.2013 na sumu 1.050,- € a dňa 9.10.2013 na sumu 1.500,- €. Z výpisov z bankomatky Quatro

mal súd preukázané realizované transakcie na úverovom účte žalovanej, keď ku dňu 31.5.2017 veriteľ
evidoval na účte žalovanej debet vo výške 3.221,25 €.

8. Žalovaná sa v priebehu konania k podanej žalobe a jej prílohám vyjadrila písomne dňa 7.2.2018. Vo
svojompísomnomvyjadrenískutkovétvrdeniažalobcuopísanévpodanejžalobenepopierala,požiadala

súd o povolenie možnosti úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach a to z dôvodu svojej finančnej
situácie, na preukázanie ktorej predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 30.11.2017 o výške
dôchodku a doklady o výške mesačných výdavkov. Na pojednávaní dňa 25.4.2018 žalovaná doplnila,
že má vážne zdravotné problémy (predložila tiež lekárske správy), jej príjem jej nepostačuje na úhradu
dlžnej sumy naraz, keď po úhrade nákladov spojených s bývaním, nevyhnutných výdavkov a záväzkov

jej mesačne zostáva sumu cca. 35,- €.

9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

S účinnosťou od 1.1.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako

každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa§53ods.4písm.b)Občianskehozákonníka,zaneprijateľnépodmienkyuvedenévspotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo
zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy o splátkovom úvere, tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského
úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) a b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.1,2citovanéhozákona,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,

poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok vcelom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

V zmysle citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť spôsobilým
predmetom postúpenia len pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatné a to za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy, po ktorej bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní. Uvedené je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Tieto
predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky
založená ako akciová spoločnosť, ktorá
a) prijíma vklady a
b) poskytuje úvery
c) a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma

banky sa zakazuje.

Aktívnou vecnou legitimáciou v konaní sa rozumie hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu v konaní skúma vždy aj bez návrhu, a to aj v prípade, ak ju žiaden

z účastníkov konania/ strán sporu nenamieta.

Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Keďže žalobca zobral v priebehu konania (pred otvorením pojednávania) podanú žalobu v časti o

zaplatenie sumy 639,15 € s príslušenstvom späť, súd postupujúc podľa § 145 ods. 2 CSP konanie v
tejto časti zastavil.

11. Ohľadne zvyšnej časti uplatneného nároku súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že
podanej žalobe nie je možné vyhovieť. V danej veci žalobcu zaťažovala povinnosť preukázať dodržanie

postupu v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, t.j. že spoločnosť VÚB, a.s. ako
veriteľ pohľadávky písomne vyzval žalovanú na úhradu dlhu a táto bola napriek výzve v omeškaní s
jeho splácaním nepretržite 90 kalendárnych dní. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že na prípady
postúpenia pohľadávok bánk je potrebné okrem všeobecného ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka aplikovať ustanovenia lex specialis, t.j. ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.,

keďže zákon o bankách v prípade bankových úverov poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred
zhoršením ich situácie v záväzkovoprávnom vzťahu z titulu bankového úveru. Podľa § 92 ods. 8
zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len

časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkovýchvzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

12. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu
iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu
(pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia
svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Pokiaľ teda
banka postúpila predmetnú pohľadávku z úveru v celom rozsahu žalobcovi, postupovala v rozpore s § 92

ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý
úver (nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti), banka nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku
z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu.

13. Podľa názoru súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky
postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v

omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky smerujúce
k ukončeniu záväzkové vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len počas celého
trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania a rôzne iné
sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku prístupu s odbornou
starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme spotrebiteľa, aby po

uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového vzťahu postupovala
pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru a dohľadu NBS. Takéto
konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže poskytovanie úverov a ich správa
je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.

14. Preto mal súd za to, že v danom prípade žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázania
splnenia podmienok špecifikovaných v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.. Nakoľko
žalobca dodržanie tohto postupu zo strany právneho predchodcu žalobcu nepreukázal, súd bol nútený
konštatovať, že žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenie o tom, že je na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.6.2017 právnym nástupcom obchodnej spoločnosti VÚB, a.s. vo vzťahu k

pohľadávke zo zmluvy č. 33202231 uzatvorenej so žalovanou dňa 30.7.2009 a teda medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
tohto konania, keď zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách treba ohľadom inštitútu postúpenia pohľadávky
považovať za lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka (konkrétne § 524
Občianskeho zákonníka). Zmluvu o postúpení pohľadávok z 30.6.2017 je preto potrebné považovať za

neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so zákonom).

15. Súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave vyslovený v rozsudku
vo veci sp. zn. 24Co/722/2015, podľa ktorého pre vyslovenie postupiteľnosti pohľadávky banky z titulu
spotrebiteľského úveru je nevyhnutné dodržanie postupu podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., pod

následkomneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkyvzmysle§39Občianskehozákonníkaprerozpor
so zákonom, konkrétne ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa zakazuje
postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky
voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok, keď s každou pohľadávkou
banky voči klientovi sú neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie

bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§
91 a nasl. cit. zákona).

16. Vychádzajúc zo záujmu spoločnosti na ochrane spotrebiteľov v zmluvných vzťahoch, v ktorých
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou ako aj vychádzajúc zo zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, mal súd za to, že spôsobilým predmetom postúpenia v
zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť,
ktoré sú už splatnými (dospelé splátky) a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia

pohľadávky (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/328/2015, rozsudok Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 24Co/722/2015, Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/750/2015). Banka
je teda oprávnená postúpiť časť peňažného záväzku, s úhradou ktorého je dlžník, napriek písomnej
výzve banky, aktuálne v omeškaní viac ako 90 kalendárnych dní.17. Žalobca v konaní nepreukázal, že by VÚB, a.s. reálne doručila žalovanej písomnú výzvu na splnenie
omeškaného peňažného záväzku. Písomná výzva na splnenie je totižto jednou z podmienok platného

postúpenia pohľadávky bankou. Výzva sa musí dostať do dispozičnej sféry dlžníka, lebo ide o tzv.
faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky
bankou v prípade, ak klient banky je napriek písomnej výzve banky nepretržite v omeškaní dlhšie ako
90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Nepredloženie tejto výzvy
s doručenkou má za následok, že žalobca nepreukázal začatie plynutia lehoty trvania nepretržitého

omeškania dlžníka banky dlhšieho ako 90 kalendárnych dní ako predpokladu pre platné postúpenie
pohľadávky VÚB, a.s. v prospech žalobcu.

18. Keďže súd postupom podľa § 295 CSP nemal preukázané súčasné splnenie oboch podmienok
predpokladaných v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., dospel k záveru, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 30.6.2017 v prospech žalobcu je neplatná s poukazom na § 41 Občianskeho

zákonníka podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) v časti
pohľadávky VÚB, a.s. voči žalovanej zo zmluvy o vydanie karty O2 č. 33202231 z 30.7.2009 a žalobca
v súvislosti s uvedenou zmluvou nie je veriteľom žalovanej. Pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol.

19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, keď zavinenie čiastočného
zastavenia konania prisúdil (v časti o zaplatenie sumy 544,15 €) žalobcovi a v časti o zaplatenie sumy
95,- € žalovanej (úhrady žalovanej realizované po podaní žaloby na súd) a ohľadne zvyšnej časti sporu
o nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa 255 ods. 1 CSP, keď žalovaná bola tou stranou
sporu, ktorá bola s ohľadom na výsledok konania v konaní plne úspešná. Nakoľko však žalovanej v

súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli súd vyslovil, že žalovaná nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Komárno v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, ak odvolanie s prílohami nebude predložené v potrebnom počte vyhotovení, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 veta posledná CSP).