Rozsudok Judgement was issued on Thursday, March 28, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Sd/88/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201149
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Malichová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1016201149.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci

navrhovateľky: T. O. (predtým N. N.), nar. XX.XX.XXXX, bytom M. M.. G. XX, XXX XX Z., proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 10, Bratislava, o neprávom vyplatený vdovský
dôchodok, na odvolanie navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.
marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.03.2015 číslo XXX XXX XXXXX
p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím odporkyne zo dňa 13.03.2015 číslo XXX XXX XXXX X právne odôvodneným
ustanovením § 236 ods. 1 písm. a/ a b/, Zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zákona č.
310/2006 Z.z., § 227 ods. 3 druhá veta Zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 555/2007 Z.z.,
ustanovením § 264 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len „ZSP“), ustanovením § 46 ods. 1, 2, 7
Zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení (ďalej len „ZSZ“) odporkyňa zaviazala navrhovateľku do
30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 14
862,84 eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázala na vyplácanie vdovského dôchodku odporkyni

za obdobie od 02.01.2010 do 31.12.2010 v sume 235,40 eur mesačne, od 01.01.2011 do 31.12.2011 v
sume 239,70 eur mesačne, od 01.01.2012 do 31.12.2012 v sume 247,70 eur mesačne, od 01.01.2013
do 31.12.2013 v sume 255 eur mesačne a od 01.01.2014 do 01.01.2015 v sume 260,70 eur mesačne,
v celkovej sume 14 862,84 eur, napriek tomu, že navrhovateľke nepatril. Uviedla, že navrhovateľka dňa
12.12.2009uzatvorilamanželstvo,čoaleneohlásilaatútoskutočnosťodporkynidňa23.10.2014oznámil
jej manžel a súčasne bola potvrdená aj matričným úradom v Seredi. Rozhodnutím zo dňa 10.11.2014
bola počnúc dňom 02.01.2015, navrhovateľke výplata vdovského dôchodku zastavená.

2. Navrhovateľka podaniami zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 odporkyni oznamovala, že
dňa 12.12.2009 uzavrela manželstvo a z toho dôvodu žiadala o pozastavenie vyplácania vdovského
dôchodku. Podaním zo dňa 16.01.2016 navrhovateľka poukazovala na to, že svoju povinnosť podľa
§ 227 ods. 3 ZSP si splnila trikrát, o čom založila kópie listov a podacích lístkov. Namietala postup
odporkynežiadajúcejvráteniefinančnejčiastky,pretožechybunespravilaona,aleodporkyňaavďalšom
opisovala neetické správanie svojho manžela (oznamovateľa) ako aj postupy a spôsoby Sociálnej

poisťovne. Toto podanie navrhovateľky, odporkyňa predložila súdu ako odvolanie voči jej rozhodnutiu

3. Vo vyjadrení zo dňa 23.06.2016 odporkyňa žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť, pričom poukázala na rozhodnutie zo dňa 08.07.2002, č. XXX XXX XXXX, ktorým podľa § 45a § 49 ZSZ priznala navrhovateľke od 18.04.2002 vdovský a sirotský dôchodok. V poučení rozhodnutia
bolo uvedené, že oprávnený alebo iný príjemca dávky je povinný v lehote do 8 dní písomne ohlásiť
zmeny v skutočnostiach rozhodných pre trvanie nároku na dávku, jej výšku a výplatu. Navrhovateľka

dňa 12.12.2009 uzatvorila manželstvo a informáciu o tom, odporkyni dňa 23.10.2014 oznámil manžel
navrhovateľky. K argumentácií a dôkazným prostriedkom navrhovateľky, že už v roku 2010 hlásila
uzatvorenie nového manželstva, odporkyňa poukázala na to, že navrhovateľka vo svojich podaniach
neuviedla žiadne identifikačné údaje a vdovský dôchodok naďalej prijímala, čím spôsobila vyplatenie
dávky neprávom. Poukázala aj na to, že pri preverovaní oznámení doručených navrhovateľkou zistila,

že záznamy z roku 2010 sa už v jej organizačnej zložke nenachádzajú.

4. Dňa 14.03.2018 doručila navrhovateľka súdu podanie označené ako žiadosť o vzatie návrhu späť,
v odôvodnení ktorého uviedla, že žiaden návrh voči odporkyni na súd nepodávala, poprela tvrdenie
odporkyne o nesplnení si oznamovacej povinnosti v súvislosti so zmenou jej stavu a žiadala o vzatie
jej návrhu späť preto, aby si odporkyňa svoje pochybenie uvedomila. Na základe výzvy súdu zo dňa

14.03.2018, ktorou žiadal navrhovateľku o vyjadrenie či na požiadavke späťvzatia návrhu zotrváva,
alebo žiada o preskúmanie predloženej veci v zmysle príslušných zákonných ustanovení, navrhovateľka
podaním doručeným súdu dňa 28.03.2016 opakovane poukázala na splnenie si svojej oznamovacej
povinnosti a to hneď po doručení opraveného sobášneho listu, opakovane namietala postupy a spôsoby
riešeníproblémovodporkyňou,pričompoukázalaajnato,žeodnovembra2015jejopäťvznikolnárokna

vyplácanie vdovského dôchodku a napriek tomu jej zo strany odporkyne nebol vyplatený ešte ani cent.
Súd žiadala o spravodlivé posudzovanie a rozhodovanie, nakoľko zákony platia pre všetkých rovnako.

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 244, § 246 ods. 1 a
§ 246a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal vec postupom podľa

tretej hlavy piatej časti O.s.p. v rozsahu a medziach dôvodov odvolania, keďže sa nejednalo o vec,
v ktorej by k vybaveniu opravného prostriedku došlo spôsobom uvedeným v ust. § 250f, nariadil vo
veci pojednávanie, na ktorom sa oboznámil s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul odporkyňu a
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne je potrebné ako vecne správne potvrdiť (ust. §
250q ods. 3 O.s.p.).

6. Podľa § 491 ods. 1 Správneho súdneho poriadku č. 162/2015 Z.z. (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je
ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho
poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 491 ods. 2, druhá veta Správneho súdneho poriadku, ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

8. Podľa § 492 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.

9. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa

doterajších predpisov.

10. Podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007Z.
z., poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti
rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej

výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku
na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný
príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve
vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne

neurčila inú lehotu.

11. Podľa § 269 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ak bol starobný dôchodok,
pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebosirotský dôchodok obojstranne osirelého dieťaťa upravený do 31. decembra 2003 z dôvodu jediného
zdroja príjmu poberateľa dôchodku, tento dôchodok sa vypláca po 31. decembri 2003 za podmienok
ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, a to v sume, v akej patril k 31. decembru

2003. Zvýšenie dôchodku podľa § 82 patrí k sume dôchodku pred jeho úpravou z dôvodu jediného
zdroja príjmu.

12. Podľa § 236 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť
dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak

a/ nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom,
b/ prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila
c/vedomeinakspôsobil,žedávkaalebojejčasťsa vyplatilaneprávomalebovovyššejsume,akopatrila.

13. Podľa § 46 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov,

vdova má nárok na vdovský dôchodok po dobu jedného roka od smrti manžela. Vdova má nárok na
vdovský dôchodok, ak
a/ je invalidná
b/ stará sa aspoň o jedno nezaopatrené dieťa
c/ vychovala aspoň 3 deti

d/ dosiahla vek 45 rokov a vychovala dve deti
e/ dosiahla vek 50 rokov alebo
f/ dosiahla vek aspoň 40 rokov ku dňu smrti manžela, ktorý zomrel následkom pracovného úrazu
utrpeného pri plnení pracovných úloh v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórie za okolností
uvedených v § 19 ods. 1, alebo ktorý zomrel pri výkone služby v ozbrojených silách.

14. Podľa § 46 ods. 7 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení nárok na vdovský dôchodok
zaniká vydajom.

15.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistenírozhodnutieorganizačnejzložkySociálnejpoisťovne

sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

16. Podľa ods. 2. cit. ust. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní.

Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

17. Podľa ods. 4 cit. ust. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri
použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

18. Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

19. Z ust.§ 195 ods.1 a 2 ZSP vyplýva organizačnej zložke Sociálnej poisťovne povinnosť postupovať
pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na ten účel má obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie. Podklady sú najmä návrhy, podania a vyjadrenia účastníkov konania,
dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

20. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a

nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom,
že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom
tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý
súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté
v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Dohovor o ochrane ľudských práv a

slobôd v čl. 6 ods. 1 zaručuje právo na spravodlivé súdne konanie, neustanovuje ale žiadne pravidlá
pre prípustnosť dôkazov alebo spôsob, ktorým majú byť posúdené. Význam dôkazov a potrebnosť ich
vykonania sú otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite
návrhu - inými slovami, právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz

na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie účastníkov
konania. Nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu
prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p. (viď R
37/1993).

21. Je potrebné dať do pozornosti, že súd v procese súdneho prieskumu nie je súdom skutkovým,
jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
tretej hlavy O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom
správnych orgánov (§§ 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,

či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim
bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred

správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3
O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol
v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).

22. Zákon o sociálnom poistení stanovuje subjektom, zúčastneným na sociálnom poistení, viaceré
povinnosti, ktorými majú byť dosiahnuté jeho ciele a úlohy. Zákon povinnosti v rámci systému sociálneho
poistenia nielen ukladá, ale ak určitý subjekt svoje povinnosti neplní alebo porušuje, ich dodržiavanie
aj primerane vynucuje.

23. Odporkyňa svoje rozhodnutie, ktorým navrhovateľke uložila povinnosť vrátiť neprávom vyplatený
vdovský dôchodok odôvodnila tým, že si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej z ust. § 227 ods. 3 ZSP,
následkom čoho bol vdovský dôchodok poukázaný aj v dobe od 20. januára 2010 do 01. januára 2015,
hoci v tejto dobe jej už podľa § 46 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. nepatril‚ nakoľko zanikol dňa 02.01.2010.
Z uvedeného dôvodu je v zmysle § 236 ods. 1 písm. a/ a b/ ZSP povinná neprávom vyplatenú sumu

4 862,84 eur vrátiť.

24. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dôvod zániku vdovského dôchodku, t.j.
uzatvorenie nového manželstva dňa 12.12.2009, oznámil odporkyni vtedajší manžel navrhovateľky, W.
Navrhovateľka vo svojich podaniach síce argumentovala a aj odporkyni doručila fotokópie oznámení

zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010, ktorými oznamovala uzavretie nového manželstva,
no administratívny spis subsumuje aj také listinné dôkazy, ktoré dobromyseľnosť navrhovateľky
prijímať jej nepatriace dávky významným spôsobom spochybňujú. Navrhovateľka, napr. listom zo dňa
14.12.2011 zaslala odporkyni vyjadrenie k jej oznámeniu o predpísanej dlžnej sume, pričom v záhlaví sa
označila len ako T. Na žiadosť odporkyne zo dňa 04.08.2013, ktorou žiadala oznámiť, resp. predložiť

úradne overený doklad o navrhovateľkinom správnom priezvisku, navrhovateľka doručila fotokópie
pasu a vodičského preukazu, opatrené otlačkami notárskej pečiatky zo dňa 17.09.2013, osvedčujúcimi
doslovnú zhodu s úplným prvopisom oboch dokladov, obsahujúcich meno T. N.. Ďalším podaním zo
dňa 11.11.2014, odporkyni doručeným dňa 19.11.2014, žiadala navrhovateľka, opätovne v záhlavíoznačená ako T. N., o zasielanie sirotského a vdovského dôchodku na účet jej syna, z dôvodu zmeny
svojho zdravotného stavu, pre ktorý nie je schopná chodiť po dôchodok na poštu.

25. K uvedenému krajský súd poukazuje na znenie celej dispozície ods. 1 ust. § 236 zákona č.
461/2003 Z.z pre naplnenie dôvodov ktorej je príjemca dávku povinný vrátiť. Príjemcovi dávky možno
totiž uložiť povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku (alebo jej časť) len v troch prípadoch, a
to ak nesplnil povinnosť uloženú týmto zákonom, prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo
musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila a ak

vedome spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Interpretáciou všetkých troch skutkových podstát možno dôjsť k záveru, že navrhovateľka naplnila
obsah všetkých troch, najmä však skutkovej podstaty podliehajúcej písm. a/ a b/. Ak by súd aj vzal do
úvahy obranu navrhovateľky, že podaniami zo dňa 12.02.2010, 19.07.2010 a 15.12.2010 oznamovala
uzavretie nového manželstva a teda že povinnosť uloženú jej ods. 3 ust. § 227 ZSP si splnila,
hoci nie v zákonom určenej osemdňovej lehote, navrhovateľka sama svojim konaním, resp. ďalšou

korešpondenciou poprela pravdivosť, resp. dobromyseľnosť jej konania, nakoľko vyššie uvedené listinné
dôkazy samy o sebe popierajú dôveryhodnosť navrhovateľky, ktorá predložením overených fotokópií
vodičského preukazu a pasu zo dňa 17.09.2013, na meno T. N., reagovala na výzvu odporkyne zo
dňa 04.09.2013 o preukázaní zmien v jej stave. Navrhovateľka, vo svojich podaniach, všetkých z
roku 2010, odporkyni oznamovala nielen uzavretie nového manželstva, ale súčasne ju žiadala aj o

pozastavenie vyplácania vdovského dôchodku a strane druhej ju podaním zo dňa 11.11.2014 žiadala o
vyplácanie vdovského dôchodku na účet jej syna. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľka si bola
vedomá povinnosti splnenia svojej oznamovacej povinnosti a z nej prameniaceho následku nemožnosti
prijímania dávok vdovského dôchodku, nakoľko o jeho pozastavenie v listoch zo dňa 12.02.2010,
19.07.2010 a 15.12.2010 sama žiadala. Tieto ale napriek tomu prijímala, a to za obdobie od 01.01.2010

do 01.01.2015, celkovo v sume 14.862,84 eur.

26. Z uvedenej argumentácie súd uzavrel, že povinnosť navrhovateľky neprávom prijatú sumu vrátiť je
jednoznačná a rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.03.2015 je vecne i právne správne a preto ho podľa
§ 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil.

27.Krajskýsúdksvojmuprocesnémupostupu,ktorým nerozhodolospäťvzatí návrhunavrhovateľkyale
konal v merite veci uvádza, že odôvodnenie tohto späťvzatia nekorešpondovalo s následkom takéhoto
procesného návrhu, nakoľko z dôvodov uvádzaných navrhovateľkou bolo zrejmé, že jej cieľom je
zastavenie konania o návrhu odporkyne, ktorú mylne považovala za navrhovateľku.

28. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250l ods. 2 v spojení s ustanovením §250k ods.
1 O.s.p., a keďže navrhovateľka v konaní úspech nemala, právo na náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu na Najvyšší súd SR, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ustanoveniach § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha.